Mentálne postihnutie je komplexná problematika, ktorá ovplyvňuje život jednotlivcov a vyžaduje si diferencovaný prístup. Pojem mentálna retardácia pochádza z latinských slov mens (myseľ, rozum) a retardatió (zdržanie, oneskorenie). Retardatió vystihuje vývinový aspekt poruchy a zdôrazňuje, že mentálne postihnutie nie je ustálený, definitívny a ukončený stav. Mentálne postihnutie nie je choroba, je to skôr stav charakterizovaný celkovým znížením intelektových schopností, ktorý vzniká v priebehu vývinu jedinca a je obvykle sprevádzaný poruchami adaptácie, t.j. nižšou schopnosťou orientovať sa v životnom prostredí.
Definícia a diagnostika mentálneho postihnutia
Podľa Baja slovo retardácia znamená zdržiavanie, omeškanie, oneskorovanie, spomalenie, čo vystihuje jednak vývojový aspekt poruchy a tiež zvýrazňuje skutočnosť, že mentálne postihnutie nie je ustálené, definitívne, ukončené, nemenné. Intelektová schopnosť sa meria pomocou štandardizovaných inteligenčných testov a ich výsledkom je inteligenčný kvocient (IQ). Adaptívne správanie zahŕňa koncepčné, sociálne a praktické zručnosti.
Vašek a Bajo považujú za najvšeobecnejšiu Heberovu definíciu mentálnej retardácie, ktorá kladie hlavný dôraz na vyjadrenie podpriemerného vývinu všeobecnej inteligencie, i keď sa stotožňujú s tým, že stanovenie IQ dovoľuje zostaviť len prvú, orientačnú diagnózu, ktorá ani zďaleka nevyčerpáva podstatu, nepostihuje ostatné psychické funkcie a zložky osobnosti. Cieľom diagnostiky je predovšetkým pomoc mentálne postihnutému jedincovi v rámci jeho výchovy a vzdelávania.
Stupne mentálneho postihnutia
V roku 1992 vstúpila do platnosti 10. revízia Medzinárodnej klasifikácie chorôb, ktorá rozdeľuje mentálne postihnutie do niekoľkých stupňov podľa závažnosti a IQ:
- Ľahká mentálna retardácia (IQ 50-69): Ide o najľahší stupeň. Väčšina ľudí s týmto typom postihnutia neskôr dosiahne úplnú nezávislosť v starostlivosti o seba.
- Stredne ťažká mentálna retardácia (IQ 35-49): Vo všetkých oblastiach psychomotorického vývinu je nápadné zaostávanie. Jedinec je vychovávateľný, nie je však vzdelávateľný v bežnom zmysle.
- Ťažká mentálna retardácia (IQ 20-34): Psychomotorický vývin je výrazne oneskorený. Jedinec je trvale odkázaný na starostlivosť druhých.
- Hlboká mentálna retardácia (IQ nižšie ako 20): Toto najťažšie postihnutie, pri ktorom je potrebný trvalý dozor, nie je časté.
Etiológia mentálneho postihnutia
Etiológia mentálneho postihnutia je rovnako komplikovaná ako jeho symptomatológia. Vo všeobecnosti možno príčiny vzniku mentálneho postihnutia rozdeliť na endogénne a exogénne. Prenatálne obdobie možno z hľadiska etiológie považovať za obdobie významného pôsobenia dedičných faktorov. Počas perinatálneho obdobia môže vývoj centrálnej nervovej sústavy dieťaťa poškodiť predovšetkým neobvyklá záťaž, ako napríklad mechanické poškodenie mozgu alebo nedostatok kyslíka. Medzi negatívne vplyvy počas postnatálneho obdobia radíme náhle vonkajšie udalosti, ktoré vedú k narušeniu celistvosti organizmu, či ochorenia spôsobujúce mozgové lézie.
Viacnásobné postihnutie (VNP)
V kontexte mentálneho postihnutia je dôležité venovať pozornosť viacnásobnému postihnutiu (VNP). Ide o prítomnosť dvoch alebo viacerých hlavných postihnutí, ktoré vznikli súčasne a neboli rozvinuté sekundárne. Podľa Vaška, viacnásobné postihnutie možno charakterizovať ako multifaktoriálny, multikauzálny a multisymptomatologicky podmienený fenomén, ktorý je dôsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí.
Vzdelávanie a podpora
Pri vzdelávaní dieťaťa s touto diagnózou je vždy dôležitá a rozhodujúca najmä aktuálna úroveň jeho intelektu. Vzdelávací program pre žiakov s mentálnym postihnutím sa člení na tri varianty v závislosti od stupňa postihnutia:
- Variant A: Vzdelávací program pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia.
- Variant B: Vzdelávací program pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia.
- Variant C: Vzdelávací program pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia.
Technologické pomôcky, ako sú ovládače alebo komunikátory, môžu byť účinné pri rozvoji schopností detí s postihnutím. Snoezelen miestnosti sú multisenzorické prostredia určené na relaxáciu, trávenie voľného času a spontánne získavanie nových skúseností. Dôležité je dôsledné pozorovanie a správna interpretácia prejavov a primerané reakcie na ne, aby sme mohli poskytnúť týmto jednotlivcom príležitosť na interakciu s prostredím.
tags: #mentalne #postihnutie #podla #vaseka