Muzikoterapia a mentálne postihnutie: Harmónia pre komplexné výzvy

Mentálne postihnutie, odborne označované ako intelektuálne znevýhodnenie, je komplexná výzva, ktorá si vyžaduje holistický prístup. Je charakterizované významne podpriemernou intelektuálnou funkciou, sprevádzanou obmedzeniami v adaptívnom správaní. Tieto obmedzenia sa prejavujú v rôznych oblastiach života, ako sú komunikačné schopnosti, sociálne zručnosti, sebaobsluha a praktické zručnosti. Dôležité je zdôrazniť, že mentálne postihnutie nie je choroba, ale stav, ktorý ovplyvňuje vývoj a učenie jednotlivca. Okrem tradičných terapeutických metód sa čoraz viac do popredia dostávajú terapie využívajúce umenie, hudbu a interakciu so zvieratami.

Čo je muzikoterapia?

Muzikoterapia je liečebná metóda, ktorá využíva hudbu ako prostriedok liečby. Je dokázané, že zlepšuje fyzické a psychické zdravie, znižuje stres, rozvíja našu pozornosť a umožňuje tvorivým spôsobom vyjadriť naše pocity. Muzikoterapia je špecializovaná psychoterapeutická metóda, ktorá využíva hudbu a jej elementy (rytmika, melódia, harmónia, zvuk) v terapeutickom procese. Cieľom muzikoterapie je podporiť fyzické, psychické, sociálne a kognitívne fungovanie jednotlivca. Predstavuje cielený a zdôvodnený proces terapeutickej zmeny na úrovni psychického, psychosociálneho, spirituálneho a somatického zdravia. Muzikoterapeutický proces slúži buď k nadobudnutiu zdravia, alebo k stabilizácii adaptácie na zdravotné či životné problémy a podporuje integráciu osobnosti. Muzikoterapia sa uplatňuje v rôznych oblastiach, vrátane liečby duševných porúch, neurologických ochorení, rehabilitácie a práce s osobami s mentálnym postihnutím.

Pre koho je muzikoterapia vhodná?

Cieľovou skupinou terapie hudbou sú hlavne zdravotne a psychicky znevýhodnení či postihnutí jednotlivci. Odborný muzikoterapeut prostredníctvom muzikoterapie môže pôsobiť preventívne aj kuratívne na ohrozených, postihnutých a narušených jedincov všetkých vekových kategórií bez ohľadu na pohlavie, sociálnu príslušnosť, vzdelanie alebo povolanie. Muzikoterapia - nie je určená len na liečbu psychických problémov. Je súčasťou terapeutických prístupov u mnohých diagnóz či stavov. Ide napríklad o Parkinsonov syndróm, sklerózu multiplex alebo detskú mozgovú obrnu. Pozitívne vplýva aj na osoby v kóme či na pacientov, ktorí trpia nevyliečiteľnými ochoreniami. Muzikoterapeutka však tvrdí, že prístup je veľmi individuálny: „Inak budeme pracovať s človekom, ktorý hľadá svoju vlastnú cestu a inak s tým, ktorý má problémy s pamäťou po úraze mozgu. To znamená, že muzikoterapia sa nesústreďuje iba na psychické problémy, ale aj na choroby tela a teda na celého človeka.

Cieľ muzikoterapie

Cieľom muzikoterapie je zlepšenie kvality života, kvality medziľudských vzťahov, podnecovanie osobnostného rozvoja, rozvoj sociálnych interakcií a komunikácie, sebarealizácia, sebavyjadrovanie, zvládanie stresu, motivácia. Hudba poskytuje veľa možností na vyjadrenie pozitívnych a negatívnych pocitov, ktoré môže byť ťažké vyjadriť slovne. Hudba má viacero pozitívnych účinkov - nielen na vašu náladu, ale aj na podávaný výkon. Hudba má jednoducho pozitívny vplyv na telo i psychiku.

Priebeh muzikoterapie

Muzikoterapiu vykonáva kompetentný, kvalifikovaný a vyškolený muzikoterapeut. Môže byť realizovaná individuálne aj skupinovo, s využitím skupinovej dynamiky. Muzikoterapeutický proces obsahuje dve zložky činností:

• Aktívny proces: Dieťa sa zapája priamo a bezprostredne, podieľa sa na procese hudobnej produkcie pomocou hudobno-pohybových, vokálnych, výtvarných a inštrumentálnych činností. Tieto činnosti sú zamerané na proces socializácie jedinca, stimuláciu jeho kreativity, zvýšenie sebavedomia a dodanie pocitov istoty a sebadôvery.
• Receptívny proces: Dieťa pasívne počúva hudbu, ktorá je vybraná terapeutom na dosiahnutie konkrétnych cieľov.

„Takzvaná hudobná farmakológia - teda, že na určitú chorobu možno použiť špecifickú hudbu - neexistuje. Každý z nás je jedinečný a preto je dôležité zohľadňovať jeho osobnú hudobnú históriu. Všeobecne môžeme povedať, že pomalšie tempo upokojuje, otvára možnosti pre relaxáciu a odpočinok, dynamické zasa aktivuje.“

Úloha muzikoterapeuta

Úloha muzikoterapeuta - je zložitá a zodpovedná. Je zároveň umelcom, ale aj terapeutom. Musí dôsledne vyberať hudbu, aby na klienta nevplývala negatívne a aby naopak ešte nezhoršila jeho aktuálny stav. Potrebuje mať nielen dobré hudobné schopnosti, ale musí vedieť, ako ich správne využívať pri terapii. Veľmi dôležitou schopnosťou, ktorá sa vyžaduje od terapeuta, je zvládať negatívne prejavy správania klienta. Hudba poskytuje veľa - možností na prežívanie radosti, pozitívnych pocitov, ale aj na vyjadrenie negatívnych pocitov, slúži k naplneniu emocionálnych, sociálnych, kognitívnych, telesných či spirituálnych potrieb jedincov. Muzikoterapeutická skúsenosť obvykle vyvoláva pozitívne zmeny vo všetkých rozmeroch organizmu. Má podobu cvičení a hier s rozličným zameraním. Či už sú to aktivity orientujúce sa na pozornosť a vnemy, na tvorivosť či rozvoj pamäťových schopností. Rôzne podoby muzikoterapie majú vplyv na zmeny konania a správania, často plnia významnú funkciu relaxácie a aktivujú emócie. Muzikoterapia obvykle zahŕňa hudobné cvičenia, ktoré sú spojené s pohybom, spevom, dramatizáciou a často aj maľbou.

Spev ako forma muzikoterapie

Spev predstavuje mimoriadne účinnú formu aktívnej muzikoterapie pre osoby s mentálnym postihnutím. Jeho výhody sú mnohostranné a dotýkajú sa rôznych aspektov ich fungovania.

Benefity spevu

• Rozvoj reči a komunikačných schopností: Spev podporuje rozvoj reči a komunikačných schopností. Opakovanie slov a fráz v piesňach pomáha zlepšiť výslovnosť, artikuláciu a plynulosť reči. Rytmus a melódia uľahčujú zapamätanie si nových slov a fráz. Spev môže byť obzvlášť užitočný pre osoby s rečovými poruchami, ako je napríklad zajakávanie.
• Zlepšenie dýchania a motoriky: Spev vyžaduje koordinované dýchanie a kontrolu svalov. Pravidelné spievanie posilňuje dýchacie svaly a zlepšuje celkovú motorickú koordináciu.
• Podpora emocionálnej pohody: Spev má pozitívny vplyv na emocionálnu pohodu. Spievanie uvoľňuje endorfíny, ktoré pôsobia ako prirodzené antidepresíva a zlepšujú náladu. Spev tiež umožňuje vyjadriť emócie a pocity, ktoré môžu byť ťažko vyjadriteľné slovami.
• Rozvoj kognitívnych schopností: Spev podporuje rozvoj kognitívnych schopností, ako sú pamäť, pozornosť a koncentrácia. Zapamätávanie si textov piesní a melódií trénuje pamäť. Sledovanie rytmu a melódie rozvíja pozornosť a koncentráciu.
• Zlepšenie sociálnych zručností: Spievanie v skupine podporuje rozvoj sociálnych zručností. Spoločné spievanie vytvára pocit spolupatričnosti a učí spolupráci, rešpektu a tolerancii.
• Zvýšenie sebavedomia a sebaúcty: Úspešné zvládnutie piesne a pozitívna spätná väzba od ostatných zvyšujú sebavedomie a sebaúctu.

Implementácia spevu do terapie

Implementácia spevu do terapie osôb s mentálnym postihnutím by mala byť individuálna a prispôsobená potrebám a schopnostiam každého jednotlivca. Je dôležité vytvoriť príjemné a podporujúce prostredie, v ktorom sa klient cíti bezpečne a komfortne. Pri výbere piesní je potrebné zohľadniť vek, záujmy a hudobné preferencie klienta. Je vhodné začať s jednoduchými piesňami s opakujúcim sa textom a melódiou. Postupne je možné zaraďovať zložitejšie piesne a aktivity. Počas spievania je dôležité povzbudzovať a chváliť klienta za jeho snahu a pokroky. Je tiež dôležité byť trpezlivý a rešpektovať tempo klienta. Nátlak a kritika môžu viesť k frustrácii a strate motivácie. Spev je možné kombinovať s ďalšími terapeutickými technikami, ako sú napríklad pohyb, tanec, hra na hudobné nástroje alebo vizuálne pomôcky.

Muzikoterapia pri špecifických diagnózach

Rytmus je podstatou diania okolo nás, ale aj v nás samých. Ovplyvňuje náš život mnohonásobne v každom okamžiku, či si to uvedomujeme, alebo nie. Pravidelný rytmus pomáha postihnutým klientom obnoviť kontrolu pohybov svojho tela, zväčšiť sebaúctu a dôveru vo vlastné schopnosti. Rytmus sa považuje za veľmi účinný nástroj k zlepšeniu zdravia a celkovej kvality života. Uvoľňuje napätie, nabíja energiou, lieči emočné zranenia.

Muzikoterapia a autizmus

Autizmus a s ním spojené pervazívne vývinové poruchy predstavujú čoraz častejšiu diagnózu, ktorá ovplyvňuje život jedinca a jeho okolia. Aktívne hranie zlepšuje motorickú koordináciu, učí kontrolovať deštruktívne impulzy, vybudovať zodpovednosť, cit a sebadisciplínu. Má veľmi pozitívny účinok na klientov postihnutých Autizmom, Downovým syndrómom, Sklerózou Multiplex a paralýzou. Autistickým deťom rozvíja komunikačné schopnosti a zväčšuje rozsah pozornosti. Muzikoterapiou sa dá dieťa naučiť zamerať pozornosť na niečo a sprostredkovať skúsenosť rozhovoru.

Charakteristika autizmu a triáda poškodení

Autizmus je skrátený názov pre skupinu ochorení označovaných ako „pervazívne vývinové poruchy alebo poruchy autistického spektra“. Medzi kľúčové problémy patria:

• Problémy v sociálnom správaní: Najčastejším prejavom je problematická interakcia matky a dieťaťa, absencia emočne pozitívnej reakcie pri hre. Dieťa pôsobí dojmom, že žije vo vlastnom svete, a vyhýba sa kontaktu s ostatnými.
• Deficity vo verbálnej a neverbálnej komunikácii: Autistické deti si neuvedomujú sociálny význam reči a nechápu, že je prostriedkom na vyjadrovanie emócií a myšlienok. Majú problémy s vyjadrovaním vlastných pocitov a chápaním pocitov iných ľudí.
• Problémy s imagináciou: Deti nie sú schopné hrať sa s predmetmi imaginatívne a uprednostňujú hru mimo kolektívu. Venujú pozornosť nepodstatným vlastnostiam vecí namiesto pochopenia zmyslu celej scény.

Okrem triády poškodení sa často vyskytuje aj stereotypné správanie, ktoré môže mať jednoduché až zložité formy. Psychogénny autizmus sa prejavuje poruchami komunikačnej schopnosti s príznakmi emocionálneho chladu a chýbajúcej iniciatívy. Somatogénny autizmus je spôsobený ťažkými poškodeniami mozgu. Nápadným symptómom je nedostatočná schopnosť nadväzovať kontakty. Aspergerov syndróm sa prejavuje obmedzenou schopnosťou nadväzovať kontakty, prvé symptómy sa objavujú po druhom až treťom roku života. Kannerov syndróm, kde sa symptómy objavujú už v prvých mesiacoch života, kedy sa deti vyhýbajú očnému kontaktu, nevítajú svojich rodičov a nevyhľadávajú telesný kontakt.

Muzikoterapia a Alzheimerova choroba

Nové poznatky potvrdzujú, že hudba pomáha pri tomto devastujúcom ochorení viac ako sa predpokladalo. Dokáže nielen oddialiť jeho nástup, ale aj zmierňovať príznaky. Tým významne uľahčuje život chorým a citeľne odbremeňuje aj blízkych, či opatrovateľov. Hudba oslovuje také štruktúry mozgu, ktoré sú oveľa staršie ako centrá našej mozgovej kôry. To dovoľuje aj u pacientov s Alzheimerovou chorobou prebúdzať na tej najvnútornejšej emocionálnej úrovni dávno zabudnuté pocity radosti a príjemné zážitky z vlastného života.

„ Je neuveriteľné vidieť, že takmer nehybní ľudia, ktorí majú 10 rokov Alzheimerovu chorobu začnú zrazu komunikovať s inými o práve počutej hudbe a o pridružených spomienkach na svoju mladosť. Po zložení slúchadiel nereagujú zmätene ako predtým, ale s očami široko otvorenými a s nadšením hovoria o svojej láske k hudbe, o svojich tanečných, spomínajú mená svojich obľúbených hudobníkov a niektorí potom krásne zaspievajú svoju obľúbenú pesničku. Aj stretnutia s rodinou, s vnúčatami sú podstatne príjemnejšie“

Výber hudby pre muzikoterapiu pri Alzheimerovej chorobe

Účinné pôsobenie hudby - v prípade jedincov s Alzheimerovou chorobou - predpokladá jej individuálne pôsobenie a individualizovaný výber. Mala by to byť hudba z rokov pacientovej mladosti, prípadne hudba o ktorej nám príbuzní, alebo priatelia povedali, že ju mal ten ktorý pacient rád.

Svetoznámy neurológ Oliver Sacks cituje v knihe Musicophilia list austrálskej muzikoterapeutky Gretty Sculpthornovej: „Spočiatku som si myslela, že som obstarala len nejakú zábavu, ale dnes viem, že to čo robím funguje ako akýsi spúšťač spomienok. Nedokážem predpovedať, ktorá hudba bude koho aktivovať, ale obvykle sa vždy nájde niečo pre všetkých. Potom v ohromenom úžase len sledujem, čo sa deje… Jedným z najkrajších výsledkov mojej práce je, že ošetrujúci personál môže náhle vidieť mojich zverencov, nielen ako pacientov, ktorí majú „nejakú“ minulosť, ale ako ľudí, ktorí prežili svoj život produktívne, s radosťou a potešením. Sú medzi nimi takí, ktorí sa pri počúvaní hudby postavia vedľa mňa, alebo predo mňa a majú potrebu sa ma dotýkať. Nájdu sa aj takí, ktorí sa rozplačú. Niektorí sa roztancujú a pripoja sa k spevu - či už je to opereta alebo Sinatra. Predtým rozrušení jedinci sú zrazu pokojní, onemelým sa vráti hlas a celé dni strnulí ľudia si začnú podupávať do rytmu. Nevedia kde sú, ale okamžite ma poznávajú.“

Súčasť komplexnej starostlivosti

Muzikoterapia je súčasťou širšieho spektra terapeutických prístupov. Okrem nej sa pri práci s mentálne postihnutými využívajú aj arteterapia a animoterapia.

Arteterapia: Umenie ako terapia

Arteterapia je forma psychoterapie, ktorá využíva kreatívne metódy na vyjadrenie emócií, riešenie vnútorných konfliktov a podporu osobnostného rastu. Pre osoby s mentálnym postihnutím môže byť arteterapia obzvlášť účinná, pretože im poskytuje neverbálny spôsob komunikácie a sebavyjadrenia. Projekty arteterapie umožňujú deťom a dospelým s mentálnym postihnutím vyjadriť svoje pocity, myšlienky a skúsenosti prostredníctvom rôznych umeleckých médií, ako sú maľba, kresba, modelovanie, hudba alebo tanec. Týmto spôsobom môžu rozvíjať svoje komunikačné zručnosti a učiť sa lepšie porozumieť sebe aj ostatným. Napríklad, projekt „AUTISTI - ARTISTI“ podporuje pravidelnú a systematickú arteterapiu, vďaka ktorej si deti s autizmom rozvíjajú sociálne a komunikačné zručnosti, jemnú motoriku a tvoria. V našej špeciálnej základnej škole je muzikoterapia súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Hudba im otvára široké možnosti sebavyjadrenia, intuitívne hudobné tvorenie, kreslenie pocitov prirodzeným a spontánnym spôsobom hry na jednoduchých hudobných nástrojoch. Liečenie prostredníctvom výtvarného umenia je známe najmä svojím prístupom v tom, že v tejto ľudskej projekcii nejde o vytváranie dokonalých výtvarných kompozícií.

Formy arteterapie

• Receptívna arteterapia: Vnímanie umeleckého diela, ktoré vyberáme s istým zámerom.
• Produktívna arteterapia: Použitie konkrétnych tvorivých činností (kresba, maľba, modelovanie, intermediálne aktivity).

Animoterapia: Liečba pomocou zvierat

Animoterapia, alebo terapia pomocou psov, využíva pozitívne interakcie medzi ľuďmi a zvieratami na zlepšenie fyzického, emocionálneho a sociálneho zdravia. Interakcia so zvieratami môže pomôcť osobám s mentálnym postihnutím rozvíjať sociálne zručnosti a zlepšiť komunikáciu. Starostlivosť o zviera, ako je kŕmenie, česanie alebo venčenie, ich učí zodpovednosti, empatii a ohľaduplnosti k druhým. Projekt Spojenej školy v Piešťanoch, ktorý vytvoril animoterapeutický kútik a organizuje kanisterapeutické stretnutia pre deti s telesným a mentálnym postihnutím, podporuje rozvoj sociálnych zručností a interakcie. Zvieratá majú upokojujúci účinok a môžu pomôcť osobám s mentálnym postihnutím znížiť úzkosť, agresivitu a hyperaktivitu. Hladenie zvieraťa, hranie sa s ním alebo len prítomnosť zvieraťa môže pôsobiť relaxačne a upokojúco. Aktivity so zvieratami, ako je jazda na koni (hipoterapia) alebo prechádzky so psom, môžu pomôcť osobám s mentálnym postihnutím zlepšiť motorické schopnosti, koordináciu a rovnováhu.

Divadlo ako forma terapie a integrácie

Divadlo predstavuje komplexnú formu terapie a integrácie, ktorá kombinuje prvky arteterapie, muzikoterapie a dramaterapie. Pre osoby s mentálnym postihnutím môže byť divadlo obzvlášť prínosné, pretože im umožňuje rozvíjať kreativitu, sebavyjadrenie, sociálne zručnosti a sebadôveru. Divadelné aktivity, ako je písanie scenárov, herectvo, spev, tanec alebo tvorba kostýmov a kulís, podporujú rozvoj kreativity a sebavyjadrenia osôb s mentálnym postihnutím. Umožňujú im vyjadriť svoje pocity, myšlienky a skúsenosti prostredníctvom rôznych umeleckých foriem. Práca v divadelnom kolektíve učí osoby s mentálnym postihnutím spolupráci, komunikácii, empatii a ohľaduplnosti k druhým. Učia sa rešpektovať názory ostatných, preberať zodpovednosť a pracovať spoločne na dosiahnutí spoločného cieľa. Divadlo z Pasáže v Banskej Bystrici, ktorého hercami sú ľudia s mentálnym postihnutím, dosahuje uvoľnenie bariér komunikácie, rozšírenie pohybových a artikulačných schopností jednotlivcov prostredníctvom procesu hry, hľadania významu spojenia pohybu, gesta, úsmevu s rekvizitou, prípadne aj so slovom. Úspešné vystúpenie na javisku môže výrazne posilniť sebaúctu a sebadôveru osôb s mentálnym postihnutím. Keď vidia, že sú schopní zaujať a pobaviť publikum, získavajú pocit kompetencie a sebahodnoty. Divadlo môže zohrávať dôležitú úlohu pri integrácii osôb s mentálnym postihnutím do spoločnosti. Verejné vystúpenia umožňujú divákom spoznať ich talent, kreativitu a potenciál, čím prispievajú k odbúravaniu predsudkov a stereotypov.

Stimulácia zmyslov a jej význam

Stimulácia zmyslov je dôležitá nielen pre osoby s mentálnym postihnutím, ale aj pre osoby s demenciou, vrátane Alzheimerovej choroby. Zmyslová stimulácia môže znížiť rozrušenie a nepokoj, a tiež zlepšiť spánok. Je dôležité stimulovať všetky zmysly: zrak, sluch, chuť, čuch a hmat. Je multifunkčná metóda, ktorá sa realizuje vo veľmi príjemnom, špeciálne upravenom priestore pomocou svetelných, zvukových prvkov. Jej cieľom je vyvolanie zmyslových pocitov ako aj stimulovanie zraku, sluchu a všetkých zmyslov k rovnováhe a zdraviu.

• Vizuálna stimulácia: Môže zahŕňať svetlo, farbu, tvar či pohyb, alebo kombináciu týchto prvkov. Jemné svetlá, kaleidoskopy, farebné maľby, prírodopisné filmy, blikajúce vianočné stromčeky, krásny západ slnka: to všetko sú príklady vizuálnej stimulácie. Základnou formou stimulácie zraku je svetelná terapia, ktorá môže zlepšiť spánok a náladu.
• Sluchová stimulácia: Pre ľudí s Alzheimerovou chorobou a demenciou je zvuková stimulácia efektívna na zlepšenie nálady, relaxáciu a poznávanie rovnako ako pre hocikoho iného. Upokojujúce účinky hudby sú dobre známe. Zvuk vody, jemný dážď alebo vietor v korunách smrekov môžu fungovať priam zázračne. Na stimulovanie mysle je pravdepodobne lepšia Mozartova symfónia. A hudba, ktorú si pacient s Alzheimerovou chorobou vychutnával, keď bol mladší, je najlepšia na stimuláciu spomínania.
• Chuťová stimulácia: Chuť je veľmi tesne naviazaná na arómu a môže viesť k rozpamätaniu. Jedlá a nápoje výraznej chuti budú prospešnejšie ako jedlá s jemnou chuťou. Uchovávajte výber bylinkových a ochutených čajov. Buďte v kuchyni kreatívni a ponúknite rozmanité chute.
• Čuchová stimulácia: Niektoré z našich najsilnejších spomienok a asociácií spúšťa aróma. Rôznym olejom sa pripisujú rôzne liečivé účinky. Levanduľa sa tradične považuje za upokojujúcu a vhodnú na vyrovnanie silných emócií. Rozmarín pomáha upokojiť a uvoľniť sa. Je používaný na stimulovanie mysle a upokojenie psychiky. Vôňa čerstvého chleba alebo koláčikov plniaca dom inšpiruje spomienky v takmer každom z nás.
• Hmatová stimulácia: Každý pevný objekt má textúru, teplotu, tvar. V kolekcii môžete mať loptičky hladké alebo drsné, tvrdé či mäkké, chlpaté alebo nie. Každej “veci”, každého objektu v našom svete sa môžeme v určitých medziach dotknúť. Počas prechádzky v lese zistíme, že kôra je na každom strome odlišná. Niektorá, ako kôra orechovca, je drsná, iná oveľa hladšia, zvlášť kôra mladších stromov.

tags: #mentalne #postihnuti #muzikoterapia