Finančný nárok za utŕhanie na cti: Komplexný sprievodca ochranou osobnosti

V dnešnom svete sociálnych sietí, plnom intenzívnej verejnej sociálnej interakcie, politického boja vykonávaného videami plnými kritiky politických oponentov a falošných negatívnych recenzií zameraných na poníženie konkurencie, sa stále častejšie vynára otázka, aké vyjadrenia sme na našu adresu nútení tolerovať a aké prostriedky ochrany a nápravy máme, ak vyjadrenia na našu adresu presahujú rámec tolerovaný všeobecnými právnymi predpismi a spoločnosťou ako takou.

Mnohí jedinci si však neuvedomujú, že svojimi verbálnymi prejavmi, prípadne aj grafickými či inými, môžu do dôstojnosti, vážnosti a cti inej osoby zasahovať.

Právna ochrana cti a dobrej povesti

Hoci Ústava Slovenskej republiky zakazuje cenzúru, je dôležité si uvedomiť, že práva a slobody nie sú absolútne a neobmedzené. Ich uplatňovanie je limitované právami iných osôb. To znamená, že sloboda prejavu nemôže byť využívaná spôsobom, ktorý by porušoval alebo mohol porušiť práva iných jednotlivcov.

Osobnosť človeka je v prvom rade chránená súkromným právom, najmä Občianskym zákonníkom. Ochranu osobnosti fyzickej osoby zabezpečuje aj zákon č. 167/2008 Z. z. Pod osobnosťou človeka v zmysle ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho rozumieme nehmotný statok, ktorý prislúcha fyzickej osobe. Nejde o osobnosť v zmysle „celebrita“, ale ako súhrn práv nemajetkovej povahy, ktoré prislúchajú každej fyzickej osobe ako ľudskej bytosti.

Právne normy, ako napríklad Trestný zákon, stanovujú hranice pre slobodu prejavu a chránia česť a dobrú povesť jednotlivcov pred ohováraním a inými formami poškodzovania. Trestný čin ohovárania bol zavedený s cieľom zabrániť beztrestnému šíreniu nepravdivých informácií o iných osobách.

Trestný čin ohovárania v Trestnom zákone

Trestný čin ohovárania je definovaný v ustanovení § 373 Trestného zákona. Skutková podstata tohto trestného činu je naplnená, ak páchateľ o inej osobe oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jej vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ju v zamestnaní alebo podnikaní, narušiť jej rodinné vzťahy alebo spôsobiť jej inú vážnu ujmu. Za takéto konanie hrozí páchateľovi trest odňatia slobody až na dva roky. V prípade, ak by ohováraním bola spôsobená strata zamestnania, úpadok podniku, rozvod manželstva alebo škoda veľkého rozsahu, hrozí páchateľovi trest odňatia slobody od troch do ôsmich rokov.

Objektom ochrany je v prípade trestného činu ohovárania ochrana cti, dobrej povesti a vážnosti človeka. Predmetom útoku nemôže byť iná ako individuálna fyzická osoba.

Objektívna stránka trestného činu ohovárania spočíva v oznámení nepravdivého údaja o inej osobe, ktorý je spôsobilý ohroziť jej vážnosť u spoluobčanov, najmä poškodiť ju v zamestnaní alebo v podnikaní, narušiť jej rodinné vzťahy alebo spôsobiť jej inú vážnu ujmu. Oznámenie nepravdivého údaja predstavuje informáciu, ktorá je v rozpore so skutočnosťou.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel, pričom stačí aj úmysel nepriamy. To znamená, že páchateľ si musí byť vedomý toho, že údaj, ktorý o inej osobe oznamuje, je nepravdivý, a že tento údaj je spôsobilý značnou mierou ohroziť jej vážnosť u spoluobčanov.

Kto môže byť poškodený ohováraním? Poškodeným v zmysle tohto ustanovenia môže byť iba jednotlivec. Ustanovenie nechráni kolektívy, inštitúcie, úrady, právnické osoby ani iné orgány. Dôležité je, že nezáleží na tom, či si osoba, ktorej vážnosť bola ohrozená, bola tohto vedomá, ani na tom, či sa o ohováraní dozvedela. Ohováranie sa môže týkať aj osoby, ktorá si ohrozenie svojej vážnosti neuvedomuje, napríklad dieťa alebo osoba so zmenšenými duševnými schopnosťami.

Príklady poškodenia spôsobeného ohováraním

V prípade poškodenia v zamestnaní sa môže jednať napríklad o preradenie na nižšiu alebo menej zodpovednú funkciu alebo o výpoveď. Poškodenie v podnikaní môže znamenať úbytok zákazníkov alebo stratu zákazky. Pri narušení rodinných vzťahov sa rozumie možnosť rozvratu manželstva, narušenie vzťahov medzi rodičmi a deťmi a podobne.

Súdna prax zohráva významnú úlohu pri formovaní toho, čo je možné považovať za ohováranie. Najvyšší súd ešte počas existencie ČSSR rozhodol, že aj nepravdivý údaj o tom, že je niekto duševne chorý, môže byť údajom spôsobilým v značnej miere ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov a poškodiť ho v zamestnaní, prípadne spôsobiť mu inú vážnu ujmu.

Zo skutkovej vety trestného činu ohovárania vyplýva, že miera ohrozenia dotknutej osoby musí byť podľa zákona značná. To znamená, že uvedenie nepravdivého údaja musí byť schopné ohroziť poškodeného v značnej miere.

Ohováranie verejne činných osôb a politikov

Súdy sa vyjadrovali aj k ohováraniu na adresu verejne činných osôb či politikov. V tomto smere sa vyjadril Najvyšší súd SR, ktorý uviedol, že práva na ochranu osobnosti sa samozrejme môžu domáhať aj politici a ostatné verejne činné osoby, no kritériá posúdenia skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov sú v ich prípadoch omnoho mäkšie v prospech pôvodcov týchto výrokov. Je to dané skutočnosťou, že osoba vstupujúca na verejnú scénu musí počítať s tým, že ako osoba verejne známa bude pod drobnohľadom verejnosti, ktorá sa zaujíma o jej profesionálny ako aj súkromný život a súčasne ho hodnotí, zvlášť, ak ide o osobu, ktorá spravuje verejné záležitosti.

V slovenskom právnom poriadku neexistuje definícia osôb verejného záujmu, aj keď sa na verejnosti a v médiách tento pojem často používa. Absolútne osoby verejného záujmu sú stredobodom pozornosti verejnosti predovšetkým v dôsledku pôsobenia vo verejných funkciách. Relatívne osoby verejného záujmu sú len prechodne stredobodom záujmu verejnosti, pretože sú na krátky čas spojení s určitou udalosťou verejného záujmu.

U týchto osôb má pri kolízii práva na informácie s jednotlivými osobnostnými právami prednosť právo na informácie. Dôsledkom je, že hranice prípustnej kritiky sú širšie u politikov (osoby absolútneho verejného záujmu) ako u súkromných osôb. Na rozdiel od súkromných osôb politici sa nevyhnutne a vedome vystavujú prísnemu skúmaniu svojich slov a skutkov zo strany novinárov a širokej verejnosti a musia následne prejaviť väčšiu mieru tolerancie. Pokiaľ ide o kritiku vlády, hranice prípustnej kritiky sú širšie vo vzťahu k vláde ako vo vzťahu k súkromnej osobe alebo dokonca politikovi. V demokratickom systéme musia byť všetky kroky vlády predmetom prísneho dohľadu nielen legislatívy a súdnictva, ale aj tlače a verejnej mienky.

Aké zásahy do práva na ochranu osobnosti sa v praxi riešia najčastejšie?

Právo na ochranu osobnosti je pomerne široký pojem; pokrýva nielen zásahy do fyzickej schránky človeka, ale aj do sféry jeho psychického prežívania. Zahŕňa napríklad ochranu života, zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ale tiež súkromia, mena či prejavov osobnej povahy. V súdnej praxi sa najčastejšie riešia nasledujúce zásahy do osobnostných práv:

• zásahy do práva na súkromný a rodinný život súvisiace s poškodením zdravia alebo cudzím zavinením úmrtia (napríklad pri dopravných nehodách, nesprávnom poskytnutí lekárskej pomoci, úrazoch na pracovisku kvôli nedodržaniu pravidiel BOZP a pod.),
• zásahy do občianskej cti či dôstojnosti spôsobené šírením nepravdivých alebo hanlivých vyjadrení na adresu poškodenej osoby (na sociálnych sieťach, v médiách, ale tiež na rôznych verejných podujatiach či zhromaždeniach),
• zásahy do práva na súkromie v dôsledku odhalenia či zverejnenia výsostne intímnych alebo dôverných informácií či osobných údajov (môže k nim dôjsť nielen úmyselne s cieľom vás poškodiť, ale aj z nedbanlivosti - napríklad nedostatočnou ochranou vašich údajov alebo zverejnením videa či fotografie bez vášho privolenia).

Ako sa domáhať svojich práv, ak si myslíte, že ste sa stali obeťou ohovárania?

Ak sa domnievate, že o vás boli zverejnené hanlivé, nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce tvrdenia a ak sa tieto dotýkajú vašej cti, dôstojnosti alebo súkromia, či dobrého mena, existuje niekoľko spôsobov, ako môžete svoje práva chrániť.

Možnosti právnej ochrany

V prípade neoprávneného zásahu do osobnosti sa fyzická osoba môže domáhať ochrany podaním žaloby, aby:

1. sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti.
2. sa odstránili následky zásahov do osobnosti (tzv. reštitučná žaloba). Na základe tejto žaloby sa dotknutá osoba môže domáhať toho, aby sa obnovil stav, aký tu bol pred zásahom.
3. jej bolo dané primerané zadosťučinenie. V prvom rade teda prichádza do úvahy morálne zadosťučinenie, spravidla vo forme písomného ospravedlnenia.

Ak by sa ale takéto ospravedlnenie nezdalo ako dostatočné, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, poskytne sa náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výška nemajetkovej ujmy závisí od úvahy súdu, ktorý ju určuje s prihliadnutím na všetky okolnosti sporu. Právo na ochranu osobnosti sa nepremlčuje, teda žalobu je možné podať kedykoľvek po tom, čo bol vykonaný zásah (teda aj po viac ako 3 rokoch).

Treba ale uviesť, že nie každá nadávka či urážka na adresu inej osoby je spôsobilá zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti. V prípadoch, kedy rušiteľ uráža alebo vulgárne nadáva inej osobe v súkromí, bez toho, aby tieto verbálne ataky vnímali aj tretie osoby, nemusia byť podmienky na ochranu osobnosti splnené. Napríklad Krajský súd Nitra potvrdil rozhodnutie prvoinštančného súdu o zamietnutí žaloby na ochranu osobnosti, lebo k slovnému napadnutiu malo dôjsť na súkromnom pozemku, a nie na verejnom priestranstve či vo verejnej budove. Rovnako tak verbálne útoky na sociálnej sieti, pokiaľ dotknutá osoba nie je pre tretie osoby identifikovateľná (napr. pod pseudonymom), nemusia byť dostatočným dôvodom.

Trestné oznámenie

Podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu možno na ktorejkoľvek prokuratúre alebo oddelení Policajného zboru, prípadne aj na súde (súd následne trestné oznámenie pošle prokurátorovi).

Trestné oznámenie je možné podať písomne, elektronicky, ale aj ústne do zápisnice. Ak sa trestné oznámenie podáva ústne, musí policajt oznamovateľa poučiť o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov vrátane následkov krivého obvinenia, o možnosti a podmienkach poskytnutia ochrany pred neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu a vypočuť o okolnostiach spáchania trestného činu a osobných pomeroch toho, na koho sa oznámenie podáva, o dôkazoch, výške škody a iných následkoch, ktoré boli spôsobené trestným činom.

Ak je oznamovateľom poškodený, musí sa vypočuť aj o tom, či žiada, aby súd rozhodol o jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní, ktoré sa nazýva tzv. adhézne konanie. Policajt má lehotu 30 dní odo dňa prijatia trestného oznámenia na rozhodnutie, či začne vo veci trestné stíhanie. Uznesenie doručí oznamovateľovi a poškodenému a do 48 hodín aj prokurátorovi.

Ak policajt alebo prokurátor zamietne začatie trestného stíhania a domnievate sa, že toto rozhodnutie nebolo odôvodnené, môžete sa odvolať sťažnosťou do 3 dní od dátumu, keď ste rozhodnutie dostali. Ak polícia začne trestné konanie a vznesie obvinenie, môžete počas trestného konania od obvineného požadovať peňažné odškodnenie.

Objektívna stránka spočíva v lživom obvinení z trestného činu, čiže v objektívne nepravdivom obvinení založenom na vymyslených skutkových okolnostiach či zamlčaní závažných okolností a to napríklad takým spôsobom bude podané trestné oznámenie. Ďalšou podmienkou je, že páchateľ si je vedomý nepravdivosti svojich informácií. Krivého obvinenia sa môže dopustiť aj obvinený, svedok, znalec či tlmočník. Na trestnosť činu sa vyžaduje priamy alebo aj nepriamy úmysel.

Priestupok proti občianskemu spolunažívaniu

Pokiaľ dôjde k slovným útokom, ktorými páchateľ iného urazí alebo vydá na posmech, môže sa dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Na rozdiel od Občianskeho zákonníka, ktorý poskytuje ochranu pred takými útokmi, ktoré znižujú vážnosť a česť u iných spoluobčanov, priestupok môže byť spáchaný aj v súkromí, medzi dvomi osobami. Priestupok ublíženia na cti možno spáchať slovným aj písomným výrokom alebo prejavom (napr. zaslaním SMS správy). Návrh na prejednanie priestupku možno podať najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ (dotknutá osoba) dozvedela o priestupku alebo o postúpení veci orgánom činným v trestnom konaní. Za tento priestupok možno uložiť pokutu do 33,- EUR.

Aká je výška nemajetkovej ujmy a súdnych trov?

V posledných rokoch sa náhrada nemajetkovej ujmy za zásah do súkromného a rodinného života pozostalých v dôsledku úmrtia ich blízkej osoby pohybovala približne od 10 000 do 20 000 Eur. Treba však počítať s tým, že náhrada sa priznáva každému členovi užšej rodiny samostatne.

V prípade riešenom Krajským súdom Trnava bolo napríklad za spôsobenie úmrtia otca pri dopravnej nehode priznaných 10 000 Eur pozostalému (už dospelému) dieťaťu a 17 000 Eur manželke (ich nemajetková ujma teda bola dohromady kompenzovaná čiastkou 27 000 Eur).

Za narušenie občianskej cti šírením nepravdivých údajov sa priznávajú nižšie čiastky. Rozpätie súm môže byť ešte širšie, pretože okolnosti týchto zásahov sa môžu diametrálne odlišovať, a to aj svojimi následkami. Zásahy do osobnostných práv, ktoré prakticky zmenia celý život dotknutej osoby samozrejme nemožno porovnávať so zásahmi, ktoré síce majú potenciál narušiť osobnostnú sféru, ale negatívne následky napokon nespôsobia. Uvedený rozdiel sa premieta aj do priznávanej výšky nemajetkovej ujmy a možno ho ilustrovať napríklad na súdnom spore, v ktorom sa žalobca domáhal jej priznania kvôli nedostatočnej ochrane jeho osobných údajov jedným z mobilných operátorov. Zásah spočíval v tom, že dokumenty s jeho údajmi boli umiestnené do neuzamknutého skladu na papierový odpad a tým pádom sprístupnené k potenciálnemu zneužitiu (ku ktorému ale reálne nedošlo). V tomto prípade súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 110 Eur.

Prehľad súdnych trov

Okrem náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch musí narušiteľ osobnostných práv počítať aj s náhradou trov súdneho konania. Od 1. 1. 2024 sa tarifné odmeny za zastupovanie vo veciach ochrany osobnosti pre advokátov navýšili:

Dodajme, že v bežnom súdnom konaní o zásahu do osobnostných práv sa od jeho začiatku až do konca 1. pojednávania vykonajú minimálne 3 úkony právnej služby; odmeny za jednotlivé úkony sa pritom sčítavajú. Ku každému z úkonov ešte treba pripočítať aj tzv. režijný paušál (pre rok 2024 ide o sumu 13,73 Eur). Aj keď sa so svojím advokátom dohodnete na inej, než vyhláškovej forme odmeny (napr. podielovej či hodinovej), náhrada trov právneho zastúpenia sa víťazovi sporu priznáva práve v sume podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

Okrem náhrady trov právneho zastúpenia treba pri uplatňovaní nárokov z práv na ochranu osobnosti počítať aj so súdnym poplatkom. Ak sa žaloba podá bez návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, navyšuje sa od 1. 4. 2024 súdny poplatok z čiastky 66 Eur na sumu 100 Eur. Pokiaľ si náhradu nemajetkovej ujmy uplatníte, bude do 31. 3. 2024 tvoriť súdny poplatok súčet čiastky 66 Eur a 3 % z výšky uplatnenej z nemajetkovej ujmy, najviac však 16 596,50 Eur.

tags: #financny #narok #za #utrhanie #na #cti