Tento článok sa zaoberá podmienkami poskytovania príspevkov zo sociálneho fondu Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK), s dôrazom na situácie ako dlhodobá práceneschopnosť (PN), úmrtie blízkej osoby a iné sociálne udalosti. Cieľom je poskytnúť zamestnancom a zamestnávateľom jasný a zrozumiteľný prehľad o pravidlách a postupoch súvisiacich s čerpaním prostriedkov zo sociálneho fondu.
Tvorba a Účel Sociálneho Fondu
Sociálny fond je nástroj sociálnej politiky zamestnávateľa, ktorý slúži na zabezpečenie rôznych benefitov a príspevkov pre zamestnancov. Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZSF). Sociálny fond (ďalej len SF) má povinnosť tvoriť každý zamestnávateľ pôsobiaci na území Slovenskej republiky bez ohľadu na svoju právnu formu a na počet zamestnancov, ak zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Medzi takéto vzťahy patrí napríklad štátna služba podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o štátnej službe“), štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v z. n. p., štátna služba podľa zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v z. n. p.
Povinnosti zamestnávateľa pri tvorbe sociálneho fondu sú zakotvené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. Obdobný pracovný vzťah sa vzťahuje napríklad na príslušníkov v služobnom pomere. Pokiaľ postavenie fyzickej osoby vo vzťahu k zamestnávateľovi nezodpovedá tomuto vymedzeniu, za tieto osoby zamestnávateľ netvorí sociálny fond ani im nemôže poskytovať príspevky zo sociálneho fondu. Vzťah fyzickej osoby k zamestnávateľovi, ktorá preňho vykonáva práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, taktiež nemá charakter pracovného pomeru ani obdobného pracovného vzťahu.
Príklady Osôb Bez Pracovného Pomeru Alebo Obdobného Vzťahu:
- Starosta obce alebo primátor mesta (verejná funkcia, nie pracovný pomer).
- Poslanci (NR SR alebo zastupiteľstiev územných orgánov).
- Predsedovia VÚC.
- Riaditelia štátnych podnikov.
- Členovia predstavenstiev akciových spoločností.
- Spoločníci a konatelia s. r. o.
- Absolventi na absolventskej praxi.
Zákon o sociálnom fonde rozlišuje medzi zamestnávateľmi v podnikateľskej a nepodnikateľskej sfére. Pretože zákon v ustanoveniach o tvorbe sociálneho fondu odkazuje na toto členenie, je potrebné posúdiť, či ide alebo nejde o (cit.) „zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku“. Zriaďovanie, zmeny a zrušovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií vrátane ich definícií upravuje § 21 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zakladanie neziskových organizácií upravuje zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov. Slovné spojenie „dosahovanie zisku“ vychádza z definície podnikania, ktorým sa v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Obdobne je definovaná aj živnosť v § 2 zákona č. 455/1991 Zb.
V otázkach tvorby a použitia sociálneho fondu sa zameriavame na zamestnávateľov, ktorí nepatria medzi podnikateľov podľa Obchodného zákonníka ani nie sú živnostníci podľa živnostenského zákona, t. j. na zamestnávateľov tzv. nepodnikateľskej sféry. Zároveň bude treba prihliadnuť na špecifikum organizácií z tejto sféry, ktoré pri odmeňovaní svojich zamestnancov postupujú podľa zákona.
Minimálny a Maximálny Prídel do Sociálneho Fondu
Minimálny povinný prídel do sociálneho fondu predstavuje 0,6 % zo základu, ktorým je súhrn miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny mesiac a za príslušný kalendárny rok a je spodnou hranicou pre každého zamestnávateľa. Horná hranica pre tvorbu povinného prídelu v podiele 1 % je maximálna. Príspevková organizácia má v rozpočte dostatok prostriedkov a chce tvoriť povinný prídel podielom až 2 % základu s odôvodnením, že im to vlastný rozpočet umožňuje.
Ďalší Prídel do Sociálneho Fondu
Ďalší prídel sa tvorí dvomi spôsobmi, ktoré sa líšia podľa toho, či zamestnávateľ má dohodnutý ďalší prídel v kolektívnej zmluve alebo ho dohodnutý nemá. Tieto dva spôsoby tvorby ďalšieho prídelu sa navzájom vylučujú a nie je ich možné kombinovať: buď sa ďalší prídel dohodne v kolektívnej zmluve podľa bodu 1, alebo ho zamestnávateľ musí tvoriť podľa bodu 2 a použiť ho na úhradu, resp. čiastočnú úhradu výdavkov oprávnených zamestnancov na dopravu. Prakticky to znamená, že ak je dohodnutý ďalší prídel podľa bodu 1 v kolektívnej zmluve v nenulovej výške, zamestnanci takéhoto zamestnávateľa už nemôžu požadovať úhradu výdavkov na dopravu. Keďže v KZVS je už dojednaná tvorba ďalšieho prídelu v nenulovej výške, zamestnávateľ, na ktorého sa KZVS vzťahuje (napr. obec, rozpočtová alebo príspevková organizácia zamestnávajúca zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme), je povinný tvoriť ďalší prídel najmenej v dohodnutej výške.
Zamestnávateľ nemá odborovú organizáciu, s ktorou by uzavrel podnikovú kolektívnu zmluvu. Na zamestnávateľa sa vzťahuje KZVS na rok 2012, takže v súlade s článkom II bod 7 je povinný tvoriť ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona vo výške 0,05 % zo súhrnu hrubých platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok.
Výnimky pri tvorbe ďalšieho prídelu:
Výnimočne sa môže ustanoviť tvorba ďalšieho prídelu do sociálneho fondu aj vo vnútornom predpise, avšak len u vymedzenej skupiny zamestnancov tých orgánov, u ktorých je zo zákona zakázaná činnosť odborového orgánu. Odkaz na § 230 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení zákona č. 241/2001 Z. z. znamená, že táto možnosť sa týka len príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, príslušníkov v Národnom bezpečnostnom úrade a v Slovenskej informačnej službe, u ktorých podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov…
Mestské zastupiteľstvo rozhodlo, že na odmeňovanie zamestnancov sa nebude vzťahovať zákon o odmeňovaní, ale pri odmeňovaní zamestnancov mesta bude uplatňovať ustanovenia Zákonníka práce. Toto rozhodnutie zároveň znamená, že na mesto ako zamestnávateľa sa nevzťahujú ani ustanovenia KZVS pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní zamestnancov postupujú podľa zákona o odmeňovaní. Mesto môže rozhodnúť o tvorbe povinného prídelu v rámci možností rozpočtu a tvorbu ďalšieho prídelu môže podľa 1. bodu § 3 ods. 1 písm. b) zákona dohodnúť v podnikovej kolektívnej zmluve, resp.
Príspevok na Dopravu
Ustanovenie o príspevku na dopravu sa uplatňuje len v prípade, ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel do sociálneho fondu. Aj u zamestnanca, ktorý má pracovný pomer dohodnutý na kratší týždenný pracovný čas, sa pri výpočte priemerného mesačného zárobku vychádza z ustanoveného týždenného pracovného času na pracovisku zamestnanca. Poskytovanie tohto príspevku z osobitne na tento účel tvoreného ďalšieho prídelu do sociálneho fondu sleduje kompenzáciu časti alebo celých nákladov na dopravu v prípade zamestnancov najnižších príjmových kategórií. Zamestnávateľ je povinný poskytovať tento príspevok najneskôr v termíne určenom na výplatu mzdy alebo platu po preukázaní nároku zamestnanca na príspevok.
Pre posúdenie nároku zamestnanca, ktorého zamestnávateľ nemá v kolektívnej zmluve dohodnutý ďalší prídel, je rozhodujúca štatisticky zistená priemerná mzda. Ak zamestnanec dochádza do zamestnania verejnou hromadnou dopravou a jeho priemerný zárobok v niektorom z rozhodujúcich období klesne pod stanovenú hranicu, zamestnancovi vznikne nárok na príspevok na dopravu.
Zisťovanie priemerného mesačného zárobku upravuje Zákonník práce: priemerný hodinový zárobok zamestnanca sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac. Aj keď na pracovnoprávne účely sa pri zisťovaní priemerného mesačného zárobku zamestnanca vychádza z jeho dohodnutého týždenného pracovného času, na účely posúdenia kritéria priemerného mesačného zárobku sa v prípade, ak by zamestnanec pracoval napr. na pracovisku so 40-hodinovým týždenným pracovným časom, ale v pracovnej zmluve má dohodnutý kratší pracovný čas na 25 hodín týždenne, vychádza priemerný počet pracovných hodín na jeden mesiac z tohto kratšieho pracovného času.
Celková suma vyplatených príspevkov na dopravu všetkým zamestnancom, ktorým na ne vznikne nárok, je obmedzená zákonom.
Zamestnávateľ tzv. nepodnikateľskej sféry postupuje pri odmeňovaní zamestnancov podľa Zákonníka práce. Nemá uzavretú kolektívnu zmluvu, zamestnáva v priemere cca 50 zamestnancov, z toho 7 spĺňajú podmienky pre vznik nároku na dopravu. Vyplatená mzda všetkých zamestnancov bude v mesačnom období predstavovať určitú sumu, z čoho zamestnávateľ vytvorí ďalší prídel. Úhrn mesačných výdavkov na dopravu do zamestnania a späť bude podľa dokladov predstavovať stanovenú sumu. Zamestnávateľ z ďalšieho prídelu uhradí každému zamestnancovi časť jeho výdavkov na dopravu zodpovedajúcu pomeru.
Základ pre Určenie Výšky Sociálneho Fondu
V prípade zamestnancov štátnej služby sa do základu na určenie výšky sociálneho fondu nezahŕňajú plnenia, ktoré sa nepovažujú za mzdu alebo plat. Príklady takýchto plnení sú napr. náhrady mzdy, odstupné a odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a pod. Tieto plnenia sú osobitne doplnené aj pre príslušné skupiny zamestnancov v osobitných zákonoch.
Zamestnávateľ dohodol poskytovanie vreckového zamestnancom, ktorí sú vyslaní na pracovné cesty do zahraničia. Sumy vreckového sú poskytované v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. Aby nedochádzalo k mylným výkladom, je v zákone formou odkazu na príslušné právne predpisy usmernené, čo sa má považovať za plat.
Príspevok zo Sociálneho Fondu pri Dlhodoobej Práceneschopnosti
Ak zamestnanec čerpá sociálnu výpomoc počas dlhodobej PN, je dôležité sledovať dĺžku trvania práceneschopnosti. Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci presiahne prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma sociálnej výpomoci môže byť oslobodená od dane. Dôležité je, že do úvahy sa berie aj obdobie nepretržitého trvania dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.
Príklad: Zamestnankyňa je na dlhodobej PN od 12. februára 2024. Dňa 20. januára 2025 požiadala o sociálnu nenávratnú výpomoc zo sociálneho fondu z dôvodu dlhodobej PN, ktorá jej bola schválená vo výške 250 €. PN-ku ukončila 10. februára 2025. Vo výplate za mesiac február jej zamestnávateľ vypláca príspevok zo sociálneho fondu. V tomto prípade, ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma bude od dane oslobodená.
Postup zamestnávateľa pri mesačných príspevkoch:
Ak zamestnávateľ vypláca príspevok zo sociálneho fondu mesačne a za kratšie obdobie ako 6 mesiacov (a príspevok je riadne zdanený), nastáva otázka, ako postupovať v prípade, že zamestnanec neskôr splní podmienku nepretržitého trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a prekročí v jej trvaní prevažnú časť roka, no príspevok mu už nie je vyplácaný.
V takomto prípade je potrebné nazerať na už vyplatený príspevok zo sociálneho fondu a splnenie podmienky podľa zákona. Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci v roku 2025 presiahne prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma vo výške najviac 2 000 eur bude od dane oslobodená. Ak bola takáto výpomoc vyplácaná v roku 2024, bola zdaniteľným príjmom (ak práceneschopnosť nepresiahla prevažnú časť zdaňovacieho obdobia). V roku 2025 sa posudzuje vyplatenie príspevku zo sociálneho fondu podľa znenia § 5 ods. 7 písm. l).
Zamestnávateľ by mal v internom predpise stanoviť zásady tvorby a použitia sociálneho fondu, v ktorom určí na aké účely, komu a za akých podmienok sa poskytne príspevok zo sociálneho fondu. To sa týka aj príspevkov na riešenie situácií uvedených v § 5 ods. 7 písm. l).
Sociálna Výpomoc pri Úmrtí Blízkej Osoby
V prípade úmrtia blízkej osoby, ktorá žila so zamestnancom v spoločnej domácnosti, môže byť poskytnutá sociálna výpomoc. Ak je sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti vyplatená v roku 2025 podľa § 52zg ods.12, je oslobodená od dane.
Definícia Blízkej Osoby
Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Príklad: Zamestnancovi zomrela matka, s ktorou žil v spoločnej domácnosti, dňa 15. decembra 2024. V tomto prípade ide o blízku osobu a sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti bude vyplatená v roku 2025, je oslobodená od dane.
Ak zomrie zamestnanec spoločnosti, pozostalá dcéra (ktorá nie je zamestnancom firmy) môže požiadať o výpomoc zo sociálneho fondu. Ak zamestnávateľ poskytne sociálnu výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca (alebo v prípade úmrtia zamestnanca), ktorá je poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu, je oslobodená podľa § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov, a to v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa. Ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu. Je dôležité, aby zamestnávateľ v internom predpise stanovil zásady tvorby a použitia sociálneho fondu, v ktorom určí na aké účely, komu a za akých podmienok sa poskytne príspevok zo sociálneho fondu, t.j. aj príspevky na riešenie situácií uvedených v § 5 ods. 7 písm. l). Ak by boli poskytované tieto finančné prostriedky z iných zdrojov, ako je sociálny fond, nebola by splnená podmienka pre oslobodenie v súlade s § 5 ods. 7 písm. l).
Obmedzenia a Podmienky Poskytovania Sociálnej Výpomoci
Jeden Zamestnávateľ
Sociálna pomoc na uvedené účely (napr. dlhodobá PN, úmrtie blízkej osoby) môže byť poskytnutá len jedným zamestnávateľom. Tento zamestnávateľ v prípade vystavenia potvrdenia zamestnancovi uvedený príspevok uvádza v Potvrdení o zdaniteľných príjmoch na r. 06. Zamestnávateľ vykonávajúci ročné zúčtovanie v prípade, že poskytnutá pomoc presiahne 2 000 eur, do základu dane zahrnie sumu presahujúcu oslobodenú hranicu príjmu.
Dôležité: Sociálna výpomoc môže byť poskytnutá v jednom zdaňovacom období len od jedného zamestnávateľa, alebo môže byť poskytnutá v jednom zdaňovacom období od viacerých zamestnávateľov, avšak v úhrne najviac 2 000 eur len od jedného zamestnávateľa.
Interný Predpis a Zásady Sociálneho Fondu
Zamestnávateľ je povinný stanoviť jasné zásady tvorby a použitia sociálneho fondu v internom predpise. Tento predpis musí definovať:
- Účely, na ktoré sa príspevok poskytuje.
- Oprávnené osoby (komu sa príspevok poskytuje).
- Podmienky poskytnutia príspevku.
Tieto zásady musia byť v súlade so zákonom o dani z príjmov (§ 5 ods. 7 písm. l)).
Ďalšie Dôležité Body
Kolektívne Vyjednávanie
Prebiehali kolektívne vyjednávania k dodatkom a zmenám Kolektívnej zmluvy Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. Tieto vyjednávania sa týkali rôznych aspektov, vrátane objemu základných prémií, zmien v Katalógu profesií (povolaní), poskytovania rekondičných pobytov pre zamestnancov a odmeňovania zamestnancov (vrátane príplatkov za SO, NE, nočné). Odborové organizácie (OC) mali pripomienky a nesúhlasili s niektorými návrhmi zamestnávateľa, najmä v súvislosti s výškou príplatkov.
Dňa 28.2. 2023 sa v Bratislave uskutočnilo kolektívne vyjednávanie. Sociálni partneri na ZSSK prerokovali a dohodli Smernicu o stravovaní a poskytovaní bezplatného občerstvenia zamestnancom, Smernicu pre odmeňovanie zamestnancov. V smernici pre stravovanie prichádza k úprave hodnoty poukážky na občerstvenie. Zamestnávateľ poskytne oprávneným zamestnancom bezplatné občerstvenie pred záťažou teplom pri práci v letnom období formou poukážok na občerstvenie v nominálnej hodnote 1,50 € (predchádzajúca hodnota poukážky bola 1 €). V smernici pre odmeňovanie sa zvyšuje osobitný príplatok. Smernica o sociálnom fonde, Smernica o rekondičných pobytoch a rozpočet Sociálneho fondu na rok 2023 zostali otvorené.