Nemocenské dávky pre podnikateľov a dôchodcov: Kompletný sprievodca pravidlami a nárokmi

Aj podnikateľov môže prekvapiť choroba. V takýchto prípadoch je dôležité vedieť, ako vybaviť práceneschopnosť (PN-ku) a aké nároky z nej vyplývajú. Tento článok vám poskytne podrobný prehľad pravidiel pre získanie nemocenských dávok, ako aj informácie o možnostiach komerčného poistenia, ktoré môže byť pre mnohých podnikateľov výhodnejšie.

Nárok na PN-ku pre podnikateľov

K tomu, aby mal podnikateľ nárok na PN-ku, je potrebné, aby si platil odvody do Sociálnej poisťovne, ktorá PN-ku vypláca. Podmienkou pre vznik nároku na PN-ku je teda platenie odvodov a zároveň absencia dlhu voči poisťovni. To znamená, že ak má Sociálna poisťovňa vyplatiť podnikateľovi PN-ku, ten nesmie mať dlhy na sociálnom poistnom. Ak poisťovňa eviduje dlh vo výške do 5 €, vznikne nárok na PN-ku. Ak je dlh na poistnom vyšší, nevznikne nárok na PN-ku. Ak živnostník dosiahol v roku 2024 príjem do limitu, pre ktorý v roku 2025 nevzniká povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne, nemá nárok na nemocenské.

Nárok na nemocenské dávky majú:

• Dobrovoľne nemocensky poistená osoba: Osoby staršie ako 16 rokov, ktoré sú nezamestnané alebo sú študentmi. Poistenci si platia poistné sami, aj keď nemusia. Nárok na nemocenskú dávku im vzniká, ak za posledné dva roky pred nástupom na PN-ku boli nemocensky poistení najmenej 270 dní.
• Povinne nemocensky poistená osoba: Sem patria zamestnanci a živnostníci, ktorí pravidelne platia nemocenské poistenie. Nárok na dávky im vzniká, ak boli uznaní za práceneschopných.
• Osoba v ochrannej lehote: Ochranná lehota začína plynúť po skončení poistenia a trvá sedem dní. Ak bola takáto osoba poistená menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá podľa počtu dní poistenia.

Postup pri vybavovaní PN-ky pre živnostníkov

Keď živnostník spĺňa vyššie uvedené podmienky a ochorie, základom je návšteva lekára. Ten vypíše elektronickú PN-ku, tzv. ePN, a oznámi živnostníkovi dátum najbližšej kontroly. Živnostník môže požiadať lekára o vytlačenie Odpisu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej elektronicky. V tomto dokumente nájde všetky dôležité údaje o svojej PN-ke: dátum vzniku PN, čas vychádzky a nasledujúce lekárske kontroly. Lekár nie je povinný vytlačiť tento dokument automaticky, tieto informácie oznámi živnostníkovi ústne priamo v ordinácii. Vytlačením dokumentu si živnostník nemusí pamätať tieto informácie.

Ak lekár vystaví potvrdenie o vzniku dočasnej PN-ky, tzv. ePN, živnostník nedoručuje žiadne potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti pobočke Sociálnej poisťovne. Inštitúcie si všetky informácie o jeho PN-ke vymenia medzi sebou vo vlastnej réžii.

Pri vzniku prvej ePN by mal živnostník nahlásiť spôsob výplaty nemocenskej dávky. Táto dávka môže byť vyplácaná:

• Na bankový účet živnostníka - prevodom, povinnosť nahlásiť číslo účtu prostredníctvom zriadeného elektronického účtu poistenca.
• Na adresu trvalého pobytu - poštou.

Spôsob podania žiadosti o nemocenské dávky u živnostníka sa líši v závislosti od formy PN-ky:

• Elektronicky: V elektronickej forme sú lekári povinní vystavovať/ukončovať PN od 1.1.2024.
• Papierovo: V papierovej forme sa PN vystavuje/ukončuje výlučne v špecifických prípadoch, napr. v Sociálnej poisťovni.

Dĺžka vyplácania PN-ky a termíny

Vyplácanie PN-ky zaniká ukončením dočasnej pracovnej neschopnosti lekárom. Posledným termínom na vyplácanie je uplynutie 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Z toho vyplýva, že PN-ku môže živnostník čerpať po dobu 52 týždňov. Ak nepriaznivý zdravotný stav pretrváva aj po tejto dobe, je možné požiadať o invalidný dôchodok.

Ak PN začala v priebehu marca 2025, prvá dávka nemocenského je vyplácaná nasledujúci mesiac za predchádzajúci mesiac. To znamená, že prvé nemocenské dorazí v priebehu apríla 2025. Dátumovo sa toto obdobie u každého líši.

Nemocenská dávka sa vypláca za kalendárne dni. Ak príjemca dávky v žiadosti neurčil spôsob výplaty dávky, bude mu vyplatená prostredníctvom jeho Elektronického účtu poistenca. Počas čerpania PN-ky živnostník nemá povinnosť hradiť sociálne ani zdravotné poistné.

Výpočet nemocenskej dávky

PN-ka sa čerpá:

• Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu.
• Od 4. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.

Základom pre výpočet PN-ky je denný vymeriavací základ (DVZ), ktorý vypočítame ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých živnostník zaplatil poistné. Maximálny denný vymeriavací základ pre rok 2025 je stanovený vo výške 94,0274 €. Výška dávky sa zaokrúhľuje na celé desiatky centov nahor.

Pre živnostníkov, ktorí platia minimálne odvody, sa výška nemocenského vypočíta takto:

denný vymeriavací základ = minimálny mesačný vymeriavací základ × počet mesiacov v roku / počet dní v roku

Napríklad, ak Adam, živnostník platiaci minimálne odvody, ochorie na týždeň:

715 € × 12 / 365 = 23,50 €

Adamov denný vymeriavací základ je 23,50 €. Keďže je chorý týždeň, prvé 3 dni dostane 25 % denného vymeriavacieho základu a po zvyšok dní 55 % denného vymeriavacieho základu.

• 1.-3. deň = 23,50 € × 0,25 × 3 = 17,63 €
• 4.-7. deň = 23,50 € × 0,55 × 4 = 51,70 €

Za sedem dní trvania pracovnej neschopnosti dostane Adam nemocenské vo výške 69,33 €.

Tabuľka: Vyplatenie nemocenskej dávky

Kedy Sociálna poisťovňa nepreplatí celú výšku PN-ky?

V momente, keď si ochorenie a s ním spojenú PN-ku spôsobíte sami nadmerným požívaním alkoholu a návykových látok, Sociálna poisťovňa zníži vyplácanie PN-ky na polovicu počas celej doby práceneschopnosti. Zároveň ak ste „vypísaný/á“, musíte dodržiavať liečebný režim a z domova sa vzďaľovať iba v čase predpísaných vychádzok. Sociálna poisťovňa môže vykonať kontrolu a keď vás pracovník poisťovne nenájde doma, stopne vám poisťovňa vyplácanie nemocenskej dávky na dobu 30 dní. Zároveň si vás predvolá na vysvetlenie príčiny, prečo ste v čase kontroly neboli doma. Ak vám predsa len poisťovňa stopne výplatu nemocenského na 30 dní, je dobré vedieť, že toto je maximálna lehota, na ktorú môžu pozastaviť vyplatenie dávky. To znamená, že ak je predpoklad vašej liečby 3 mesiace a kontrola vás nenájde doma hneď na začiatku PN-ky, stopne sa vyplatenie nemocenského na 30 dní a po ich uplynutí sa vyplácanie opäť obnoví a o dávky neprídete.

Alternatívne riešenia: Komerčné poistenie PN-ky

Na Slovensku bolo v roku 2024 aktívnych 377 324 živností. Nemocenské poistenie, z ktorého je pri PN vyplácaná nemocenská dávka, sa počíta z vymeriavacieho základu, ktorý je pre rok 2025 715 €. Samotné nemocenské poistenie sú 4,4 % z vymeriavacieho základu, čiže poistenca to stojí 31,46 € mesačne. Akú mesačnú a dennú nemocenskú dávku ak je na PN dostane za takúto čiastku? Vychádza to približne na iba 335 €/mesačne. V praxi teda môžeme vidieť, že suma je veľmi nízka. Ak by živnostník, ktorý je mesiac na PN a tým pádom nemôže zarábať, dostal 335 € a s tým by mal pokryť svoje a rodinné mesačné výdavky, tak by nastal problém. Musel by siahnuť do rezervy, ktorá je určená na iné veci. Priemerná doba trvania PN-ky na Slovensku bola v prvom polroku 2025 necelých 44 dní. Najdlhšie maródujú ľudia z Prešovského kraja, naopak najkratšie v Bratislavskom kraji. Ešte zaujímavejší pohľad je však na dĺžku PN-ky podľa typu príjmu. Tieto tri kategórie spolu tvoria väčšinu všetkých prípadov PN na Slovensku. Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) to znamená reálne riziko výpadku príjmu.

Pokiaľ patríte do kategórie, ktorá svoje odvody optimalizuje, ale zároveň chcete mať istotu, že v prípade dlhodobej PN budete mať dostatok financií na pokrytie výdavkov, chodu rodiny a liečby, tak je pre Vás riešením poistenie práceneschopnosti v komerčnej poisťovni.

Výhody komerčného poistenia PN-ky

Poistenie práceneschopnosti môžu podnikatelia (SZČO a konatelia s.r.o.) riešiť dvoma spôsobmi. Platením odvodov do Sociálnej poisťovne alebo komerčným poistením PN-ky v poisťovniach. Ak by ste teda ako SZČO platili rovnakých 31 € za poistenie práceneschopnosti do komerčného poistenia, viete z neho dostať mesačnú dávku cca 900 €.

Príklady z praxe ukazujú, že komerčné poistenie môže byť kľúčové pre udržanie finančnej stability:

• Kaderník, 35 rokov: Nepriznáva všetok príjem a oficiálne zarába ročne do 9000 €, aby sa vyhol plateniu odvodov. Ak by sa ocitol na PN, od Sociálnej poisťovne by nedostal nič. Mesačné výdavky má na úrovni 1000 € a nemá vybudovanú rezervu. Ak by si platil poistenie práceneschopnosti v komerčnej poisťovni na poistnú sumu 35 €/deň (čo je za mesiac niečo viac ako 1000 €), stálo by ho to mesačne približne 38 €.
• 40-ročný IT-čkár a konateľ jednoosobovej s.r.o.: Na s.r.o. prešiel kvôli konsolidácii a optimalizácii odvodov. Platí si vďaka tomu minimálne odvody, aj keď má ročný príjem 36 000 €. Jeho mesačné výdavky sú 1800 €. Má zainvestovaných 30 000 € v ETF fondoch. Ak by sa ocitol na PN, musel by siahať do svojich investovaných peňazí. Odporúčaným riešením je preňho komerčné poistenie práceneschopnosti s dávkou 60 €/deň, čo ho bude stáť približne 65 €/mesačne.
• 30-ročný živnostník (lešenár v Nemecku): Ročný príjem 50 000 €, mesačné fixné náklady 1500 €, rezerva 10 000 €. Ak by sa ocitol na PN, musel by siahnuť do rezervy. V jeho prípade je kľúčová voľba správnej poisťovne, keďže len málo poisťovní na trhu dokáže kryť PN mimo územia SR. Na vykrytie svojich mesačných výdavkov potrebuje dávku vo výške 50 €/deň. To ho bude stáť v poisťovni, ktorá vie kryť PN na území celej EÚ, 68 €/mesačne (vrátane prirážky za rizikové povolanie).

Dôležité aspekty komerčného poistenia

• Rizikové povolanie a zdravotný stav: Poisťovňa môže na základe vstupných údajov od klienta dávať prirážku k cene podľa rizikového povolania a zdravotného stavu. Rizikové povolanie chápeme tak, že je pri ňom zvýšené riziko úrazu oproti napríklad administratívnej práci - napríklad výškové práce, elektrikár, lešenár. Avšak, na trhu existuje poisťovňa, ktorá nedáva prirážku za rizikové povolanie.
• Overenie príjmu: Poisťovne pri vstupe do poistenia vyžadujú overenie príjmu od klienta - podľa daňového priznania alebo niektoré podľa faktúr. Niektoré pri uzatváraní poistenia nevyžadujú skúmanie príjmu. Každá poisťovňa má však stanovený iný limit dennej dávky, od ktorej skúmajú príjem.
• Platenie odvodov: Pre viaceré poisťovne je pri uzatváraní takéhoto poistenia podmienka, aby klient platil odvody. Medzi poisťovňami, ktoré toto vyžadujú, sú ešte rozdiely v tom, že jedna poisťovňa skúma aj samotnú výšku odvodov, zatiaľ čo druhá skúma len to, že ich klient platí. Na trhu existujú poisťovne, ktoré vedia poistiť konateľa jednoosobovej s.r.o.
• Čakacia doba: Čakacou dobou rozumieme dobu, počas ktorej sa poisťovne chránia proti tomu, že klient si uzavrie poistenie vedome s tým, že už má nejakú diagnózu, z ktorej si chce uplatniť poistné plnenie. Ak by došlo k poistnej udalosti počas čakacej doby, poisťovňa nebude plniť. V čakacích dobách sú medzi poisťovňami veľké rozdiely a poisťovne majú rôzne čakacie doby napríklad pre ochorenia chrbtice, inú dobu pri chorobách. Jedna poisťovňa má napríklad čakaciu dobu pri chorobe 2 mesiace, pri tehotenstve 9 mesiacov a pri problémoch s chrbticou 12 mesiacov.
• Karenčná doba: Pri poistení práceneschopnosti sa nastavuje karenčná doba. Karenčná doba je obdobie, ktoré stanovuje, v akej minimálnej dĺžke musí v tomto prípade trvať práceneschopnosť, aby poisťovňa plnila. Najčastejšia karenčná doba u poistenia PN je 29 dní s plnením spätne od prvého dňa. V praxi to znamená to, že klient musí byť na PN minimálne 29 dní a viac a následne dostane preplatené plnenie už od prvého dňa PN.
• Limit na poistenie PN: Poisťovne pri poistení práceneschopnosti nastavujú limit - v akej maximálnej cene môže byť poistenie PN oproti ostatným pripoisteniam na zmluve. Niektoré poisťovne majú napríklad také nastavenie, že cena za pripoistenie PN nesmie byť vyššia ako 40 % z ceny celej poistky. V tomto prípade je potrebné mať aj iné pripoistenia. Poisťovne sa týmto chránia voči špekulantom, ktorí by si cielene uzatvárali iba poistenie práceneschopnosti na vysoké sumy, s cieľom už od začiatku „vybrať“ peniaze z poistky.
• Územná platnosť: Poisťovne nastavujú pri poistení územnú platnosť. V praxi to určuje, v akých krajinách je klient krytý, ak sa tam stane práceneschopný. Niektoré poisťovne vedia kryť klienta iba na území SR so slovenským obvodným lekárom. Iné poisťovne dokážu kryť klienta na území EÚ a dokonca akceptujú aj to, ak má klient obvodného lekára v rámci EÚ.
• Výluky z poistenia: Každá poisťovňa má stanovené výluky z poistenia, t.j. udalosti, ktoré poistením nie sú kryté. Doklady, ktoré sú vyžadované pri poistnej udalosti, sa taktiež môžu líšiť v závislosti od poisťovne.

tags: #marodka #podnikatel #dochodca