Medzinárodná charitatívna pomoc pre Afriku: Výzvy, iniciatívy a príbehy

Afrika, kontinent s bohatou históriou a obrovským potenciálom, čelí mnohým výzvam, vrátane chudoby, hladu, chorôb a nerovnosti. Medzinárodné charitatívne organizácie zohrávajú kľúčovú úlohu pri riešení týchto problémov a snažia sa zlepšiť životy miliónov Afričanov.

Etiópia: Príklad rastu a pretrvávajúcich výziev

Etiópia, s rozlohou 1,1 milióna km² a 110 miliónmi obyvateľov, je 12. najľudnatejšou krajinou Afriky. Jej ekonomika od roku 2005 rástla ročne priemerne o 10 percent a v roku 2017 preskočila Keňu a stala sa 7. najväčšou ekonomikou Afriky. Etiópske aerolínie sa stali najväčšími v Afrike s flotilou 112 lietadiel. Krajina má jednu z najdlhšie zaznamenaných histórií na svete a jej abeceda je jednou z najstarších dochovaných. Spomedzi mnohých veľkých štátov, ktoré prekvitali v stredovekej Afrike, iba Etiópia ako celok prežila do dnešných čias. No napriek jej bohatej minulosti a súčasnému rastúcemu vplyvu ju zvyšok sveta do značnej miery podceňuje.

Záujem o Etiópiu sa zvyšuje len v prípade nejakého nešťastia. Napríklad, po havárii lietadla Etiópskych aerolínií v marci 2019, spravodajské spracovanie odhalilo paternalistický koncepčný rámec medzinárodných médií, ktorý ich historicky vedie ku skresľovaniu afrického príbehu. Etiópia však bude pokračovať v premene na ekonomickú mocnosť a zohrá v budúcnosti sveta veľkú úlohu.

Podpora afrických žien

Africké dievčatá a ženy majú potenciál priniesť kvalitné riešenia k výzvam, ktorým čelia rozvojové krajiny. Sú budúcimi líderkami zmien v rozvojových krajinách. Na východe a juhu kontinentu zažíva nejakú formu násilia až 42 percent žien. Africké ženy zomierajú na prenosné choroby ako HIV, tuberkulóza, malária a tiež pre nedostatočnú výživu častejšie než muži. Ženy a dievčatá v Afrike tiež nesú väčšinu záťaže, pokiaľ ide o neplatenú starostlivosť a prácu v domácnosti. Nedostatok finančnej autonómie je jedným z hlavných faktorov, čo bráni ženám v rozvoji. Tým, že sa ženám umožní získať prístup k financiám a stať sa ekonomicky nezávislými, sa im zároveň naskytuje úniková cesta z ohrozenia.

Až 26 percent všetkých žien v subsaharskej Afrike je v procese zakladania alebo riadenia podnikania, čo tvorí najvyššie percento žien podnikateliek na svete. Podnikavosť afrických žien majú dobre zmapovanú aj charitatívne organizácie, ktoré svoje aktivity rozvojovej spolupráce cielia na podporu drobného podnikania žien. Je to veľmi efektívny nástroj pomoci, fungujúci naprieč komunitami.

Príkladom je Abarruu Nugusee, 28-ročná vdova z Etiópie, ktorá vďaka mikropôžičke od nadácie Baboon mohla začať rozvíjať svoje drobné podnikanie a zabezpečiť tak svojim trom deťom lepšiu budúcnosť.

Význam vzdelávania a výživy

Cesta z chudoby vedie cez vzdelanie, a práve jedlo v škole je prostriedkom, ktorý deťom umožňuje k nemu prístup. Podávaním výživného jedla v škole sa aj tie najchudobnejšie deti dostanú do škôl. Vďaka školskému jedlu rastie počet zapísaných žiakov, zlepšuje sa dochádzka, deti sa oveľa lepšie sústredia, sú zdravšie a majú lepšie výsledky.

V Afrike deti do školy chodia hodiny pešo a milujú učenie. Navštívil som desiatky afrických škôl, vždy tam prinesieme strašný zmätok, deti šalejú, vybehnú z triedy a ich bystré oči svietia šťastím. Dospelí Afričania sú niekedy ako deti. Chcú každú hračku. Zoberú si všetko. Preto je tá veľká medzinárodná charita často negatívom a jej výsledkom je korupcia, nespravodlivosť a ničnerobenie.

Charitatívne iniciatívy a programy

Mary's Meals

Mary's Meals je medzinárodné charitatívne hnutie, ktoré poskytuje školské jedlá deťom v najchudobnejších krajinách sveta. Každý školský deň zabezpečuje jedlo pre viac ako 2,6 milióna detí v 16 krajinách. Organizácia funguje na jednoduchom princípe - každý deň, keď sa dieťa v škole vzdeláva, dostáva aj teplé jedlo. Mary's Meals pôsobí v mnohých krajinách sveta v spolupráci s miestnymi komunitami a dobrovoľníkmi.

V krajinách južnej Afriky - Malawi, Zambii, Zimbabwe a Mozambiku Mary’s Meals poskytuje školské jedlá 1,5 milióna deťom. V krajinách južnej Afriky sa podáva výživná kukurično-sójová kaša „likuni phala“, obohatená o dôležité vitamíny, ktorá deťom dodáva potrebnú energiu na učenie a rast. Mary’s Meals dokáže nasýtiť jedno dieťa len za 22 € na celý školský rok. Túto neuveriteľne nízku sumu je možné dosiahnuť vďaka obetavému zapojeniu desaťtisícov dobrovoľníkov v miestnych komunitách. Pri príprave a podávaní jedla pomáhajú najmä rodičia detí.

Nadácia Danice Olexovej - Baboon

Nadácia Danice Olexovej - Baboon podporuje rozvojové projekty v Afrike, ako napríklad mikropôžičky pre ženy, ktoré im umožňujú začať podnikať a zabezpečiť tak svojim rodinám lepšiu budúcnosť. Nadáciu Danice Olexovej - Baboon môžete podporiť finančným príspevkom na číslo účtu SK72 1100 0000 0029 4308 5811.

Občianske združenie Dobrota pre Afriku

Občianske združenie Dobrota pre Afriku pomáha núdznym v Stredoafrickej republike už tretí rok v spolupráci s indickými rehoľnými sestrami Dcéry Panny Márie Nepoškvrnenej. V rámci projektu Chlieb sv. Jozefa zabezpečuje rehoľa vďaka slovenským dobrodincom jedlo pre vnútorných utečencov, siroty, invalidov, vdovy a starších obyvateľov. Sestry navštevujú najmä starších, chorých, telesne postihnutých, nevidiacich, vdovy a siroty v okolí Bangui. Veľa z nich nemalo čo jesť aj niekoľko dní a pri živote ich držala len nádej, že im Boh nejakým spôsobom pomôže.

Na Veľkú Noc pomohli sestry 70 rodinám vo farnosti Mukassa s potravinovými balíčkami „prvej pomoci“ (ryža, manioková múka, olej, soľ a cukor) na jeden mesiac. Sestry prosia o finančnú pomoc pre ďalšie rodiny, ktoré si nedokážu samy pomôcť. V súčasnej kritickej situácii vás prosíme o akúkoľvek finančnú podporu na úmysel Chlieb sv. Jozefa, aby sme mohli nakŕmiť hladné rodiny v tejto ťažko skúšanej krajine. Vašou odplatou bude modlitba chudobného, ktorému pomôžete. Finančné príspevky môžete posielať na č. účtu: IBAN: SK47 1100 0000 0029 2290 8903, názov účtu: Dobrota pre Afriku, do správy pre prijímateľa napíšte: Chlieb sv. Jozefa.

Zapojte sa do projektu Chlieb sv. Jozefa a pomôžte obetiam najväčších povodní v okolí rieky Ubangi v Stredoafrickej republike za posledných 20 rokov. Na štadióne v hlavnom meste Bangui našlo koncom októbra útočište 500 rodín, väčšinou ženy s deťmi, ktoré v krátkom čase prišli o strechu nad hlavou. V dôsledku zlých hygienických podmienok a krajného nedostatku jedla a pitnej vody hrozia epidémie cholery, týfusu a iných infekčných chorôb. Obyvatelia krajiny sú od r. 2012 ťažko skúšaní ozbrojenými konfliktami, násilím a hospodárskou krízou. Finančné príspevky môžete posielať na č. účtu IBAN: SK47 1100 0000 0029 2290 8903, názov účtu: Dobrota pre Afriku, do správy pre prijímateľa napíšte: Chlieb sv. Jozefa - povodne.

Prvá materská škola v Bangui (hlavné mesto Stredoafrickej republiky) už od minulého mesiaca funguje! Nesie meno po patrónke nášho projektu - sv. Filoméne. S finančnou pomocou našich dobrodincov sme mohli pomôcť rehoľným sestrám Daughters of Mary Immaculate (DMI) z Indie otvoriť prvú škôlku pre chudobné deti. Projekt môžete podporiť akoukoľvek čiastkou, či už jednorázovo alebo pravidelne, na č.účtu: IBAN: SK47 1100 0000 0029 2290 8903, SWIFT: TATR SKBX, do správy pre prijímateľa uveďte "Deti sv. Filomény". Všetkým dobrodincom srdečne ďakujeme!

Od r. 2014 umožňujeme získavať vzdelanie najmä sirotám a polosirotám z najchudobnejších pomerov v spolupráci s rehoľou Daughters of Mary Immaculate (Dcéry Panny Márie Nepoškvrnenej) a s bratmi františkánmi OFM. Tento rok sme zapojili do projektu 140 detí z dediny Rock City, kde sa prevažná väčšina obyvateľov živí lámaním kameňa. Už od r. 2015 dostávajú školáci v základnej škole v dedine Digala v Južnom Sudáne desiatu a teplý obed vďaka všetkým, ktorí prispeli na Bochník sv. Antona. Deti dostávajú na desiatu sladkú kašu "asida" a na obed fazuľu s ryžou alebo s "ugali", čo je kaša z múky a vody. Chlieb dostávajú 5krát do mesiaca. Strava v škole nie je v tejto krajine samozrejmosťou. Pre mnohé deti školský obed znamená častokrát jediné jedlo za celý deň.

Nie všetci ľudia môžu pomáhať finančne, ale môžu za tieto deti obetovať svoje modlitby alebo utrpenie. Preto chceme ponúknuť možnosť duchovnej „adopcie“ afrických detí. Kto má záujem, môže sa prihlásiť telefonicky, písomne alebo elektronicky cez internet - my mu pridelíme jedno dieťa, za ktoré sa bude denne modliť ľubovoľnú modlitbu a pošleme mu aj jeho fotku.

Zdieľajte Úsmev Afriky (ZUA)

Zdieľajte Úsmev Afriky (ZUA) je humanitárna organizácia pomáhajúca deťom, rodinám a ich komunitám prekonávajúcim chudobu a nespravodlivosť. V ZUA máš možnosť osobne byť dobrovoľníkom v Afrike v jednom z našich projektov alebo sponzorovať dieťa v zúfalej potrebe o tvoju pomoc.

Dobrovoľnícky program v Afrike umožňuje dobrovoľníkom zdieľať ich názory, skúsenosti, talenty a lásku s ľuďmi v Afrike, ktorí to potrebujú. ZUA je nezisková organizácia, ktorá podporuje mladých ľudí v dobrovoľníctve pre hodnotnú prácu v Afrike. Spolupracujeme s deťmi, rodinami a ich komunitou, pričom im pomáhame v dosiahnutí ich plného potenciálu a to zbavením sa príčiny ich chudoby a nespravodlivosti. ZUA robí jednoducho a dostupne organizovanie dobrovoľníckych ciest do Afriky a špecializuje sa v poskytovaní bezpečnosti, dostupnosti a zodpovednosti dobrovoľníckych možností v Afrike.

Zameriavame sa na poskytovanie dosiahnuteľných dobrovoľníckych cestovateľských skúseností, čo znamená zodpovednosť, bezpečnosť a vysoká kvalita. Náš program posilňuje globálne povedomie a kultúrne porozumenie medzi dobrovoľníkmi a ich hostiteľskou komunitou a skúsenosti si berú dobrovoľníci späť do ich krajiny. ZUA sa usiluje rozbehnúť etický dobrovoľnícky program, ktorý uprednostňuje potreby komunity a ochranu detí.

S pomocou sponzorov pomáhame chrániť blahobyt detí upevňovaním vzťahov medzi deťmi, rodičmi, miestnymi organizáciami, školami a vládou. Deti z chudobných rodín, opomínané skupiny a siroty nemajú prístup k vzdelaniu ako je to vo väčšine afrických krajinách. Sponzorovanie dieťaťa pomáha znížiť šance týchto detí, aby sa stali obeťami násilia a kšeftovania. Ako sponzor budeš schopný vidieť tvoj vplyv z prvej ruky za pomoci listov a fotiek od tvojho sponzorovaného dieťaťa. Spoločne pomôžeme zlepšiť blahobyt detí poskytovaním lepšieho vzdelania, výživy, zdravia, bezpečnosti a zručností, aby plne realizovali ich potenciál a prispievali ich komunite.

Tvoj mesačný dar 31 eúr dá sponzorovanému dieťaťu prístup k meniacim životným výhodám, ako lekárska starostlivosť, podpora vo vzdelaní, životné skúsenosti a pracovné školenie pred absolvovaním. Sponzorovanie dieťaťa spája dvoch ľudí - sponzora so štedrým srdcom a dieťa žijúce v biede. Od batoľa po mladého dospelého náš sponzorský program pre deti v kritickom živote a pracovnými skúsenosťami prekonáva kolobeh chudoby. Vyše 80% tvojho celého príspevku ide priamo na náš program, ktorý pomáha podporovať sponzorované deti a ich rodiny.

ZUA verí, že každé dieťa na svete si zaslúži svetlú budúcnosť. Svet v ktorom môžu deti dosiahnuť ich plný potenciál. Poskytovať sociálne slabším v rozvojových afrických krajinách materiálnu, vzdelávaciu a technickú podporu.

Ďalšie organizácie

Okrem spomenutých organizácií existuje mnoho ďalších, ktoré sa venujú pomoci Afrike. Medzi ne patria:

• Slovenský Červený kríž: Národná spoločnosť Červeného kríža pôsobiaca na celom území SR.
• Človek v ohrození, n.o., Bratislava: Nezisková mimovládna organizácia zameraná na pomoc ľuďom v krízových oblastiach sveta.
• Slovenský výbor pre UNICEF: Celosvetová organizácia, ktorá sa zameriava na dlhodobú a systematickú pomoc deťom.
• UNICEF: Špecializovaná agentúra OSN na pomoc deťom.
• Feed the hungry, nadační fond Krmte hladové: Kresťanská humanitárna organizácia zabezpečujúca distribúciu potravín do krajín s ich nedostatkom.
• Humanistické centrum Narovinu: Rozvojová pomoc v Afrike v oblasti zdravotníctva a vzdelávania, realizácia projektov ako adopcia detí na diaľku.
• SAVIO, o.z.: Rozvojové a humanitárne projekty. Pomoc deťom a mladým ľuďom v Afrike, na Sibíri a v iných menej rozvinutých regiónoch.

Odporúčania Ministerstva vnútra SR

Ministerstvo vnútra SR zatiaľ neodporúča vysielať materiálnu humanitárnu pomoc do strednej Afriky, ktorú sužuje sucho a hladomor. Dôvodom je zložitá vnútorná situácia a nedostupnosť postihnutých oblastí. Vyplýva to z koordinačnej porady, na ktorej sa zúčastnili zástupcovia ministerstiev vnútra a zahraničných vecí, aby spoločne diskutovali o možnostiach pomoci africkým krajinám. Ministerstvo odporúča využiť etablované mimovládne organizácie, ktoré v tejto oblasti pôsobia - Človek v ohrození, Slovenská katolícka charita a Magna - Deti v núdzi, a uvoľniť pre ne finančné prostriedky cez mechanizmy ministerstva zahraničných vecí. Koordinačná porada zaviazala pracovníkov oboch ministerstiev ďalej sledovať situáciu v strednej Afrike a konštatovala, že SR je pripravená a schopná realizovať materiálnu humanitárnu pomoc nasmerovanú do utečeneckých táborov v postihnutých oblastiach v rámci pomoci krajín EÚ, podobne ako bolo v prípade Japonska, Haiti a ďalších.

Výzvy a prekážky

Napriek úsiliu mnohých organizácií, pomoc Afrike čelí mnohým výzvam a prekážkam. Medzi ne patria:

• Korupcia a zlá správa vecí verejných: Korupcia môže zneužiť finančné prostriedky určené na pomoc a spomaliť rozvoj.
• Konflikty a nestabilita: Konflikty a nestabilita môžu viesť k vysídľovaniu obyvateľstva, hladu a chorobám.
• Klimatické zmeny: Klimatické zmeny, ako sú suchá a povodne, môžu mať ničivý dopad na poľnohospodárstvo a životné podmienky.
• Nedostatočná infraštruktúra: Nedostatočná infraštruktúra, ako sú cesty, elektrina a prístup k vode, môže obmedziť rozvoj.
• Závislosť od zahraničnej pomoci: Dlhodobá závislosť od zahraničnej pomoci môže brániť rozvoju vlastných kapacít.

Čínska pomoc a jej špecifiká

O sile Číny v Afrike sa príliš nehovorí, no v Afrike je najväčšia budova štátu tradične postavená Číňanmi. Číňania sú zatvorení vo svojich afrických getách, vo svojich hotelových izbách, baroch, reštauráciách s čínskymi nápismi, kde jedia čínske jedlo paličkami, počúvajú svoju hudbu, pozerajú svoje čínske filmy. Privážajú si nielen inžinierov, ale všetci robotníci aj upratovačky sú Číňania. S Afričanmi nechcú nič mať. Logika by bola dať prácu domácim.

Základná čínska konfuciánska filozofia je zameraná na zrealizovanie jasného projektu. „Postavíme asfaltku v oblasti, kde doteraz nikdy v živote nebola.“ To je pre Číňana jasný dôkaz pomoci a to musí stačiť. Plus je to pre ich krajinu kšeft. Dva v jednom. Číňania uplatia africkú vládu a za vybudovanie infraštruktúry dostanú prístup k nerastným ložiskám. Jednoduchá rovnica. Číňania nekradnú, tak ako to robil západ, ale múdro kolonizujú nie vojensky, ale cez investície a svojou tvrdou prácou. O dušu domorodcov sa nezaujímajú, veď čo oni s tým majú.

Afričania Číňanov paradoxne nenávidia. V niektorých mestách, dokonca v niektorých štátoch im zakázali prístup na lokálne trhoviská. A tie sú aj tu dušou krajiny. Afričanovi stačí denný zisk na trhovisku, hrsť sorgumu, často to je omnoho menej než dolár denne. No Číňania dokázali predávať ešte lacnejšie než Afričania. Ďalším "leveridžingom" Číny je to, že pri výstavbe povedzme najväčšieho prístavu krajiny nedokáže vláda africkej krajiny splácať ani istinu z ohromnej pôžičky a prístav sa tak podľa zmluvy dostane pod správu, teda do rúk Čínskej republiky. To iba dobre zapadá do ambiciózneho projektu OBOR (One Belt, One Road).

Číňania sa pustili do ekologických projektov a zlepšujú sa aj v charite. Teraz nachádzam v lokálnych správach v naozaj exotickom svete, napríklad posledne na ostrove Nové Írsko v Kaviengu, že čínsky podnikateľ podporil finančne miestnu školu a ďalší Číňan nemocnicu. To isté sa deje v Afrike. Číňania sa začali o dušu ekonomicky porobených národov zrazu zaujímať. Tá zmena mi pripadá ako nalinkovaná zhora, lebo sa teraz zrazu deje všade. Ako keby ľudia z Čínskej ambasády dali príkaz a na charitu čínskym obchodníkom prispievali.

Osobný pohľad na africkú realitu

Afričania nemajú žiaden účet v banke, nemajú doma špajzu, ak na hrsť sorgumu nezarobia, nebudú dnes jesť nič. Samozrejme veci sa rýchlo vyvíjajú, no tak, ako v Európe nemať účet v banke je výnimka, v Afrike je mať účet výnimkou. Zatiaľ. Možno pre tú neexistenciu materiálna sa mi Afrika javí akoby išla viac k podstate. Afričania život skutočne žijú a nie sú rozptyľovaní vecami. Tento úprimný život ma priťahuje ako krivky ženského tela, podvedome, rudimentárne, pudovo. Páči sa mi kmeňové usporiadanie, ktoré je všetkým. Páči sa mi ako Afričania vyznávajú predkov, rozprávajú sa s nimi, pýtajú sa ich, či sa majú oženiť, kde majú postaviť dom z prútia, či sa majú vydať na dlhú cestu. A veľmi si predkov a svoju identitu vážia. A to je správne.

Vážia si ich tak, ako si my vážime pozemky. A tak ako si my nevážime predkov, si oni nevážia pozemky. Pozemky sú tu často zadarmo, keď si ho obrobíš, máš ho mať, no deň má 24 hodín a na obed je 35 stupňov a to sa robiť nedá, niet energie. No niekde je pozemok vzácnosťou, v Rwande je pozemček všetkým, je tu obrovský pretlak ľudí. V Saheli kmene bojujú nie o pozemky, ale o pasienky. A najhoršie je, keď pastieri priženú vyhladované stáda na polia, kde úroda ešte nedozrela. Vtedy ide o život. Pre nás sú takéto pomery absolútne nepochopiteľné.

No väčšina Afričanov nemá nič. Absolútne nič. Iba úsmev, lásku a rituály svojho kmeňa. Svet je spravodlivý a o čo menej majú ľudia materiálneho, tým viac sa vkladajú do vecí, ktoré sú zadarmo. Koniec koncov, ide o tie najdôležitejšie veci. Afričania sa smejú viac než my, naskočia hneď na každý vtip, pochopia najmenšiu pointu a vyceria biele zuby. Mať sa dobre znamená smiať sa a to je v celej Afrike veľmi dôležitá vec. Prečo netancovať, veď je to tak príjemné? V Afrike je pozitivizmus vytesaný v duši veľmi hlboko. Poznám mnoho národov, kmeňov a každý je iný, rozdiely sú väčšie než medzi Nórom a Talianom. No životná energia je Afričanom vlastná. Často nič iné tí ľudia nemajú. No smejú sa z plného hrdla. Kričia a spievajú z plného hrdla. Často vidím, ako tvrdo pracujú, ako energeticky diskutujú. Peši chodia desiatky kilometrov denne, jedia menej než my keď sme na diéte. A vydržia a sú neuveriteľne pozitívni!

Odkaz Alberta Schweitzera

Stojím pri útlom kríži v prostriedku najhustejšej džungle sveta v mestečku Lambaréné. Na kríži je napísané Albert Schweitzer. Neznášam pomoc pre pomoc, charitu, ktorá slúži ako firemné či osobné PR. No tu stojím v piete a k Albertovi Schweitzerovi prechovávam hlbokú úctu. Tento človek skutočne veľmi tejto oblasti pomohol a bielemu človeku vytvoril dobré meno. Neviem, koľko Slovákov bolo od vzniku Slovenskej republiky v Lambaréné, no rátal by som, že nikto. A Schweitzer tu v džungli, v takej ohromnej diaľke pôsobil dávno, v dobe, kedy bola Afrika ešte Afrikou, taká, akú ju my s dušou cestovateľov hľadáme. Tu v tej džungli, o ktorej National Geographic hovorí ako o Poslednom raji, aj Afrika Afrikou ostala.

Keby som nebol ovplyvnený životom a mágiou zážitkov Alberta Schweitzera, nejdem na medicínu. Chcel som pomáhať v Afrike a viem, že nie som sám, moja žena je taktiež lekárka a jej sen bol presne rovnaký. Doštudovať a ísť pomáhať do Afriky. Tak, ako to robil Albert Schweitzer. Albert Schweitzer bol za svojho života celebritou. Laureát Nobelovej ceny hral na orgáne, písal si s Albertom Einsteinom, britskou kráľovnou... Je to značný rozdiel oproti dnešným celebritám zo sociálnych sietí.

Keď sa chcel Schweitzer do Lambaréné dostať, musel ísť po vode, po lagúnach a potom proti prúdu rieky. Plavili sme sa najprv po obrovitánskej lagúne a potom vstúpili do uzučkej rieky. Ogooué je tretia či štvrtá najvodnatejšia rieka celej Afriky. Vraj má väčší prietok než Níl. No tu v ústi do lagúny je prekvapivo uzučká. No hlboká je vyše dvadsať metrov, všade naokolo nádherné palmy, totálna nepriechodná džungľa, krokodíly a hrochy. Po štyroch hodinách nám kapitán povedal, že do Ngolé (Mission de Ngomo) je to hodinka a že to je už blízko Lambarene a že tam sa zastavíme. Po hodinke sme sa opýtali, ako ďaleko je Ngolé, a on že hodinka. Po ďalšej hodine povedal, že hodinka. Sme na vode už šesť hodín v tom ukrutnom teple, máme všetci úpal, sme utlačení od tvrdých lavíc. Chceli sme zastaviť v prvom meste, teda v prvej dedinke. No žiadna nie je. Išli sme ďalšiu hodinu, prešli sme z provincie Ogooué-Maritime do Moyen Ogooué a zastavili v prvej dedinke Achouka.

Ide o dedinku kmeňa Myene a veľké správne centrum oblasti, vysvetľoval kapitán, ktorého absolútne netankovalo, že jeho časy vôbec nesedia. Keby som nevedel, že včera išiel touto riekou dolu prúdom, aby pre nás prišiel, ani by som mu neuveril, že tu vôbec niekedy bol. Je do Achouky cesta? Nie! A naozaj toto je pravý Gabon, kde majú ľudia príjem menej než dolár na deň. Peniaze nepotrebujú, všetko si vyrobia sami a funguje tu výmenný obchod. Všetko tu rastie samo. Banány, taro, maniok. Našli sme krčmu, teda domček na spadnutie a teplé pivo v debničkách, ktoré tu mali zopár rokov odležané. Je tu aj pouličné osvetlenie, ktoré vystavali politici, ale niet elektriny, a tak pouličné osvetlenie nesvieti a ani chladničky nefungujú. Pijeme v 35 stupňoch - 35 stupňové pivko. Ale aj tak trištvrťlitrový Regab padne super, doplní minerály, ktoré sme stratili, a zápach B vitamínu komáre neznášajú. Treba si uvedomiť, že títo ľudia nikdy v živote nechodili.

tags: #medzinarodna #charita #pre #afriku