Materinský alebo materinský jazyk: Aká je správna forma a prečo je dôležitá?

V slovenskom jazyku sa stretávame s viacerými podobami slov a občas sa stáva, že nevieme s istotou, ktorá je tá správna. Jedným z takýchto príkladov je aj otázka, či je správne „materský jazyk“ alebo „materinský jazyk“. Podľa Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV je správna podoba „materinský jazyk“. Tento termín má hlbší význam a súvisí nielen s lingvistikou, ale aj s identitou a kultúrou každého človeka.

Materinský jazyk možno vymedziť viacerými definíciami, napríklad to môže byť jazyk, ktorý si osvojujeme od matky, ale aj jazyk, ku ktorému máme najbližší vzťah a s ktorým sa stotožňujeme. Ak hovoríme o materinskom jazyku, možno o ňom hovoriť ako o jazyku, ktorý sme si osvojili ako prvý. Na materinský jazyk možno nazerať aj ako na jazyk, ktorý najčastejšie používame, či ktorý najlepšie ovládame.

Definícia a osvojovanie materinského jazyka

Materinský jazyk je jazyk, ktorý si jednotlivec osvojí v rodine. Ono je jednoduchšie učiť sa od matky ako od otca. Väčšinou matka strávi tie prvé roky s dieťaťom viac ako otec, tým pádom dieťa viac pochytí. Matka svoj materinský jazyk dieťa učiť nemusí. Ten sa dieťa, ako každý iný jazyk, či už jazyk krajiny, v ktorej žije, otcovský jazyk, matkin jazyk, naučí počúvaním. Ostatné dieťaťu v prvých rokoch života netreba.

Napríklad naše deti sú trojjazyčné. Slovenčina - ja, nemčina - otec a angličtina - bežný jazyk v krajine, kde sme roky žili. Dve najmladšie deti začali prakticky rozprávať ako prvým jazykom po anglicky. Keď niekto na nich hovorí po slovensky, tak automaticky prepnú do slovenčiny. S mojimi rodičmi cez Skype, alebo keď sme na SK, alebo keď náhodou niekoho stretneme a ja hovorím po slovensky, tak aj oni. Ja som deti cielene nič neučila. Ani čítať, ani písať po slovensky. Dcéra číta a vcelku ok, mäkčene a dĺžne si pri čítaní už vydedukovala sama, keďže vie, ako sa čo vysloví. Keď niečo nevie, ako pri čítaní knihy Maťko a Kubko, kde sú všelijaké čudné slová, tak stačilo, že som jej raz správne prečítala a vysvetlila. Písanie je samozrejme horšie, ale to sa tiež učí čítaním a pýtaním sa. Žiadne bifľovanie sa vybraných slov.

Materinský, cieľový a cudzí jazyk

Je dôležité rozlišovať medzi materinským, cieľovým a cudzím jazykom:

• Materinský jazyk: Je jazyk, ktorý si jednotlivec osvojí v rodine.
• Cieľový jazyk: Je oficiálny jazyk určitého štátu, ktorý sa učí príslušník národnostnej menšiny daného štátu. Napríklad pre príslušníkov maďarskej menšiny žijúcich na Slovensku je materinským jazykom maďarčina, ale cieľovým jazykom slovenčina.
• Cudzí jazyk: Je jazyk iného štátu, kde nežijeme, ale tento jazyk chceme ovládať.

Jazyková kultúra a jej význam

Termín jazyková kultúra má viacero významov, ktoré úzko súvisia s materinským jazykom a jeho zachovaním:

• Celkový stav spisovného jazyka: Jazyk má byť kultivovaný, vyspelý a flexibilný, aby dokázal plniť požiadavky, ktoré na jazyk kladie spoločnosť a používatelia (napr. či jazyk poskytuje možnosť výberu zo synonymických radov, možnosť primerane sa vyjadriť pomocou odborného termínu či citovo zafarbeného slova, či je jazyk schopný reagovať na meniacu sa skutočnosť - preberanie a tvorenie nových slov a spojení...).
• Úroveň jazykového prejavu každého jednotlivca spoločnosti: Kultivovanosť znamená jazykovú primeranosť vzhľadom na komunikačnú situáciu. K zvyšovaniu jazykovej kultúry môže prispieť aj jazyková osveta a popularizácia poznatkov o jazyku (vydávanie slovníkov, časopisov a iných knižných publikácií o jazyku).
• Cieľavedomá činnosť používateľa jazyka, zveľaďovanie (kultivovanie) spisovného jazyka a spisovných jazykových prejavov: Stav jazykovej kultúry vyžaduje aktívny záujem používateľov o kultivovanie jazyka (zvyšovanie úrovne verejných jazykových prejavov - médiá, politika, administratíva...). Dôležité je dodržiavanie spisovnej normy a vhodné používanie jazykových prostriedkov.

Medzinárodný deň materinského jazyka

Medzinárodný deň materinského jazyka bol vyhlásený v roku 1999 organizáciou UNESCO na pamiatku bengálskych študentov, ktorí 21. februára 1952 demonštrovali v Dháke za uznanie svojho materinského jazyka - bengálčiny - ako druhého oficiálneho jazyka vtedajšieho Pakistanu. Študenti boli počas demonštrácie zastrelení príslušníkmi policajných zložiek.

„V tento deň si preto pripomíname najmä význam dodržiavania jazykových práv na celom svete. Práva vzdelávať sa v materinskom jazyku, rozvíjať v ňom svoju kultúru, komunikovať a odovzdávať ho nasledujúcej generácii. Práva poznávať a zvyšovať úroveň ovládania svojho materinského jazyka, ako aj zachovávať jeho bohatstvo. Pretože materinský jazyk je súčasťou identity každého človeka,“ hovorí doc. Mgr. Gabriela Múcsková, PhD., z Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, v. v. i. (JÚĽŠ SAV).

„Medzinárodný deň materinského jazyka nám tiež pripomína hodnotu každého jazyka a dôležitosť zachovania jazykovej rozmanitosti, pretože každý jazyk je reflexiou poznania a hodnôt svojho jazykového spoločenstva a zánik nejakého jazyka znamená pre ľudstvo stratu časti poznania,“ dodáva na záver docentka Múcsková.

Medzinárodný deň materinského jazyka ponúka nielen príležitosť pripomenúť si materinské jazyky po celom svete, ale aj spoznávať ich špecifiká a tradície. A práve informácie o nich prispievajú k rozvoju jazykovej rozmanitosti či viacjazyčného vzdelávania.

Slovenčina ako materinský jazyk Slovákov

Jazyk je to hlavné, čo nás ľudí odlišuje od zvierat. Slovenský jazyk - slovenčina je to hlavné, čo nás Slovákov a Slovenky odlišuje od príslušníkov ostatných národov. Svojím zovňajškom, vystupovaním alebo kultúrou sa príliš neodlišujeme od okolitých národov. Ale jazykom áno.

Je smutné, keď si Slováci nevážia svoj materinský jazyk. Na križovatkách v Bratislave boli orientačné tabule, na ktorých bol prvý nápis uvedený v angličtine a až pod ním bol nápis v slovenčine. To bolo pre slovenčinu ponižujúce a naviac to bolo v rozpore so zákonom o štátnom jazyku, ktorý hovorí, že takéto nápisy síce môžu byť napísané vo viacerých jazykoch, v takom prípade však slovenčina musí byť uvedená ako prvá. Našťastie, uvedené orientačné tabule dávajú postupne do poriadku, teda do súladu so zdravým rozumom a so zákonom.

Podobné situácie sa dejú aj vo firmách. Na dvere v práci niekto nalepil plagáty s radami, čo treba robiť, aby sme obmedzili šírenie koronavírusu. A opäť, prvé boli plagáty písané po anglicky. Pritom do našej roboty žiadni Angličania ani Američania nechodia. Väčšina slovenských firiem, ktoré vo svojom názve uvádzajú krajinu, kde pôsobia, ju uvádzajú ako „Slovakia“. Za názov „Slovensko“ sa hanbia? Pritom je zaujímavé, že veľké slovenské firmy, pobočky veľkých nadnárodných spoločností uvádzajú názov krajiny ako „Slovensko“, napríklad „Orange Slovensko“, „Volkswagen Slovensko“.

Ono sa to celé začalo už počas „Nežnej revolúcie“. Vtedy som na autobusovej stanici v Liptovskom Hrádku videl na autobuse nápis „Independent Slovakia“. V týchto dvoch slovách je rozpor. Independent znamená nezávislý. Ale aká je to nezávislosť, keď sa niektorí naši spoluobčania hanbia za svoj jazyk a radšej namiesto neho používajú angličtinu? Po tejto stránke sme za takzvanej totality, pod nadvládou Sovietskeho zväzu, boli určite viac nezávislí ako teraz. Vtedy nikomu nenapadlo písať po rusky. A popritom sa slovenčina oproti angličtine rozhodne nemusí hanbiť. Veď Američania a Angličania ani nevedia prečítať to, čo napísali. Základné pravidlo anglickej výslovnosti totiž znie: nikdy nečítaj tak, ako vidíš napísané!

Skupina ľudí, ktorí si nevážia svoj vlastný jazyk, nemá právo nazývať sa národ. Takže neviem, či nejaký slovenský národ vôbec existuje. Ani neviem, či žijem na Slovensku alebo v Slovakii. Dokonca aj automatický opravovač chýb (pre tých, čo nerozumejú po slovensky korektor) vyhodnotil slovo „Slovakia“ ako správne.

tags: #matersky #jazyk #alebo #materinsky #jazyk