Náhradná starostlivosť je súbor osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Cieľom je zabezpečiť adekvátnu starostlivosť a výchovu pre deti, ktoré nemôžu vyrastať vo svojej biologickej rodine. Dôvody môžu byť rôzne, od neschopnosti rodičov plniť si svoje povinnosti až po závažné sociálne problémy v rodine. Slovenská legislatíva upravuje rôzne formy náhradnej starostlivosti, pričom kladie dôraz na zabezpečenie najlepšieho záujmu dieťaťa.
V poslednom období narastá záujem ľudí o pestúnsku starostlivosť či osvojenie. Ide o dve formy náhradnej rodinnej starostlivosti, ktoré umožňujú prijatie dieťaťa, ktoré bolo z nejakých dôvodov umiestnené v ústavnom zariadení. Žiadatelia o náhradnú rodinnú starostlivosť, ktorí splnia zákonom stanovené podmienky zapísania do zoznamu žiadateľov, čakajú na dieťa v poradovníku na základe svojich požiadaviek. Jednou z najkľúčovejších požiadaviek je forma náhradnej rodinnej starostlivosti. Keby sme mali nájsť spoločnú charakteristiku osvojenia a pestúnskej starostlivosti, mohli by sme vychádzať z Matějček et al. (2002), ktorý tvrdí, že dieťa je vychovávané ľuďmi, ktorým sa nenarodilo.
Formy náhradnej starostlivosti
Existuje viacero foriem náhradnej starostlivosti, ktoré sa líšia svojou povahou a cieľmi. Medzi najvýznamnejšie patria:
1. Osvojenie (Adopcia)
Osvojenie predstavuje trvalé riešenie pre dieťa, ktoré nemôže vyrastať vo svojej pôvodnej rodine. Vzťah, ktorý medzi nimi vznikne počas osvojenia je rovnaký, aký je medzi biologickými rodičmi a deťmi. Osvojením vzniká rodinnoprávny vzťah medzi osvojiteľom a osvojencom, pričom osvojiteľ preberá všetky práva a povinnosti biologických rodičov. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah.
Podmienky osvojenia
O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa. Osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá:
- má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
- má osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne,
- je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a
- spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa.
Medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel. Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme. Spoločne si môžu osvojiť dieťa manželia. Jednotlivo si môže osvojiť dieťa každý človek, ktorý splní zákonom stanovené podmienky.
Právne následky osvojenia
Osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavretí manželstva. Osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom. Ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské vzťahy medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované.
Súhlas s osvojením
Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného dieťaťa, ak zákon o rodine neustanovuje inak. Ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, bol pozbavený rodičovských práv a povinnosti, vyžaduje sa len súhlas druhého rodiča. Ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená, jeho súhlas sa vyžaduje iba vtedy, ak je spôsobilý posúdiť dôsledky osvojenia. Ak maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas.
V niektorých prípadoch môže byť maloleté dieťa súdom vyhlásené za osvojiteľné aj bez súhlasu rodičov, napríklad ak:
- Neprejavujú skutočný záujem o dieťa po dobu najmenej 6 mesiacov.
- Neprejavili o dieťa žiadny záujem po dobu najmenej 2 mesiacov po narodení dieťaťa, ak im v tom nebránila závažná prekážka.
- Udelia vopred všeobecný súhlas k osvojeniu tzv. „generálny súhlas“ pred súdom, alebo v písomnej forme pred orgánom sociálnoprávnej ochrany.
Ekonomický nedostatok, ako aj nedostatočné bytové pomery, či núdza rodičov nemôžu byť dôvodom na vyhlásenie dieťaťa za osvojiteľné.
2. Pestúnska starostlivosť
Pestúnska starostlivosť predstavuje dočasnú formu náhradnej starostlivosti, pri ktorej sa o dieťa stará pestún. V našej krajine upravuje pestúnsku starostlivosť Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine § 48. Do pestúnskej starostlivosti je možné zveriť iba maloleté dieťa v prípade, ak toto sleduje jeho najlepší záujem - teda ak nie je možné zabezpečiť mu riadnu výchovu inou, vhodnejšou a trvalou formou, a to v jeho biologickej rodine alebo osvojením. Maloleté dieťa môže byť zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti aj manželom. Pri zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov je potrebný písomný súhlas druhého manžela.
Podmienky pre pestúna
Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá:
- má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
- má osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne,
- je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu a
- spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Súd v rozhodnutí vymedzí rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu. Pestún má právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok len v bežných veciach. K vykonávaniu nevšedných záležitostí je povinný žiadať o súhlas biologického rodiča dieťaťa, prípadne súd, ak rozhodnutie zákonného zástupcu dieťaťa nie je v súlade so záujmom dieťaťa. Vtedy sa môže pestún domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí rodiča, resp. zákonného zástupcu preskúmal súd.
Dieťa, ktoré súd zverí do pestúnskej starostlivosti, môže, ale nemusí byť osvojiteľné, môže, ale nemusí mať kontakt so svojimi vlastnými rodičmi. Pri forme pestúnskej starostlivosti pestúni preberajú na seba určité rodičovské záväzky, ale zákonným zástupcom dieťaťa ostáva stále biologický rodič dieťaťa. Dieťaťu obvykle ostáva jeho meno a priezvisko, ale pestúni vo výnimočných prípadoch môžu požiadať o zmenu mena, či priezviska.
Finančná podpora
Na formu pestúnskej starostlivosti štát prispieva finančným príspevkom: a to pre dieťa pestúnskym príspevkom a pre pestúna odmenou pestúna. Okrem toho pestún poberá aj prídavky na dieťa. Hmotnoprávne nároky na priznanie náhradného výživného v zmysle zákona č. 452/2004 Z. z. Náhradné výživné sa poskytne, len ak príjem žiadateľa a fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne podľa osobitného predpisu, nie je vyšší ako 2,2 - násobok sumy životného minima žiadateľa a súm životného minima fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne podľa osobitného predpisu.
Žiadatelia o náhradnú rodinnú starostlivosť sú prevažne dobre finančne zabezpečení, ale určite existujú prípady, kedy je dôvodom preferencie pestúnskej starostlivosti aj finančná odmena. Často sa stáva, že deti ostávajú aj po dosiahnutí plnoletosti v pestúnskej rodine do času, kým sa osamostatnia.
Riziká a výzvy pestúnskej starostlivosti
- Možnosť vrátenia dieťaťa späť do jeho biologickej rodiny: Napriek uvedenému riziku, že dieťa sa vráti späť do svojej biologickej rodiny, je takýto návrat ojedinelý. Ak biologickí rodičia si medzičasom upravili svoje rodinné pomery, môžu si dieťa zobrať späť.
- Odkrytie anonymity pestúnov vo vzťahu k biologickej rodine dieťaťa: V konaní o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti sú biologickí rodičia účastníkmi konania a reálne sa na súde môžu pestúni osobne stretnúť s biologickými rodičmi dieťaťa, rozsudok o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti je doručovaný aj biologickým rodičom.
- Pochybnosti o správnej výchove a kontakt s biologickými rodičmi: Niektorí biologickí rodičia môžu prejaviť výhrady voči výchove dieťaťa, taktiež majú právo sa s dieťaťom (deťmi) stretávať, z čoho potom môžu vzniknúť problémy. V danom prípade nie je výnimkou ani úprava styku dieťaťa s rodičmi, pričom pestún je povinný dieťa na stretnutie s rodičom náležite pripraviť. O úprave styku rozhoduje súd.
- Možné vydieranie, ohrozovanie a zastrašovanie pestúnov a detí zo strany biologickej rodiny: Pri tomto bode ľudia zabúdajú na fakt, že orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako aj akreditované subjekty sú im v zložitých situáciách nápomocné.
3. Náhradná osobná starostlivosť (NOS)
Náhradná osobná starostlivosť predstavuje zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča. Zákon umožňuje, aby bolo dieťa zverené inému občanovi, ktorý zabezpečí jeho riadnu výchovu. Táto možnosť náhradnej starostlivosti sa využíva najčastejšie v prípade zverenia dieťaťa do starostlivosti starých rodičov alebo blízkych členov rodiny.
Podmienky zverenia dieťaťa do NOS
Podľa § 45 Zákona o rodine môže súd zveriť dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa. Osoba, ktorej má byť dieťa zverené, musí spĺňať nasledujúce podmienky:
- Mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
- Mať spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
- Mať osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne.
- Svojím životom a životom osôb žijúcich s ňou v domácnosti zaručovať, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme dieťaťa.
Súd pri rozhodovaní uprednostní príbuzného dieťaťa, ak spĺňa uvedené predpoklady, aby sa zachoval kontakt dieťaťa s rodinou. Osoba vykonávajúca NOS nemusí byť zapísaná v zozname vhodných žiadateľov. Súd zároveň vymedzí rozsah práv a povinností, ktoré je občan povinný vykonávať. V podstate súd rozdelí práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností medzi rodičov dieťaťa a osobu, ktorej dieťa zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti.
Zánik náhradnej osobnej starostlivosti
Dôvody zániku NOS môžu byť rôzne:
- Dosiahnutie plnoletosti dieťaťa: Najčastejším dôvodom zániku NOS je dosiahnutie veku 18 rokov, kedy sa dieťa stáva plnoletým a preberá plnú zodpovednosť za svoj život.
- Smrť maloletého dieťaťa: Tragická udalosť, akou je smrť dieťaťa, automaticky ukončuje náhradnú osobnú starostlivosť.
- Smrť osoby, ktorej bolo dieťa zverené do NOS: Ak zomrie osoba, ktorá sa o dieťa starala, NOS zaniká.
- Právoplatné rozhodnutie súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo dieťa zverené do NOS: Ak pominú dôvody, pre ktoré bolo dieťa pôvodne zverené do NOS (napr. rodičia sa stali schopní sa o dieťa starať), súd môže rozhodnúť o jej zániku.
- Právoplatné rozhodnutie súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti: Súd môže NOS zrušiť aj z iných vážnych dôvodov, ako je napríklad zanedbávanie dieťaťa osobou, ktorej bolo zverené do NOS, alebo ak táto osoba o zrušenie požiada.
- Rozvod manželov, ktorým bolo dieťa zverené do spoločnej NOS: Ak bolo dieťa zverené do spoločnej NOS manželom a tí sa rozvedú, NOS zaniká.
Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.
Situácie po zániku NOS
Po zániku NOS súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, ak rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Ak zanikla náhradná osobná starostlivosť rozvodom manželov a rodičia maloletého dieťaťa naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Ak jeden z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zomrie, maloleté dieťa zostáva v náhradnej osobnej starostlivosti druhého manžela.
Práva a povinnosti po zániku NOS
Zánikom náhradnej osobnej starostlivosti sa mení právne postavenie dieťaťa a osôb, ktoré sa oň starali. Ak dôjde k zániku NOS z dôvodu, že rodičia sú opäť schopní a ochotní sa o dieťa starať, preberajú späť všetky rodičovské práva a povinnosti. To zahŕňa právo na osobnú starostlivosť, výchovu, zastupovanie a spravovanie majetku dieťaťa.
Vyživovacia povinnosť
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú deti schopné sa živiť samé. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič je povinný bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnenie potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor.
Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní. Vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti nezaniká. Súd v rozhodnutí, ktorým zverí maloleté dieťa do náhradnej starostlivosti, zároveň určí výšku výživného, ktorou každý z rodičov bude prispievať na výživu dieťaťa k rukám osoby, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti. Pokiaľ sa rodičia a táto osoba nedohodnú o úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom, upraví styk súd.
4. Ústavná starostlivosť
Ústavná starostlivosť je zabezpečovaná v špecializovaných zariadeniach, ako sú detské domovy. Profesionálna náhradná rodina nie je formou náhradnej rodinnej starostlivosti, ale formou ústavnej starostlivosti. Profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť deťom s nariadenou ústavnou výchovou vo svojom vlastnom rodinnom prostredí a to 24 hodín denne. V tomto je výkon profesionálneho rodičovstva svojou formou podobný náhradnej rodinnej starostlivosti. Profesionálna náhradná rodina je však organizačnou súčasťou detského domova. Profesionálne náhradné rodičovstvo nie je rodinnoprávnym, ale pracovnoprávnym vzťahom. Profesionálny rodič podpíše pracovnú zmluvu s detským domovom a stáva sa jeho zamestnancom, pričom jeho pracovnou náplňou je výchova dieťaťa (súčasťou pracovnej zmluvy je i dohoda o vykonávaní starostlivosti v profesionálnej rodine). Jeden profesionálny rodič môže mať v osobnej starostlivosti najviac tri deti. V prípade viacerých detí (napr. širšej súrodeneckej skupine) sa môžu stať zamestnancami detského domova obaja manželia.
Žiadatelia o náhradnú rodinnú starostlivosť
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len ,,ÚPSVR“), špeciálne na to určený úrad v rámci každého kraja na Slovensku, vedie zoznam žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť (ďalej len ,,NRS“) a zoznam detí, ktoré sú zaradené do prehľadu detí, ktorým je potrebné sprostredkovať niektorú z foriem NRS. Prvý zoznam tvoria žiadatelia o NRS, ktorí sú zapísaní podľa § 73 ods. 3 písm. a/ 2. bodu a podľa § 39 zákona NR SR č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele, pričom musia v zmysle zákona splniť stanovené podmienky pre náhradnú rodinnú starostlivosť. Druhý zoznam je zoznam detí, ktoré sú zaradené do prehľadu detí, ktorým je potrebné sprostredkovať niektorú z foriem NRS.
Čím je dieťa staršie, tým je ťažšie ho umiestniť do náhradnej rodiny, nakoľko väčšina žiadateľov prejavuje záujem o menšie deti. Podľa Zezulovej (2012) môžu podnety k pestúnskej starostlivosti splývať s motiváciou k osvojeniu, no rozhodnutie pre pestúnstvo sa líši altruistickejšími pohnútkami, ku ktorým zaraďuje motív pomoci opusteným deťom. Ide predovšetkým o žiadateľov, ktorí už nejaké dieťa majú a návrat dieťaťa do jeho biologickej rodiny vedia ľahšie prijať, keďže zverené dieťa nie je ich jediné dieťa. V žiadostiach o náhradnú rodinnú starostlivosť prevládajú však ľudia, ktorí ešte žiadne deti nemajú, preto je pre nich pestúnska starostlivosť neprijateľná a títo ľudia volia takmer vždy formu osvojenia.
Určenie otcovstva
Manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom. Muž, ktorého otcovstvo bolo takto určené, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia; táto lehota neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa. Ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom dieťaťa, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva; v tomto konaní musí byť dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.
Finančná podpora pri náhradnej starostlivosti
Štát poskytuje príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, ktoré upravuje Zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. Medzi tieto príspevky patria:
- Jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti.
- Jednorazový príspevok pri zániku náhradnej starostlivosti.
- Opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti.
- Príspevok dieťaťu na úhradu zvýšených výdavkov.
- Opakovaný príspevok náhradnému rodičovi.
- Osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi.
- Príspevok na vzdelávanie náhradného rodiča.
Príspevok na vzdelávanie je určený na podporu celoživotného vzdelávania náhradného rodiča zameraného na doplnenie, obnovenie, rozšírenie alebo prehĺbenie poznatkov o potrebách dieťaťa a o právach dieťaťa, poznatkov alebo zručností v oblasti starostlivosti o dieťa alebo v oblasti riešenia záťažových situácií v rodine a ďalších poznatkov a zručností potrebných na zlepšenie kvality starostlivosti o dieťa. Oprávnená osoba si uplatňuje nárok na príspevok podaním písomnej žiadosti na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ako požiadať o zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
Ak sa domnievate, že rodičia maloletého dieťaťa nedokážu zabezpečiť riadnu výchovu, odporúčame predovšetkým kontaktovať miestne príslušný ÚPSVAR, ktorý môže poskytnúť rodičom potrebnú pomoc a poradenstvo pri starostlivosti o dieťa. Prvoradá má byť snaha o zachovanie biologickej rodiny dieťaťa, pokiaľ to je možné. Všetky kroky smerujúce k prípadnej náhradnej osobnej starostlivosti odporúčame konzultovať s ÚPSVAR. Pokiaľ nedôjde k náprave a je ohrozená starostlivosť o dieťa i naďalej, odporúčame podať na okresnom súde v mieste bydliska dieťaťa návrh na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti.
Náležitosti návrhu
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko maloleté dieťa. Je potrebné uviesť:
- Osobné údaje navrhovateľa - osoby, ktorá navrhuje zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti vrátane uvedenia príbuzenského vzťahu s dieťaťom ak existuje.
- Osobné údaje rodičov maloletého dieťaťa a samotného maloletého dieťaťa (meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, bydlisko a občianstvo).
- Podrobné opísanie dôvodov a skutočností, pre ktoré rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa.
- Skutočnosti preukazujúce vhodnosť fyzickej osoby - navrhovateľa pre náhradnú osobnú starostlivosť o dieťa.
- Výšku výživného na maloleté dieťa.
- Úpravu styku rodičov s maloletým dieťaťom, pokiaľ sa s nimi nedokážete dohodnúť.
Návrh na súd adresujte miestne príslušnému okresnému súdu v troch vyhotoveniach.
Prílohy k návrhu
- Rodný list maloletého dieťaťa a rodný list osoby, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
- Doklady preukazujúce príjmy tejto osoby a spolužijúcich osôb a opodstatnené výdavky na domácnosť, v ktorej bude maloleté dieťa žiť.
- Doklady preukazujúce výdavky na maloleté dieťa.
Po podaní návrhu súd nariadi ústne pojednávanie, na ktorom vykoná výsluch účastníkov konania a ďalšie potrebné dokazovanie. Súd sa v prvom rade zameria na zistenie, či rodičia sa skutočne nedokážu o maloleté dieťa riadne postarať. Pokiaľ súd dospeje k názoru, že je nevyhnutné dieťa zveriť do náhradnej starostlivosti, tak sa v ďalšom konaní zameria na určenie osoby, ktorá bude najvhodnejšia pre zverenie dieťaťa do jej náhradnej starostlivosti. Súd nie je viazaný návrhom a teda môže dieťa zveriť aj do starostlivosti inej fyzickej osoby ako navrhovateľa, príp. môže rozhodnúť o inej forme náhradnej starostlivosti. Pokiaľ súd zverí dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti fyzickej osoby, zároveň určí rozsah jej práv a povinností voči maloletému dieťaťu, rodičom určí výživné a príp. upraví ich styk s dieťaťom.