Nárok na dovolenku pre osamelé matky a ďalšie výhody

Situácia, keď rodič sám vyživuje a vychováva dieťa, je náročná a vyžaduje si osobitnú pozornosť. Viaceré zákony na Slovensku prihliadajú na túto situáciu, pričom používajú termín "osamelý rodič" (osamelý zamestnanec, osamelý poistenec). Hoci neexistujú špeciálne štátne sociálne dávky výlučne pre "slobodné matky", niektoré právne predpisy, ako Zákonník práce a zákon o sociálnom poistení, priznávajú osamelým rodičom viacero nárokov a úľav.

Tento článok sa zameriava na práva a nároky osamelých matiek v oblasti dovolenky a iných pracovných podmienok, s cieľom poskytnúť komplexný prehľad o ich právach a možnostiach.

Definícia osamelého rodiča

Je dôležité zdôrazniť, že aktuálne neexistuje legálna definícia pojmu "jednorodič" alebo "samoživiteľ". Právne predpisy operujú s termínom "osamelý zamestnanec", ktorým sa rozumie zamestnanec, ktorý žije sám a je slobodný, ovdovený alebo rozvedený. Osamelým zamestnancom ste automaticky vtedy, keď žijete sami (t. j. zjednodušene platí, že sami hradíte náklady na domácnosť) a ste slobodný/á, ovdovený/á alebo rozvedený/á. Status osamelého zamestnanca môže byť uznaný aj z iných vážnych dôvodov, napríklad ak je partner dlhodobo liečený s vážnou chorobou alebo sa nachádza vo väzení. Postavenie zamestnanca trvale starajúceho sa o dieťa vám vzniká dňom, keď túto skutočnosť svojmu zamestnávateľovi písomne oznámite. Podmienku trvalej starostlivosti o dieťa spĺňate, ak sa osobne staráte o vlastné neplnoleté dieťa (vrátane striedavej starostlivosti) alebo o dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu.

Na účely zákona o sociálnom poistení sa za osamelého považuje poistenec, ktorý je slobodný, ovdovený, rozvedený alebo osamelý z iných vážnych dôvodov a nežije s inou fyzickou osobou v spoločnej domácnosti. Rodičia, ktorí žijú spolu v jednej domácnosti, ale nie sú zosobášení (druh/družka), nie sú považovaní za "osamelých", a to ani vtedy, ak má každý z nich trvalý pobyt na inom mieste. Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.

Dĺžka materskej a otcovskej dovolenky

Výmera materskej dovolenky je upravená v § 166 Zákonníka práce. Patrí žene v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa v rozsahu:

• základná výmera 34 týždňov,
• osamelej žene 37 týždňov,
• ak porodila zároveň dve a viac detí 43 týždňov.

Mužovi patrí otcovská dovolenka v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa v rozsahu:

• základná výmera 28 týždňov,
• osamelému mužovi 31 týždňov,
• pri starostlivosti o narodené dve alebo viac detí 37 týždňov.

Ak poberáte materské zo Sociálnej poisťovne a spĺňate definíciu „osamelej poistenkyne“, máte nárok poberať materské o tri týždne dlhšie ako iné ženy. To znamená, že ak spĺňate podmienky pre osamelú poistenkyňu, budete dostávať materské po dobu 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Ostatné zamestnankyne majú nárok iba na 34 týždňov materskej dovolenky (pri jednom dieťati). Status osamelej matky treba Sociálnej poisťovni výslovne oznámiť.

Nárok na dovolenku na zotavenie

Základná výmera dovolenky je 4 týždne, t. j. 20 pracovných dní. Ak zamestnanec dovŕšil vek najmenej 33 rokov alebo sa trvale stará o dieťa, má nárok na dovolenku vo výmere najmenej 5 týždňov, t. j. 25 pracovných dní. Od 1. januára 2020 majú nárok na vyššiu výmeru dovolenky rodičia, ktorí nemajú 33 rokov, ale trvalo sa starajú o dieťa. Táto zmena bola zavedená novelou Zákonníka práce.

Rodičia si často kladú otázku, či majú nárok obaja, ak sú zamestnaní a majú menej ako 33 rokov a trvalo sa starajú o dieťa. Áno, nárok majú obaja, pretože obaja sa trvalo starajú o dieťa. Ak rodičia spolu nežijú, je potrebné, aby ten rodič, ktorý s dieťaťom nežije v spoločnej domácnosti, preukázal, že sa o dieťa trvalo stará.

Vznik nároku na dovolenku

Základnou podmienkou vzniku nároku na dovolenku je odpracovať u zamestnávateľa aspoň 60 dní v kalendárnom roku, t. j. zamestnancovi vznikne u zamestnávateľa nárok na dovolenku v tom prípade, ak počas nepretržitého trvania pracovného pomeru vykonáva prácu u tohto zamestnávateľa minimálne 60 dní. Za nepretržité trvanie pracovného pomeru sa považuje aj skončenie doterajšieho pracovného pomeru a naň bezprostredne nadväzujúci vznik nového pracovného pomeru zamestnanca k tomu istému zamestnávateľovi.

Za odpracovaný deň sa považuje deň, kedy zamestnanec odpracoval väčšinu svojej zmeny. Do počtu uvedených 60 odpracovaných dní sa započítavajú aj niektoré situácie, v ktorých v skutočnosti fyzicky zamestnanec síce prácu nevykonáva, ale Zákonník práce túto situáciu označuje ako výkon práce. Za výkon práce sa podľa § 144a ods. 1 Zákonníka práce považuje napríklad aj čerpanie dovolenky alebo náhradného voľna za prácu nadčas. Na druhej strane, a to konkrétne na účely dovolenky (nároku na dovolenku) sa za výkon práce nepovažuje odpracovanie neospravedlnenej absencie práce, dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca pre chorobu alebo úraz alebo čerpanie rodičovskej dovolenky a pod. Teda do minimálneho rozsahu 60 odpracovaných dní pre vznik nároku na dovolenku sa nepočíta čas, počas ktorého mal zamestnanec rodičovskú dovolenku alebo bol PN.

Ak pracovný pomer zamestnanca u jedného zamestnávateľa trval počas celého kalendárneho roka, avšak zamestnanec v tomto kalendárnom roku fyzicky neodpracoval aspoň 60 dní, tak tento zamestnanec nemá nárok na dovolenku za kalendárny rok (podľa § 101 Zákonníka práce), ale iba na dovolenku za odpracované dni (podľa § 105 Zákonníka práce).

Nárok na dovolenku pri materskej a otcovskej dovolenke

Obdobie čerpania materskej/otcovskej dovolenky podľa § 144a ods. 1 Zákonníka práce je považované za výkon práce. Zákonník práce uvedené obdobie súčasne považuje za výkon práce aj na účel dovolenky. To znamená, že pri výpočte dovolenky za kalendárny rok u zamestnanca/zamestnankyne, ktorí čerpali materskú resp. otcovskú dovolenku, sa bude aj toto obdobie počítať ako odpracovaný čas. Nástup na materskú dovolenku či otcovskú dovolenku tak neovplyvní nárok na dovolenku, ani nedochádza k jej kráteniu. Za obdobie čerpania materskej a otcovskej dovolenky vzniká zamestnancovi nárok na dovolenku. Za obdobie materskej dovolenky a otcovskej dovolenky sa zamestnancovi nárok na dovolenku nekráti.

Príklad 1: Pracovný pomer zamestnankyne vznikol 1. 10. 2021. Pracovný čas má rozvrhnutý na 5 dní v týždni (PO - PI) a zamestnankyňa má 26 rokov. Od 8. 10. 2023 do 1. 6. 2024 čerpá materskú dovolenku. 16. 11. 2023 sa jej narodilo prvé dieťa. Oznámila to písomne zamestnávateľovi 17. 11. 2023. Zamestnankyni v roku 2023 vznikne nárok na základnú výmeru dovolenky v rozsahu 4 týždne. K tomu jej vznikne nárok na zvýšenie základnej výmery za starostlivosť o dieťa, ktorá v roku 2023 trvala v rozsahu 45 kalendárnych dní (od 17. 11. do 31. 12.). Zamestnankyni v roku 2023 vznikne nárok na dovolenku v rozsahu 20,5 dňa.

Príklad 2: Pracovný pomer zamestnanca vznikol 1. 1. 2022 a bol uzatvorený na dobu neurčitú. Prácu vykonáva od pondelka do piatku a má 37 rokov. Dňa 10. 2. 2023 sa mu narodilo dieťa a zamestnanec požiadal zamestnávateľa o otcovskú dovolenku v období od 10. 2. 2023 do 24. 8. 2023. V roku 2023 zamestnanec odpracoval viac ako 60 dní. Ročný nárok zamestnanca na dovolenku, ktorý má viac ako 33 rokov a pracuje 5 dní v týždni, je 25 dní (5 týždňov x 5 dní).

Nárok na dovolenku pri rodičovskej dovolenke a jej krátenie

V prípade čerpania rodičovskej dovolenky je situácia iná. Síce podľa § 144a ods. 1 Zákonníka práce je rodičovská dovolenka považovaná za výkon práce, súčasne však v § 144a ods. 3 ju Zákonník práce vylučuje pri určovaní nároku na dovolenku. Teda výlučne na účel dovolenky sa čerpanie rodičovskej dovolenky nepovažuje za výkon práce.

Podľa § 109 ods. 1 Zákonníka práce môže zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak v tomto kalendárnom roku nepracoval z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Čerpanie rodičovskej dovolenky tak má vplyv na výšku nároku na dovolenku, nakoľko zamestnávateľ má právo v prípade absencie v práci kvôli čerpaniu rodičovskej dovolenky bežnú dovolenku krátiť.

Keďže rodičovská dovolenka nastupuje po materskej dovolenke, je dôvodné uviesť, ako sme spomenuli už vyššie v článku, že do 60 odpracovaných dní sa počíta aj obdobie materskej či otcovskej dovolenky. Z toho však vyplýva, že v roku, v ktorom je zamestnanec či zamestnankyňa výlučne na rodičovskej dovolenke, nárok na dovolenku nevznikne. Ku kráteniu dovolenky podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) zamestnávateľ môže a nemusí pristúpiť (je to na jeho rozhodnutí).

Príklad 1: Pracovný pomer zamestnankyne vznikol 1. 10. 2020. Pracovný čas má rozvrhnutý na 5 dní v týždni (PO - PI) a má viac ako 33 rokov. V období od 15. 11. 2022 do 10. 7. 2023 zamestnankyňa čerpala materskú dovolenku. Následne nastúpila na rodičovskú dovolenku od 11. 7. 2023 až do konca roka 2023. Počas roka však z dôvodu rodičovskej dovolenky neodpracovala 124 pracovných dní, čiže dochádza ku kráteniu dovolenky. Pre účely výpočtu je potrebné zameškané pracovné dni rozdeliť do dvoch skupín. Prvú skupinu tvorí prvých 100 zameškaných pracovných dní. Za toto obdobie budeme dovolenku krátiť o 1 dvanástinu ročného nároku na dovolenku. Zvyšný počet zameškaných pracovných dní (24 dní), je potrebné prepočítať počtom dní 21 (24 zameškaných pracovných dní/21 dní = 1,1428). Počet dní krátenia vypočítame ako 2/12 * 25 dní (celoročný nárok), t.j. 4,166 dňa.

Čerpanie dovolenky počas materskej/otcovskej/rodičovskej dovolenky

Dovolenka za kalendárny rok by sa mala čerpať práve v tom roku, za ktorý vznikla, aby efektívne splnila svoj účel, ktorým je zotavenie zamestnanca. Zákonník práce však umožňuje zamestnancovi/zamestnankyni jej dočerpanie do konca nasledujúceho kalendárneho roka. To znamená, že nevyčerpaná dovolenka napríklad za rok 2023 sa prenesie a bude možné ju dočerpať v roku 2024.

V prípade nástupu na materskú/otcovskú alebo rodičovskú dovolenku býva naplnenie tohto pravidla nerealizovateľné s ohľadom na dĺžku ich trvania. Preto Zákonník práce upravuje určitú výnimku, podľa ktorej pokiaľ si zamestnankyňa alebo zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky, otcovskej alebo rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku im zamestnávateľ poskytne po skončení materskej dovolenky, otcovskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.

V zmysle citovaného ustanovenia máte teda právo hore uvedenú dovolenku vyčerpať po svojom návrate z rodičovskej dovolenky.

Ďalšie výhody a úľavy pre osamelých rodičov v zamestnaní

Zákonník práce obsahuje osobitné ustanovenia, ktoré poskytujú právnu ochranu osamelým zamestnankyniam. Ako osamelý rodič môžete v práci počítať s nasledujúcimi výhodami:

• Obmedzenie možnosti výpovede: Ak ste osamelá zamestnankyňa a staráte sa o dieťa mladšie ako tri roky, ste v ochrannej dobe, počas ktorej vám zamestnávateľ nesmie dať výpoveď. Výnimkou je výpoveď z dôvodu zrušenia či premiestnenia zamestnávateľa, ak nesúhlasíte so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce či výpoveď z dôvodov, pre ktoré by s vami mohol byť okamžite skončený pracovný pomer.
• Nemožnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru: Zamestnávateľ s vami nemôže okamžite skončiť pracovný pomer, ak sa staráte o dieťa mladšie ako tri roky alebo o blízku osobu (vrátane dieťaťa bez limitu veku) s ťažkým zdravotným postihnutím. Ak ste sa dopustili závažného porušenia pracovnej disciplíny alebo vás súd právoplatne odsúdil pre úmyselný trestný čin, môže vám dať zamestnávateľ len výpoveď.
• Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času: Ak sa staráte o dieťa mladšie ako 15 rokov, môže byť váš pracovný čas rozvrhnutý nerovnomerne len po dohode.
• Práca nadčas: Ak sa staráte o dieťa mladšie ako 15 rokov, môže od vás zamestnávateľ vyžadovať prácu nadčas len s vaším súhlasom.
• Pracovná pohotovosť: Ak sa staráte o dieťa mladšie ako 15 rokov, môže byť od vás vyžadovaná pracovná pohotovosť len s vaším súhlasom.
• Žiadosť o úpravu pracovného času: Ak ste osamelá matka starajúca sa o dieťa mladšie ako 15 rokov, máte právo požiadať zamestnávateľa o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času. Zamestnávateľ je povinný vám vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. Rovnako vás zamestnávateľ nemôže zamestnávať prácou nadčas bez vášho súhlasu a nemôže vám ani jednostranne nariadiť pracovnú pohotovosť.

Ak ste zamestnaná, zistite si, či váš zamestnávateľ neposkytuje určité benefity pre mamičky, ktoré sú osamelé, napríklad viac dní dovolenky počas roka, prípadne špeciálny príspevok na dovolenku, príspevok pri narodení dieťaťa atď. Môže sa stať, že si zamestnávateľ Vašu pracovnú zložku nepozrie alebo si určité okolnosti neuvedomí. Ak urobí nejaký krok voči Vám a Vy viete, že máte právnu ochranu podľa Zákonníka práce (uvedenú vyššie), upozornite ho na túto skutočnosť písomne.

Finančné príspevky a dávky pre osamelých rodičov

Okrem nárokov v zamestnaní existuje pre osamelých rodičov aj niekoľko možností finančného prilepšenia:

• Príspevok na výživu a úhradu nákladov pre nevydatú matku: Ak nie ste vydatá za otca svojho dieťaťa, máte právo žiadať od neho príspevok na úhradu vašej výživy, a to najdlhšie dva roky odo dňa pôrodu. Tento príspevok je určený na pokrytie nákladov spojených s vašou výživou, teda nielen na výživné pre dieťa. Okrem toho máte právo na príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, napríklad na tehotenské oblečenie, doplnky výživy a platby spojené s hospitalizáciou pri pôrode. Ak ešte nebolo určené otcovstvo, môžete sa obrátiť na súd, aby uložil pravdepodobnému otcovi povinnosť poskytnúť sumu potrebnú na zabezpečenie príspevku na výživu, nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej máte nárok na materskú dovolenku. O príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom môžete žiadať aj spätne, avšak nezabúdajte, že sa premlčí po troch rokoch od pôrodu.
• Výživné pre rodiča po rozvode: Po rozvode máte možnosť získať od bývalého partnera príspevok na výživu, ak nemáte schopnosť živiť sa sama. Pri určovaní konkrétnej sumy sa prihliada aj na príčiny rozvratu manželstva. Tento príspevok môže byť vyplácaný najdlhšie päť rokov od rozvodu, pričom táto doba sa môže výnimočne predĺžiť, ak sa z objektívnych dôvodov nedokážete uživiť ani po jej uplynutí, najmä ak sa staráte o dlhodobo choré dieťa alebo vám to neumožňuje váš zdravotný stav.
• Výživné pre dieťa: Výživné pre dieťa platené k vašim rukám by mal súd druhému rodičovi určiť spravidla vo výške 20 až 30 % jeho čistého príjmu.
• Náhradné výživné: Ak vám bývalý partner neplatí súdom určené výživné, štát vám môže poskytnúť náhradné výživné. Podmienkou je, aby výživné nebolo zaplatené ani do konca kalendárneho mesiaca, za ktorý má byť hradené a podanie návrhu na jeho exekučné vymáhanie. So žiadosťou o náhradné výživné sa treba obrátiť na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
• Príspevok na bývanie: Príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním. Výška príspevku sa mení v závislosti od počtu členov domácnosti.
• Pomoc v hmotnej núdzi: Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou. Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Pomoc v hmotnej núdzi je poskytovaná v peňažnej forme, vecnej alebo kombinovanej forme. Jednorazovú dávku poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi.
• Iné formy podpory: Nadácia pre deti Slovenska poskytuje pomoc jednorodičovským rodinám prostredníctvom grantového programu Hodina deťom. V rámci tohto programu je možné získať jednorazový finančný príspevok.

Praktické rady a odporúčania

• Informujte zamestnávateľa o svojom statuse: Písomne oznámte zamestnávateľovi, že ste osamelý rodič trvale sa starajúci o dieťa.
• Kontaktujte Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny: Informujte sa o možnostiach náhradného výživného a iných sociálnych dávok.
• Podajte žiadosť o rodičovský príspevok: Písomnú žiadosť o vyplácanie rodičovského príspevku podajte na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Po ukončení materskej dovolenky potrebujete potvrdenie o nároku na materské na účely poskytovania rodičovského príspevku, ktoré získate na pobočke Sociálnej poisťovne. Prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu starostlivosti o dieťa osobne v pobočke Sociálnej poisťovne pred ukončením materskej dovolenky už nemusíte podávať, Sociálna poisťovňa si to po novom odkomunikuje s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.

tags: #matky #samozivitelky #narok #na #dovolenku