Mentálna Retardácia a Invalidný Dôchodok: Komplexný Prehľad

Mentálna retardácia, známa aj ako porucha intelektuálneho vývinu, predstavuje zastavenie alebo nedokončenie vývinu intelektu. Táto porucha sa prejavuje počas vývinovej periódy a charakterizuje ju najmä poškodenie schopností patriacich k celkovej úrovni inteligencie.

Na Slovensku je legislatíva v oblasti kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia (ŤZP) upravená zákonom z 29. októbra 2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom tejto právnej úpravy je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ŤZP do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti.

Čo je mentálna retardácia?

Za mentálnu retardáciu sa pokladá zastavenie alebo nedokončenie vývinu intelektu. Prejavuje sa počas vývinovej periódy a charakterizuje ju najmä poškodenie schopností patriacich k celkovej úrovni inteligencie.

Mentálna retardácia sa kategorizuje podľa rozsahu IQ a s tým súvisiacich schopností:

• Rozsah IQ od 50 do 69 (u dospelých, mentálny vek od 9 do 12 rokov): Výsledkom budú pravdepodobne problémy s učením v škole.
• Rozsah IQ od 35 do 49 (u dospelých, mentálny vek od 6 do 9 rokov): Výsledkom bude pravdepodobne výrazne oneskorený vývin v detstve, ale väčšina je schopná dosiahnuť určitý stupeň nezávislosti a schopnosti primerane komunikovať a nadobudnúť školské zručnosti.
• Rozsah IQ od 20 do 34 (u dospelých, mentálny vek od 3 do 6 rokov).
• IQ je pod 20 (u dospelých, mentálny vek niže 3 rokov).

Tieto informácie sú podávané v rámci kategórie "Duševné poruchy a poruchy správania (MKCH 10)" a sú dostupné prostredníctvom Národného centra zdravotníckych informácií.

Kompenzácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia

Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %. Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.

Účastníci právnych vzťahov

Účastníkmi právnych vzťahov podľa zákona sú:

• Fyzická osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým alebo prechodným pobytom, občanom Únie s trvalým pobytom, alebo štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorého právo na kompenzáciu zaručuje medzinárodná zmluva, alebo ktorý je rodinný príslušník občana SR/EÚ s trvalým pobytom, alebo ktorému bol udelený azyl či doplnková ochrana.
• Príslušný orgán, ktorým je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Na účely peňažného príspevku na opatrovanie sa za účastníka právnych vzťahov považuje aj cudzinec, ktorý vykonáva opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na území Slovenskej republiky. Zásada rovnakého zaobchádzania je zaručená každému v súlade s osobitným predpisom.

Oblasti kompenzácie

Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa kompenzujú v niekoľkých oblastiach:

1. Mobility a orientácie: Kompenzuje sa znížená pohybová schopnosť alebo znížená orientačná schopnosť. Účelom je zmierniť alebo prekonať znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám a uľahčiť orientáciu a premiestňovanie sa. Znížená pohybová schopnosť a znížená orientačná schopnosť je obmedzená schopnosť samostatne sa premiestňovať v dôsledku narušenia telesných, zmyslových alebo duševných funkcií.
2. Komunikácie: Kompenzuje sa narušená schopnosť komunikácie s cieľom umožniť styk so spoločenským prostredím a sprístupniť informácie. Narušená schopnosť komunikácie je obmedzená schopnosť komunikovať v dôsledku poškodenia alebo straty telesných, zmyslových alebo duševných funkcií.
3. Zvýšených výdavkov: Kompenzujú sa zvýšené výdavky na diétne stravovanie, súvisiace s hygienou, opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom. Účelom je zmierniť dôsledky pravidelných zvýšených výdavkov spojených s ŤZP.
4. Sebaobsluhy: Kompenzuje sa obmedzená schopnosť sebaobsluhy alebo strata schopnosti sebaobsluhy. Účelom je poskytnúť pomoc pri úkonoch sebaobsluhy alebo poskytnúť osobitnú starostlivosť. Obmedzená schopnosť sebaobsluhy alebo strata schopnosti sebaobsluhy je stav, keď fyzická osoba s ŤZP si sama nemôže zabezpečiť úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti o svoju domácnosť alebo realizovať základné sociálne aktivity.

Posudková činnosť a miera funkčnej poruchy

Posudková činnosť na účely kompenzácie je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. Na účely preukazu a parkovacieho preukazu je to len lekárska posudková činnosť.

Lekárska posudková činnosť zahŕňa:

• Hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch.
• Určovanie miery funkčnej poruchy.
• Posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií.
• Posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ŤZP.
• Posudzovanie fyzickej a psychickej schopnosti vykonávať opatrovanie alebo udeliť písomný súhlas.
• Posúdenie potreby osobitnej starostlivosti.

Posudkový lekár príslušného orgánu vykonáva lekársku posudkovú činnosť, pričom spolupracuje s lekármi so špecializáciou a sociálnymi pracovníkmi. Vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu (nie staršieho ako šesť mesiacov) a elektronických zdravotných záznamov. Ak je lekársky nález neúplný, lekár požiada o jeho kompletizáciu.

Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie o ŤZP, závery k jednotlivým druhom odkázanosti a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu. Ak je miera funkčnej poruchy menej ako 50 %, lekársky posudok obsahuje len mieru funkčnej poruchy a vyjadrenie, že nejde o fyzickú osobu s ŤZP.

Miera funkčnej poruchy

Na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia. Ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy sa určí podľa najvyššieho percentuálneho ohodnotenia. Túto mieru možno zvýšiť o 10 % s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením.

Invalidný dôchodok a mentálna retardácia

Nakoľko ľudia s mentálnou retardáciou s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom pri uplatnení nároku na invalidný dôchodok často nespĺňajú podmienku potrebnej doby poistenia, bola do praxe zavedená osobitná kategória invalidity - invalidita z mladosti.

Sociálna poisťovňa začala prehodnocovať percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (percento invalidity) niektorých poberateľov invalidných dôchodkov na základe novely zákona o sociálnom poistení a jej Prílohy č. 4, ktorá nadobudla účinnosť od 1. augusta 2023. Dôvodom bolo zaradenie širšieho okruhu skupín ochorení a prispôsobenie percent invalidity najnovším medicínskym poznatkom.

Zmeny v Prílohe č. 4 priniesli pre niektoré ochorenia zvýšenie percenta invalidity. Napríklad:

• Ľahká mentálna retardácia, ktorá bola doteraz posudzovaná v pásme 40 až 60 %, môže byť po novom pri IQ 50-54 posúdená až na 75 %.
• Mozgové obrny s ťažkou parézou dvoch končatín, doteraz posudzované maximálne na 70 % (čiastočná invalidita), sa po novom zvýšili na 75 % (plná invalidita).

Prehodnotenie a dopady pre poberateľov

Prehodnocovanie percenta invalidity Sociálna poisťovňa vykonáva v rámci kontrolných lekárskych prehliadok, alebo zo zákona (ex offo) pre tých poberateľov, ktorých sa zmena Prílohy č. 4 týka. Poistenci nemusia podávať vlastnú žiadosť.

Sociálna poisťovňa predpokladá, že do konca roka 2023 prehodnotí zdravotný stav u približne 20-25 % dotknutých poberateľov invalidného dôchodku. V priebehu roka 2024 to bude ďalších 50 % a do 30. júna 2025 zvyšných 25 %. Nové žiadosti o invalidný dôchodok sa od 1. augusta 2023 posudzujú automaticky už podľa novej Prílohy č. 4.

Zmeny by sa mali dotknúť približne 21 tisíc poberateľov invalidných dôchodkov. Z nich približne 5 300 súčasných poberateľov tzv. čiastočných invalidných dôchodkov si v priemere k dôchodku mesačne prilepší o vyše 22 eur. Okrem toho sa ďalších 16 100 súčasných poberateľov tzv. čiastočných invalidných dôchodkov stanú poberateľmi plného invalidného dôchodku.

Dôležité je tiež spomenúť, že existujú aj prípady subvenčných podvodov, ako napríklad prípad muža, ktorý poberal invalidný dôchodok neoprávnene tým, že pred úradmi simuloval mentálnu retardáciu. Takéto konanie má za následok vážne právne dôsledky, vrátane hrozby odňatia slobody na niekoľko rokov.

tags: #mentalna #retardacia #dochodok