Matica slovenská, založená v roku 1863, prešla dlhou cestou a zohrala kľúčovú úlohu v slovenskej spoločnosti. Od svojho vzniku bola Matica slovenská politicky prenasledovaná a prešla si skutočne všetkým. Jej cieľom bolo podporovať slovenskú kultúru, vedu a umenie v období silnejúcej maďarizácie. Je dôležité zdôrazniť, že Matica slovenská bola založená podľa spolkového zákona za čias rakúskej ríše a nebola založená štátom, štátu nepatrila a bola i dodnes je vo svojej podstate organizáciou sui generis, pričom postavenie verejnoprávnej ustanovizne je iba prepožičané zákonom.
Finančná podpora a vzťah s T. G. Masarykom
V počiatkoch existencie Matice slovenskej zohrávali dôležitú úlohu finančné príspevky od jednotlivcov a spolkov. Slováci sa skladali na jej existenciu v prvej veľkej úspešnej kampani. Prispievali na ňu aj Česi a Tomáš Garrigue Masaryk bol jedným z najštedrejších podporovateľov. Prvý československý prezident daroval Matici slovenskej státisíce korún. Masaryk patril medzi zakladajúcich členov Matice od jej obnovenia v roku 1919 po vzniku prvej republiky. Okrem toho na matičiarsku činnosť po založení osobne daroval 102 000 korún. Druhý raz Matici poslal 100 000 korún na národopisnú prácu Karola Plicku, neskôr pridal ešte pol milióna korún na výskum slovenského jazyka a jeho nárečí a slovenského národopisu.
Matica bola prvému prezidentovi za podporu veľmi vďačná. Okrem iného nechala do základov svojej novej budovy na Mudroňovej ulici v Martine vložiť Masarykov list so slovami: „Mám radosť, ako rýchlo sa Matica slobodou republiky vzmáha.“
Napätie v historických súvislostiach
Napriek počiatočnej podpore neboli vzťahy s predstaviteľmi prvej republiky vždy ideálne. Tajomník Matice Peter Mulík uviedol, že cieľom pozornosti, ktorú česko-slovenský štát spočiatku venoval Matici, bolo na jednej strane význam MS v národnom živote Slovákov znásobiť a na strane druhej ju istým spôsobom poštátniť, podriadiť svojim ideologicko-politickým záujmom a kontrole. Po páde bývalého komunistického režimu však vedenie Matice zaujalo k Masarykovi i spoločnému štátu s Čechmi iný postoj. Zástupcovia Matice vrátane jej predsedu Jozefa Markuša odmietli umiestnenie Masarykovej sochy pred bratislavským múzeom, pričom mu vyčítali, že ako „čechoslovakista“ neuznával slovenský národ a odmietal naplniť Pittsburskú dohodu.
Kontroverzie a súčasné postavenie
Matica slovenská sa v priebehu svojej existencie stretávala aj s kritikou. Podľa kritikov je reliktom z čias dávno minulých a s minimálnou sebareflexiou. Niektorí jej vyčítajú zlyhania v obdobiach slovenského štátu a mečiarizmu, ako aj šírenie proruskej propagandy v súčasnosti. Historik Lukáš Krajčík konštatuje, že konštruktívna diskusia o jej mieste chýbala už pri obnovení matice v roku 1919. V súčasnosti sa Matica slovenská opäť dostáva do pozornosti, podporuje vládu Roberta Fica, ktorá jej navýšila dotáciu. Na jednej strane táto podpora môže zabezpečiť finančnú stabilitu, na druhej strane to môže viesť k otázkam o jej nezávislosti a politickej angažovanosti.
Zahraničné aktivity a podpora Slovákov v Amerike
Na prelome 19. a 20. storočia zasahovali do politického, hospodárskeho a kultúrneho života na Slovensku lepšie organizovaní Slováci v Amerike. Už roku 1893 nadväzujú na zlikvidovanú Maticu slovenskú a zakladajú Maticu slovenskú v Amerike, ktorej programom mala byť podpora slovenských národných záujmov. Významným dokumentom tejto éry sa stala Pittsburská dohoda z roku 1918, ktorú podpísali zástupcovia českých a slovenských krajanských organizácií a T. G. Masaryk. Autori príspevkov v zborníkoch sa však rozchádzajú v jej interpretácii, či išlo o právnu zmluvu alebo len politickú dohodu o spoločnom štáte.
| Obdobie | Kľúčová udalosť |
|---|---|
| 1863 | Založenie Matice slovenskej |
| 1919 | Obnovenie činnosti po vzniku ČSR |
| 1937 | Úmrtie T. G. Masaryka |
| 21. storočie | Súčasná politická a finančná podpora |