Problematika sluchového postihnutia a možnosti jeho riešenia, najmä prostredníctvom kochleárnej implantácie, je na Slovensku stále aktuálnou témou. Doc. PhDr. Marián Groma, PhD., z Pedagogickej fakulty UK v Bratislave, spolu s ďalšími odborníkmi, sa dlhodobo venuje výskumu a podpore integrácie sluchovo postihnutých jedincov. Zvlášť aktuálne vyznieva problematika kochleárnej implantácie u prelingválne nepočujúcich detí.
Čo je kochleárny implantát a ako funguje?
Existujú laické predstavy, že kochleárny implantát predstavuje akési vylepšené naslúchadlo. Moderné naslúchadlá zvuky zosilujú. Dokážu ich spracovať pomocou rôznych stratégií a upravené „odoslať“ do prostredia ľudského ucha. Kochleárny implantát, na rozdiel od načúvacieho prístroja, zvuky nezosiluje a ani žiadne zvuky do menej funkčného, či úplne nefungujúceho vnútorného ucha - slimáka (kochley) „nevpúšťa“. Kochleárny implantát nahrádza funkciu slimáka, jeho úlohu pri spracovaní a prenose zvukovej informácie. Plnohodnotný sluchový vnem vzniká dráždením nervových vlákien elektrickými impulzmi, ktoré produkuje implantát.
Kochleárny implantát je vhodný pre jedincov s úplnou stratou sluchu a tiež pre tých, ktorí disponujú v sluchovom vnímaní menej využiteľnými alebo vôbec nevyužiteľnými zvyškami sluchu.
Kritériá výberu kandidátov na implantáciu
Z toho, čo sme doteraz uviedli, môžu audiologické kritériá vyznieť ako jediné kritériá výberu kandidátov na implantáciu. Okrem týchto kritérií sa u každého kandidáta na implantáciu, hlavne u detí, hodnotí širšie rodinné a kultúrne prostredie a hlavne očakávania z toho, čo implantát prinesie. Mnohí rodičia sluchovo postihnutých detí očakávajú, že ich deti budú s kochleárnym implantátom počuť a rozprávať tak, ako tí, ktorí ohluchli už ako dospelí. Neuvedomujú si, že rehabilitácia ohluchnutých predstavuje vcelku jednoduché hľadanie spojenia medzi sluchovými vnemami sprostredkovanými implantátom a medzi zvukmi uloženými v dlhodobej sluchovej pamäti.
Vývin a rozvoj detskej reči - ROZHOVOR s logopedičkou Svetlanou Kapalkovou
Vek ako kľúčový faktor úspešnosti
Vhodný vek dieťaťa býva veľmi často jedným zo základných kritérií výberu na implantáciu. Výskumy jednoznačne dokazujú, že úspešnosť rehabilitácie u prelingválne nepočujúcich detí je podmienená aj faktorom veku. Táto úspešnosť v rozvoji reči a v sluchových schopnostiach je vysoká u detí, ktorým sa kochleárna neuroprotéza implantuje vo veku do 3 rokov. Deti implantované po 3. - 4. roku života zväčša zaostávajú vo výsledkoch za deťmi implantovanými v mladšom veku. Ešte menej uspokojivé výsledky dosahujú deti implantované v mladšom školskom veku. Kochleárny implantát u týchto detí participuje na porozumení reči už pomenej, i keď môže uľahčovať jej percepciu, poskytuje zmysluplnejšie vnímanie fragmentov reči, umožňuje lepšie sa opierať o prozodické faktory reči, dotvára význam odzeraného a pod.
Kochleárna implantácia na Slovensku v porovnaní so svetom
Zatiaľ, čo v niektorých krajinách je počet implantovaných detí a dospelých tisíc i viac, v iných zas niekoľko sto, na Slovensku je v súčasnosti 20 užívateľov kochleárneho implantátu.
Úloha špeciálnopedagogických poradní
Mnohé z implantovaných detí využívajú alebo budú využívať služby poskytované špeciálnopedagogickými, logopedickými poradňami, či materskými školami pre sluchovo postihnutých. Špeciálnopedagogické poradne významne participujú na procese diagnostiky v oblasti vývinu. Výsledkom tejto diagnostiky je často odporúčanie navštevovať zariadenie (školu) s vhodným programom pre to - ktoré dieťa. Odporučiť, aby rodičia sluchovo postihnutého dieťaťa konzultovali otázky kochleárnej implantácie na pracovisku, kde sa implantácia realizuje, neznamená ukončiť špeciálnoporadenský proces s rodinou a dieťaťom. Naopak, v prípade implantácie sa dieťa opäť vracia do prostredia špeciálnopedagogických, logopedických poradní, či materských škôl.
Stretnutie používateľov kochleárnych implantátov na Táľoch (2022)
Po dlhom období reštrikcií sa v dňoch 13.-14.5.2022 na Táľoch uskutočnilo výročné stretnutie slovenských pacientov zo svojpomocnej skupiny pre používateľov kochleárnych implantátov. Oficiálny program bol zameraný na už implantované deti - z ktorých sú už tínedžeri - s dôrazom na ich vývoj a dospievanie bez obmedzenia vďaka kochleárnym implantátom. Zainteresované publikum o najnovších možnostiach liečby porúch sluchu a o najnovšom technickom pokroku v oblasti informovali: známy chirurg a vedúci tímu KI Prof. MUDr. Milan Profant, CSc. z Univerzitnej nemocnice Bratislava a jeho kolegovia - audiologička Doc. MUDr. Zuzana Kabátová, CSc., špecialista na genetiku MUDr. RNDr. Lukáš Varga, PhD., klinická logopedička PaedDr. Ľudovíka Šimková a psychológ PhDr. Marian Groma, PhD.
Vrcholom druhého dňa bola panelová diskusia používateľov KI a ich rodičov, medzi nimi rodina Zemanová a Katarína Ševčíková. Získali implantát ako deti a teraz už ako tínedžeri a mladí dospelí urobili na obecenstvo silný dojem svojimi veľmi osobnými príbehmi. Stretnutie bolo žiaľ zatienené príbehmi o šikane, ktorú používatelia zažili v škole, či už kvôli samotnej poruche sluchu a/alebo kvôli noseniu zariadení na odstránenie poruchy sluchu, čo umocňuje volanie po zvýšení povedomia o tejto téme. Pre niektorých odborníkov a zástancov bolo prekvapivé, že rodičia sluchovo postihnutých detí žiadajú, aby sa s ich deťmi zaobchádzalo rovnako, bez akéhokoľvek uprednostňovania. Hlavnými argumentmi pre takýto prístup bol názor, že ak im spoločnosť poskytne jednoduchší spôsob života v porovnaní s inými deťmi, život im dá lekciu, ktorá znamená tvrdú cestu: „život je ťažký a neexistujú žiadne skratky ani jednoduché spôsoby“.
Na stretnutie boli pozvané technologické firmy, aby predstavili svoje aktuálne produktové portfólio. Hoci ešte aj na druhý deň v obecenstve rezonovali príbehy o šikane, atmosféra počas diskusií a stretnutí bola veľmi príjemná. Medzi príbehmi zo života sa dokonca robili vtipy, pre deti bola pripravená kúzelnícka šou a v piatok sa pre všetkých konal večerný tanec.
Historický kontext liečby sluchových porúch
Známy hudobný skladateľ Ludwig van Beethoven, pôsobiaci vo Viedni, mal problémy so sluchom už vo veku 28 rokov a po niekoľkých rokoch ohluchol úplne. V časoch Beethovena, v 19. storočí, sa na liečbu porúch sluchu predpisovali ušné kvapky s mandľovým olejom a chrenová vata, niektoré druhy čajov, tzv. vezikanty, či vlažné kúpele v Dunaji. Nanešťastie, žiadny z týchto prostriedkov nebol úspešný a nikto z lekárov jeho doby mu nedokázal pomôcť. Táto historická perspektíva podčiarkuje pokrok, ktorý predstavuje moderná kochleárna implantácia.
Výskumné aktivity Dr. Mariána Gromy a jeho kolegov
Doc. PhDr. Marián Groma, PhD., z Pedagogickej fakulty UK v Bratislave, je kľúčovou osobou v oblasti výskumu sluchového postihnutia a inklúzie. Jeho výskumné aktivity sú zamerané na oblasť psychológie detí, žiakov a študentov s postihnutím, na problematiku inklúzie detí a žiakov s postihnutím, ktorá je jedna z dominantných tém súčasného školstva, na aktivitu a participáciu detí a žiakov s postihnutím, na postoje študentov a budúcich učiteľov a učiteľov v praxi k ľuďom s postihnutím a k inklúzii. Ďalšou témou výskumných aktivít sú témy orientované na kariérové poradenstvo, vzhľadom k významu kariérovej výchovy a kariérového poradenstva v súčasnom inkluzívnom edukačnom procese cielenom na uplatnenie všetkých žiakov vo svete práce a v živote. V rámci programu kochleárnej implantácie sleduje proces inklúzie žiakov s kochleárnym implantátom v školskom prostredí.
Projekty Doc. PhDr. Mariána Gromy, PhD.
- 2015-2018 Narušená komunikačná schopnosť u pacientov s Parkinsonovou chorobou, APVV-15-0155 (hlavný riešiteľ prof. PaedDr. Z. Cséfalvay, PhD., spoluriešiteľ doc. PhDr. M. Groma, PhD.)
- 2016-2019 Psychologické determinanty aktivity a participácie detí a adolescentov so zdravotným postihnutím vzdelávaných v integrovanom/inkluzívnom prostredí, VEGA 1/0620/16 (hlavný riešiteľ: doc. PhDr. M. Groma, PhD.)
- 2021- 2024 Poruchy učenia a pozornosti u študentov a študentiek v terciárnom vzdelávaní: Prevalencia, symptomatológia, copingové a učebné stratégie (hlavná riešiteľka: doc. Mgr. Lenka Sokolová, PhD., KP FSEV UK, spoluriešiteľ: doc. PhDr. M. Groma, PhD.)
Výskumné aktivity kolegov
Doc. PhDr. Mária Glasová, PhD., sa vo svojich výskumných aktivitách sústreďuje na oblasť vývinu a vývinovej psychopatológie a jednotlivcov s typickým a atypickým vývinom, špecificky na emocionálnu reguláciu v kontexte teórie komplexných dynamických systémov; psychológiu detí a adolescentov vo vzťahu ich participácii v bežnom živote v kontexte integrácie/inklúzie; ako aj na aplikáciu poznatkov o emocionálnej regulácii, emočnej inteligencii a psychológii stresu a odolnosti v podmienkach výchovy v primárnom a sekundárnom vzdelávaní.
- 2017-2020 Multimodalita vývinu emocionálnej regulácie u dospievajúcich s typickým a atypickým vývinom. Perspektíva komplexnej dynamickej súhry štrukturálnych a funkčných systémových zmien biologických, psychických, sociálnych a environmentálnych, VEGA 0955/17 (hlavná riešiteľka: doc. PhDr. M. Glasová, PhD.; PaedDr. Eva Vancu, Ph.D., zástupkyňa vedúcej riešiteľky projektu)
- 2016-2019 Psychologické determinanty aktivity a participácie detí a adolescentov so zdravotným postihnutím vzdelávaných v integrovanom/inkluzívnom prostredí, VEGA 1/0620/16 (hlavný riešiteľ: doc. PhDr. M. Groma, PhD.; doc. PhDr. M. Glasová, PhD., zástupkyňa vedúceho riešiteľa projektu)
Doc. MUDr. Viacheslav Basaliukov, CSc., sa venuje výskumným aktivitám zameraným na oblasť psychológie jednotlivcov s postihnutím, na problematiku neuropsychologického a patopsychologického výskumu jednotlivcov a detí, na liečbu a prevenciu duševných porúch.
- 2016-2019 Psychologické determinanty aktivity a participácie detí a adolescentov so zdravotným postihnutím vzdelávaných v integrovanom/inkluzívnom prostredí, VEGA 1/0620/16 (hlavný riešiteľ: Doc. PhDr. M. Groma, PhD., spoluriešiteľ doc. MUDr. Viacheslav Basaliukov, CSc.)
- 2020-2021 YOUTH AND A.I. (UN)LEARNING WITH ROBOTS / NAO - NAO-Residency Goethe Institut a Sensorium, Bratislava (Riešiteľ: Goethe Institut a Sensorium, spoluriešiteľ: doc. MUDr. Viacheslav Basaliukov, CSc.)
Grantové úlohy VEGA a KEGA
Katedra psychológie a patopsychológie, ktorej je Dr. Groma členom, sa podieľa na mnohých grantových úlohách. Medzi ne patria:
VEGA projekty (posledných 6 rokov):
- 2015-2018 Vnímané hodnotové posolstvá žiakmi z formálnej edukácie (hlavná riešiteľka: PaedDr. A. Hamranová, PhD.; spoluriešitelia: Mgr. Zuzana Štefanec, PhD.; doc. PhDr. Blandína Šramová, PhD.)
- 2016-2019 Psychologické determinanty aktivity a participácie detí a adolescentov so zdravotným postihnutím vzdelávaných v integrovanom/inkluzívnom prostredí (hlavný riešiteľ: doc. PhDr. M. Groma, PhD.; spoluriešitelia: PhDr. Katarína Cabanová, PhD.; Mgr. Zuzana Štefanec, PhD., doc. MUDr. Viacheslav Basaliukov, CSc.)
- 2016-2018 Dimenzie čítania v rodinách detí z bilingválneho prostredia (VEGA, spoluriešiteľka doc. Mgr. Zlatica Jursová Zacharová, PhD.)
- 2017-2019 Osobnosť a profesijné videnie učiteľa/učiteľky vo vzťahu k riešeniu náročných situácií v školskej triede v období tranzitu do praxe (hlavná riešiteľka: Mgr. L. Sokolová, PhD.; spoluriešiteľky: Mgr. Miroslava Lemešová, PhD.; doc. Mgr. Z. Jursová Zacharová, PhD.)
- 2017-2020 Multimodalita vývinu emocionálnej regulácie u dospievajúcich s typickým a atypickým vývinom. Perspektíva komplexnej dynamickej súhry štrukturálnych a funkčných systémových zmien biologických, psychických, sociálnych a environmentálnych (hlavná riešiteľka: doc. PhDr. M. Glasová, PhD., spoluriešiteľka a zástypkyňa vedúcej projektu: PaedDr. Eva Vancu, Ph.D.)
- 2019-2022 Životné štýly a stratégie v kohortách slovenských adolescentov (hlavná riešiteľka: doc. PhDr. Blandína Šramová, PhD., spoluriešitelia: Mgr. Zuzana Štefanec, PhD., PaedDr. Anežka Hamranová, PhD.)
- 2021-2024 Poruchy učenia a pozornosti u študentov a študentiek v terciárnom vzdelávaní: Prevalencia, symptomatológia, copingové a učebné stratégie (hlavná riešiteľka: doc. Mgr. Lenka Sokolová, PhD., KP FSEV UK, spoluriešitelia: doc. PhDr. M. Groma, PhD., Mgr. Miroslava Lemešová, PhD.)
- VEGA 1/0592/20 Genderový aspekt matematickej úzkosti detí mladšieho školského veku (spoluriešiteľka PaedDr. Anežka Hamranová, PhD., r. 2022)
KEGA projekty (posledných 6 rokov):
- 2014-2016 Integratívna metodika na zlepšenie interpersonálnych komunikačných kompetencií, rozvoj emočnej inteligencie a reziliencie žiakov a adolescentov v kontexte prierezových tém ISCED 2 a ISCED 3A, KEGA 067UK-4/2014 (hlavná riešiteľka: PaedDr. Eva Vancu Karaffová, Ph.D., zástupkyňa doc. PhDr. Mária Glasová, PhD.).
- 2017-2019 Podpora naratívnej kompetencie v slovenskom jazyku u detí z marginalizovaného jazykového prostredia - súbor metodických materiálov (hlavná riešiteľka: doc. Mgr. Z. Jursová Zacharová, PhD., spoluriešiteľky: Mgr. Miroslava Lemešová, PhD., PhDr. Katarína Cabanová, PhD.)
- 2017-2019 Tvorba a implementácia metodiky pre prácu v oblasti prevencie násilia v intímnych vzťahoch dospievajúcich (hlavná riešiteľka: PhDr. J. Vernarcová, PhD., spoluriešitelia: doc. PhDr. Blandína Šramová, PhD. (od r. 2018 hlavná riešiteľka); PaedDr. Anežka Hamranová, PhD.; Mgr. Zuzana Štefanec, PhD.)
- 2021-2023 Podpora implementácie mravnej výchovy v základnej škole: aplikovaný výskum a metodický materiál pre učiteľov (KEGA, spoluriešiteľka doc. Mgr. Zlatica Jursová Zacharová, PhD.)
Kvalifikácia a činnosť učiteľov v oblasti psychológie a patopsychológie
Učitelia v študijnom programe Učiteľstvo psychológie v kombinácii sú kvalifikovaní odborníci v danom študijnom odbore a erudovane kontinuálne zabezpečujú transfer kvalitných vedomostí, skúseností, zručností, kompetencií, ako aj osobnostných charakteristík a etických princípov. Erudovanosť sa prejavuje nielen v pedagogickej činnosti, ale aj v tvorivej činnosti pedagógov. Každý pedagóg podľa zákona 131/2002 prechádza výberovým konaním, v rámci ktorého je zaručené, že daný odborník spĺňa požiadavky kladené na príslušné funkčné miesto v danom ŠP a pre konkrétny/e študijný program/y. VŠ podporuje svojich pedagogických zamestnancov k rozvoju ich kvalifikačného rastu, či už vzdelávacími aktivitami a podujatiami organizovanými s týmto cieľom (školenia, semináre, kurzy, stretnutia pracovníkov jednotlivých útvarov apod.) alebo podporuje svojich zamestnancov v účasti aj na aktivitách realizovaných inou inštitúciou na Slovensku alebo v zahraničí (konferencie, odborné semináre, stáže, učiteľské mobility a pod.).
Pedagógovia pôsobiaci v danom ŠP sú oprávnení učiť na základe ich publikačnej a inej tvorivej činnosti, pedagogických zručností, spôsobilostí a jazykových zručností. Kvalifikácia učiteľov je dostatočná na ich angažovanie sa vo viacerých stupňoch vzdelávania. V študijnom programe Učiteľstvo psychológie v kombinácii prvého stupňa je počet vyučujúcich primeraný, pracovná kapacita zodpovedá predpokladanému počtu študentov a personálnej náročnosti vzdelávacích činností. Profilové predmety zabezpečujú docenti, ktorí sú odborníkmi v danej oblasti poznania (v študijnom odbore, resp. s presahom do iného odboru), pričom ich výsledky tvorivých činností zodpovedajú danému stupňu štúdia (VTC). V celom ŠP prednášky spravidla vedú docenti a profesori; semináre a cvičenia sú zabezpečované okrem docentov a profesorov aj odbornými asistentmi. Odborná kvalifikácia učiteľov zabezpečujúcich študijný program na bakalárskom stupni je minimálne na úrovni 3. stupňa (PhD.) vysokoškolského štúdia a vyšším. Cenným prínosom je zapojenie externých vyučujúcich - odborníkov z externého prostredia, resp. zo školskej praxe do prípravy budúcich učiteľov.
Učitelia sa kontinuálne venujú tvorivej a výskumnej činnosti, ako aj iným odborným aktivitám a činnostiam a sú aktivizovaní v rôznych odborových a profesijných organizáciách na Slovensku aj v zahraničí podľa svojej špecializácie, v redakčných radách domácich aj zahraničných časopisov, komisiách a pod. Učitelia Katedry psychológie a patopsychológie publikujú svoje výskumné zistenia vo viacerých domácich časopisoch (Pedagogika, Československá psychológia, Orbis scholae, Psychológia a patopsychológia dieťaťa, Kariérové poradenstvo v teórii a praxi, Mládež a spoločnosť, Školský psychológ a iné), vo vedeckých zborníkoch zo zahraničných a domácich konferencií (eLSE, Olomoucké špeciálnopedagogické dni, Psychologické aspekty pomáhání, Psychologické dni a iné).