Mentálne postihnutie, často označované aj ako mentálna retardácia alebo duševná zaostalosť, je komplexná téma, ktorá si vyžaduje citlivý a informovaný prístup. Nie je to choroba, ale stav charakterizovaný celkovým znížením intelektových schopností, ktorý vzniká v priebehu vývinu jedinca a je sprevádzaný poruchami adaptácie, teda nižšou schopnosťou orientovať sa v životnom prostredí.
Pojem mentálna retardácia pochádza z latinských slov mens (myseľ, rozum) a retardatió (zdržanie, oneskorenie). Retardatió vystihuje vývinový aspekt poruchy a zdôrazňuje, že mentálne postihnutie nie je ustálený, definitívny a ukončený stav. Za mentálnu retardáciu sa pokladá zastavenie alebo nedokončenie vývinu intelektu. Porucha sa prejavuje počas vývinovej periódy a charakterizuje ju najmä poškodenie schopností patriacich k celkovej úrovni inteligencie, t. j. poznávacích, jazykových, pohybových a sociálnych schopností. Intelektová schopnosť sa meria štandardizovanými inteligenčnými testami a ich výsledkom je inteligenčný kvocient (IQ).
Druhou hlavnou charakteristikou mentálnej retardácie je znížená schopnosť adaptability. Adaptabilitu chápeme ako schopnosť človeka samostatne konať na úrovni svojho veku a v rámci danej kultúrnej normy. Pri mentálnej retardácií sú narušené aj iné zručnosti - kognitívne (poznávacie), rečové, pohybové a sociálne, ktorých úroveň možno merať štandardizovanými psychometrickými testami.
Dôležité je si uvedomiť, že ľudia s mentálnym postihnutím sú výnimočné bytosti plné potenciálu, citov, emócií, sú nám priateľmi, partnermi a v našej spoločnosti plnohodnotnými členmi. Ku každému je potrebné pristupovať individuálne, akceptovať ich takých, akí sú a poskytnúť im takú mieru podpory, ktorá im umožní začlenenie a sebarealizáciu.
História názvoslovia
Mentálne postihnutie sa v minulosti označovalo mnohými pojmami, ktoré sa v priebehu rokov stali dehonestujúcimi, sprofanovanými a stigmatizujúcimi. V roku 2009 bola prostredníctvom Special Olympics International a Best Buddies zahájená kampaň za "Ukončenie používania slova Retard". Ide o zvyšovanie povedomia spoločnosti o dehumanizujúcich a škodlivých účinkoch slova "retard" a na presvedčenie všetkých, aby prestali používať tzv. R-slovo.
Klasifikácia mentálneho postihnutia
V roku 1992 vstúpila do platnosti 10. revízia Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH10) spracovaná Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) v Ženeve, ktorá rozdeľuje mentálne postihnutie do niekoľkých stupňov podľa závažnosti a IQ. Hodnoty inteligenčného kvocientu (IQ) sú vyjadrené číslom a stanovujú jednotne pre celý svet. Číselné hodnoty treba chápať len orientačne, s vedomím, že vyšetrením nikdy nezískavame presnú hodnotu IQ. Kvantitatívne hodnotenie inteligencie je len hrubým odhadom schopností.
Mentálna retardácia je stav zastaveného alebo neúplného duševného vývinu, ktorý je charakterizovaný najmä narušením schopností, prejavujúcich sa v priebehu vývinového obdobia, prispievajúcich k celkovej úrovni inteligencie.
Stupne mentálneho postihnutia podľa MKCH-10:
| Stupeň | Rozsah IQ | Mentálny vek (u dospelých) | Charakteristika |
|---|---|---|---|
| Ľahká mentálna retardácia (F70) | 50-69 | 9-12 rokov | Najľahší stupeň. Psychické procesy a reč sú čiastočne oneskorené a obmedzené. Deti môžu dospieť k schopnosti abstraktného myslenia, ale zaostávajú v usudzovacej schopnosti. V dospelosti dokážu dosiahnuť určitú nezávislosť. |
| Stredne ťažká mentálna retardácia (F71) | 35-49 | 6-9 rokov | Postihnutie je zjavné už v dojčenskom veku. Oneskorenie vo všetkých oblastiach psychomotorického vývinu. Reč ostáva na úrovni významových zvukov s prostými jednoslovnými vetami. Sú schopní osvojiť si základy samoobsluhy a jednoduché pracovné zručnosti pod vedením. |
| Ťažká mentálna retardácia (F72) | 20-34 | 3-6 rokov | Veľmi ťažké postihnutie, zjavné už pri narodení. Psychomotorický vývin je výrazne oneskorený, pohyby sú hrubé a nekoordinované. Pamäť a asociačné schopnosti sú minimálne, myslenie prakticky celkom chýba. Možnosti výchovy a vzdelávania sú veľmi obmedzené. |
| Hlboká mentálna retardácia (F73) | < 20 | < 3 roky | Najťažšie postihnutie, vyžadujúce trvalý dozor. Zvyčajne imobilní, upútaní na posteľ. Neovládajú reč, nevedia jasne prejaviť ani svoje city. Ich komunikácia ostáva na nižšej úrovni a zvyčajne vydávajú len neartikulované zvuky. |
| Nešpecifikovaná mentálna retardácia | - | - | Táto kategória sa používa, keď je preukázaná mentálna retardácia, ale nie je dostatok informácií na jej zaradenie do konkrétneho stupňa. |
Stupeň mentálneho postihnutia nám však nič nepovie o tom, o akého človeka sa jedná a aké sú jeho potreby. Môžeme mať vedľa seba akýkoľvek počet ľudí s rovnakým výsledkom IQ a každý z týchto ľudí bude iný a bude mať aj inú mieru potreby podpory zo strany rodiny, sociálnych pracovníkov, asistentov a iných odborníkov či podporných osôb.
Mentálna subnorma
Mentálna subnorma je prechodné pásmo medzi ľahkou mentálnou retardáciou a normou. V tomto pásme sa pohybuje až jedna šestina populácie. Jedinci v tomto pásme dokážu absolvovať základnú školu, ale so zlým prospechom. Vedia sa vyučiť remeslu, pretože sú manuálne zruční.
Príčiny mentálneho postihnutia
Mentálne postihnutie nie je choroba, ale jeho príčinou môže byť choroba, alebo môže byť spôsobené genetickými príčinami. Na vzniku mentálneho postihnutia sa podieľa viacero faktorov vonkajšieho a vnútorného prostredia. V mnohých prípadoch príčiny nie sú známe. Podľa vývinového obdobia, v ktorom mentálne poškodenie nastalo, rozlišujeme dva druhy retardácie: oligofréniu a demenciu.
- Oligofrénia - je stav zapríčinený štrukturálnou difúznou poruchou mozgu v prenatálnom, perinatálnom alebo v postnatálnom vývinovom období (zhruba do druhého roku života), ktorú spôsobujú rozličné etiologické faktory.
- Demencia - je zastavenie, narušenie normálneho mentálneho vývinu zapríčinené získaným poškodením mozgu zhruba po druhom roku života.
Endogénne faktory (dedičné a vrodené)
Tieto príčiny sa vyvíjajú počas embryogenézy a sú zväčša podmienené geneticky. Dedičné faktory majú svoj pôvod pred počatím a dedíme ich od svojich predkov. Chromozómové aberácie sú náhodné a vznikajú v čase počatia. Mentálne postihnutie tak môže vzniknúť kvôli poruche v štruktúre alebo vo funkcii genetického aparátu (napr. Downov syndróm).
Exogénne faktory (vonkajšie)
Sú to rôzne fyzikálne, chemické a biologické látky, ktoré pôsobia škodlivo na plod v prenatálnom období. Na poškodení plodu a centrálneho nervového systému sa podieľajú rôzne infekčné choroby, ako napríklad toxoplazmóza alebo rubeola. Môže byť spôsobené aj poškodením plodu počas ťažkého pôrodu, vplyvom nedostatku kyslíka, alebo prekonaním meningitídy v ranom detstve.
Niektoré príčiny, napr. syndróm fetálneho alkoholizmu, možno elimináciou konzumácie alkoholu tehotnými matkami úplne odstrániť. Je isté, že konzumácia alkoholu, predovšetkým v priebehu prvých mesiacov tehotenstva, hrá významnú úlohu pri vzniku mentálneho postihnutia. Žiaľ, pribúdajú aj prípady oneskorovania sa vo vývine v dôsledku drogovej závislosti matiek.
Sociálne faktory
Zaostávanie v mentálnom vývine môže byť spôsobené aj zanedbávaním zo strany sociálneho prostredia, hlavne rodiny. Existuje aj tzv. sociálne podmienená mentálna retardácia, ktorá vzniká na základe nedostatočných, dlhodobo nevhodných sociálnych, výchovných a kultúrnych podmienok.
Môžeme predchádzať závažným duševným chorobám | Ryan Melton, PhD | TEDxRoseburg
Edukácia a prístup k osobám s mentálnym postihnutím
Edukácia závisí od druhu a stupňa postihnutia. Každé edukačné úsilie, ktoré aspoň čiastočne pozitívne ovplyvní jedinca, je opodstatnené a dôležité pre jeho rozvoj alebo udržanie stavu. Mentálne postihnutie nie je možné „liečiť“, avšak vhodnou výchovou a vzdelávaním, ako aj s pomocou okolia je možné naučiť takého človeka veľa vecí, ktoré by sa inak sám nenaučil.
Čím skôr sa začne s terapiou, tým je väčšia pravdepodobnosť, že dieťa bude úspešne napredovať, samozrejme, v rámci svojich možností. Dieťa sa môže lepšie socializovať či učiť novým zručnostiam.
Možnosti vzdelávania
Deti s diagnózou mentálneho postihnutia sa môžu vzdelávať:
- v špeciálnej škole pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím (tu má dieťa do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety podľa stupňa mentálneho postihnutia),
- v špeciálnej triede pre žiakov s mentálnym postihnutím, zriadenej v bežnej škole (ak ju škola má zriadenú),
- v každej bežnej škole formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané jemu potrebné podmienky (podmienkou je, že škola musí mať školského špeciálneho pedagóga).
Pri vzdelávaní dieťaťa s mentálnym postihnutím je vždy dôležitá a rozhodujúca najmä aktuálna úroveň jeho intelektu - teda či sa jedná o ľahký, stredný, ťažký alebo hlboký stupeň mentálneho postihnutia. Z toho potom vychádza nastavenie vzdelávacieho programu, podľa ktorého sa bude dieťa vzdelávať.
Vzdelávací program pre žiakov s MP sa člení na tri varianty v závislosti od tohto stupňa mentálneho postihnutia:
- Variant A - vzdelávací program pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.
- Variant B - vzdelávací program pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.
- Variant C - vzdelávací program pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.
Ak sa žiak s MP vzdeláva v bežnej základnej škole formou integrácie, vzdeláva sa podľa týchto vyššie uvedených vzdelávacích programov - vždy podľa príslušného variantu, na základe ktorého má vypracovaný individuálny vzdelávací program (IVP). Pri ťažších stupňoch mentálneho postihnutia je vzdelávanie formou integrácie náročné. Niekedy práve prvotné vzdelávanie v špeciálnej škole môže byť veľmi dobrým východiskom pre ďalšiu integráciu dieťaťa do bežného života, medzi bežnú, intaktnú populáciu.
Ukončením posledného ročníka ZŠ žiaci s MP nadobúdajú primárne vzdelanie. Preto v ďalšom vzdelávaní nemôžu pokračovať v bežných stredných školách. Žiaci s mentálnym postihnutím môžu však pokračovať vo svojej ďalšej profesionálnej príprave vzdelávaním v špeciálnom odbornom učilišti, alebo v praktickej škole.
- Špeciálne odborné učilište - poskytuje odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností a žiaci sa uplatnia v ďalšom bežnom živote na pozíciách pomocných kvalifikovaných pracovných síl.
- Praktická škola - poskytuje prípravu na jednoduché pracovné činnosti, pripravuje na život v rodine, učí práce v domácnosti, učí sebaobsluhe, zaučí žiakov tak, aby mohli vykonávať jednoduché pracovné činnosti zväčša pod dohľadom inej osoby.
Sociálny prístup a podpora
Mentálna retardácia je oblasťou s veľmi vysokými nárokmi na sociálnu prácu. V súčasnosti sa kladie dôraz na mieru podpory, ktorú takýto človek s mentálnym postihnutím potrebuje. Existujú rôzne typy podpory:
- Občasná podpora: Epizodického charakteru, osoba potrebuje podporu iba krátkodobo, v životných situáciách prechodného rázu.
- Obmedzená podpora: Časovo obmedzená, ale nie je už občasného charakteru. Vyžaduje menej zamestnancov a finančných nákladov ako intenzívnejšie stupne podpory.
- Rozsiahla podpora: Priebežná (napr. denného rázu), potrebná aspoň v niektorom prostredí, kde sa človek pohybuje.
- Úplná podpora: Charakterizovaná vysokou intenzitou. Človek ju potrebuje vo všetkých typoch prostredia a je celoživotného charakteru. Vyžaduje viac zamestnancov a materiálnej podpory.
Helsinská deklarácia o rovnosti a službách pre ľudí s mentálnym postihnutím (1966) zdôrazňuje, že ľudia s mentálnym postihnutím majú právo a musia mať možnosti žiť rovnoprávny život v spoločnosti. Musia mať prístup k službám v mieste svojho bydliska a musia byť vnímaní ako jednotlivci, nie ako príslušníci kategórie. Vlády jednotlivých krajín musia urýchlene pripraviť plány rušenia ústavov pre mentálne postihnutých ľudí a vyvinúť alternatívne efektívne služby komunitného typu.
tags: #mentalne #posthnutie #klasifikacia