Strata zamestnania je nepríjemná životná situácia, ktorá prináša finančnú neistotu. Našťastie existuje systém dávok v nezamestnanosti, ktorý má občanom pomôcť preklenúť toto obdobie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach nároku na dávku v nezamestnanosti, povinnostiach uchádzačov o zamestnanie, ako aj o súbehu nároku na dávku v nezamestnanosti a odstupné.
Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti
Na to, aby občan mal nárok na dávku v nezamestnanosti, musí splniť niekoľko podmienok stanovených zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Evidencia na úrade práce
Uchádzač musí byť evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste svojho trvalého alebo obvyklého pobytu. Ak občan požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 7 dní kalendárnych dní odo dňa skončenia zamestnania, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 34 ods. 3 písm. a) ZSZ. Ak občan požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 10 kalendárnych dní po ukončení pracovného pomeru, bude zaradený do evidencie nasledujúcim dňom po ukončení zamestnania.
Poistenie v nezamestnanosti
Základnou podmienkou, ktorá ovplyvňuje vznik nároku na dávku v nezamestnanosti je, aby poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní, teda 2 roky. Predpoklad nároku na dávku v nezamestnanosti je podmienený obdobím účasti na poistení v nezamestnanosti. Podmienka štyroch rokov platí od 1. januára 2018. Do 31.12.2017 platila podmienka troch rokov. Nárok na dávku v nezamestnanosti vám vznikne, ak ste registrovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce v mieste svojho trvalého alebo obvyklého pobytu a pred touto evidenciou ste boli povinne poistená v nezamestnanosti buď ako zamestnankyňa, alebo dohodárka s pravidelným mesačným príjmom na základe dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, alebo ste policajtka alebo profesionálna vojačka (prípadne iná osoba, na ktorú sa vzťahuje zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov), ktorá nesplnila podmienky na vznik nároku na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok alebo na invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, alebo dobrovoľne poistená v nezamestnanosti.
Každý, kto pracuje na základe riadne uzatvorenej pracovnej zmluvy, obdobného právneho vzťahu alebo na základe dohôd o vykonaní práce a dohôd o pracovnej činnosti, z ktorého mu vyplýva právo na pravidelný príjem, je okrem nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia povinný byť prihlásený a platiť poistné aj na poistenie v nezamestnanosti. Toto poistenie slúži pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Z poistenia v nezamestnanosti je uhrádzaná dávka v nezamestnanosti. Nárok na vyplácanie dávky v nezamestnanosti máte, ak ste boli v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistení v nezamestnanosti (povinne ako zamestnanec alebo dobrovoľne ako dobrovoľne poistená osoba) najmenej dva roky, t. j. 730 dní, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak (§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z. Za určitých podmienok môže nárok na dávku v nezamestnanosti vzniknúť aj policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ak po skončení výkonu služby je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z. Ak žiadateľ o dávku v nezamestnanosti nezískal potrebný čas poistenia v nezamestnanosti (730 dní), nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikne. Pobočka Sociálnej poisťovne vydá o tejto skutočnosti rozhodnutie, ktorým sa nárok na dávku neprizná. Vedeli ste? Sociálna poisťovňa od 1. Dávka sa poskytuje počas podporného obdobiav nezamestnanosti. V § 105 zákona ods. 3 č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sú ustanovené podmienky, za akých je možné poberať dávku v nezamestnanosti, ak ste boli v období kratšom ako dva roky opätovne zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak ste boli vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období kratšom ako dva roky ste boli opäť do tejto evidencie zaradení, máte nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, avšak len za to obdobie, ktoré vám zostalo do ukončenia podporného obdobia. V prípade, že budete vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas podporného obdobia, máte nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia. Upozornenie Jednorazovým vyplatením 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia strácate nárok na poskytnutie dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak ste boli v období kratšom ako dva roky opätovne zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 105 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. Ako poberateľ dávky máte povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. zákona č. 461/2003 Z. z. Dátum poslednej zmeny: 23. 5. Dátum zverejnenia: 16. 6.
Aktívne hľadanie zamestnania
Uchádzač musí aktívne hľadať zamestnanie a preukazovať túto aktivitu úradu práce. Osoba evidovaná na úrade práce si môže sama zvoliť, akou formou preukáže, že si prácu aktívne hľadá. Úrad akceptuje niekoľko typov dokumentov. Najčastejšie ide o žiadosť o prijatie do pracovného pomeru na konkrétne pracovné miesto. Uchádzač môže predložiť aj oficiálne tlačivo úradu, na ktorom zamestnávateľ potvrdí, že sa uňho osobne uchádzal o prácu. Do zoznamu akceptovaných dokladov patrí aj potvrdenie o začatí konania v súvislosti s osobnou či pracovnou asistenciou. Uchádzači môžu úrad presvedčiť o svojom úsilí aj žiadosťou o sprostredkovanie zamestnania u agentúry, ktorá takúto službu poskytuje za peniaze.
Žiadna aktívna živnosť
Uchádzač nemôže mať aktívnu živnosť. Živnosť musí byť buď zrušená alebo pozastavená. Na získanie nárok na dávku v nezamestnanosti platí, že nemôžete mať živnosť aktívnu. Živnosť buď zrušíte alebo stačí ak vykonávanie živnosti pozastavíte na určitú dobu. To znamená v prípade pozastavenej alebo zrušenej živnosti máte nárok na dávku v nezamestnanosti za splnenia ostatných podmienok.
Povinnosti uchádzača o zamestnanie
Okrem splnenia podmienok pre nárok na dávku v nezamestnanosti má uchádzač o zamestnanie aj niekoľko povinností:
- Aktívne hľadanie zamestnania a preukazovanie tejto aktivity úradu práce.
- Dostavenie sa na úrad práce v stanovenom termíne. Ak sa uchádzač nemôže dostaviť na úrad práce, je povinný túto skutočnosť oznámiť (osobne, telefonicky, poštou) a ospravedlniť svoju neprítomnosť.
- Oznámenie práceneschopnosti. V prípade nemoci, ak sa uchádzač o zamestnanie nemôže dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu (osobne, telefonicky, poštou) a následne je povinný dať si vystaviť doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti. Do troch pracovných dní od dátumu vystavenia má povinnosť predložiť doklad o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti. Ukončenie pracovnej neschopnosti musí preukázať osobne v pracovný deň nasledujúci po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. UoZ si od ošetrujúceho alebo odborného lekára vyžiada odpis ePN v súlade s §12a odst.3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
- Preukazovanie skutočností rozhodujúcich pre nárok na dávku. Poberateľ dávky v nezamestnanosti má povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Každú zmenu týchto skutočností je povinný oznámiť príslušnej pobočke do ôsmich dní.
Vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie
Úrad práce má právo vyradiť uchádzača z evidencie, ak nastane niektorá zo skutočností vymedzených v § 36 ods. 1 Zákona o službách zamestnanosti. Medzi najčastejšie dôvody patria:
- Nástup do zamestnania: Ak uchádzač nastúpi do zamestnania na základe pracovnej zmluvy alebo obdobného pracovného vzťahu.
- Začatie samostatnej zárobkovej činnosti: Ak uchádzač začne podnikať ako živnostník alebo iná forma samostatnej zárobkovej činnosti.
- Nástup na sústavnú prípravu na povolanie: Ak uchádzač začne študovať na dennom štúdiu alebo inom programe sústavnej prípravy na povolanie.
- Nespolupráca s úradom: Ak uchádzač bez vážnych dôvodov nesplní povinnosti voči úradu, ako napríklad nedostavenie sa na stretnutie, odmietnutie ponuky vhodného zamestnania alebo rekvalifikačného kurzu. V prípade nespolupráce s úradom, ak uchádzač odmietne nastúpiť na rekvalifikačný kurz bez vážneho dôvodu, úrad ho môže vyradiť z evidencie pre nespoluprácu. V takomto prípade je možné požiadať o znovuzaradenie do evidencie až po šiestich mesiacoch.
- Nedodržanie liečebného režimu počas PN: Porušenie pravidiel počas práceneschopnosti môže viesť k vyradeniu z evidencie.
- Odchod do zahraničia: Ak uchádzač odíde do členského štátu Európskej únie alebo do inej krajiny na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní (§36 ods. 1 písm. j) a k) Zákona 5/2004 Z.z.) s výnimkou odchodu do členského štátu Európskej únie s cieľom hľadať si zamestnanie podľa (§ 34 ods.
Možnosti privyrobenia si počas evidencie na úrade práce
Počas evidencie na úrade práce je možné privyrobiť si na dohodu o pracovnej činnosti alebo o vykonaní práce. Výška odmeny za vykonávanú činnosť nesmie presiahnuť v úhrne 273,99 eur (suma platná do 30.6.2025). Dôležité je, že kópiu dohody je potrebné predložiť na úrade práce najneskôr deň pred jej začiatkom. Uchádzač však nemôže mať uzatvorenú dohodu so zamestnávateľom, u ktorého bol bezprostredne pred zaradením do evidencie v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy alebo na dohodu.
Práca v inom členskom štáte EÚ
Ak občan SR pracoval v inom členskom štáte Európskej únie (ďalej len „členský štát EÚ) a zárobkovú činnosť v tomto členskom štáte EÚ skončil, tak sa naňho vzťahujú aj Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia 883/2004 (ďalej len „koordinačné nariadenia EÚ). Nárok na dávku v nezamestnanosti sa podľa koordinačných nariadení EÚ prednostne uplatňuje v štáte EÚ, v ktorom bol občan naposledy zamestnaný. Ak by si občan uplatňoval nárok na dávku v nezamestnanosti až po návrate do SR, tak sa prísnejšie skúmajú viaceré podmienky súvisiace s väzbami na SR.
Výška a výpočet dávky v nezamestnanosti
Výška dávky v nezamestnanosti sa vypočíta z vymeriavacích základov zo všetkých zamestnaní v rozhodujúcom období (posledné dva roky), z ktorých bolo platené poistné v nezamestnanosti. Ak občan pred zaradením do evidencie, za rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky t. j. Dávka v nezamestnanosti sa podľa § 116 ZSP vypláca mesačne pozadu v lehote určenej Sociálnou poisťovňou. Na žiadosť príjemcu dávky sa dávka vypláca v hotovosti (poštovou poukážkou). Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne rozhodla o priznaní dávky v nezamestnanosti poistencovi na obdobie 6 mesiacov, a to od 1. 6. Dávka v nezamestnanosti sa vypláca mesačne pozadu podľa rozhodnutia o priznaní dávky spôsobom, aký si poistenec zvolí priamo na tlačive Žiadosť o dávku v nezamestnanosti v časti D. Prednostne sa dávka vypláca na bankový účet uvedený v žiadosti o dávku. DVZ sa podľa § 108 ods. 2 ZSP zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. DVZ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podľa § 108 ods. 2 ZSP podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa ZSP alebo poistné na výsluhový príspevok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ je podľa § 108 ZSP obdobie 2 rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.
Maximálna dávka v nezamestnanosti je limitovaná a od 1. júla 2022 vo výške 1 234,30 eur pri 31-dňovom mesiaci a 1 194,50 eur pri 30-dňovom mesiaci. Maximálna výška dávky v nezamestnanosti v roku 2025 je 1 553,30 eur za 30-dňový mesiac a 1 503,20 eur za 31-dňový mesiac. Nová suma maximálnej výšky dávky v nezamestnanosti sa týka len nových dávok, t. j. dávok, ktoré vznikli po 1.7.2022.
Časté chyby a omyly pri uplatňovaní nároku na dávku
Ľudia častokrát nevedia, že pokiaľ majú príjmy z dohôd s nepravidelným príjmom, z ktorých sa poistenie v nezamestnanosti neplatí, nemajú nárok na získanie dávky v nezamestnanosti. Rovnako sa stáva, že SZČO si platia povinné poistné na sociálne poistenie, ktorého súčasťou nie je platba poistného v nezamestnanosti a pri ukončení podnikania sú prekvapení, že nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu, že si toto poistenie neplatili. Rovnako ľudia častokrát nevedia, či majú nárok na dávku v nezamestnanosti ak pracovali na skrátený úväzok. Občania niekedy nevedia o možnosti, že vyplatenie dávky môže občan uplatniť spätne až do troch rokov od vzniku nároku na dávku. Musí byť ale splnená podmienka, že po strate zamestnania sa bol zaevidovať na úrade práce a má o tejto skutočnosti potvrdenie.
Plánovaná "pracovná prestávka" (Sabbatical) a dávky v nezamestnanosti
V súčasnosti je možné poberať dávky v nezamestnanosti aj pri dobrovoľne ukončenom pracovnom pomere, napríklad z dôvodu tzv. plánovanej „pracovnej prestávky“ (sabbatical). Hlavnou podmienkou, ktorá sa posudzuje na získanie dávky v nezamestnanosti je, aby poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky (730 dní) a aby počas tohto obdobia trvalo poistenie v nezamestnanosti.
Ako si vybaviť podporu v nezamestnanosti?
Od 1. júla 2020 možno požiadať o dávky v nezamestnanosti aj na úrade práce. Spraviť tak môžete priamo pri prihlasovaní sa na úrad práce v tlačive Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktoré už slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Zamestnanec úradu pri podávaní žiadosti poskytne občanovi informácie o podmienkach evidencie na úrade a poučí ho, že žiadosť o zaradenie je zároveň žiadosťou o dávku v nezamestnanosti, ktorú posudzuje, priznáva a vypláca Sociálna poisťovňa. Ústredie práce tvrdí, že základnou podmienkou pre uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti a jej vyplácanie je, aby bol občan zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Zároveň platí, že na dávku majú nárok len ľudia, ktorí si platia poistenie v nezamestnanosti. Povinne si ho platia len zamestnanci. Ostatní si ho môžu platiť dobrovoľne. Od začiatku vlaňajška sa každý môže do evidencie uchádzačov o prácu zapísať aj online cez portál verejnej správy. Systém ponúka dve elektronické služby - podanie žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a podanie žiadosti o sprostredkovanie vhodného pracovného miesta.
Doba poberania dávky v nezamestnanosti
Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov. Dĺžka podpory je maximálne pol roka. Ak dávku v nezamestnanosti poberáte na účet, dostanete ju okolo 15. dňa v mesiaci (za predošlý mesiac). Prvú dávku v nezamestnanosti zvyčajne dostanete v polovici mesiaca nasledujúceho po zaradení do evidencie. Nárok na dávku vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a naopak, zaniká po šiestich mesiacoch (po uplynutí podporného obdobia). V marci 2013 Sociálna poisťovňa vyplácala 45 627 dávok v nezamestnanosti.
Prerušenie poberania dávky v nezamestnanosti
Poberanie podpory v nezamestnanosti si viete aj prerušiť. Ak si po troch mesiacoch poberania dávky nájdete prácu, ale nie ste si istý či v nej vydržíte, zvyšné 3 mesiace dávky vás budú čakať. Po šiestich mesiacoch sa vyplácanie podpory v nezamestnanosti automaticky ukončí - aj v prípade, že si dovtedy nenájdete novú prácu. V evidencii uchádzačov o zamestnanie však môžete zostať aj naďalej.
Vplyv evidencie na úrade práce na dôchodok a zdravotné poistenie
Doba, počas ktorej ste evidovaný ako nezamestnaný, nie je obdobím dôchodkového poistenia. Nebude vám teda započítaná do výpočtu dôchodku. Evidencia na úrade práce sa nezapočítava ani do odpracovaných rokov. Medzi hlavné výhody registrácie na úrade práce patrí aj to, že uchádzač o zamestnanie nemusí platiť zdravotné poistenie, ale bude ho za neho platiť štát. Avšak úrad môže prerušiť vyplácanie dávky, ak uchádzač poberá nemocenské, materské, ošetrovné alebo rodičovský príspevok.
Dávka v nezamestnanosti a odstupné
Častou otázkou je, či je možné prihlásiť sa na úrad práce, keď ste stratili zamestnanie a poberáte odstupné od predošlého zamestnávateľa. Je možná podpora v nezamestnanosti a odstupné v súbehu? Na oboje otázky môžeme odpovedať áno. Aby ste mohli poberať dávky v nezamestnanosti aj pri 5 mesačnom odstupnom, prihláste sa na úrad práce.
Má odstupné vyplatené pri skončení pracovného pomeru vplyv na dĺžku poberania podpory v nezamestnanosti?
Vyplatenie odstupného zamestnancovi zo strany zamestnávateľa nemá vplyv na dĺžku (ani výšku) poskytovania dávky v nezamestnanosti. Odstupné je považované za určitú satisfakciu, ktorú zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za to, že pracovný pomer sa končí skôr ako predpokladala pracovná zmluva a skončenie pracovného pomeru nespočíva v osobe zamestnanca, ale v osobe zamestnávateľa. Výška poskytnutého odstupného sa nezapočítava ani do vymeriavacieho základu pre výpočet dávky v nezamestnanosti podľa § 138 ods.
Na oboje otázky môžeme odpovedať áno. Aby ste mohli poberať dávky v nezamestnanosti aj pri 5 mesačnom odstupnom, prihláste sa na úrad práce. Ak chcete poberať podporu v nezamestnanosti a aj odstupné naraz, najlepšie je zaregistrovať sa na úrade práce hneď prvý pracovný deň. Na nič nečakajte. Deň, kedy vám príde prvá dávka v nezamestnanosti závisí od prvej návštevy úradu práce a nie od výšky a dĺžky odstupného. Väčšinou po druhom predvolaní na úrad práce vám dajú potvrdenie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ďalej si vypíšte žiadosť o dávku v nezamestnanosti a odovzdajte ju v sociálnej poisťovni. Súbeh podpory v nezamestnanosti a odstupného je na Slovensku realita. Napríklad v susednom Česku musíte najprv vyčerpať odstupné a až potom je možné poberať podporu v nezamestnanosti. Určite nie je dobrý nápad stať sa dobrovoľne nezamestnaným.
Odstupné
Ukončenie pracovného pomeru je vo väčšine prípadov spojené aj s nárokom na odstupné. Ide o finančnú kompenzáciu, na ktorú má v prípade nezaviného ukončenia pracovného pomeru zamestnanec nárok. Odstupné predstavuje peňažné plnenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi ako určitú kompenzáciu pri skončení pracovného pomeru. Toto plnenie slúži ako satisfakcia za predčasné ukončenie pracovného pomeru dohodnutého na neurčitý čas.
Kedy má zamestnanec nárok na odstupné?
Zamestnanec má nárok na odstupné v prípade, ak je jeho pracovný pomer ukončený z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce. Medzi tieto dôvody patrí:
- Organizačné dôvody: Ak zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodu zrušenia alebo premiestnenia pracovného miesta zamestnanca.
- Zdravotné dôvody: Ak zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.
Zamestnanec nemá nárok na odstupné, ak podal výpoveď sám alebo bol prepustený z dôvodov, ktoré vyplývajú z porušenia pracovných povinností.
Výška odstupného
Výška odstupného sa počíta podľa pomeru rokov odpracovaných pre zamestnávateľa a násobku jeho priemerného mesačného zárobku. Zákonník práce ustanovuje minimálnu sumu odstupného, ale zamestnávatelia môžu v kolektívnych zmluvách alebo interných predpisoch upraviť poskytovanie odstupného aj nad minimálny rozsah.
Odstupné zo zdravotných dôvodov
Nárok na odstupné zo zdravotných dôvodov je dôležitou formou ochrany zamestnancov, ktorí sa ocitli v nepríjemnej situácii spôsobenej zdravotnými komplikáciami. Zamestnancovi patrí odstupné v prípade, že podľa lekárskeho posudku nesmie alebo nemôže vykonávať prácu z dôvodu zdravotného postihnutia, choroby z povolania alebo pracovného úrazu. Odstupné v tomto prípade predstavuje najmenej 12-násobok priemerného mesačného zárobku. Od januára 2025 nastáva jedna zásadná zmena. Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer z dôvodu straty zdravotnej spôsobilosti (pracovný úraz, choroba spôsobená povolaním a pod.), odstupné bude po novom vyplácať priamo poisťovňa, u ktorej je zamestnávateľ zo zákona poistený. Výška odstupného bude predstavovať 12-násobok mesačného zárobku a tým pádom zostáva zachovaná.
Výpoveď dohodou a odstupné
"Výpoveď dohodou" v Zákonníku práce neexistuje. Pracovný pomer možno ukončiť iba výpoveďou zamestnanca alebo po vzájomnej dohode. Ak sa obe strany dohodnú na ukončení pracovného pomeru, nárok na odstupné nie je povinný, ale zamestnávateľ môže odstupné ponúknuť. Väčšinou zamestnávateľ ponúka odstupné vo výške jedného základného platu. V tomto prípade sa prijaté finančné prostriedky skôr považujú za odmenu než za odstupné. V prípade dohody o skončení pracovného pomeru je dôležité, aby bol dôvod skončenia pracovného pomeru uvedený v dohode. Ak je dôvod skončenia pracovného pomeru v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce, zamestnanec má nárok na odstupné.
Žiadosť o odstupné a postup pri nevyplatení
Žiadosť o odstupné by mala byť podaná písomne. Ak zamestnávateľ ani po dohode odstupné nevyplatí, skúste ho najprv písomne vyzvať na nápravu. Zamestnanec má nárok na odstupné, ak je jeho pracovný pomer ukončený z organizačných alebo prevádzkových dôvodov. Ďalšími prípadmi sú zrušenie alebo premiestnenie pracovného miesta, prípadne ak sa zamestnanec stane tzv. Zamestnanci, ktorí patria do špecifických chránených skupín, napr. Ak je pracovný pomer ukončený zo strany zamestnávateľa z organizačných dôvodov, zamestnávateľ môže z dobrej vôle výšku odstupného zvýšiť.
Odchodné
Odchodné predstavuje peňažné plnenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na poberanie dôchodku.
Podmienky nároku na odchodné
Nárok na odchodné vzniká zamestnancovi, ktorému vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%). Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
Výška odchodného
Odchodné patrí zamestnancovi najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku. Pracovná zmluva alebo kolektívna zmluva môžu výšku odchodného upraviť pre zamestnanca výhodnejšie.
Kedy zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné?
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce (okamžité skončenie pracovného pomeru).
Výplata odchodného
Výplata odchodného sa odvíja od predloženia dokladu o podaní žiadosti o dôchodok alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne zamestnancom zamestnávateľovi.
Súbeh odstupného a odchodného
V zmysle súčasnej právnej úpravy nie je vylúčený súbeh nárokov na odstupné a odchodné.
Odstupné, odchodné a dane
Odstupné aj odchodné patria medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a podliehajú odvodu preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a odvodu poistného na sociálne poistenie. Výnimkou je príjem z odchodného, výsluhového príspevku alebo príjmov z rekreačnej starostlivosti podľa zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý nepodlieha zdravotnému poisteniu.
Úrad práce a podpora v nezamestnanosti
Po skončení pracovného pomeru a vyplatení odstupného je potrebné sa zaregistrovať na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie.
Dĺžka evidencie na úrade práce
Ak občan požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 10 kalendárnych dní po ukončení pracovného pomeru, bude zaradený do evidencie nasledujúcim dňom po ukončení zamestnania.
Podmienky evidencie na úrade práce
Zamestnanec úradu pri podávaní žiadosti poskytne občanovi informácie o podmienkach evidencie na úrade a poučí ho, že žiadosť o zaradenie je zároveň žiadosťou o dávku v nezamestnanosti, ktorú posudzuje, priznáva a vypláca Sociálna poisťovňa.
Práva a povinnosti uchádzača o zamestnanie
Úrad práce poskytne uchádzačovi informácie o:
- podmienkach evidencie na úrade,
- možnostiach aktívneho hľadania zamestnania,
- nástrojoch aktívnych opatrení na trhu práce (o vzdelávaní a príprave pre trh práce a príspevkoch napr. na dochádzku za prácou a pod.).
Práceneschopnosť uchádzača o zamestnanie
V prípade, že uchádzač o zamestnanie je práceneschopný a nemôže sa dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu.
Nárok na podporu v nezamestnanosti a odstupné
Áno, aj keď zamestnanec dostane odstupné, môže mať nárok na podporu v nezamestnanosti. Ak má zamestnanec dostatočné odstupné, môže to ovplyvniť okamžité vyplácanie podpory. Dávka v nezamestnanosti sa vypočítava z platu zamestnanca a je vyplácaná úradom práce.
Odstupné a dôchodcovia
Dôchodcovia, ktorí sú stále zamestnaní, či už na plný alebo skrátený úväzok, môžu mať nárok na odstupné rovnakým spôsobom ako ostatní zamestnanci. Aj keď dôchodca nemusí mať nárok na odstupné, môže mať prístup k iným formám ochrany, vrátane dôchodkových a sociálnych dávok.
Dôležité faktory ovplyvňujúce nárok na odstupné
Dôvody ukončenia: Ak je prepustenie z dôvodu organizačných zmien, nárok na odstupné pravdepodobne existuje. Dohodnuté odstupné: Niektorí zamestnávatelia dohodnú odstupné vo svojich pracovných zmluvách alebo kolektívnych dohodách. Zákazy diskriminácie: Ak je zamestnanec prepustený na základe diskriminačných dôvodov, nárok na odstupné pravdepodobne existuje.
Odstupné hrá pre zamestnancov dôležitú úlohu v procese prechodu medzi zamestnaniami. Poskytuje finančnú podporu pri hľadaní novej pracovnej príležitosti a pomáha zmierniť náklady spojené s náhlou stratou zamestnania. Je nevyhnutné byť informovaný o tom, za akých podmienok a v akej výške je možné odstupné získať.
tags: #odstupne #a #prispevok #vnezamestnanosti