Rehabilitácia pacientov po cievnej mozgovej príhode: Komplexný prístup a inovácie s podporou Masarykovej univerzity

Cievna príhoda, známa aj ako mozgová príhoda alebo iktus, predstavuje závažný zdravotný problém s rozsiahlymi následkami pre pacientov a ich rodiny. Rehabilitácia po cievnej príhode je komplexný proces, ktorý si vyžaduje multidisciplinárny prístup a aktívnu účasť pacienta. Na Slovensku každý rok približne 13 000 pacientov dostane cievnu mozgovú príhodu, pri ktorej je dôležitým faktorom - čas.

Tento študijný materiál, vytvorený s ohľadom na výskum a prax, poskytuje prehľad kľúčových aspektov rehabilitácie pacientov po cievnej príhode, s dôrazom na poznatky získané z výskumných projektov a publikácií, a to aj s prispením Masarykovej univerzity.

Čo je cievna mozgová príhoda?

Cievna príhoda vzniká v dôsledku prerušenia prívodu krvi do mozgu, čo vedie k poškodeniu mozgových buniek. Existujú dva hlavné typy cievnej príhody:

• Ischemická cievna príhoda: Spôsobená blokádou cievy.
• Hemoragická cievna príhoda: Spôsobená krvácaním do mozgu.

Medzi rizikové faktory cievnej príhody patria vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol, fajčenie, obezita, cukrovka a srdcové ochorenia.

Klinické prejavy cievnej príhody

Klinické prejavy cievnej príhody sú rôznorodé a závisia od lokalizácie a rozsahu poškodenia mozgu. Medzi najčastejšie príznaky patria:

• Oslabenie alebo ochrnutie tváre, ruky alebo nohy, zvyčajne na jednej strane tela
• Poruchy reči (afázia)
• Poruchy videnia
• Poruchy rovnováhy a koordinácie
• Silná bolesť hlavy
• Zmätenosť a poruchy vedomia

Diagnostika a akútna liečba

Diagnostika cievnej príhody zahŕňa neurologické vyšetrenie a zobrazovacie metódy, ako je CT vyšetrenie alebo MRI vyšetrenie mozgu. Akútna liečba cievnej príhody sa zameriava na obnovenie prietoku krvi do mozgu (pri ischemickej cievnej príhode) alebo na zastavenie krvácania (pri hemoragickej cievnej príhode). Pri ischemickej cievnej príhode je možné použiť trombolytickú liečbu, ktorá rozpúšťa krvnú zrazeninu. Pri hemoragickej cievnej príhode môže byť potrebný chirurgický zákrok na odstránenie krvnej zrazeniny alebo na zastavenie krvácania.

Rehabilitácia po cievnej príhode: Komplexný prístup

Rehabilitácia po cievnej príhode je komplexný proces, ktorý si vyžaduje multidisciplinárny prístup a aktívnu účasť pacienta. Cieľom rehabilitácie je maximalizovať funkčnú zdatnosť pacienta, zlepšiť jeho kvalitu života a umožniť mu návrat do bežného života. Z pohľadu rehabilitácie pacientov po prekonaní cievnej mozgovej príhody je najdôležitejšia strata funkčnosti a hybnosti. Pacienti najčastejšie trpia ochrnutím časti tela - hornej alebo dolnej končatiny. Toto ochrnutie môže byť čiastočné alebo úplné, kedy pacient nedokáže hýbať, využívať či už hornú alebo dolnú končatinu. Podľa MUDr. Tkáča ide o najčastejšie problémy pacientov po cievnej mozgovej príhode.

Tím rehabilitácie

Tím rehabilitácie sa skladá z rôznych odborníkov, ktorí spolupracujú na dosiahnutí cieľov rehabilitácie. Medzi členov tímu patria:

• Lekár (neurológ, rehabilitačný lekár)
• Fyzioterapeut
• Ergoterapeut
• Logopéd
• Psychológ
• Sociálny pracovník
• Ošetrovateľský personál

MUDr. Tkáč poukázal na význam spolupráce s mnohými odborníkmi. V komplexnej terapii pacientov po cievnej mozgovej príhode je dôležitá i spolupráca s logopédmi, ktorí pomáhajú pacientom s poruchou vyjadrovania. Taktiež sú významní psychológovia, pretože cievna mozgová príhoda predstavuje veľký zásah do života a pacienti majú často depresívne stavy. MUDr. Tkáč spomenul i spoluprácu s protetickými technikmi v prípadoch, kedy potrebujú rôzne polohovacie ortézy, aby zabránili napríklad tomu, že pacient bude mať necitlivú končatinu pohodenú pri strane tela. Potrebné je teda, aby nedochádzalo k preťažovaniu kĺbov a svalov. „Najväčšiu prácu majú, samozrejme, sestry a zdravotnícky personál, ktorý učí pacientov aktivity denného života. Následne ocenil prácu fyzioterapeutov.

Princípy a štádiá rehabilitácie

Rehabilitácia po cievnej príhode sa riadi niekoľkými kľúčovými princípmi:

• Včasná intervencia: Rehabilitácia by mala začať čo najskôr po cievnej príhode, ideálne už v akútnej fáze. MUDr. Tkáč zdôrazňuje, že načasovanie rehabilitácie po cievnej mozgovej príhode je dôležité. „Prvé týždne po prekonaní cievnej mozgovej príhody akútneho štádia dochádza k regeneračným alebo reorganizačným procesom organizmu, pokiaľ hovoríme o mozgovom tkanive alebo nervovom tkanive, kde dochádza k reorganizácii štruktúr prepojení. Toto obdobie je obdobie, kedy pacienti majú najväčšiu šancu sa zlepšovať,“ uvádza primár rehabilitačného oddelenia.
• Individuálny prístup: Rehabilitácia by mala byť prispôsobená individuálnym potrebám a cieľom pacienta.
• Intenzívna terapia: Intenzívna terapia, ktorá zahŕňa opakované cvičenia a aktivity, je kľúčová pre dosiahnutie maximálneho pokroku.
• Multidisciplinárny prístup: Spolupráca rôznych odborníkov je nevyhnutná pre komplexnú rehabilitáciu.
• Aktívna účasť pacienta: Aktívna účasť pacienta na rehabilitácii je kľúčová pre dosiahnutie cieľov rehabilitácie.
• Dôraz na funkčnosť: Rehabilitácia by sa mala zameriavať na zlepšenie funkčných schopností pacienta, ako je chôdza, sebaobsluha a komunikácia.
• Kontinuita starostlivosti: Rehabilitácia by mala pokračovať aj po prepustení pacienta z nemocnice, v domácom prostredí alebo v ambulantnej rehabilitácii.

MUDr. Tkáč v rozhovore vysvetlil, že terapia pacientov po cievnej mozgovej príhode má niekoľko štádií:

1. Prvé štádium: Absolvuje pacient na neurologickom lôžku, kedy zvláda akútne príznaky cievnej mozgovej príhody a je zatiaľ v rukách neurológov.
2. Druhé štádium (včasná rehabilitácia): Pacient môže byť preložený z neurologického lôžka na rehabilitačné lôžko.
3. Tretie štádium (následná rehabilitácia): Pacient je naučený vykonávať základné funkčnosti pre život, aktivity denného života. Potom sa snažíme zlepšovať funkčné poruchy, ktoré tam ešte ostali.

„Nervové tkanivo sa nedokáže regenerovať, ale má určitú mieru plasticity, ktorú označujeme ako neuroplasticita. To znamená, že niektoré spojenia, ktoré boli porušené, zničené, je možné znova inými mechanizmami a štruktúrami pozapájať. Neuroplasticita je teda proces, kedy sa zapájajú ďalšie štruktúry, vytvárajú sa nové spojenia. Proces neuroplasticity prvé týždne, prvé mesiace po cievnej mozgovej príhode klesá. „Do prvého polroka je najintenzívnejší, vtedy by sme sa mali najviac snažiť. Do roka a po roku sú zlepšenia minimálne.“

Metódy rehabilitácie

Rehabilitácia po cievnej príhode zahŕňa rôzne metódy a techniky, ktoré sa používajú na zlepšenie funkčných schopností pacienta:

• Fyzioterapia: Zameriava sa na zlepšenie pohyblivosti, sily, koordinácie a rovnováhy. Fyzioterapeut používa rôzne cvičenia, techniky manuálnej terapie a prístrojové metódy. Konvenčná fyzioterapia veľmi dobre dopĺňa robotickú, hlavne v skorých fázach, kedy roboty nie sú ešte indikované.
• Ergoterapia: Zameriava sa na zlepšenie sebaobslužných činností, ako je obliekanie, umývanie, jedenie a varenie. Ergoterapeut používa rôzne aktivity a pomôcky.
• Logopédia: Zameriava sa na zlepšenie reči, jazyka, komunikácie a prehĺtania.
• Psychoterapia: Zameriava sa na zvládanie emocionálnych a psychologických problémov, ako je depresia, úzkosť a frustrácia.
• Sociálna práca: Zameriava sa na riešenie sociálnych problémov, ako je nedostatok finančných prostriedkov, problémy s bývaním a izolácia.

Špecifické aspekty rehabilitácie

• Rehabilitácia Horných Končatín: Dôležitá pre zlepšenie sebaobslužných činností a návrat do práce. Metódy rehabilitácie zahŕňajú cvičenia na zlepšenie sily, pohyblivosti, koordinácie a jemnej motoriky.
• Rehabilitácia Dolných Končatín: Dôležitá pre zlepšenie chôdze, rovnováhy a mobility. Metódy rehabilitácie zahŕňajú cvičenia na zlepšenie sily, pohyblivosti, koordinácie a vytrvalosti. Používajú sa aj rôzne pomôcky, ako sú ortézy a chodítka.
• Rehabilitácia Reči a Jazyka: Dôležitá pre zlepšenie komunikácie a porozumenia. Metódy rehabilitácie zahŕňajú cvičenia na zlepšenie artikulácie, gramatiky, slovnej zásoby a porozumenia.
• Rehabilitácia Kognitívnych Funkcií: Dôležitá pre zlepšenie pamäti, pozornosti, myslenia a riešenia problémov. Metódy rehabilitácie zahŕňajú cvičenia na zlepšenie týchto funkcií a stratégie na kompenzáciu kognitívnych deficitov.

Inovácie v rehabilitácii

Rehabilitácia podľa slov MUDr. Tkáča prekonáva veľkými skokmi svoj rozvoj aj vďaka moderným technológiám. Inovácie v rehabilitácii po cievnej mozgovej príhode sú kľúčové pre zlepšenie výsledkov. MUDr. Tkáč v treťom rozhovore hovoril o rehabilitácii a inováciách v rehabilitácii po cievnej mozgovej príhode.

Robotická rehabilitácia

„V našej Nemocnici AGEL Bratislava sú stroje, ktoré dokážu efektívne cvičiť s pacientami, ktoré dokážu mechanickým spôsobom hýbať hore, dole končatinou,“ uviedol. „Roboty často pracujú s rôznymi softvérmi, hovoríme o semi-imerznej virtuálnej realite, kedy to vyzerá, akoby pacient hral počítačovú hru s robotom, ale hra má vždy rehabilitačný zámer. To znamená, musí napríklad na robotickej ruke na monitore obkreslovať nejaké objekty. Samozrejme, ruka je slabá, ochrnutá, ale robot mu pomáha viac zamerať pohyb, aby mohol čo najlepšie napríklad obkresliť daný predmet. Robotická rehabilitácia prináša aj senzomotorickú stimuláciu, kedy pacient vidí predmety alebo hru. Jeho pohybové akcie v tom momente, ako ich vykonáva, vie spätnou väzbou aj ovplyvňovať. Zároveň aj šetrí zdravotnícky personál, pretože postaviť pacienta, udržať mu ruku by museli zvládať možno i dvaja fyzioterapeuti naraz, robot to zvládne samostatne. Ako MUDr. Tkáč upresnil, fyzioterapeut skôr dohliada na proces.

Následne upozornil, že robotická rehabilitácia má aj kontraindikácie. „Často je mylná predstava o tom, že pacient, ktorý nedokáže úplne komunikovať, je nedostatočne zotavený, že sa dá do robota a robot s ním bude všetko cvičiť a všetko zvládne. To nie je tak. Existujú aj roboty, ktoré je možné používať na lôžku, keď pacient ešte nie je schopný chôdze, ale ide o stimulačné procesy, ktoré majú pacientovi dopomôcť prinášať signály do mozgu. „Pokiaľ chceme začať intenzívnu rehabilitáciu, tak pacient musí spĺňať určité kritériá,“ dodal MUDr. Tkáč.

Telemedicína a digitálne aplikácie

Podľa MUDr. Tkáča má v rehabilitácii priestor i telemedicína. „Je to ďalší segment, v ktorom má rehabilitácia ďalší posun. Sú rôzne aplikácie, ktoré pomáhajú cvičiť alebo správne rehabilitovať. Fyzioterapeut dokáže na diaľku vyhodnocovať, dokáže vidieť, koľko pacient cvičil, dokáže vidieť, ako to šlo,“ povedal.

Špecifické výzvy: Spasticita

Ďalší jav, ktorý vzniká u pacientov po cievnej mozgovej príhode, je reakcia svalov na postihnutie - spasticita. „Svaly sú najprv akoby opadnuté, hovorí sa o chabej spasticite, ktorá časom prechádza do hypertonickej spasticity, svaly sú stuhnuté a dochádza k ich skracovaniu,“ uviedol MUDr. Tkáč. Dôležité je podľa neho odpozorovať nástup spasticity a zaliečiť ju, „pretože preťažené svaly, skrátené, hyperbolické nám bránia vykonávať nejaký pohyb. Pri spasticite vyzdvihol opäť spoluprácu s neurológmi, ktorí aplikujú v prípade liečby spasticity botulotoxín. Zároveň MUDr. Tkáč podotkol, že na západe alebo aj v Čechách môžu botulotoxín aplikovať aj rehabilitační lekári.

Nefarmakologické metódy liečby u seniorov

Výskumy PhDr. Kataríny Zrubákovej PhD., PhDr. Márie Novysedlákovej PhD., a PhDr. Mgr. Mariany Magerčiakovej, PhD., MPH, MBA, zdôrazňujú význam nefarmakologických metód liečby u seniorov, vrátane tých po cievnej príhode. Tieto metódy zahŕňajú:

• Edukácia pacienta a rodiny: Poskytovanie informácií o cievnej príhode, rehabilitácii a prevencii.
• Podpora zdravého životného štýlu: Podpora zdravej výživy, pravidelnej pohybovej aktivity a abstinencie od fajčenia a nadmerného pitia alkoholu.
• Kognitívny tréning: Cvičenia na zlepšenie pamäti, pozornosti a myslenia.
• Relaxačné techniky: Techniky na zníženie stresu a napätia, ako je meditácia a dychové cvičenia.
• Arteterapia a muzikoterapia: Používanie umenia a hudby na zlepšenie emocionálneho stavu a kognitívnych funkcií.
• Sociálna aktivizácia: Podpora sociálnych kontaktov a aktivít, ako je účasť na spoločenských podujatiach a dobrovoľníctvo.

PhDr. Katarína Zrubáková PhD., PhDr. Mgr. Mariana Magerčiaková, PhD., MPH, MBA, a PhDr. Mária Novysedláková PhD. sa venovali využitiu nefarmakologickej liečby u seniorov v komunitnej a ústavnej starostlivosti.

Výživa a hydratácia u seniorov

PhDr. Bc. Eva Moraučíková, PhD., MPH, PhDr. Katarína Zrubáková PhD., PhDr. Mgr. Mariana Magerčiaková, PhD., MPH, MBA, a PhDr. Mária Novysedláková PhD. sa venovali problematike výživy a hydratácie v liečebno-preventívnej starostlivosti o seniorov. U pacientov po cievnej príhode je dôležité zabezpečiť dostatočný príjem živín a tekutín, aby sa podporila regenerácia a predišlo sa komplikáciám, ako je dehydratácia a malnutrícia.

Písomné edukačné materiály pre geriatrických pacientov

PhDr. Marcela Ižová PhD., PhDr. Mgr. Mariana Magerčiaková, PhD., MPH, MBA sa podieľali na tvorbe písomných edukačných materiálov pre geriatrických pacientov. Tieto materiály môžu pomôcť pacientom a ich rodinám lepšie porozumieť cievnej príhode, rehabilitácii a prevencii.

Obezita u žien v staršom veku

PhDr. Bc. Eva Moraučíková, PhD., MPH, PhDr. Marcela Ižová PhD., a PhDr. Mgr. Mariana Magerčiaková, PhD., MPH, MBA, sa zaoberali problematikou obezity u žien v staršom veku. Obezita je rizikovým faktorom cievnej príhody, preto je dôležité venovať pozornosť prevencii a liečbe obezity u seniorov.

Študijné materiály a výskumné projekty Masarykovej univerzity

Masarykova univerzita a Katolícka univerzita v Ružomberku sa aktívne podieľajú na výskume a vzdelávaní v oblasti rehabilitácie pacientov po cievnej príhode. Medzi významné projekty a publikácie patria:

• KEGA projekty: Rôzne projekty KEGA zamerané na ošetrovateľstvo, farmakoterapiu seniorov, nefarmakologickú liečbu a podporu zdravotnej gramotnosti.
• Ošetrovateľský slovník: KEGA projekt zameraný na tvorbu ošetrovateľského slovníka.
• Vzdelávanie a rekvalifikácia nezamestnaných žien: ESF projekt zameraný na vzdelávanie a rekvalifikáciu nezamestnaných žien v oblasti ošetrovateľstva a zdravotnej starostlivosti.
• Publikácie: Publikácie zamerané na rôzne aspekty rehabilitácie pacientov po cievnej príhode, vrátane nefarmakologickej liečby, výživy, edukácie a sociálnych problémov.
• Vybrané kapitoly z ošetrovateľských techník: Publikácia, na ktorej sa podieľali prof. PhDr. Mgr. Helena Kadučáková PhD., doc. PhDr. PaedDr. Viera Simočková PhD., a ďalší odborníci, poskytuje komplexný pohľad na ošetrovateľské techniky v rehabilitácii.

Diplomová práca Masarykovej univerzity

Diplomová práca s názvom Rehabilitácia u pacientov po cievnej mozgovej príhode s diabetes mellitus bez komplikácií a s diabetes mellitus s komplikáciami od Evy Ďurkovej, vypracovaná na Masarykovej univerzite, Lekárskej fakulte v roku 2012, sa zaoberá problematikou rehabilitácie diabetických pacientov s diagnózou cievna mozgová príhoda s výskytom chronických diabetických komplikácií a bez nich. Cieľom práce bolo zhodnotiť vplyv komplexnej rehabilitácie na funkčnú nezávislosť pacientov a zistiť do akej miery túto nezávislosť diabetické komlikácie ovplyvňujú.

tags: #masarykova #univerzita #rehabilitacia #pacientov #po #cievnej