Skrátený pracovný úväzok sa v súčasnosti stáva čoraz populárnejšou formou zamestnania, najmä medzi rodičmi, študentmi a profesionálmi, ktorí hľadajú lepšiu rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. Práca na kratší pracovný čas patrí medzi flexibilné formy zamestnávania. Na Slovensku zákon umožňuje zamestnancom dohodnúť si skrátený úväzok na základe vzájomnej dohody so zamestnávateľom. Tento článok rozoberá zamestnávanie na kratší pracovný čas (§ 49 Zákonníka práce), ako aj delené pracovné miesto (§ 49a Zákonníka práce). V dnešnej dobe už čiastočný úväzok nie je vnímaný len ako „núdzové riešenie“, ale môže byť správnou voľbou pre rôzne životné situácie. Zákonník práce obsahuje rôzne možnosti, ktoré uľahčujú zaradenie na trhu práce aj rodičom malých detí, dôchodcom, študentom či zdravotne ťažko postihnutým osobám. Medzi takéto možnosti patrí uzatváranie flexibilných pracovných úväzkov, ktoré môžu byť realizované ako práca na čiastočný pracovný úväzok, a to napr. ako pracovný pomer na kratší pracovný čas alebo delené pracovné miesto. Takéto flexibilné formy zamestnania sa čoraz viac stávajú kľúčovými aspektmi nielen pre rast zamestnanosti, ale zabezpečenie práceschopnosti a adaptability zamestnancov. Zamestnávanie na čiastočný úväzok, či už vo forme pracovného pomeru na kratší pracovný čas, alebo deleného pracovného miesta má svoje legislatívne špecifiká oproti práci vykonávanej v pracovnom pomere na plný pracovný úväzok, svoje výhody aj nevýhody pre obe strany.
Čo je skrátený (čiastočný) pracovný úväzok?
Skrátený pracovný úväzok je forma zamestnania, pri ktorej zamestnanec pracuje menej hodín ako pri plnom pracovnom úväzku. Typickým znakom skráteného úväzku je kratší pracovný čas. Ak má zamestnávateľ stanovený týždenný pracovný čas v objeme 40 hodín, akýkoľvek nižší rozsah pracovného času sa považuje za skrátený úväzok, známy aj ako čiastočný úväzok. V zmysle § 49 ods. 1 Zákonníka práce sa za zamestnanca v pracovnom pomere na kratší týždenný pracovný čas považuje zamestnanec, u ktorého rozsah pracovného úväzku u zamestnávateľa v týždni nedosahuje hranicu určenú pre ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 85 Zákonníka práce. Ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 85 ods. 1 Zákonníka práce je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. V § 85 Zákonníka práce je upravený aj zákonný, maximálny týždenný pracovný čas zamestnanca pri zohľadnení viaczmennej prevádzky, veku zamestnanca, ako aj rizikovosti pracovného miesta. Zamestnávatelia v súlade s pravidlami pre maximálny pracovný čas podľa § 85 Zákonník práce, ako aj s ohľadom na svoje prevádzkové potreby ustanovujú svoj týždenný pracovný čas. Takto určený pracovný čas u zamestnávateľa sa tiež nazýva ustanovený týždenný pracovný čas u zamestnávateľa. Kratší pracovný čas je pracovný čas, ktorý je kratší ako ustanovený pracovný čas u daného zamestnávateľa. Teda, ak je napríklad u konkrétneho zamestnávateľa ustanovený týždenný pracovný čas na 40 hodín, rozsah pracovného úväzku zamestnanca nižší, než je ustanovený týždenný pracovný čas, je pracovným pomerom na kratší pracovný čas. Ak zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom pracovný pomer na kratší pracovný čas, dohodne si so zamestnancom, že zamestnanec bude pre neho pracovať počas pracovného času, ktorý bude určený v menšom rozsahu, ako je u zamestnávateľa zaužívané a bežné. Uvedený pracovný pomer sa často označuje aj ako čiastočný úväzok. Zamestnanec pracujúci na čiastočný úväzok je povinný pracovať pre zamestnávateľa a byť mu k dispozícii počas pracovného času zodpovedajúceho pomeru, na ktorom sa v pracovnej zmluve, resp. dohode o zmene pracovnej zmluvy dohodli. Avšak v zmysle § 49 ods. 3 Zákonníka práce platí, že kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni. Pracovný pomer na kratší pracovný čas možno uzatvoriť od začiatku vzniku pracovného pomeru alebo upraviť pracovný čas zamestnanca na kratší možno aj počas trvania pracovného pomeru. V druhom prípade sa jedná o zmenu pracovnej zmluvy, nakoľko sa menia práva a povinnosti medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúce z doterajšej pracovnej zmluvy. Vyžaduje sa preto súhlas oboch zmluvných strán. Popri pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanec môže mať aj pracovný pomer na kratší pracovný čas. Pracovný pomer na kratší týždenný pracovný čas môže mať zamestnanec buď len vo vzťahu k jednému zamestnávateľovi, alebo pracovný pomer na ustanovený týždenný pracovný čas môže byť v súbehu s pracovným pomerom na kratší týždenný pracovný čas. Zamestnanec môže mať aj niekoľko pracovných pomerov na kratší pracovný čas. Na výkon kratšieho pracovného času pre iného zamestnávateľa zamestnanec nepotrebuje súhlas od svojho zamestnávateľa. Určité obmedzenie platí v prípade výkonu inej zárobkovej činnosti, ktorá by mohla mať vo vzťahu k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, a ktorú môže zamestnanec vykonávať len s predchádzajúcim písomným súhlasom svojho doterajšieho zamestnávateľa. Obmedzenie inej zárobkovej činnosti v zmysle § 83 Zákonníka práce teda platí aj vo vzťahu k pracovnému pomeru na kratší týždenný pracovný čas, rovnako ako povinnosť zamestnanca upravená v § 81 písm. Zamestnanec môže pracovať na plný úväzok a zároveň aj na čiastočný úväzok, ale jeho celkový pracovný čas nesmie presiahnuť 40 hodín týždenne. Takýto pracovný pomer sa nazýva viacnásobný pracovný pomer, keď zamestnanec má viacero pracovných pomerov alebo úväzkov naraz. Zákonník práce stanovuje maximálny týždenný pracovný čas na 40 hodín. Súhlas zamestnávateľa je potrebný len v prípade, že zamestnanec pracuje pre toho istého zamestnávateľa na viacerých úväzkoch.
Rozsah pracovného úväzku pritom môže byť dohodnutý ako tzv. polovičný úväzok (0,5) alebo štvrtinový (0,25) a pod. Zamestnanec môže mať aj niekoľko pracovných pomerov na kratší pracovný čas. U jedného zamestnávateľa alebo u viacerých. Polovičný úväzok (alebo kratší pracovný čas) je forma pracovného pomeru, pri ktorej je dohodnutý týždenný pracovný čas kratší ako štandardný (zvyčajne 40 hodín). Polovičný úväzok je presne polovica, t.j. Analógia:Je to ako „polovičná práca za polovičný plat“. Zákonník práce (§ 49) umožňuje dohodnúť kratší pracovný čas (napr. 30, 20, 10 hodín týždenne). Polovičný (20 hod.) je len najbežnejší príklad.
Práca na čiastočný úväzok je vhodná napr. pre ženy, matky malých detí, ktoré majú záujem skĺbiť rodinný život s pracovným a udržať si pracovné návyky. Táto forma zamestnania je vhodná aj pre študentov, ktorí kombinujú prácu so štúdiom, či starších ľudí (dôchodcov). Sú často jedinou voľbou pre zdravotne znevýhodnených, ktorí nemôžu pracovať 8 hodín denne.
Ak cítite, že vám celodenná práca berie príliš veľa času a energie, môže byť skrátený úväzok odpoveďou na vaše potreby. V živote sa objavujú situácie, keď plný úväzok jednoducho nie je reálny. Ak premýšľate nad zmenou kariérneho zamerania, no neviete, či bude pre vás daná pozícia vhodná, práve práca na čiastočný úväzok môže byť riešením. Zistíte, či sa vám to bude páčiť a zároveň získate prax a nové skúsenosti. Možno sa cítite dlhodobo vyčerpaní a máte pocit, že sa blížite k syndrómu vyhorenia. Ak si nemôžete dovoliť prísť o celý príjem, skrátený úväzok vám môže pomôcť.
Dohodnite sa so súčasným zamestnávateľom: Ak vám to pracovná náplň umožňuje, skúste navrhnúť prechod na skrátený úväzok. Overte si rozsah zodpovedností: Aj pri menšom úväzku môžu niektorí zamestnávatelia očakávať, že zvládnete to isté ako ľudia na plný pracovný čas. Čiastočný úväzok nie je vhodný pre každého, no môže byť ideálnym riešením, ak to vo svojej aktuálnej životnej situácii potrebujete.
Plný pracovný úväzok
Plný pracovný úväzok na Slovensku štandardne predstavuje 40 hodín týždenne. Základná týždenná pracovná doba je 40 hodín. Presná pracovná doba, nadčasy a nároky na benefity sú upravené Zákonníkom práce, kolektívnymi zmluvami a internými smernicami. Pri dvojzmennej prevádzke je pracovný čas najviac 38 a ¾ hodín týždenne a pri trojzmennej prevádzke je pracovný čas zamestnanca najviac 37 a ½ hodiny týždenne. U mladistvých zamestnancoch, mladších ako 16 rokov, pôjde o pracovný čas najviac 30 hodín týždenne. Nadčas je za prácu nad stanovených 40 hodín týždenne vyplácaný s 25% príplatkom. Od roku 2025 sa v mnohých slovenských firmách rozširuje hybridná práca, kde zamestnanci môžu pracovať 1-2 dni z domu, čo zlepšuje work-life balance. V mnohých slovenských firmách sa objavujú flexibilné formy úväzkov - 37,5 hod. týždenne, štvordňový pracovný týždeň či možnosť striedať úväzky pri zohľadnení kolektívnych zmlúv.
Mzda a odvody
Zamestnancovi, ktorý pracuje na čiastočný úväzok patrí pomerná čas mzdy, ktorá zodpovedá dohodnutému pracovnému času. Mzda zamestnanca je primeraná kratšiemu pracovnému času (polovičný úväzok = polovičná mzda). Pri skrátenom pracovnom úväzku sa odvody do sociálneho a zdravotného poistenia počítajú na základe skráteného pracovného pomeru. To znamená, že ak zamestnanec pracuje menej hodín než je bežný plný pracovný čas (obvykle 40 hodín týždenne), jeho odvody budú proporcionálne nižšie, než by boli pri plnom pracovnom pomere.
Minimálna mzda a odvody
Ak zamestnanec pracuje na skrátený úväzok a jeho príjem je nižší než minimálna mzda (v roku 2024 je minimálna mzda 700 EUR), bude potrebné zabezpečiť minimálnu výšku odvodov, ktorá môže byť viazaná na minimálnu mzdu. Pri skrátenom pracovnom úväzku zamestnanci stále môžu byť účastníci dôchodkového systému, ale ich výška dôchodku bude závisieť od viacerých faktorov, predovšetkým od výšky ich príjmu a počtu odpracovaných rokov, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte dôchodku. Nižšie odvody do sociálneho poistenia: Ak zamestnanec pracuje na skrátený pracovný úväzok, jeho hrubá mzda bude nižšia než pri plnom pracovnom úväzku. Preto aj jeho odvody na dôchodkové poistenie budú nižšie, čo môže v konečnom dôsledku ovplyvniť výšku dôchodku. Počet rokov započítaných do dôchodkového veku: Pre nárok na starobný dôchodok je potrebné odpracovať určitý počet rokov (minimálne 15 rokov) a mať dostatočné odvody do dôchodkového systému.
Nároky zamestnancov na skrátený úväzok
Dovolenka
Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na dovolenku rovnakým spôsobom ako zamestnanci s plným pracovným úväzkom. 4 týždne dovolenky (20 pracovných dní) ročne, ak je zamestnanec v pracovnom pomere na plný pracovný úväzok (t. j. Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na dovolenku rovnakým spôsobom ako zamestnanci s plným pracovným úväzkom. Podľa zákona má každý nárok na štyri týždne dovolenky. Tie sa ale v prípade skráteného úväzku prepočítajú podľa počtu odpracovaných dní. Ak teda napríklad máte polovičný úväzok a pracujete každý deň štyri hodiny, dovolenka sa vám vyráta ako bežnému zamestnancovi. Ak však chodíte do práce len štyri dni v týždni, počet dní dovolenky sa vám skráti. Ostanú vám, samozrejme, voľné dni, kedy nepracujete. Chybou je krátiť takémuto zamestnancovi nárok na dovolenku (napr. dať mu len 2,5 týždňa). Má nárok na 5 týždňov, ale jeden jeho „deň“ dovolenky je kratší (napr. 4 hodiny).
Nemocenské dávky
Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na nemocenské dávky (PN) rovnako ako zamestnanci na plný pracovný úväzok. Výška nemocenských dávok však bude nižšia, pretože sa počíta z nižšej hrubej mzdy, ktorá je proporcionálna k počtu odpracovaných hodín. Pri práceneschopnosti sa dávky vyplácajú zo Sociálnej poisťovne po uplynutí 3 dní, pričom nemocenské dávky sa určujú podľa pomeru k príjmu a počtu odpracovaných hodín.
Stravné
Zo zákona majú povinnosť preplatiť zamestnancom 55 percent z ceny jedla, minimálne 2,20 eura. Týka sa to však len tých, ktorí pracujú viac ako štyri hodiny denne. Ak teda robíte na polovičný úväzok, príspevok na stravu nedostanete, zatiaľ čo zamestnanci na plný úväzok dostanú aspoň 40 eur.
Prestávka v práci
Ak idete do práce len na štyri hodiny, nemáte nárok na prestávku. Ten vzniká až vtedy, ak je pracovná doba dlhšia ako šesť hodín. Prestávka na odpočinok a jedenie má trvať 30 minút. Výnimku majú mladiství zamestnanci, ak ich pracovná zmena trvá dlhšie ako 4,5 hodiny.
Delené pracovné miesto (Job Sharing)
Delené pracovné miesto, tzv. job sharing, môžeme definovať ako režim, kde sa teda o jedno pracovné miesto (ang. job) delia, resp. ho „zdieľajú“ (ang. Job sharing zaraďujeme medzi flexibilné formy zamestnania, inak nazývané aj ako atypické formy zamestnávania alebo netypické formy zamestnávania. Atypické formy zamestnávania sa čoraz viac stávajú kľúčovými nástrojmi pre rast zamestnanosti, ale predstavujú aj nástroje zosúlaďovania pracovného a súkromného života zamestnancov. Podstatou tohto inštitútu je, že ide o pracovné miesto na plný pracovný úväzok, na ktoré sú zaradení dvaja zamestnanci (poprípade aj viac zamestnancov - kombinácie sa neobmedzujú), ktorí si majú rozdeliť pracovný čas a úlohy, ktoré vyplývajú z tohto pracovného miesta.
Výhody a nevýhody čiastočného úväzku
Jednou z najväčších výhod skráteného pracovného úväzku je možnosť lepšieho vyváženia pracovného a osobného života. Často je to jediná možnosť pre matky s malými deťmi, študentov, dôchodcov alebo ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí nemôžu pracovať na plný úväzok. Z pohľadu zamestnávateľa môže byť výhodné zamestnať špecialistu, ktorého nepotrebuje na plný úväzok, čím sa znižujú náklady na mzdy a odvody.
Čiastočný úväzok má aj svoje nevýhody. Jednou z najvýznamnejších je nižšia mzda a tým pádom aj nižšie odvody do sociálneho systému, čo sa môže negatívne prejaviť na výške budúceho dôchodku. Európske štatistiky poukazujú na to, že ženy majú nižšie dôchodky ako muži. Nevyplýva to len z platovej nerovnosti, ale aj faktu, že ženy (matky) častejšie volia kratšiu pracovnú dobu. Kto pracuje na skrátený úväzok, si tak spravidla môže znížiť dôchodok. Napríklad pri priemernom plate by zamestnanec na plný úväzok po 40 rokoch dostal dôchodok vo výške 562 eur, kým jeho kolegovi s polovičným úväzkom by vyšlo len 337 eur. Taktiež materské dávky sa odvíjajú od výšky platu, takže pri čiastočnom úväzku budú nižšie.
POHOVOR - CO NEŘÍKAT U PRACOVNÍHO POHOVORU
Záver
Skrátený pracovný úväzok ponúka mnoho výhod, ale aj nevýhod. Dôležité je zvážiť svoje osobné a profesionálne ciele pred tým, ako sa rozhodnete pre túto formu zamestnania. Ak máte záujem o skrátený pracovný úväzok, odporúčame sa poradiť so zamestnávateľom a starostlivo preštudovať všetky právne aspekty, aby ste si zabezpečili výhodné podmienky.