Predčasný pôrod, definovaný Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) ako pôrod pred 37. týždňom tehotenstva, predstavuje významnú príčinu úmrtnosti novorodencov. Okrem medicínskych aspektov má predčasný pôrod hlboký psychologický dopad na rodičov, najmä na matku. V ideálnych podmienkach je ľahšie byť mamou. Matka má v sebe zakódované mechanizmy, ktoré ju podnecujú k materinskému správaniu a nadväzovaniu kontaktu s bábätkom. Za normálnych okolností je materinské správanie reakciou na špecifické neurobehaviorálne reakcie dieťaťa. Opakujúci sa kontakt medzi mamou a bábätkom postupne vyladí ich autonómne, neurologické a endokrinné systémy, čo vedie k formovaniu ich jedinečného vzťahu.
Matkina prítomnosť a jej špecifické správanie (spôsob reči, dotyky, úsmev, pohľad) podporujú reguláciu biologických systémov bábätka a reguláciu jeho správania. Predčasný pôrod pohode moc nepraje, práve naopak, býva často zdrojom veľkého stresu, strachu, úzkosti, či traumy. Nespracované emócie z pôrodu môžu ovplyvniť spôsob, akým potom pristupuje k svojmu dieťatku. Na budovanie väzby medzi mamou a predčasne narodeným bábätkom tak číhajú rôzne nástrahy. A preto môže byť niekedy súčasťou tej najlepšej starostlivosti o bábätko postarať sa o mamu.

Čo je predčasný pôrod a prečo sa stáva?
Predčasný pôrod nastáva vtedy, keď k nemu dôjde pred dokončeným 37. týždňa tehotenstva. Okrem detí narodených pred 37. týždňom tehotenstva tiež označujeme za predčasne narodené aj bábätká vážiace menej ako 2 500 g vo vzťahu k dĺžke tehotenstva. Keďže tieto deti prišli na svet príliš skoro, ich stav často sprevádzajú dlhodobejšie a často aj život ohrozujúce zdravotné problémy. Predčasný pôrod môže byť spôsobený špecifickými zdravotnými stavmi, ako sú infekcie, chronické choroby (napr. vysoký krvný tlak, diabetes), problémy s placentou alebo viacpočetné tehotenstvá. Okrem toho môžu byť rizikovými faktormi aj niektoré sociálne a environmentálne faktory, ako stres, nedostatočná prednatálna starostlivosť, vek matky (mladšie ako 17 alebo staršie ako 35 rokov) a užívanie tabaku alebo drog.
Typy predčasného pôrodu
Príčiny predčasného pôrodu môžeme rozdeliť do troch hlavných kategórií:
- Keď sa spustí predčasný pôrod sám (spontánny predčasný pôrod).
- Keď matke odtečie plodová voda skôr (predčasný odtok plodovej vody).
- Keď lekári rozhodnú, že pôrod je nevyhnutný zo zdravotného hľadiska (lekárom vyvolaný predčasný pôrod).
Prvé dve kategórie sú podobné a možno ich celkovo nazvať „spontánny predčasný pôrod“. Približne dve tretiny predčasniatok sa rodí predčasným spontánnym pôrodom. Ten zvyčajne začína kontrakciami alebo odtečením plodovej vody. Ak tehotnej žene plodová voda odtečie pred 37. týždňom, hovoríme o predčasnom prasknutí plodového vaku.
Faktory zvyšujúce riziko spontánneho predčasného pôrodu
- Infekcie: Akýkoľvek systémový zápal alebo infekcia môže vyvolať predčasný pôrod, a to vrátane infekcií ústnej dutiny (ochorenie ďasien), vagíny, maternice a obličiek.
- Cervikálne problémy: Nedostatočne uzatvorený alebo slabý, krátky krčok maternice zvyšuje riziko predčasného pôrodu.
- Fajčenie: Akékoľvek užívanie tabaku zvyšuje riziko predčasného odtečenia plodovej vody a predčasného pôrodu. Nikotín zužuje krvné cievy v maternici, čo môže zabrániť tomu, aby sa živiny a kyslík dostali k dieťaťu.
- Stres: Intenzívny chronický psychický stres je tiež schopný vyvolať predčasný pôrod.
- Krátke obdobie oddychu medzi tehotenstvami: Riziko predčasného pôrodu je dvakrát vyššie ako je obvykle, ak máte pauzu medzi tehotenstvami kratšiu ako šesť mesiacov.
- Viacpočetné tehotenstvo: Viacpočetné tehotenstvo znamená vyššiu záťaž pre maternicu. Čím viac detí máte pod srdcom, tým je vyššie riziko predčasného pôrodu.
- Genetika: Riziko predčasného pôrodu zvyšuje aj anamnéza predčasných pôrodov v rodine.

Lekárom vyvolaný predčasný pôrod
Pri niektorých ženách tehotenstvo vyvoláva komplikácie a vážne zdravotné problémy, ktoré môžu ohrozovať život mamičky a dieťaťa. Pri týchto komplikáciách lekár zváži, či je potrebné vyvolať predčasný pôrod. Najbežnejšie dôvody, prečo sa lekár rozhodne vyvolať predčasný pôrod, respektíve odporučí matke predčasný cisársky rez, sú:
- Preeklampsia: Život ohrozujúci stav, ktorý zapríčiňuje vysoký krvný tlak a bielkoviny v moči. V závažných prípadoch vedie k záchvatom a k smrti. Lieky môžu zmierniť príznaky, ale jediným skutočným liekom na preeklampsiu je pôrod.
- Slabý rast plodu: Existuje veľa dôvodov, prečo dieťa v matke nerastie dobre. Problémy s placentou, infekcie, viacpočetné tehotenstvo alebo genetické anomálie zavinia, že dieťa v maternici neprospieva dostatočne. V niektorých prípadoch je riešením predčasný pôrod.
- Problémy s placentou: Pri niektorých tehotenstvách sa placenta začne odlupovať od stien maternice predčasne. Tento stav môže vyvolať veľké straty krvi u matky i dieťaťa alebo nedostatok výživy plodu. Vtedy je nevyhnutný núdzový predčasný pôrod.
- Tieseň plodu: Niekedy dieťa v maternici neprospieva z neznámych dôvodov.
Zdravotnícki pracovníci sa niekedy rozhodnú naplánovať predčasný pôrod, pretože je bezpečnejšie, aby sa dieťa narodilo skôr ako neskôr. Dôvodom môže byť zdravotný stav matky (napr. preeklampsia) alebo zdravotný stav dieťaťa (napr. obmedzenie rastu plodu). Ak vám odporučia predčasný pôrod, môžu vám ponúknuť indukciu pôrodu alebo cisársky rez. Vaša pôrodná asistentka a pôrodník s vami prediskutujú výhody a riziká pokračovania v tehotenstve v porovnaní s voľbou plánovaného predčasného pôrodu.
Emócie a výzvy pre rodičov po predčasnom pôrode
Predčasný pôrod a následná hospitalizácia bábätka na špecializovanom oddelení je psychicky náročná, traumatická udalosť. Pocity, ktoré rodičia v súvislosti s ňou prežívajú, sú absolútne primerané. Je to normálna reakcia na neštandardnú situáciu. Naplno vyjadriť svoje emócie, bez ich potláčania, je žiaduce.
Väčšina mamičiek vopred nevie, že sa ich bábätko narodí predčasne. Keď sa tak stane, pre oboch rodičov je veľký šok, keď ich dieťatko príde na svet oveľa skôr, ako čakali. Väčšinou sa cítia nepripravení, naplnení obavami a strachom o zdravie a život svojho dieťatka. Je pre nich ťažké zvyknúť si na myšlienku, že sa už stali rodičmi, ba čo viac, malinkého dieťatka, ktoré prípadne nie je na tom v tej chvíli zdravotne najlepšie.

Najčastejšie záťaže pre rodičov
Toto sú najčastejšie záťaže, s ktorými sa pasujú rodičia predčasne narodených detí:
- Strach o dieťa: o jeho zdravotný stav, o jeho prežitie či možné postihnutie.
- Rodičovská rola: neprirodzené ukončenie tehotenstva, pocit zlyhania ako matka, negatívne pocity z narodenia dieťaťa namiesto pozitívnych, odlúčenie od dieťaťa, náročné budovanie vzťahu s dieťaťom, pocity nekompetentnosti či žiarlivosti na personál, absencia materinského citu a následný pocit viny.
- Budúcnosť bábätka: strach z vývoja bábätka a neisté prognózy jeho zdravotného stavu, strach zo starostlivosti po prepustení domov, narušenie či zrúcanie plánov do budúcnosti.
- Záťaž prichádzajúca z okolia: matka po predčasnom pôrode väčšinou odchádza z nemocnice bez bábätka, okolie môže reagovať neadekvátne.
- Organizačné problémy: prípravy na príchod bábätka ešte neskončili alebo vôbec nestihli začať, problém s opatrovaním súrodenca/cov bábätka, vytrhnutie matiek z rodinného prostredia pri hospitalizácií s bábätkom, prípadne problémy s dochádzaním do nemocnice.
- Prostredie špecializovaného oddelenia: prístroje a technika (zvuky, horúčka), lekárske zákroky, pohľad na cudzie deti, priebeh liečby, striedanie personálu - rodič musí komunikovať s veľkým množstvom ľudí, pocit, že sú na ťarchu, či pocity, že im je dávaná vina za predčasné narodenie dieťaťa.
Najčastejšie pocity po predčasnom pôrode
- Pocit bezmocnosti: Po predčasnom pôrode je bábätko v rukách lekárov, na špecializovanom oddelení. Rodičia v takejto situácií často cítia bezmocnosť. Pocit, že nič nie je v ich rukách. No istými maličkosťami môže rodič predsa len prispieť. Napríklad často bábätko navštevovať, hladkať ho, prihovárať sa mu, spievať mu, priniesť mu hračku.
- Pocit zúfalstva: Je ťažké sa vtedy sústrediť či vykonávať bežné činnosti. Pomôcť môže sústrediť sa na malé pokroky. Napríklad, že sa novorodenecká žltačka pominula, že bábätko prijíma už o niečo viac mliečka, konečne začína priberať a podobne.
- Pocit vyčerpania a podráždenosti: Je to normálna reakcia organizmu na veľký stres, ktorý rodič prežíva. V tomto prípade pomáha fyzická aktivita alebo dôverný rozhovor.
- Pocit viny: Vinu za to, že bábätko prišlo na svet príliš skoro prežívajú hlavne mami. Pýtajú sa samy seba, či tomu mohli nejako zabrániť, čo mohli urobiť inak. K pocitu viny sa môže pridružiť aj pocit zlyhania, že nedokázali bábätko donosiť. Je dobré si uvedomiť, že v drvivej väčšine prípadov nie je možné nijako ovplyvniť to, či sa bábätko narodí predčasne.
- Žiadne zamilované pocity voči bábätku: Uvedomenie si chýbajúcich citov k bábätku je bolestivé a môže vystrašiť. Trvať môžu pár dní či týždňov a časom vymiznú, no v niektorých prípadoch trvajú aj mesiace. Pomôcť môžu aktivity, ktorých súčasťou je aj bábätko. Klokankovanie, masáž bábätka, dojčenie, spoločné hranie či plávanie.
- Obavy z budúcnosti: Je pochopiteľné, že rodič zažíva neistotu a bojí sa, či bude jeho bábätko v poriadku. Minimálne prvý rok je ťažké odhadnúť vývojové prognózy. Ak ale bude rodič pravidelne so svojim dieťatkom cvičiť, venovať sa mu, nájde metódy, ktoré podporia jeho vývoj, môže s čistým svedomím povedať, že pre svoje dieťatko urobil všetko, čo bolo v jeho silách.
Nástrahy pri budovaní vzťahu po predčasnom pôrode
Popôrodná separácia bábätka od mami sťažuje obom vzájomné naladenie sa. Ich odlúčenie spúšťa reťazec neurobiologických zmien a mení mentálny stav potrebný pre vytváranie väzby. Matky sa tak svojich bábätiek menej dotýkajú, menej sa s nimi rozprávajú, majú s nimi menší očný kontakt a to aj dlhodobo po prepustení z nemocnice. Vzájomnú interakciu narúša aj psychický stav mami či oboch rodičov (stres, úzkosť, depresia). Mami nedonosených bábätiek sú vystavené veľmi stresujúcim udalostiam, ktoré môžu viesť až k posttraumatickým príznakom alebo k posttraumatickej stresovej poruche. Nepriaznivý psychický stav mení správanie matky, je tak menej citlivá voči potrebám dieťaťa. Dochádza tak k uzavretiu bludného kruhu - nezrelé bábätko nevysiela dostatočne čitateľné signály, môže byť menej bdelé, viac plačlivé, mamu to stresuje a jej správanie sa tak môže nepriaznivo meniť, čo zase opäť vplýva na bábätko.
Local mom dealing with PTSD after premature birth
Ako si pomôcť: Tipy pre rodičov
Zvládanie náročnej situácie po predčasnom pôrode vyžaduje aktívny prístup a často aj pomoc zvonku.
Odborná pomoc
Profesionálna psychoterapeutická pomoc pri zvládaní záťažových situácií by mala byť samozrejmosťou a rodičia by ju mali chápať ako súčasť bežnej starostlivosti po predčasnom pôrode. Pokiaľ nie je na špecializovanom oddelení k dispozícií psychológ, rodič môže vyhľadať pomoc sám alebo môže využiť bezplatnú psychologickú pomoc, ktorú ponúka združenie malíček.
Fyzické a psychické techniky zvládania stresu
- Pohyb: Pohybová aktivita je ideálna pri odbúravaní napätia a zvyšuje hladinu endorfínov (hormónov šťastia) v tele. Pomôcť preto môže prechádzka, či fyzická práca.
- Dych: Kvalitné dýchanie prispieva k odstraňovaniu nežiaducich látok z krvi nahromadených v priebehu stresovej reakcie. Dychové cvičenia sú nenáročné pomôcky. Je možné ich vykonávať takmer kdekoľvek a kedykoľvek, umožňujú rýchlu obnovu energie a koncentrácie.
- Získať odstup: Tento spôsob pomáha vidieť veci z novej perspektívy. Dá sa využiť pri čítaní beletrie, sledovaní filmového príbehu - možnosť vidieť svoj príbeh v živote iného človeka.
- Sociálne kontakty: Zdieľanie problémov či emócií s vnímavými a chápavými blízkymi či v podpornej skupine, má taktiež priaznivý účinok na stres. Okrem kontaktu s ľuďmi je často účinný aj kontakt so zvieraťom.
- Humor: Humor pomáha nájsť tvorivé riešenia problémov v zdanlivo bezvýchodiskovej situácii. Vďaka humoru je možné prelomiť kruh pasivity či stresujúceho čakania.
- Kompenzácia: Jedná sa o činnosti, ktoré môžu kompenzovať momentálnu nepriaznivú situáciu. Môže to byť napríklad masáž, kúpeľ, kozmetika atď.
Kontakt koža na kožu (Klokankovanie)
V ľudskej pokožke sa nachádzajú nervové zakončenia, ktoré vyvolávajú celkový pocit pohody. Dostatočný telesný kontakt mami s nedonoseným bábätkom má psychické aj fyzické výhody u oboch. Citlivý dotyk vylučuje u mami, aj u bábätka hormón oxytocín, nazývaný aj hormón lásky. Deti pri kontakte telo na telo majú stabilnejší srdcový rytmus, pravidelnejšie dýchajú, lepšie si udržiavajú telesnú teplotu, trpia menej na rôzne infekcie, rýchlejšie priberajú na váhe, rýchlejšie sa im vyvíja mozog, či lepšie spia. Takýto kontakt prispieva k budovaniu vzťahovej väzby medzi mamou a bábätkom. U mami pomáha rozbehnúť laktáciu a udržať si ju. U oboch znižuje hladinu stresových hormónov a pomáha k lepšej nálade.

Kontakt koža na kožu je veľmi jednoduchá, no veľmi účinná metóda ako sa na seba vzájomne naladiť. Bábätko vyzlečiete len do plienočky, položíte si ho na svoju nahú hruď a prikryjete dečkou. A potom si už len užívate vzájomnú blízkosť.
Podpora a komunikácia pre blízkych
Radostné oznámenie blízkym o narodení potomka či veselá oslava na jeho počesť sa po predčasnom pôrode nekoná. Prvé dni, niekedy aj týždne, sa nesú v znamení strachu, stresu, neistoty. Blízke či vzdialené okolie veľa krát nevie, ako reagovať a preto sa niekedy stane, že ich dobre mienené slová skôr zrania ako podporia. Skúsenosť s predčasným pôrodom je neprenosná. Všetko, čo cítite, je v poriadku. Rodič predčasne narodeného bábätka môže cítiť zmes rôznych pocitov. Môže to byť radosť z narodenia bábätka, ale zároveň strach o jeho život, o jeho zdravie, ale aj strach z budúcnosti. Pocit viny, že sa narodilo predčasne. Závisť voči tým, ktorí rodili „normálne“. Pocit nespravodlivosti, hnev, smútok z odlúčenia, hanba z neschopnosti vytvoriť si citové puto k bábätku. Stres zo špeciálnej starostlivosti, ktorú si predčasniatko vyžaduje. Únava, frustrácia… Všetko sú to primerané pocity na neštandardnú situáciu.
Čo môžeme rodičom povedať
- Mrzí ma, čím si práve prechádzaš. Ak by si čokoľvek potreboval/a, som tu pre teba.
- Chápem, že si smutný/á, že sa hneváš, že sa bojíš…
- Vidím, že sa trápiš. Môžem ti nejako pomôcť?
- Pokojne si poplač, som tu s tebou.
- Musí to byť pre teba ťažké. Čo by ti pomohlo?
Čo (ne)hovoriť
- "Musíš byť silný/á, bábätko to cíti": Pocity sa nedajú ovládať vôľou. Sú reakciou organizmu na vonkajšie podnety. Je možné ovládnuť spôsob, akým vyjadríme svoj pocity, nie však pocity samotné.
- Porovnávanie: „Veď sa narodil len o mesiac skôr, niektoré deti sa rodia aj v 6.mesiaci“: Povedať niekomu, kto sa necíti dobre, že iní sú na tom horšie, mu nepomáha vidieť veci optimistickejšie, ale práve naopak, okrem pocitov, ktoré už prežíva, môže začať cítiť aj pocit viny z toho, že jeho pocity nie sú adekvátne.
- "Musíš myslieť pozitívne": Nútiť sa do celkového optimizmu v situácií, kde vaše bábätko bojuje o život je pre mnohých takmer nemožné. Emócie ako hnev či strach majú z evolučného hľadiska svoj zmysel. Chránia nás.
- Zľahčovanie situácie: „Sused sa narodil predčasne a je v zdravý. Nesmieš to tak prežívať. Bude to v pohode“: Keď niekomu povieme, že to, čo prežíva, je neprimerané, jeho pocity to nezmení, len sa nám s nimi prestane zdôverovať.
Niekedy stačí obyčajné vypočutie si druhého a prijatie jeho pocitov, bez odsudzovania, bez nevyžiadaných rád, bez komentárov. Ak predsa len nevieme, čo povedať, lepšie je nehovoriť nič alebo priznať, že nevieme čo povedať. Malá rada pre tých, ktorí potrebujú oporu: Nebuďte v tom sami. Ak ste svojimi pocitmi zahltení natoľko, až sa vám to zdá neúnosné, malíček ponúka bezplatnú psychologickú pomoc.