Sociálna a ekonomická núdza: komplexný pohľad na chudobu, nezamestnanosť a sociálnu ekonomiku

Sociálna politika a sociálne zabezpečenie zohrávajú kľúčovú úlohu v oblasti chudoby a nezamestnanosti. Chudoba je všeobecne chápaná ako sociálny jav charakterizovaný nedostatkom životných prostriedkov jednotlivca alebo skupiny. V tomto zmysle je považovaná za sociálny problém, prípadne za sociálno-patologický jav, ktorý so sebou prináša sociálnu izoláciu a stav núdze. Sociálna izolácia (vylúčenie) je najzávažnejší faktor chudoby modernej spoločnosti a predstavuje nebezpečný faktor pre harmonický vývoj občianskej spoločnosti, pretože ju rozdeľuje, stavia jej časti proti sebe a izoluje ich.

Definícia sociálnej a hmotnej núdze

Sociálna núdza je stav, keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, domácnosť, ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov, alebo kontakt so spoločenským prostredím. Toto nastáva najmä vzhľadom na vek, nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu neprispôsobivosť alebo stratu zamestnania. Hmotná núdza je podľa zákona 599/2003 o pomoci v hmotnej núdzi definovaná ako stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan ani fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.

Príčiny chudoby sú rôzne, môžu zahŕňať osobné osudy ako staroba, smrť živiteľa rodiny, či vlastné pričinenie.

Meranie hranice chudoby a životné minimum

Pri meraní hranice chudoby sa používajú dve hlavné metódy:

• Normatívna metóda: Určí sa minimálny, spoločensky prijateľný a v danej krajine a v čase reálne naplniteľný spotrebný kôš. Súhrn cien tovarov a služieb v tomto koši obsiahnutých je potom hranicou príjmov, pod hranicou ktorých nastáva stav chudoby.
• Relatívna metóda: Stanovuje úroveň príjmov vo vzťahu k dosahovanému priemernému príjmu v danej krajine. Občania, ktorí majú nižší príjem ako je stanovená relatívna hranica, sú považovaní za chudobných a stávajú sa klientmi sociálnej pomoci.

Pri meraní chudoby a určovaní hmotnej núdze sa používa ekonomická kategória životné minimum. Životné minimum definuje stav hmotnej núdze. Je to súhrn statkov a služieb, ktorý potrebuje spoločne hospodáriaca domácnosť na uspokojenie svojich základných životných potrieb a ktoré je v danom období považované za nevyhnutné. Životné minimum je významný nástroj sociálnej politiky, slúži na otestovanie príjmovej situácie domácností, uplatňujúcich si nárok na niektorú zo sociálnych dávok. Výška životného minima by mala reagovať na zmeny v sociálno-ekonomických podmienkach obyvateľov, nemala by teda byť nemenná a mala by sa prispôsobovať nákladom na živobytie. Na Slovensku je životné minimum považované za hranicu chudoby a je definované v zákone 601/2003 ako spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze (aktuálne 185,38 Eur).

Existenčné a sociálne minimum

V súvislosti so životným minimom hovoríme aj o existenčnom a sociálnom minime:

1. Existenčné minimum: Pokrýva úhradu minimálnych nákladov na základné životné potreby človeka (je menšie než sociálne). Je to minimálna úroveň príjmov, ktorá umožňuje elementárnu existenciu človeka, t. j. stravovanie, odev a ochrana pred počasím.
2. Sociálne minimum: Je všeobecne prijateľný štandard - minimálna spoločensky prijateľná úroveň zabezpečujúca všetky životné potreby, ktorých uspokojovanie je nevyhnutné (vrátane kultúry a vzdelania). Je to príjem, ktorý odráža celkovú životnú úroveň v danej krajine a vyjadruje všeobecný názor na najnižšie prijateľné uspokojovanie všetkých potrieb človeka, aj keď na minimálnej úrovni.

Sociálna pomoc a podpora

Významný prínos v zmierňovaní následkov chudoby predstavuje sociálna práca, charita, individuálna pomoc a osobitne existencia tzv. welfare štátu (štátu verejného blaha). Existenciou štátu verejného blaha rozumieme v užšom zmysle slova systém štátnych a verejných (mimovládnych) subjektov, ktoré slúžia nasledujúcim cieľom:

• Zabráneniu človeku v nedôstojnej chudobe a jeho existenčnej núdzi (napr. prostredníctvom sociálnej pomoci).
• Zabezpečeniu proti hroziacim štandardným rizikám (prostredníctvom dôchodkového, nemocenského, havarijného, nehodového a pod. poistenia, vrátane poistenia pre prípad nezamestnanosti).
• Odstráneniu neželateľných foriem sociálnych nerovností (napríklad prostredníctvom tzv. progresívneho zdaňovania, chránených pracovísk a pod.).
• Nastoleniu rovnakých životných podmienok.

Kľúčovou ochranou proti chudobe je sociálne poistenie, ktoré štát stanovuje ako povinné. Najvážnejšou formou sociálnej podpory je štátna sociálna podpora. Sociálna pomoc je určená občanom, ktorí sa nachádzajú v stave chudoby, s cieľom pomôcť im vrátiť sa do stavu sociálnej suverenity alebo ich zabezpečiť po dobu, po ktorú toho nie sú schopní sami. Nástrojmi pomoci sú dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi.

Znižovanie dávky v hmotnej núdzi

Dávka v hmotnej núdzi sa môže znižovať z rôznych dôvodov, napríklad o sumu 89,70 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, ktorý nedodržal liečebný režim, a to v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa zistilo nedodržanie liečebného režimu. Rovnako sa znižuje o sumu 89,70 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, za ktorého nebola splnená povinnosť doručiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti do troch pracovných dní odo dňa začatia alebo skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti; to neplatí, ak tomuto členovi domácnosti nepatrí ochranný príspevok z dôvodu nesplnenia tejto povinnosti.

Sociálne poradenstvo je odborná činnosť zameraná na zistenie rozsahu a charakteru sociálnej núdze, na zistenie príčin jej vzniku, poskytnutie informácií o možnostiach riešenia hmotnej núdze alebo sociálnej núdze a na usmernenie občana pri voľbe a uplatňovaní foriem sociálnej pomoci. Sociálne poradenstvo sa poskytuje najmä rodinám. Sociálne služby sú špecializované činnosti na riešenie sociálnej núdze. Sociálnu pôžičku možno poskytovať občanovi, ktorému sa poskytuje dávka v hmotnej núdzi (tu pozri zákon č. 599/2003 Z. z.). Sociálnu pôžičku nemožno poskytnúť na základe vybavenia domácnosti, ktoré je súčasťou vybavenia bytového domu. Za majetok na účely zákona o sociálnej pomoci sa považujú hnuteľné veci a nehnuteľné veci, a ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. To zahŕňa aj hnuteľné veci, ktoré tvoria nevyhnutné vybavenie domácnosti, ako aj osobné motorové vozidlo, ktoré sa využíva na individuálnu prepravu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia alebo na zabezpečenie zamestnania. Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce.

Mesačná výška aktivačného príspevku je 91,70 eura pre člena domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je plnoletý a vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme alebo sa zúčastňuje v rámci realizácie aktívnych opatrení na trhu práce na projektoch a programoch, ktoré svojim obsahom zodpovedajú aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme. Aktivačný príspevok nepatrí členovi domácnosti, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poskytuje sa mu príspevok na vykonávanie absolventskej praxe. Nárok na aktivačný príspevok môže vzniknúť na člena domácnosti až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa právoplatného rozhodnutia o odňatí aktivačného príspevku z dôvodu jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu alebo z dôvodu, že príjemca nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť a úrad zistil, že člen domácnosti nevykonával aktivity, ktoré sú podmienkou na vznik nároku na aktivačný príspevok.

Vplyv nezamestnanosti a sociálne poistenie

Vplyv nezamestnanosti na rodinu nezamestnaného je mnohostranný a zahŕňa:

• finančné a ekonomické napätie,
• vplyv prostredníctvom zmien v sociálnych vzťahoch,
• štrukturálnej dezorganizácie a krízy rodinného systému a narušenia denných návykov,
• zmien v postavení nezamestnaného jedinca v rodinnom systéme, stratou jeho statusu,
• zmien v rozdelení domácich prác.

Právo na prácu neznamená právo na určitú prácu, ale len právo na pomoc pri získavaní práce a podporu v nezamestnanosti. Hlavným cieľom sociálnej politiky je tvorba nových pracovných príležitostí, podpora samostatnej ekonomickej aktivity a prípravy ľudí na zamestnanie alebo určitú ekonomickú činnosť. Nezamestnanosť je sociálnou udalosťou a ako taká je definovaná nedobrovoľným charakterom, pracovnou schopnosťou, pripravenosťou pre výkon zamestnania a aktívnym hľadaním zamestnania.

Dlhodobá nezamestnanosť je sociálnou udalosťou, lebo človek po určitej dobe stráca spôsobilosť byť zamestnaný pre stratu kvalifikácie, stratu pracovných návykov a získaný zvyk žiť zo sociálnych dávok.

Poistenie v nezamestnanosti je poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti. Nárok na dávku, po splnení všetkých podmienok na priznanie, vzniká odo dňa zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov a zaniká aktuálne uplynutím šiestich mesiacov. Toto obdobie je označované ako podporné obdobie v nezamestnanosti. Dávka v nezamestnanosti slúži ako dočasná náhrada príjmu po strate práce.

Nárok na dávku v nezamestnanosti

Nárok na dávku v nezamestnanosti má uchádzač o zamestnanie, ktorý splnil nižšie uvedené podmienky nároku na túto dávku. Povinne poistená osoba v nezamestnanosti je zamestnanec:

• fyzická osoba v pracovnom pomere,
• fyzická osoba v štátnozamestnaneckom pomere,
• fyzická osoba v služobnom pomere,
• člen družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu,
• ústavný činiteľ, verejný ochranca práv a poslanec Európskeho parlamentu, ktorý bol zvolený na území Slovenskej republiky,
• predseda vyššieho územného celku, starosta obce, starosta mestskej časti v Bratislave, starosta mestskej časti v Košiciach a primátor mesta,
• poslanec vyššieho územného celku, poslanec obecného zastupiteľstva, poslanec mestského zastupiteľstva, poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave a poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Košiciach, ktorí sú dlhodobo uvoľnení na výkon funkcie,
• pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti,
• riaditeľ štátneho podniku.

Poistenec si uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu na základe písomnej žiadosti, za ktorú sa považuje rozhodnutie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie vydané príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni a jej výška je 50 % denného vymeriavacieho základu.

Sociálna ekonomika a sociálne inovácie

Sociálna ekonomika sa vzťahuje na celý rad ekonomických činností a organizácií, ktoré uprednostňujú sociálne a environmentálne ciele pred ziskom. Sociálna inovácia je pojem označujúci vývoj a implementácie nových nápadov, stratégií, produktov alebo procesov, ktorých cieľom je riešiť sociálne alebo environmentálne výzvy a vytvárať pozitívny sociálny vplyv. Príklady sociálnych inovácií zahŕňajú iniciatívy na zníženie chudoby, zlepšenie prístupu k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti, podporu trvalo udržateľného poľnohospodárstva a vytvorenie dostupného bývania.

Medzi príklady sociálnych inovácií patria:

• Mikrofinancovanie, ktoré poskytuje malé pôžičky podnikateľom a jednotlivcom, ktorí nemajú prístup k tradičným bankovým službám.
• Fair trade, ktorý sa snaží vytvoriť spravodlivejšie obchodné vzťahy medzi výrobcami v rozvojových krajinách a spotrebiteľmi na globálnom severe.
• Obnoviteľné zdroje energie, ktoré podporujú využívanie udržateľných zdrojov energie, ako je solárna, veterná a vodná energia, čím sa znižuje závislosť od fosílnych palív a znižujú sa emisie skleníkových plynov.
• Sociálne podnikanie, ktoré zahŕňa používanie obchodných stratégií na riešenie sociálnych a environmentálnych výziev. Sociálni podnikatelia vytvárajú udržateľné obchodné modely, ktoré uprednostňujú sociálny vplyv pred ziskom, podporujú pozitívne zmeny a podporujú ekonomický rozvoj.
• Open source softvér, ktorý zahŕňa voľné zdieľanie počítačového kódu a softvérových aplikácií, čo umožňuje vývojárom a používateľom efektívnejšie spolupracovať a inovovať.

Národné kompetenčné centrum pre sociálne inovácie

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len MPSVR) má záujem vytvárať vhodnejšie a efektívnejšie nástroje finančnej, ako aj nefinančnej podpory sociálnych inovácií. Cieľom projektu, ktorý trvá dva roky (máj 2021 - apríl 2023), je zriadiť udržateľné Národné kompetenčné centrum pre sociálne inovácie (NKCSI) reagujúce na výzvy pri riešení sociálnych a spoločenských problémov. Prostredníctvom takého centra sa vytvorí centrálny kontaktný bod pre zainteresované strany, odborníkov, akademickú obec a miestne organizácie. Hlavnou ambíciou je vytvorenie podmienok pre systematickú a dlhodobú podporu sociálnych inovácií na Slovensku.

Definícia sociálnej ekonomiky na Slovensku

Na Slovensku fungovanie subjektov sociálnej ekonomiky upravuje zákon 112/2018 Z. z. Sociálnu ekonomiku definuje §3 ako súhrn produktívnych, distribučných alebo spotrebiteľských aktivít vykonávaných prostredníctvom hospodárskej činnosti alebo nehospodárskej činnosti nezávisle od štátnych orgánov, ktorých hlavným cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu.

Sociálna ekonomika je staronová téma, ktorú v novom šate zákona č. 112 z roku 2018 implementuje národný projekt Inštitút sociálnej ekonomiky prostredníctvom regionálnych centier sociálnej ekonomiky. V každom centre sú verejnosti k dispozícii erudovaní regionálni koordinátori schopní poskytnúť záujemcom profesionálne rady a pomoc.

Akčný plán pre sociálnu ekonomiku

Deviateho decembra 2021 Európska komisia prijala nový akčný plán pre sociálnu ekonomiku. Obsahuje konkrétne opatrenia, ktoré pomôžu mobilizovať jej plný potenciál, pričom stavia na výsledkoch Iniciatívy pre sociálne podnikanie z roku 2011. Jeho cieľom je zvýšiť sociálne investície, podporiť aktérov z tejto oblasti a sociálne podniky pri zakladaní, rozširovaní, inováciách a vytváraní pracovných miest. Komisia navrhla:

• Vytvoriť vhodné podmienky pre rozvoj sociálneho hospodárstva. Politické a právne rámce sú kľúčom k vytvoreniu správneho prostredia pre rozmach sociálnej ekonomiky. Patrí sem zdaňovanie, verejné obstarávanie a rámce štátnej pomoci, ktoré sa musia prispôsobiť potrebám v tejto oblasti.
• Otvoriť príležitosti pre organizácie sociálneho hospodárstva na začatie a rozšírenie ich činnosti. Subjekty sociálnej ekonomiky by mali mať uľahčený rozbeh a rozvoj podnikania prostredníctvom podpory rozvoja podnikania. Zároveň by mali mať možnosť rekvalifikovať a zdokonaľovať zručnosti svojich pracovníkov. Európska komisia si pre roky 2021-2027 kladie za cieľ zvýšiť svoju podporu nad rámec predpokladaných 2,5 miliardy EUR, ktoré boli sociálnej ekonomike pridelené v predchádzajúcom období (2014-2020).
• Zabezpečenie uznania sociálneho hospodárstva a jeho potenciálu. Cieľom akčného plánu je zviditeľniť sociálne hospodárstvo a zlepšiť uznanie jeho práce a potenciálu.

Subjekty sociálnej ekonomiky a ich prínos

Sociálnu ekonomiku tvoria rôzne subjekty, ako napríklad družstvá, občianske združenia, nadácie, sociálne podniky a chránené dielne. Ich primárnym účelom nie je dosahovať zisk, ako pri klasických podnikateľských subjektoch, ale skôr plniť sociálne ciele. Väčšinou sú riadené na základe solidarity. Jej konkrétne formy sú iné v každej krajine. Podľa oficiálnych zdrojov v Európe existuje 2,8 milióna subjektov sociálnej ekonomiky, čo predstavuje 10 % všetkých podnikov v EÚ. Samotný pojem sociálna ekonomika sa prvýkrát spomína v 19. storočí.

Medzi hlavné subjekty sociálnej ekonomiky patria:

• Sociálne podniky: Poskytujú tovar a služby na voľnom trhu. Svoj zisk väčšinou reinvestujú s cieľom dosahovať spoločenské ciele.
• Agentúry podporovaného zamestnávania (APZ): Pomáhajú znevýhodneným ľuďom nájsť a udržať si zamestnanie. Zároveň poskytujú pomoc aj zamestnávateľom s vytvorením a udržaním pracovných miest pre týchto ľudí.
• Chránené dielne: Zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím a iné znevýhodnené osoby a vytvárajú pre ne chránené pracovné prostredie. Ich cieľom je integrácia týchto osôb do pracovného trhu.
• Neziskové mimovládne organizácie (NMO): Môžu vykonávať širokú škálu činností v rámci sociálnej ekonomiky. Často spolupracujú so štátnymi orgánmi a súkromným sektorom na riešení spoločenských problémov.
• Občianske združenia a nadácie: Zameriavajú sa na rôzne aktivity v oblasti sociálnych služieb, vzdelávania, ochrany životného prostredia, kultúry a športu. Podporujú rozvoj lokálnych komunít a riešia rôzne sociálne problémy.
• Komunitné centrá: Poskytujú sociálne služby a aktivity pre obyvateľov miest a obcí. Podporujú rozvoj lokálnych komunít a posilňujú sociálnu súdržnosť.
• Integračné centrá pre migrantov: Pomáhajú migrantom a utečencom s adaptáciou na život v novom prostredí. Ponúkajú jazykové kurzy, rekvalifikačné programy, poradenstvo a podporu pri hľadaní zamestnania.

Konkrétne príklady pomoci sociálnej ekonomiky

Sociálna ekonomika pomáha v praxi prostredníctvom mnohých iniciatív:

• Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím: Chránené dielne alebo sociálne podniky poskytujú pracovné príležitosti pre osoby s telesným alebo duševným postihnutím, ktoré by inak mohli mať ťažkosti nájsť zamestnanie v klasických firmách. Tieto subjekty často vytvárajú prispôsobené pracovné prostredia, určené na to, aby zamestnanci rozvíjali svoje schopnosti a získavali cenné pracovné skúsenosti.
• Podpora sociálne vylúčených komunít: Sociálne podniky vytvárajú programy na vzdelávanie a odbornú prípravu pre mladých ľudí z marginalizovaných komunít. Tieto programy im poskytujú nástroje a zručnosti potrebné na vstup na trh práce alebo na založenie vlastných podnikateľských iniciatív.
• Lokálne ekologické projekty: Aj ekologické poľnohospodárske družstvá, produkujúce bio potraviny, patria do kolónky sociálna ekonomika.
• Integrácia migrantov: Občianske združenia a nadácie s integračnými centrami pre migrantov a utečencov.
• Podpora podnikania v rámci sociálnej ekonomiky: Nadácie a investičné fondy, zriadené s cieľom podpory začínajúcich podnikov (startupov).
• Revitalizácia zanedbaných oblastí: Subjekty obnovujúce opustené alebo zanedbané mestské priestory na vytvorenie komunitných centier, trhov alebo umelých dielní, ktoré slúžia miestnym obyvateľom a zároveň vytvárajú pracovné príležitosti.
• Podpora zdravého životného štýlu: Sociálne podniky môžu organizovať programy zamerané na zlepšenie verejného zdravia, ako sú workshopy o zdravej výžive, športové aktivity pre deti z chudobných rodín alebo programy na podporu duševného zdravia.

Príklady úspešných subjektov sociálnej ekonomiky na Slovensku

Na Slovensku existuje viacero príkladov úspešných subjektov sociálnej ekonomiky, ktoré dosahujú pozitívne výsledky v rôznych oblastiach:

• Slovenská chránená dielňa: Patrí medzi najväčšie chránené dielne na Slovensku. Vyrábajú darčekové predmety, odevy, cukrárenské výrobky.
• Sociálny podnik Košického samosprávneho kraja: Občanom ponúka rôzne služby, ako napr. starostlivosť o záhrady, pomoc pri stavebných prácach. Jeho hlavným cieľom je, aby znevýhodnené alebo zraniteľné osoby mali príležitosť zamestnať sa, získali pracovné návyky a rozvíjali svoje osobnostné predpoklady.
• WORKTEX chránená dielňa s.r.o.: Sídli v Nitre a ponúka služby, ako potlač reklamného textilu, výrobu pracovných odevov a podobne. Jej zákazníkmi sú známe firmy - napr. COOP Jednota Slovensko, Seat, Unicredit.

Budúcnosť sociálnej ekonomiky na Slovensku

Sociálna ekonomika má na Slovensku veľký potenciál prispieť k riešeniu rôznych spoločenských problémov, ako je nezamestnanosť, sociálne vylúčenie a chudoba. Avšak, je potrebné odstrániť najväčšie problémy, ktorými sú:

• nízke povedomie o sociálnej ekonomike (pre mnohých občanov je tento pojem neznámy, mnohí nevedia, čo je to napr. podporované zamestnávanie a ako by im to malo pomôcť),
• slabá finančná podpora zo strany štátu a samospráv,
• byrokratické prekážky.

tags: #socialna #a #ekonomicka #nudza