Invalidita a jej vplyv na vyživovaciu povinnosť: Komplexný pohľad

Tento článok sa zaoberá problematikou invalidity a jej vplyvu na vyživovaciu povinnosť. Rozoberáme mýty, ktoré sa v spoločnosti vyskytujú, a uvádzame fakty podložené zákonmi a súdnymi rozhodnutiami. Cieľom je poskytnúť čitateľom komplexný pohľad na túto zložitú tému, ktorá sa dotýka mnohých rodín.

Mýty o výživnom a invalidite

V spoločnosti koluje množstvo mýtov a poloprávd týkajúcich sa výživného a invalidity. Niektoré z nich súvisia s predstavami o predmanželských zmluvách, rozvodoch a trvaní vyživovacej povinnosti.

Mýtus č. 1: Predmanželská zmluva vyrieši všetko

Slovenský právny poriadok nepozná inštitút predmanželskej zmluvy v pravom slova zmysle. Aktuálny Občiansky zákonník umožňuje len tzv. modifikačné dohody medzi manželmi, ktorými je možné upraviť zákonom stanovený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Manželia môžu prostredníctvom manželských dohôd rozšíriť, zúžiť alebo vyhradiť vznik BSM ku dňu zániku manželstva.

Mýtus č. 2: Rozvod závisí od súhlasu oboch manželov

V bežnej komunikácii sa možno stretnúť s vyjadreniami typu „manžel mi ešte nepodpísal papiere na rozvod“. Rozvod manželstva je jedinou zákonom prípustnou formou zániku manželstva počas života oboch manželov, pričom konanie o rozvod manželstva je oprávnený iniciovať ktorýkoľvek z manželov. Na rozvod manželstva však neexistuje právny nárok.

Mýtus č. 3: Výživné sa platí len do 25 rokov dieťaťa

Často počúvaná veta „Synku, budem ťa živiť do tvojich 25 rokov, potom sa budeš o seba starať sám“ je mylná. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k ich deťom trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Invalidita a vyživovacia povinnosť: Kľúčové aspekty

Invalidita a vyživovacia povinnosť: Kľúčové aspekty

Invalidita, či už rodiča alebo dieťaťa, má významný vplyv na posudzovanie vyživovacej povinnosti. Je dôležité rozlišovať medzi rôznymi situáciami a zohľadňovať špecifické okolnosti každého prípadu.

Invalidita rodiča a zníženie vyživovacej povinnosti

Ak sa rodič stane invalidným a jeho príjem sa zníži, môže požiadať súd o zníženie vyživovacej povinnosti. Súd pri rozhodovaní berie do úvahy množstvo faktorov, vrátane zdravotného stavu rodiča, jeho pracovných možností a majetkových pomerov.

Dôležité faktory, ktoré súd zohľadňuje:

• Zdravotný stav rodiča: Ak je rodič trvalo invalidný so zníženou pracovnou schopnosťou a má zákaz vykonávať fyzickú prácu, súd túto skutočnosť zohľadní pri stanovení výšky výživného.
• Príjem rodiča: Zníženie príjmu v dôsledku invalidity je spravidla dôvodom na zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti. Súd však skúma, či rodič nie je schopný plniť výživné aj v budúcnosti.
• Možnosti a schopnosti rodiča: Súd posudzuje schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča. Berie do úvahy, či rodič nevykonáva prácu pod svoju kvalifikáciu alebo či nepodstupuje neprimerané majetkové riziká.

Príklad z praxe:

Pán X. je trvalý invalid so zníženou pracovnou schopnosťou viac ako 80%. Má zákaz vykonávať fyzickú prácu v dôsledku operácie chrbtice a zhoršujúceho sa zdravotného stavu. Požiadal súd o zníženie výživného na svoje deti. Súd, po zohľadnení jeho zdravotného stavu a zníženého príjmu, rozhodol o znížení výživného.

Upozornenie:

Ak bolo výživné stanovené už v čase, keď bol rodič v nepriaznivej zdravotnej situácii, súd s najväčšou pravdepodobnosťou návrhu na zníženie nevyhovie. Ak sa však daná výška stanovila za odlišných okolností, existuje možnosť, že súd rozhodne o znížení výživného, ak rodič preukáže zmenu pomerov a neschopnosť plniť výživné v doterajšej výške.

Invalidita dieťaťa a trvanie vyživovacej povinnosti

Poberanie invalidného dôchodku dieťaťom samo o sebe nie je dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť rodiča (najmä rodiča, ktorý s dieťaťom nežije a neplní ju tak prirodzene svojou prítomnosťou, starosťou, varením, starostlivosťou...) nekončí v deň priznania dôchodku, ale až keď je dieťa schopné sa samo živiť. U zdravých detí to často začne, keď doštudujú. Postihnuté deti niekedy túto schopnosť nikdy nenadobudnú. Práve invalidný dôchodok hovorí - má o 70 % nižšiu pracovnú schopnosť a potom je na dokazovaní, či je dieťa schopné sa samo živiť.

Rozhodnutie NS SR, sp. zn.: Cdo/20/2020 z 21.10.2020:"Odvolací súd vychádzal z toho, že celková miera poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť je 45 %, a preto dospel k záveru, že dcéru navrhovateľa jej zdravotný stav neobmedzuje v takej miere, aby sa do pracovného procesu začleniť nemohla."

Špecifické situácie:

• Dieťa s Downovým syndrómom: Ak dieťa s Downovým syndrómom poberá invalidný dôchodok, ale ešte stále chodí do školy, otec nemôže sám od seba prestať platiť výživné. Musel by podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.
• Dieťa s DMO: V prípade rozvodu rodičov dieťaťa s DMO, ktoré poberá invalidný dôchodok a je zároveň opatrované jedným z rodičov, nie je možné vo všeobecnosti povedať, či má druhý rodič povinnosť platiť výživné. Záleží to na množstve okolností a na tom, ako celkovo situáciu posúdi súd.

Dôležité princípy:

• Zodpovednosť za osud: Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia".
• Ochrana znevýhodnených: Objektívna nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia vedúceho až k pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, nemôže byť pripočítaná na ťarchu tohto dieťaťa. Dôsledky (aj majetkové, t. j. vyživovacia povinnosť) postihnutia dieťaťa musia ísť na ťarchu toho, kto dieťa na svet priviedol, teda rodiča, pokiaľ to samozrejme jeho majetkové možnosti objektívne umožňujú.
• Zodpovednosť rodičov: Dôsledky (aj majetkové, t. j. vyživovacia povinnosť) postihnutia dieťaťa musia ísť na ťarchu toho, kto dieťa na svet priviedol, teda rodiča, pokiaľ to samozrejme jeho majetkové možnosti objektívne umožňujú.

Práva a povinnosti rodičov a detí

Je dôležité si uvedomiť, že právo dieťaťa na styk s oboma rodičmi je jedno z najvýznamnejších práv. Súdy dbajú na to, aby dieťa malo pokiaľ možno rovnocenný styk s obidvoma svojimi rodičmi. Ak jeden z rodičov bezdôvodne bráni druhému rodičovi v styku, môže sa rodič domáhať na súde práva na úpravu styku.

Práva rodiča, ktorý platí výživné:

• Právo na styk s dieťaťom: Ak otec detí bráni v styku, môžete sa domáhať súdneho výkonu rozhodnutia. Okrem toho do úvahy za istých okolností prichádza aj právo žiadať zmeniť rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti a žiadať, aby deti boli zverené Vám.
• Právo na informácie o dieťati: Máte právo byť informovaný o dôležitých záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa, ako je jeho zdravotný stav, školský prospech a záujmy.

Povinnosti rodičov:

• Platiť výživné: Rodič je povinný rešpektovať súdne rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti a spravovať sa ním dovtedy, kým nie je zmenené alebo zrušené neskorším rozhodnutím.
• Podieľať sa na výchove: Aj keď dieťa nežije v spoločnej domácnosti, rodič má právo a povinnosť podieľať sa na jeho výchove.

Ako postupovať pri zmene pomerov?

Ak sa zmenia pomery, napríklad zdravotný stav rodiča alebo dieťaťa, je potrebné podať návrh na súd na zmenu výživného. Ak sa Vaša finančná a sociálna situácia výrazne zmenila, môžete podať návrh na súd na zníženie výživného. Vyplýva to z § 78 zákona o rodine, podľa ktorého “Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.”

Návrh na zmenu výživného:

• Návrh je potrebné podať na okresnom súde v mieste bydliska dieťaťa.
• V návrhu je potrebné uviesť opodstatnené dôvody, ktoré potvrdzujú, že navrhovateľ nie je schopný platiť výživné v stanovenej výške, ako aj návrh výšky výživného, ktoré bude spôsobilý platiť.
• K návrhu je potrebné priložiť všetky relevantné dokumenty, ako sú lekárske správy, potvrdenia o príjme a výdavkoch.

Trestný čin zanedbania povinnej výživy

Podľa § 196 ods. 1 zákona o rodine:„Kto najmenej dva mesiace neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak sa činu uvedeného v odseku 1 dopustí a) zámerne, b) hoci už bol za taký čin v posledných dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo c) spôsobí dlhodobým neplnením vyživovacej povinnosti ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.“

Ak otec prestal svojvoľne plniť túto povinnosť, je potrebné dať nezaplatené výživné vymáhať exekútorovi a nevidím dôvod prečo na neho nepodať aj trestné oznámenie. Ak má výsluhový dôchodok, zrejme pôjde o vojaka, alebo policajta, alebo iného príslušníka obdobného zboru. Vo všeobecnosti výsluhové dôchodky týchto povolaní nie sú vôbec malé. Platí, ak by nemal aj žiadny dôchodok je povinný splniť svoju vyživovaciu povinnosť a peniaze si zaobstarať.

Základné princípy určovania výšky výživného

Výživné predstavuje pravidelný finančný príspevok jedného rodiča určený dieťaťu ako podiel na životnej úrovni každého z rodičov a na uspokojovanie potrieb dieťaťa.

Životná úroveň rodiča

Životná úroveň rodiča je primárnym kritériom pri určovaní výšky výživného, pričom výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Výživné nie je o tom, že sa sčítajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak má rodič, ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne, bude platiť niekoľkonásobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stoviek, a to bez ohľadu na výšku výdavkov.

Neexistuje žiadny matematický vzorec

Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by bol zakotvený v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú. Základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, preto sa zastáva názor, že takéto percentuálne určenie má opodstatnenie. Na druhej strane ho nemožno paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu. To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami, avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť.

Výživné má prednosť

Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Preto, ako vyššie uvádza, výdavky pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale nečakajte, že Vaše výdavky uprednostní pred výživným.

Kedy má dieťa nárok na výživné?

Dospelosť, t.j. schopnosť samostatne sa živiť, je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné alebo nie. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť, tak nárok na výživné nemá, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné má.

Kedy je dieťa schopné sa samostatne živiť?

• Denné štúdium: Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje resp. výrazne sťažuje možnosť sa riadne zamestnať. Pri ostatných formách štúdia treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní.
• Nezamestnanosť dieťaťa: Nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti.
• Zdravotné postihnutie: Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť, je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom, pre ktoré plnoleté dieťa má nárok na výživné a to aj v prípade, že neštuduje. Keďže ide o výnimku z pravidla, tak súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní, nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé. V prípade krátkodobých postihnutí, napr. nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné.
• Dobré mravy: Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do tej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy.

Ktoré výdavky súd uzná a ktoré nie?

V zásade platí, že súd uzná tie výdavky, ktoré sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky ako napr. exekúcie a pod. súd nebude prihliadať. Avšak aj tie opodstatnené Vám súd len tak neodpočíta od príjmu pri určovaní výživného. Vždy musíte Vaše výdavky primerane optimalizovať, prihliadajúc na to, že výživné má prednosť pred ostatnými.

Majetkové pomery rodičov

Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva, tak pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy, tiež ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach, tak pasívach, t.j. schopnosti a možnosti rodičov.

Schopnosti a možnosti rodičov

Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov, ale aj podľa iných pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce.

Čo napríklad s rodičom, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu? Nebude platiť výživné, lebo nemá príjem? Nie. Súd prostredníctvom UPSVAR zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potenciálneho príjmu. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.

Minimálne a maximálne výživné

Minimálne výživné je zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu.

Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie.

Brigádnická práca dieťaťa

Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť.

Zmena v pomeroch

Zmena v pomeroch sa posudzuje v prípade, ak súd koná o zvýšení alebo znížení výživného na dieťa, t.j. ide o prípady, kedy už výživné súdnym rozhodnutím určené je. V takomto prípade súd porovná majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodiča a dieťaťa a rozhodnutie o úprave výšky výživného bude závisieť práve od tohto porovnania.

Dohoda rodičov

Urobte všetko preto, aby ste sa dohodli na úprave výživného. Ak sa dohodnete, postačuje písomná dohoda medzi rodičom a dieťaťom a nemusíte sa súdiť. Posledné, čo Vaše dieťa potrebuje, je sa súdiť s vlastným rodičom a s týmto sa stretávať na súde.

Podanie návrhu na súd

Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko navrhovateľ, t.j. ten, kto návrh na súde podáva. Označenie účastníkov konania, t.j. osobné údaje navrhovateľa a osobné údaje rodiča resp. dieťaťa, proti ktorému návrh smeruje, s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúčam tiež uviesť telefonický kontakt príp. Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate, t.j. Návrh odôvodnite, najmä podrobne zdôvodnite právny nárok plnoletého dieťaťa na výživné a výšku výživného, príp. Opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov navrhovateľa. Je nevyhnutné, aby súd vedel, z čoho žijete, t.j. aké sú Vaše priemerné opakujúce sa príjmy a výdavky, či už na domácnosť, na Vašu osobu resp. a) rodný list.

Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča a to na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie, či má plnoleté dieťa nárok na výživné a v akej výške, príp. či došlo k zmene v pomeroch a ak áno, ako je potrebné zmeniť výšku výživného.

Zročné výživné

Zročné výživné súd určuje vtedy, keď súd určuje alebo zvyšuje vyživovaciu povinnosť spätne, najskôr od podania návrhu na súde. Zročné výživné sa určí ako rozdiel medzi zaplateným výživným a určeným výživným za obdobie, odkedy súd výživné zvyšuje až do dňa vyhlásenia rozsudku. Súd môže povoliť povinnému rodičovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Splátky by mali byť určené tak, aby dlh bol splatený do jedného roka.

Dodržte splatnosť výživného

Špecifikom výroku rozsudku o výživnom je, že sa uhrádza „k rukám“ plnoletého dieťaťa. To neznamená, že musíte výživné uhradiť len osobne na ruku dieťaťu. Znamená to, že do dňa splatnosti musí dieťa mať výživné v jeho dispozícii. Preto odporúčame splátky výživného uhrádzať napríklad trvalým príkazom, avšak s dostatočným časovým odstupom, tak aby dieťaťu výživné prišlo na účet najneskôr v deň jeho splatnosti. Pokiaľ musíte výživné z nejakého dôvodu uhrádzať poštovou poukážkou, tak odporúčam ešte väčší časový odstup, ponechajte časovú rezervu na prevzatie výživného.

Príspevok nad rámec výživného

Nad rámec výživného nemusíte prispievať. Taký je aspoň výklad zákona o rodine. Treba si však uvedomiť dôsledky. V živote dieťaťa môžu nastať nepredvídateľné výdavky, ktorých výška ďaleko presahuje splátku výživného. Pokiaľ sa budete držať uvedenej zásady a ničím nikdy neprispejete, tak môžete očakávať dve veci. Prvá, že dieťa bude častejšie podávať návrhy na zvýšenie výživného a druhá, že súd bude prísnejšie posudzovať výšku výživného, vychádzajúc z toho, že okrem výživného dieťa nič iné nedostane. Poznajúc tieto dve veci, preto odporúčam určitú mieru flexibility, ktorá bude postavená na princípe výnimočnosti, kedy povinný rodič dôsledne zváži potrebu príspevku nad rámec výživného a podľa najlepšej úvahy prispeje. Pokiaľ však z výnimočnosti sa stane pravidlo, tak výživné môže stratiť opodstatnenie, čo však neznamená, že môžete prestať platiť výživné.

Informačná povinnosť dieťaťa

Informačná povinnosť dieťaťa spolupracovať s rodičom v otázkach výživného vyplýva nepriamo z §43 ods. 3 ZoR. Táto je dôležitá najmä pokiaľ ide o povinnosť plnoletého dieťaťa informovať rodiča o všetkom podstatnom, čo súvisí s trvaním nároku na výživné, či s jeho výškou. V praxi povinný rodič má veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie. Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať. Túto povinnosť má však dieťa. Ak si ju neplní, odporúčam povinnému rodičovi každý rok resp. semester štúdia dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy. Ak sa tak nestane, nezostáva nič iné, len podať návrh na zrušenie výživného na súde.

Zastúpenie advokátom

Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. V rámci mojej praxe sa dlhodobo špecializujem na rodinné právo a ponúkam klientom komplexné právne služby v tejto oblasti. Pred podaním návrhu na súd Vám viem pomôcť predovšetkým ako radca pri určení Vašich priorít v tom, čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak, aby bol čo najlepšie naplnený záujem Vášho dieťaťa, o ktoré v celom procese ide.

tags: #invalidita #a #schopnost #platit #vyzivne