Komplexná sociálna práca a podpora pre osoby s mentálnym postihnutím

Sociálna práca s mentálne postihnutými jedincami je komplexná oblasť, ktorá si vyžaduje špecifický prístup a znalosť rôznych metód a techník. Cieľom je podpora ich samostatnosti, nezávislosti a integrácie do spoločnosti. Tento článok poskytuje ucelený prehľad o metódach a technikách používaných v sociálnej práci s mentálne postihnutými, od reedukácie a kompenzácie až po rehabilitáciu a sociálnu prevenciu.

Definícia mentálneho postihnutia a dôležité pojmy

Ľudia s mentálnym postihnutím (MP) tvoria 2 - 3 % z celkovej populácie. Podľa najnovšej klasifikácie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) patria ľudia s mentálnou retardáciou (intelektová dizabilita) medzi najťažšie zdravotne postihnutých. Až za nimi sú ľudia s inými, napríklad zmyslovými alebo pohybovými postihnutiami. Napriek týmto závažným faktom sa im u nás dosiaľ nedostáva náležitej starostlivosti. Je paradoxom, že mnohých z nich, hoci etiologicky je ich diagnóza známa, komisie posudkového lekárstva neposudzujú ako zdravotne postihnutých.

Medicínsky model mentálneho postihnutia

Väčšina definícií mentálneho postihnutia vychádza z medicínskeho modelu. Podľa Warda má mentálne postihnutie dve hlavné charakteristiky:

• Funkcie intelektu sú výrazne pod priemerom.
• Znížená schopnosť adaptability.

Prvá charakteristika sa prejavuje oslabenou koncentráciou, krátkodobou pamäťou, problémami s učením a chápaním abstraktných myšlienok. Druhá charakteristika znamená zníženú schopnosť prispôsobiť sa kultúrnym požiadavkám spoločnosti.

Mentálne postihnutie nie je choroba. Môže byť spôsobené genetickými príčinami (napr. Downov syndróm), poškodením mozgu, chorobami, úrazmi alebo neznámymi príčinami. Podľa niektorých definícií sa za mentálne postihnutie považujú len prípady, keď k oslabeniu intelektu prišlo v útlom veku, iné zahŕňajú aj prípady do 18 rokov.

Definícia zdravotného postihnutia podľa Dohovoru OSN (2006)

Medzi osoby so zdravotným postihnutím sú zahrnutí jedinci, ktorí majú dlhodobé fyzické, duševné, mentálne a zmyslové postihnutie, ktoré v interakcii s rôznymi prekážkami môže brániť ich plnému, účinnému zapojeniu sa do spoločnosti na rovnoprávnom základe s ostatnými občanmi.

Základné pojmy v sociálnej práci so zdravotne postihnutými

• Občan so zmenenou zdravotnou schopnosťou: Osoba s dlhodobo zmeneným zdravotným stavom, ktorá má obmedzenú možnosť sústavnej prípravy na povolanie.
• Invalidný občan: Osoba neschopná vykonávať akékoľvek zamestnanie alebo len za výnimočne mimoriadnych pracovných podmienok.
• Čiastočne invalidný občan: Osoba schopná vykonávať svoje povolanie, ak sú pre ňu pripravené vhodné podmienky, týka sa to duševných aj telesných schopností.
• Ťažko zdravotne postihnuté dieťa: Dieťa, ktoré si dlhodobo vyžaduje zdravotnú starostlivosť, ktorá svojím rozsahom a intenzitou značne prevyšuje bežnú starostlivosť.
• Porucha: Strata alebo abnormalita v štruktúre alebo funkcii, anatomickej, psychickej.
• Obmedzenie: Ujma alebo nedostatočná schopnosť spôsobená poruchou, znemožňuje občanovi vykonávať niektoré bežné činnosti.
• Znevýhodnenie (handicap): Ak má obmedzenie dopad na život človeka v spoločenskom ponímaní, alebo mu bráni vykonávať niektoré činnosti. Hlavným zdrojom znevýhodnenia je nerovnosť príležitostí v komunite, v rodine, v zamestnaní.

Posudzovanie ťažkého zdravotného postihnutia

Ťažké zdravotné postihnutie musí byť medicínsky vymedzené diagnózou, musí byť viac ako 50% a musí trvať najmenej rok. Posudzuje sa posudkovou komisiou raz do roka.

Metódy starostlivosti o mentálne postihnutých

Starostlivosť o mentálne postihnutých a narušených jedincov sa zameriava na prekonávanie, zmierňovanie a prevenciu defektivity. Medzi základné skupiny metód patria:

Reedukačné metódy

Reedukačné metódy predstavujú súhrn špeciálnych pedagogických postupov, ktoré sú zamerané na postihnutú funkciu. Reedukácia, v preklade "prevýchova" alebo "obnovená výchova", označuje špecifické pedagogické metódy, ktoré rozvíjajú nevyvinuté funkcie alebo upravujú porušené funkcie a činnosti.

Kompenzačné metódy

Kompenzačné metódy sú súhrnom postupov zameraných na rozvíjanie náhradných, nepostihnutých funkcií. Kompenzácia, znamenajúca "vyváženie" alebo "vyrovnanie", poskytuje náhradu a vzájomné vyrovnanie. Tieto metódy sa zameriavajú na zdokonalenie výkonnosti inej funkcie, ktorá nie je postihnutá. Sústavne rozvíjajú výkonnosť neporušených funkcií ako náhradu za porušenú alebo vyradenú funkciu (napríklad u nevidiaceho rozvíjať sluchové, hmatové a čuchové vnímanie).

Rehabilitačné metódy

Rehabilitačné metódy predstavujú súhrn postupov, ktoré upravujú spoločenské vzťahy a umožňujú maximálny stupeň socializácie. Rehabilitácia, odvodená od slova "habilitas" (schopnosť), znamená znovuuschopnenie. Sú to opatrenia a metódy, ktoré sa zameriavajú na sociálne dôsledky defektu. Rehabilitačnou činnosťou upravujeme porušené vzťahy spoločnosti, pracovné a výchovno-vzdelávacie vzťahy.

Sociálna diagnostika a etika v sociálnej práci

Sociálna diagnostika

Sociálna diagnostika je analýza a hľadanie problémov. Zahŕňa zámerný sociálny rozhovor, v ktorom sa robí anamnéza (rodinná, pracovná, osobná). Z anamnézy sa vytvorí predstava o situácii klienta a položí sa otázka, prečo a ako problém vznikol. Určia sa sociálne role, v ktorých klient zlyhal (napr. ako manžel, otec, zamestnanec). Dôležité je poznať vývojový proces klienta a zistiť, či ide o sociálny problém alebo o prechodný stav, ktorý sa dá vyriešiť jednorazovo. V záverečnej fáze sa urobí sociálna terapia.

Etika sociálnej práce

Etika sociálnej práce sa prejavuje navonok ako správanie sa k druhým. Zahŕňa pretvárku, ceremóniu a štandard v správaní - profesionalitu v práci. Etický kódex sociálneho pracovníka zahŕňa vzťah ku klientovi, k sebe a k práci - normy správania. Je to zbierka predpísaných spoločenských noriem a systém usporiadania.

Washingtonský etický kódex:

• Nezávislosť: Motivácia klienta, aby sa spoliehal na seba, dôveroval svojim schopnostiam.
• Oslobodenie od represie a podradných životných podmienok: Hájenie solidarity a rovnoprávnosti medzi ľuďmi.
• Protidiskriminačný prístup.
• Demokracia, ľudské práva: Podľa Charty ľudských práv OSN.
• Spoluúčasť klientov: Na základe jeho aktívnej účasti.
• Ochrana integrity klientov: Dodržiavanie profesionálneho prístupu, zachovanie tajomstva, diskrétnosť.
• Sebaurčenie: Na úrovni minimálneho nátlaku, nevnucovanie klientovi svoje myšlienky a idey.
• Odpor k násiliu.
• Osobná zodpovednosť: Zváž svoje riziká, nadmerná pomoc môže ublížiť.

Kvalita života a formy starostlivosti

Kvalita života

Kvalita života je regulatívny pojem, ktorý je dôsledkom regulácie a zdôvodňovaním sociálnych noriem. Subjektívne prežívanie kvality života je rovnako dôležité ako objektívne faktory. Podľa SZO: Dojem jednotlivcov alebo skupín, že sa im neodoberá, ale že sa vychádza v ústrety ich potrebám. Je to súhrn objektívnych a subjektívnych, posúditeľných činností a vnemov v jeho sociálnom priestore, spokojnosť človeka s dosahovaním cieľov, vzájomné pôsobenie životných podmienok - bio-psycho-sociálne faktory.

Inštitucionalizácia a formy starostlivosti

Ústavná starostlivosť je vo všeobecnosti ponímanie starostlivosti štátu o zdravotne postihnutých občanov. Podľa znevýhodnenia, ak je to krátkodobé postihnutie, ide o nemocničnú starostlivosť. Dlhodobý handicap si vyžaduje rehabilitačný model starostlivosti (kúpeľné liečby, sanatória). Trvalý handicap predpokladá opakovanú starostlivosť. Umiestnenie do ústavu môže byť dobrovoľné alebo nedobrovoľné (napríklad súdny príkaz, nákazlivá choroba, recidivisti, ťažkí psychiatrickí pacienti).

Funkcie ústavnej starostlivosti:

• Podpora a starostlivosť: Uspokojenie základných životných potrieb klienta, vzdelanie, sociálna opora (domovy dôchodcov, zdravotne postihnutí, detské domovy).
• Liečba, výchova a resocializácia.
• Obmedzenie, izolácia, represia: Väznice, utečenecké tábory, psychiatrické liečebne, mali by ochrániť spoločnosť od kriminality.
• Ústavy s rekreačnou funkciou: Ozdravovne, sanatória, kúpele, rekondičné strediská.

Hospicová starostlivosť

Hospicová starostlivosť sa zameriava na uspokojovanie individuálnych potrieb v závere života a zomierania. Zahŕňa súkromie, zdravotné potreby, lekársku starostlivosť, duchovnú starostlivosť a návštevy najbližšej rodiny. Umiestnený klient musí mať potvrdené, že už umiera a nereaguje na kauzálnu liečbu.

Dobrovoľníctvo

Dobrovoľníctvo má korene v kresťanstve. Všeobecná deklarácia o dobrovoľníctve bola prijatá v Paríži v roku 1990 a je založená na osobnej motivácii a slobodnom rozhodnutí. Je to spôsob podpory aktívnej občianskej participácie a záujmu o rozvoj komunity, zvyšuje ľudský potenciál a kvalitu každodenného života, posilňuje solidaritu a má formu skupinovej aktivity.

Základné princípy dobrovoľníctva:

• Rešpektovanie práv bez ohľadu na rasu.
• Rešpektovanie ľudskej dôstojnosti.
• Podieľa sa na odkrývaní potrieb komunity.
• Snaha o zapojenie komunity do vlastných problémov - pomoc človeka človeku.
• Stimulácia spoločenskej zodpovednosti.

Osobná asistencia

Osobná asistencia vznikla v USA po vojne vo Vietname. Zameriava sa na akceptáciu vady u občanov s postihnutím, zvyšovanie sebadôvery, aktiváciu a snahu za vlastné uplatnenie. Ľudia musia mať zabezpečené hlavné základné potreby. Deti s postihnutím by mali byť vedené k samostatnosti od útleho veku a ľudia so ZP majú mať rovnaké príležitosti.

4D osobnej asistencie:

• Delimitácia: Nie je pracovne limitovaný časom.
• Deprofesionalizácia: Nemusí to byť profesionál.
• Demedikalizácia: Nie je to chorý človek.
• Dezinštitucionalizácia: Možnosť žiť vo svojom vlastnom byte, organizovať si svoj život sám.

Rehabilitácia a jej členenie

Význam rehabilitácie

Rehabilitácia má za cieľ prevenciu invalidity a jej dôsledkov. Môže byť krátkodobá a dlhodobá - trvalé poškodenie, spojené s trvalým poškodením kvality života, prebieha počas celého života od narodenia.

Členenie ucelenej rehabilitácie

• Rehabilitácia liečebná.
• Rehabilitácia pracovná.
• Rehabilitácia sociálna.
• Rehabilitácia pedagogická.

Sociálna rehabilitácia: Orientácia na potreby klienta, na klienta ako na individualitu, zachovanie suverenity a podporovanie klienta, orientácia na image klienta.

Pracovná rehabilitácia: Prekonávanie ergodefektivity - nemá pracovné návyky.

Pedagogická rehabilitácia: Zameriava sa na všetky vekové skupiny.

Všeobecné programy všeobecnej rehabilitácie

• Program akceptácie vady, asertivity a prevencie handicapov.
• Program vyladenia partnerského a rodinného života.

Komunikácia s ľuďmi s mentálnym postihnutím

Komunikácia je podstatnou, najdôležitejšou, súčasťou nášho života. Komunikujeme stále, niekedy intenzívne, inokedy menej iniciatívne. Komunikujeme už vtedy, keď povieme "Dobré ráno" alebo keď sa usmejeme alebo keď len svojou chôdzou predvádzame svoju radosť zo života. Malé dieťa môže komunikovať plačom alebo mimikou tváre, aby dalo vedieť mame či otcovi, že je hladné alebo má mokrú plienku. Pri komunikácii môžu ľudia použiť symbolické kódy, ktorými si odovzdávajú určité informácie.

• Komunikácia: Proces, keď jedna osoba formuluje a odosiela správu druhej osobe, ktorá ju prijíma a dekóduje jej obsah. Ľudia nekomunikujú len pomocou slov, ale aj pomocou posunkov jazyka, výrazom tváre, gestami alebo signálmi.
• Jazyk: Štrukturovaný systém symbolov, ktorý katalogizuje predmety, skutočnosti, vzťahy a udalosti v rámci danej kultúry. Jazyk je viac špecifický ako komunikácia - je to kód, ktorému rozumie každý v jeho "jazykovej komunite".
• Reč: Proces produkovania zvukov a ich kombinácie do slov uspôsobených na komunikáciu. Je to použitie verbálneho výkonu alebo verbálneho jazyka.

Prvým krokom pri učení sa komunikácii je neverbálna komunikácia (pomocou gestikulácie a mimiky). Ďalšími prvkami komunikácie sú vnímavé chápanie (diferenciácia porozumenia reči), počiatočný vyjadrovací jazyk (vyjadrovanie sa v naučených frázach), konštrukcia fráz, zrozumiteľnosť (zrozumiteľné frázy), obsah správy (vyjadrovanie skutočných správ), sociálne použitie jazyka.

Základné metódy sociálnej práce

Medzi základné metódy sociálnej práce patria pozorovanie, rozhovor a výskum. Sociálny pracovník v bežnej praxi nepoužíva tzv. čisté metodické postupy, takmer vždy ide o kombináciu dvoch ustálených spôsobov práce, napr. kombinácia rozhovoru a pozorovania.

Pozorovanie

Pozorovanie je jedna z najstarších a základných metód skúmania, zakladá sa na cieľavedomom, systematickom a plánovitom zaznamenávaní vonkajších prejavov osobnosti.

Charakteristiky pozorovania:

• Objektívnosť
• Plánovitosť
• Systematičnosť
• Presnosť

Počas pozorovania sledujeme najmä rečový prejav, chvenie rúk, neprirodzené potenie, prejavy hyperaktivity, prejavy prílišného nadšenia či nadmernej plachosti, oblečenie a záujmy. Sociálny pracovník pri návšteve klienta v jeho domácom prostredí si všíma aj to, ako klient býva, či jeho domácnosť je čistá, ako je zariadená.

Etapy pozorovania:

• Prípravná etapa
• Pracovná etapa
• Kontrolná etapa
• Záverečná etapa

Rozhovor

Rozhovor nazývame zámernou organizovanou komunikáciou, v ktorej jeden subjekt odpovedá na otázky iného subjektu, ide o výmenu informácií, prebiehajúcu medzi dvoma (viacerými) zúčastnenými stranami. Počas rozhovoru si všímame verbálnu i neverbálnu stránku rozhovoru.

Typy rozhovoru:

• Štandardizovaný
• Pološtandardizovaný
• Neštandardizovaný - voľný
• Individuálny
• Skupinový

Fázy rozhovoru:

• Prípravná fáza
• Samostatný rozhovor
• Záver a zhodnotenie rozhovoru

Pri vedení rozhovoru sa vyhýbame navádzacím, mnohonásobným, predpokladaným a hypotetickým otázkam.

Prevencia a sociálna prevencia

Prevencia

Prevencia je predchádzanie vzniku alebo možného vzniku zdravotných, sociálnych alebo iných problémov.

Úrovne prevencie:

• Primárna (univerzálna): Intervencia ešte pred tým, než sa objaví nejaký problém.
• Sekundárna (selektívna): Zameriava sa na identifikovanie problémov jednotlivcov alebo skupín.
• Terciárna (indikovaná): Má predchádzať zhoršovaniu stavu už vzniknutých problémov alebo porúch.

Funkcie prevencie:

• Depistáž, plánovanie a projektovanie v rámci preventívnych aktivít, ich evaluácia.
• Príprava a vzdelávanie nositeľov prevencie formou tréningov a výcvikov, informačné materiály.
• Podpora, pomoc a poradenstvo pre inštitúcie, ktoré sa podieľajú pri realizácii preventívnych aktivít.

Sociálna prevencia

Sociálna prevencia je odborná činnosť, ktorú vykonáva erudovaný sociálny pracovník prostredníctvom špeciálnych metód a postupov v záujme zlepšenia kvality sociálneho života.

Ciele sociálnej prevencie:

• Predchádzať stavom sociálnej a hmotnej núdze a nepriaznivým sociálnym udalostiam.
• Eliminovať a zabraňovať vznik a šírenie sociálno-patologických javov.
• Poskytovať účinnú pomoc pri výskyte porúch psychického, fyzického alebo sociálneho vývinu.
• Zabraňovať zhoršovaniu, recidívam, odstraňovanie dôsledkov sociálno-patologického vývinu.

Sociálna práca s mentálne a viacnásobne postihnutými jedincami

Ľudia s mentálnym postihnutím patria k skupine občanov, ktorí vzhľadom na svoje postihnutie potrebujú pomoc a stálu podporu pre rozvoj svojich zručností a schopností. Patria medzi najzraniteľnejšie a najstigmatizovanejšie skupiny. Pokiaľ chceme hovoriť o integrácii, či inklúzii ľudí s mentálnym postihnutím, musíme si uvedomiť, že ide o skupinu, ktorá je segregovaná prakticky od narodenia.

Identifikácia ľudí s MP

Ľudia s mentálnou dizabilitou často na seba upozornia zmeneným správaním, ktoré sa líši od zaužívaných noriem. Často je spojená s inou poruchou - ide o viacnásobné postihnutie - zmyslovou, alebo motorickou. Aby sme posúdili človeka s mentálnou dizabilitou, nemôžeme definovať len jeho IQ, ale musíme pochopiť celú jeho osobnosť.

Intenzívna a pervazívna pomoc

Intenzívna a pervazívna pomoc je pravidelná, vysoko intenzívna, vyžaduje viac personálu a môže byť na úrovni 7 oblastí:

• domáce bývanie
• komunitný život
• celoživotné vzdelávanie
• zamestnávanie
• zdravie a ochrana zdravia (prevencia)
• sociálna integrácia
• ochrana a obhajovanie seba samého

Sociálna práca v rámci včasnej starostlivosti

Súčasťou komplexnej intervencie odborníkov by mala byť aj sociálna práca s cieľom podporovať rodiny radami. V rámci celkovej poradenskej úlohy včasnej starostlivosti ponúka sociálna práca predovšetkým:

1. Informácie o právnych ustanoveniach v prospech postihnutých, tieto sú pre laika neprehľadné.
2. Poradenstvo a organizátorskú pomoc, služby odbremeňujúce rodinu.
3. Pomoc pri prijímaní do stacionárnych zariadení.

Spolupráca odborníkov pri príprave terapeutického plánu, tu má svoje zastúpenie sociálny pracovník.

Formy terapie:

• Animoterapia (liečba za pomoci zvierat)
• Vojtova metóda
• Bobathových metóda
• Rečová terapia

Oblasť vzdelávania

Integrácia detí v predškolskom veku je u nás takmer nemožná. Príčiny sú šikanovanie zo strany zdravých detí a strach rodičov. Alternatívne formy vzdelávania môžu nahrádzať základné vzdelanie.

Oblasť bývania

Inštitucionalizované bývanie: (napr. DSS)

Deinštitucionalizované bývanie: Podporované bývanie delíme na 3 formy, podľa potreby dohľadu:

• Inkluzívne: Ľudia sú pod 24 - hodinovým osobným dohľadom.
• Čiastočne podporované: Čiastočne osobný dohľad a čiastočne telefonický.
• Podporované: Iba telefonický dohľad.

Jedinec s MP, ŤZP má nárok na osobnú asistenciu. Ide o výpomoc v zmysle Občianskeho zákonníka.

Mentálne postihnutie a spoločenské normy

Ľudí s mentálnym postihnutím zvyknú v spoločnosti nazývať „iní“. Väčšina zdravotných postihnutí prináša aj určité fyzické znaky. Limity vo vzdelaní, kariére či úspechu znamenajú odlišovať sa. Vyčleňovanie spôsobuje aj neznalosť širšej verejnosti a jej neschopnosť adekvátne sa správať k ľuďom s mentálnym postihnutím. Prevláda ľútosť a prílišná ochrana. Nepoznajú dostatočne schopnosti a zručnosti ľudí s mentálnym postihnutím, čo ešte zväčšuje bariéru medzi oboma stranami. Toto veľmi negatívne vplýva predovšetkým na akceptovanie takýchto ľudí ako pracovnej sily.

Psychické prežívanie vlastného postihnutia

Psychické prežívanie vlastného postihnutia je u ľudí s mentálnym postihnutím špecifickou záležitosťou. Sú takí, ktorí sú si postihnutia vedomí a sú s tým stotožnení, bez nepríjemných dôsledkov na vlastnom postihnutí. Viac je takých, ktorí sú si postihnutia vedomí, a vnímajú sa menejcenne, majú nižšie sebavedomie. A je tu i veľká skupina ľudí, ktorí si svoje postihnutie neuvedomujú a tento stav zostáva nezmenený do konca ich života.

Legislatíva a podpora zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

Ľudia so zdravotným postihnutím čelia v bežnom živote mnohým prekážkam. Práve títo ľudia potrebujú na trhu práce zvýšenú pozornosť. Pre ich pracovné uplatnenie a bezpečné pracovné podmienky je dôležité odstraňovanie bariér, a to nielen stavebných a funkčných, ale aj tých v ľuďoch. Zabezpečenie kompenzačných pomôcok je ďalším významným momentom na dosiahnutie určitej úrovne vzdelania a nájdenie si zamestnania.

Podľa zákona NR SR č. 461/2003 Z.z. Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím štát podporuje uplatňovaním zákona NR SR o službách zamestnanosti (zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Podľa tohto zákona sú zamestnávatelia s viac ako 20 zamestnancami povinní zamestnávať 3,2% zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Štátna podpora zamestnávania zdravotne postihnutých občanov

Štát napomáha zamestnávaniu zdravotne postihnutých občanov rôznymi príspevkami, napr.:

• Príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska alebo na ich zachovanie.
• Príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti.

Legislatívny rámec

V legislatíve SR zatiaľ neexistuje špeciálny zákon o integrácii občanov so zdravotným postihnutím, ktorý by komplexne riešil celú problematiku. Tá je čiastočne obsiahnutá v početných právnych predpisoch, ako napr. v Zákonníku práce, v Školskom zákone, v Zákone o službách zamestnanosti, Zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, Zákone o sociálnom poistení, Zákone o sociálnej pomoci a iných.

Povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancom so zdravotným postihnutím

Základné úlohy zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím sú zakotvené v ustanovení § 158 ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Podľa ustanovenia § 158 ods. 2 Zákonníka práce pre zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorého nemožno zamestnať za obvyklých pracovných podmienok, môže zamestnávateľ zriadiť chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa osobitných predpisov.

Chránené dielne a chránené pracoviská

Inštitút chránenej dielne a chráneného pracoviska upravuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

BOZP a pracovné podmienky zdravotne postihnutých zamestnancov

BOZP a pracovné podmienky zdravotne postihnutých zamestnancov sú kľúčové pre ich úspešné pracovné uplatnenie. Je nevyhnutné zabezpečiť bezpečné pracovné podmienky a odstraňovať bariéry, a to nielen stavebné a funkčné, ale aj tie v myslení ľudí.

Bariéry v prístupe k zamestnaniu:

• Stavebné bariéry: Nedostatočná prístupnosť budov, pracovísk a dopravných prostriedkov.
• Funkčné bariéry: Nedostatočné prispôsobenie pracovných pomôcok a zariadení potrebám zdravotne postihnutých zamestnancov.
• Komunikačné bariéry: Problémy s komunikáciou, napr. pre osoby so sluchovým alebo zrakovým postihnutím.
• Informačné bariéry: Nedostupnosť informácií v prístupnej forme, napr. v Braillovom písme alebo v elektronickej podobe.
• Postojové bariéry: Negatívne postoje a predsudky voči ľuďom so zdravotným postihnutím.

Odstraňovanie bariér:

• Prístupnosť budov a pracovísk: Zabezpečenie bezbariérového prístupu, inštalácia výťahov, ramp a úprava toaliet.
• Úprava pracovných miest: Prispôsobenie pracovných pomôcok a zariadení individuálnym potrebám zamestnancov.
• Komunikačné technológie: Používanie komunikačných technológií, ktoré umožňujú efektívnu komunikáciu, napr. tlmočníci posunkovej reči, softvér na prevod textu na reč.
• Prístupnosť informácií: Poskytovanie informácií v prístupných formátoch, napr. v Braillovom písme, vo veľkom tlačenom písme alebo v elektronickej podobe.
• Vzdelávanie a osveta: Organizovanie vzdelávacích programov a osvetových kampaní na zmenu postojov a predsudkov voči ľuďom so zdravotným postihnutím.

Kompenzačné pomôcky:

Zabezpečenie kompenzačných pomôcok je ďalším dôležitým faktorom pre úspešné pracovné uplatnenie. Medzi kompenzačné pomôcky patria napr.:

• Pomôcky pre zrakovo postihnutých: Braillove riadky, hlasové výstupy, lupy.
• Pomôcky pre sluchovo postihnutých: Slúchadlá, načúvacie prístroje, vibračné signalizácie.
• Pomôcky pre osoby s pohybovým postihnutím: Invalidné vozíky, ortézy, upravené pracovné stoličky.
• Softvér a hardvér: Špeciálny softvér a hardvér, ktorý uľahčuje prácu s počítačom.

Pracovné oblasti vhodné pre ľudí s mentálnym postihnutím:

• Jednoduché manuálne práce: Balenie, triedenie, montáž jednoduchých výrobkov, práca v sklade.
• Údržba a upratovanie: Upratovanie priestorov, údržba záhrad, umývanie áut.
• Práca v kuchyni: Pomocné práce v kuchyni, umývanie riadu, príprava jednoduchých jedál.
• Práca v poľnohospodárstve: Práca na farmách, pestovanie rastlín, chov zvierat.
• Práca v službách: Práca v práčovniach, žehliarňach, pomocné práce v obchodoch.

Podpora a prispôsobenie pracovného prostredia:

Pre úspešné pracovné uplatnenie ľudí s mentálnym postihnutím je dôležité prispôsobenie pracovného prostredia a poskytnutie potrebnej podpory. Medzi dôležité faktory patrí:

• Jasná a zrozumiteľná komunikácia: Používanie jednoduchého jazyka, vizuálnych pomôcok a praktických ukážok.
• Školenia a inštruktáže: Poskytnutie podrobných školení a inštruktáží, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám.
• Pracovný asistent: Pridelenie pracovného asistenta, ktorý pomáha zamestnancovi s mentálnym postihnutím pri vykonávaní pracovných úloh a pri riešení problémov.
• Prispôsobenie pracovného tempa: Umožnenie zamestnancovi pracovať vlastným tempom a poskytnutie dostatočného času na vykonanie úloh.
• Pozitívna atmosféra: Vytvorenie pozitívnej a podporujúcej atmosféry na pracovisku.

tags: #mentalne #postihnutie #simarna #prace