Medicína a starostlivosť o životné prostredie sú dve oblasti, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať oddelené, no v skutočnosti sú hlboko prepojené. Kvalita nášho životného prostredia má priamy vplyv na naše zdravie a pohodu. Znečistenie ovzdušia, vody a pôdy, strata biodiverzity a klimatické zmeny predstavujú vážne hrozby pre ľudské zdravie.
Na druhej strane, medicína môže prispieť k ochrane životného prostredia prostredníctvom udržateľných postupov a inovácií. Životné prostredie je hlavným determinantom zdravia. WHO/EURO odhaduje, že znečistené životné prostredie zodpovedá za takmer 20 % všetkých úmrtí v európskom regióne WHO. V životnom prostredí, ktoré obklopuje každého z nás, sa nachádza veľa rozličných faktorov, ktoré môžu priaznivo či nepriaznivo vplývať na naše zdravie.
Environmentálne zdravie je stav zdravia človeka podmienený faktormi nachádzajúcimi sa v životnom prostredí. Kvalita životného prostredia je jedným z rozhodujúcich faktorov vplývajúcich na zdravie. Podobne ako aj v iných krajinách, aj v Slovenskej republike sa za posledné roky zdravotný stav obyvateľov menil. Zvýšil sa podiel ochorení a úmrtí spôsobených civilizačnými vplyvmi, naopak podiel úmrtí na iné choroby vplyvom rozvoja zdravotnej starostlivosti klesal. Vzťah životného prostredia a zdravia je komplexom interakcií týchto faktorov v prostredí, kde jednotlivec žije.
Pozitívne ani negatívne vplyvy prostredia na zdravie sa neprejavia hneď. Vyžaduje si to určité obdobie. Preto je dôležité podporovať úsilie odborníkov v tejto oblasti pri presadzovaní a prijímaní vhodných opatrení v pravý čas a tak prispieť k minimalizácii rizík, k udržaniu a zlepšeniu ľudského zdravia a k zachovaniu a zlepšeniu nášho životného prostredia pre nás i naše budúce generácie.
Environmentálne zdravie na Slovensku
Ochrane environmentálneho zdravia sa v zdravotnom sektore venuje stále málo pozornosti. Súčasný program vlády kladie dôraz skôr na zdravotnú starostlivosť ako na verejné zdravotníctvo. Environmentálne zdravie z hľadiska používanej terminológie nie je na Slovensku stále bežne zaužívaným pojmom napriek tomu, že jeho definíciu sformulovala Svetová zdravotnícka organizácia (SZO) už v roku 1989 na prvej ministerskej konferencii o životnom prostredí a zdraví vo Frankfurte (European Charter on Environment and Health, Frankfurt, 1989).
Problematika environmentálneho zdravia na Slovensku je súčasťou koncepcie verejného zdravotníctva, a teda je súčasťou primárnej prevencie. Ako vyplynulo zo Správy EHPR pre Slovensko, prioritou systému zdravotníctva v Slovenskej republike je zdravotná starostlivosť, nie verejné zdravie. Z uvedeného vyplýva, že dôraz sa v sektore zdravotníctva kladie na liečebný postup namiesto na preventívne prístupy. Environmentálne determinanty zdravia majú v krajine nízku prioritu, a teda prevencia nimi spôsobených rizík (potencionálne environmentálne hrozby) je v agende zdravotného sektora slabo zastúpená.
Postavenie environmentálneho zdravia v koncepcii verejného zdravotníctva znázorňuje ideálny prípad, kde environmentálne zdravie tvorí ucelený komplex aktivít. Problematika environmentálneho zdravia zahŕňa široké spektrum faktorov, čo si vyžaduje multidisciplinárny prístup. Vzťahy medzi životným prostredím a zdravotným stavom určitej ľudskej populácie sa síce skúmajú prostredníctvom tradičných disciplín preventívnej medicíny, ucelená koncepcia environmentálneho zdravotníctva ako samostatného vedného odboru však v študijných osnovách škôl chýba.
Odráža sa to v nedostatku špecializovaných odborníkov v tejto oblasti, ako aj v obmedzených kapacitách inštitúcií alokovaných k sektoru environmentálneho zdravotníctva. Absentuje koordinovaný a holistický prístup pri riešení otázok týkajúcich sa životného prostredia a zdravia a v praxi sa stretávame aj s nevôľou niečo v tomto prístupe meniť. Slovenská lekárska spoločnosť neuznáva dostatočne environmentálne determinanty zdravia a úloha lekárov v tomto procese nie je dostatočne jasne definovaná.
Úloha hygieny a epidemiológie
Vplyvom komplexu vlastností životného prostredia a spôsobu života na zdravie sa zaoberá preventívny medicínsky odbor hygiena. Samotným sledovaním už vzniknutých chorôb v dôsledku stavu prostredia sa zaoberá epidemiológia infekčných aj neinfekčných chorôb. V rámci vedného odboru hygiena sa problematikou environmentálneho zdravia najviac zaoberá pododbor hygiena životného prostredia.
Je to medicínsky odbor zameraný na vplyvy komplexu vlastností životného prostredia a spôsobu života na zdravie populácie a jednotlivca. Cieľom hygieny životného prostredia je vytvárať také podmienky v životnom prostredí, ktoré zabezpečia, resp. prispejú k ochrane zdravia človeka, jeho zdravého vývoja, k fyzickej a psychickej pohode. Environmentálne zdravie však z hľadiska svojho obsahu zahŕňa oveľa širší diapazón, ktorý prekračuje odbornú náplň a pôsobenie tohto pododboru.
Znamená to, že problematika environmentálneho zdravia nie je sústredená iba na fyzické životné prostredie (t. j. jednotlivé zložky životného prostredia, ako je voda, ovzdušie, pôda) a fyzikálne, chemické a biologické faktory, ale zahŕňa aj nadstavbové oblasti, ktoré sú ovplyvnené týmito determinantmi ako dôsledok tohto stavu (potravinová bezpečnosť, pracovné riziká atď.).
Výskum a koordinácia
Kým výskum v oblasti environmentálneho zdravia je v EÚ významne podporovaný cez rôzne finančné mechanizmy, v Slovenskej republike je národných grantov na predkladanie projektov v tejto oblasti málo. Paleta zainteresovaných na životnom prostredí a zdraví sa skladá z pestrého množstva sektorov, chýba však inštitúcia, ktorá by komplexne zastrešovala procesy v oblasti posudzovania životného prostredia a zdravia.
Sledovanie environmentálnych a zdravotných determinantov vykonávajú rôzne inštitúcie bez jasnej koordinácie. Zväčša sa stále uplatňuje individuálny prístup, buď environmentálny, alebo zdravotný, v závislosti od sektora, ktorý ho riadi. Chýba cielené sledovanie vybraných ukazovateľov environmentálneho zdravia a následná koordinácia aktivít v jeho prospech. Hlavnými orgánmi zdravotného sektora, ktoré sú zodpovedné za posudzovanie, hodnotenie zdravotných rizík spôsobených faktormi životného prostredia, sú úrady verejného zdravotníctva zriadené a financované Ministerstvom zdravotníctva SR.
Legislatívny rámec
Ako sa píše v správe SZO, environmentálne zdravotné riziká sú jasne určené a ako jedna z priorít v oblasti verejného zdravotníctva uvedené v politických dokumentoch rezortu. Hlavným právnym nástrojom v oblasti životného prostredia a zdravia je zákon NR SR č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov. Základnými dokumentmi politického charakteru v rezorte zdravotníctva je Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky (2006 - 2009), kde sa vláda v kapitole zdravotníctvo zaviazala zvýšiť význam verejného zdravotníctva a posilniť jeho aktivity na minimalizáciu pôsobenia rizikových faktorov na zdravie.
Medzi dokumenty nelegislatívneho charakteru patrí Národný program podpory zdravia. Ten realizuje a bližšie rozpracováva úlohy Štátnej politiky zdravia. Zdravé životné a pracovné podmienky, úrazovosť patria medzi 11 cieľov tohto programu. Najdôležitejším dokumentom, ktorý konkrétne a komplexne rozpracováva problematiku environmentálneho zdravia je, Akčný plán pre životné prostredie a zdravie. Môžeme ho označiť za medzisektorový dokument, keďže na jeho vypracovaní a následnej realizácii sa podieľa široké spektrum relevantných zainteresovaných inštitúcií z rôznych sektorov.
Ďalším podporným dokumentom je Protokol o vode a zdraví, ktorý Slovenská republika ratifikovala v roku 2001. Bol vypracovaný na základe medzinárodného Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier z roku 1992. Dokument bol prijatý podpísaním väčšiny členských krajín Svetovej zdravotníckej organizácie na Tretej ministerskej konferencii o životnom prostredí a zdraví v Londýne v dňoch 16. - 18. júna 1999 a nadobudol platnosť 4. augusta 2005.
Je dokázané, že únosnosť prostredia a jeho zaťaženie sa odráža na následnom výskyte chorôb, ktoré sa dávajú do súvislosti so životným prostredím. Napriek tomu, že tieto fakty sú jasne deklarované vo viacerých významných politických dokumentoch, sú značné disproporcie medzi teoretickým zázemím (deklarovanie v samotných dokumentoch) a realitou. Schvaľovanie takýchto materiálov bez náležitej finančnej podpory zo strany štátu nestačí. Vytváranie politického rámca je v tomto smere rozhodne dôležité, ale bez praktickej realizácie napĺňania týchto cieľov a ich podpory je efekt minimálny. Podpora zdravia v prevencii, jej princípy a vynaložené prostriedky na ňu nám v konečnom dôsledku znižujú nesporne väčšie náklady na samotnú liečbu a zdravotnú starostlivosť.
Vzdelávanie v oblasti environmentálneho zdravia
Spoločenská prax vyžaduje najmä v poslednom období výchovu vysokokvalifikovaných odborníkov v oblasti ochrany životného prostredia, ako aj odborníkov v oblasti hygieny chovu zvierat vrátane welfare, resp. dopadu poľnohospodárskej výroby na životné prostredie. Študijný odbor Hygiena chovu zvierat a životné prostredie je vysoko špecifickým odborom v rámci veterinárnej medicíny.
Je mozaikovou súčasťou výchovy odborníkov v oblasti veterinárnej medicíny. Je odborom, využívajúcim poznatky z iných vedných odborov ako sú napríklad: mikrobiológia, toxikológia, fyziológia, výživa a dietetika zvierat, biochémia, hygiena potravín, rádiobiológia, analytická chémia, a i. Obsahová náplň tretieho stupňa vzdelávania v odbore Hygiena chovu zvierat a životné prostredie je zameraná na vedecké riešenie zložitého komplexu vzájomných vzťahov medzi organizmom a prostredím, z veterinárskeho hľadiska predovšetkým maštaľným, ako aj vplyvov faktorov mikro a makroklímy na zdravotný stav a úžitkovosť v kvantitatívnej i kvalitatívnej rovine.
Súčasťou štúdia je aj otázka riešenia problémov veterinárnej starostlivosti pri tvorbe a ochrane životného prostredia na súčasnej vedeckej úrovni. Absolvent získa teoretické i praktické vedomosti pri prevencii infekčných ochorení a kontaminácie životného prostredia chemickými a rádioaktívnymi látkami. Absolvent na vedeckej úrovni rieši problémy v oblasti vytvárania optimálnej pohody (welfare) z hľadiska požiadaviek zvierat pre zaistenie maximálnej produkcie surovín živočíšneho pôvodu, problémy kontaminácie surovín živočíšneho pôvodu, predovšetkým prvovýroby mlieka, problémy v oblasti asanačnej činnosti, vedecky báda a prináša riešenie problémov v oblasti zabezpečovania vysokej hygienickej úrovne počas manipulácie, transportu a porážania zvierat, minimálnych vstupov rezíduí dezinfekčných, deratizačných a dezinsekčných látok do potravinového reťazca.
Absolvent si teoreticky osvojí vedecké základy problematiky chovu zvierat, vzájomných vzťahov medzi živým organizmom a prostredím (vonkajším a vnútorným - maštaľným), kvality ovzdušia a vnútornej mikroklímy, spôsoby technológie ustajnenia, kŕmenia, napájania, podstielania a dojacej techniky.
Ekologická kríza a jej dôsledky pre zdravie
Existujú formy znečistenia, ktoré ľudí každodenne postihujú. Vystavenie sa atmosférickému znečisteniu prináša široké spektrum vplyvov na zdravie, predovšetkým tých najchudobnejších ľudí, a má za následok milióny predčasných úmrtí. Ochorenia vznikajú napríklad v dôsledku vdychovania zvýšeného množstva dymu z palív používaných na varenie alebo vykurovanie. K tomu pristupuje znečistenie, ktoré postihuje všetkých, spôsobené dopravou, priemyselnými splodinami, skládkami látok, ktoré spôsobujú okyslenie pôdy a vody, hnojivami, insekticídmi, fungicídmi, herbicídmi a pesticídmi, ktoré sú všetky toxické.
Problém s odpadkami
Treba vziať do úvahy aj znečistenie spôsobené odpadkami vrátane tých, ktoré sú nebezpečné, prítomné v rozličných prostrediach. Produkujú sa stámilióny ton odpadkov za rok, z ktorých mnohé nepodliehajú biologickému rozkladu: odpadky z domácností, podnikov, demolačný odpad, klinický, elektronický alebo priemyselný odpad, vysokotoxický a rádioaktívny odpad. Zdá sa, že zem, náš domov, sa čoraz viac premieňa na obrovskú skládku smetí. Na mnohých miestach planéty starší ľudia s nostalgiou spomínajú na krajinu minulých čias, ktorá je dnes zaplavená odpadkami.
Tieto problémy sú vnútorne spojené s kultúrou vyhadzovania, ktorá dolieha na vylúčených ľudí, ako aj na veci, ktoré sa rýchlo menia na odpadky. Uvedomme si napríklad, že väčšina papiera, ktorý sa vyrába, sa vyhadzuje, a nerecykluje. Zdráhame sa uznať, že fungovanie prirodzených ekosystémov je ukážkové: rastliny syntetizujú živiny, ktoré živia bylinožravce; tými sa zasa živia mäsožravce, ktoré poskytujú dôležité množstvo organického odpadu, ktorý dáva priestor novej generácii rastlín.
Naopak, priemyselný systém na konci výrobného a spotrebného cyklu nevyvinul schopnosť absorbovať a znova využiť odpadky a zvyšky. Nepodarilo sa ešte vytvoriť cirkulačný model výroby, ktorý by zaručil zdroje pre všetky budúce generácie a ktorý by vyžadoval maximálne obmedziť používanie neobnoviteľných zdrojov, znížiť spotrebu, maximalizovať efektívnosť využívania, opätovne používať a recyklovať. Vyrovnať sa s touto otázkou by predstavovalo spôsob, ako odporovať kultúre vyhadzovania, ktorá v konečnom dôsledku škodí celej planéte.
Klimatické zmeny
Klíma je spoločným dobrom všetkých a pre všetkých. Na globálnej úrovni je to komplexný systém vzťahujúci sa na mnohé nevyhnutné podmienky pre ľudský život. Existuje konzistentný vedecký konsenzus, ktorý hovorí, že prežívame znepokojujúce otepľovanie klimatického systému. Za posledné desaťročia bolo otepľovanie sprevádzané neustálym zvyšovaním hladiny morí a okrem toho je ťažké nedávať ho do súvislosti so zvyšovaním počtu extrémnych meteorologických javov, nehovoriac o tom, že ku každému jednotlivému javu nemožno priradiť vedecky opísateľnú príčinu. Ľudstvo je povolané uvedomiť si nevyhnutnosť zmien v životnom štýle, vo výrobe a spotrebe, aby bolo možné bojovať s otepľovaním alebo aspoň s ľudskými príčinami, ktoré ho spôsobujú a zosilňujú.
Je pravda, že existujú aj iné faktory (ako sopečná činnosť, zmeny obežnej dráhy a zemskej osi, solárny cyklus), ale mnohé vedecké štúlie naznačujú, že väčšia časť globálneho otepľovania za posledné desaťročia je spôsobená veľkou koncentráciou skleníkových plynov (oxid uhličitý, metán, oxid dusný a iné) uvoľňovaných predovšetkým v dôsledku ľudskej činnosti. Koncentrácia týchto plynov v atmosfére bráni tepelnému žiareniu, ktoré produkuje slnko a odráža sa od zeme, aby odišlo do vesmíru. Tento problém sa prejavuje predovšetkým v dôsledku rozvojového modelu, ktorý je založený na intenzívnom využívaní fosílnych palív, ktoré sú jadrom svetového energetického systému. K tomu pristupuje rastúca prax spojená so zmenou využívania pôdy, predovšetkým odlesňovanie na poľnohospodárske účely.
Otepľovanie má vplyv na uhlíkový cyklus. Vytvára začarovaný kruh, ktorý ešte viac zhoršuje situáciu a ktorý ovplyvní dostupnosť nevyhnutných zdrojov, ako je pitná voda, energia a poľnohospodárska produkcia v najteplejších oblastiach. Okrem toho vedie k vyhynutiu veľkej časti biodiverzity planéty. Topia sa ľadovce, oneskoruje sa nástup dažďov a rozširuje sa plocha, na ktorej nie je možné pestovať plodiny. Už sme zaznamenali dramatický nárast migrácie, ktorá má za následok utrpenie mnohých ľudí. Závislosť rozvinutých krajín na spotrebe energie má za následok využívanie rezerv, ktoré sa nachádzajú v chudobnejších krajinách. Chudobné krajiny sú zasiahnuté dôsledkami otepľovania, pretože nemajú ekonomické prostriedky na prispôsobenie sa zmenám klímy alebo na ochranu pred katastrofami.
Nedostatok vody
Ďalším problémom je prístup k pitnej vode. Kvalitná pitná voda je nevyhnutná pre ľudský život a pre podporu suchozemských a vodných ekosystémov. Pitná a čistá voda je základné ľudské právo, pretože je nevyhnutná pre prežitie, a preto je podmienkou pre uplatňovanie všetkých ostatných ľudských práv. Tento svet má voči chudobným vážny sociálny dlh, ktorí nemajú prístup k pitnej vode, pretože to znamená uprieť im právo na život zakorenené v ich neodňateľnej dôstojnosti.
Nedostatok vody je už dnes jednou z hlavných príčin ochorení. Mnohé ochorenia sú spôsobené mikroorganizmami a chemickými látkami, ktoré sa nachádzajú vo vode. Množstvo chudobných ľudí žije v oblastiach, ktoré sú osobitne postihnuté nedostatkom vody, a často je to dôsledok chaosu štátnych orgánov a nedostatku pozornosti voči ich potrebám. Niekedy sa tento problém zhoršuje komerčným využívaním a plytvaním vodou. Problém nedostatku vody sa týka predovšetkým Afriky, kde veľká časť obyvateľstva nemá prístup k bezpečnej pitnej vode.
Okrem domáceho používania sa voda používa aj v poľnohospodárstve a priemysle. Ľudské aktivity, ako napríklad odlesňovanie, erózia pôdy, poľnohospodárstvo bez vhodných techník a znečisťovanie vody, ovplyvňujú dostupnosť vody pre všetkých. Investície do infraštruktúry a technológií na zlepšenie hospodárenia s vodou sú nevyhnutné, ale musia zohľadňovať potreby miestnych komunít a ekosystémov.
Strata biodiverzity
Strata biodiverzity je ďalším vážnym problémom, ktorý ohrozuje ľudské zdravie a blahobyt. Biodiverzita, teda rozmanitosť života na Zemi, je základom pre fungovanie ekosystémov, ktoré nám poskytujú životne dôležité služby, ako je čistenie vzduchu a vody, opeľovanie plodín a regulácia klímy. Ľudská činnosť, ako je ničenie biotopov, nadmerný lov a rybolov, znečisťovanie a klimatické zmeny, vedie k alarmujúcemu úbytku druhov a ekosystémov. Tento úbytok má priamy vplyv na naše zdravie, pretože biodiverzita je kľúčová pre produkciu potravín, liečiv a pre udržanie zdravých ekosystémov.
tags: #medicina #a #starostlivost #o #zivotne #prostredie