Sťahovanie je významná životná udalosť, ktorá si vyžaduje nielen dôkladnú prípravu, ale aj čas na realizáciu. Zamestnanci majú nárok na voľno v práci z dôvodu presťahovania sa do iného mesta alebo obce. Je však dôležité poznať podmienky, za ktorých vám zamestnávateľ musí vyhovieť a kedy máte nárok na náhradu mzdy.

Základné informácie o pracovnom voľne pri sťahovaní
Podľa Zákonníka práce má zamestnanec v určitých prípadoch nárok na pracovné voľno, ktoré mu umožní zosúladiť pracovné povinnosti so súkromným životom. V súvislosti so sťahovaním je situácia nasledovná:
- Sťahovanie v záujme zamestnávateľa: Zamestnávateľ môže udeliť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy, ak je sťahovanie v jeho záujme, napríklad pri zmene miesta výkonu práce. Voľno v práci a náhradu mzdy môže poskytnúť zamestnávateľ svojim pracovníkom v sume ich priemerného zárobku, najmä ak zvýšenie či rozšírenie kvalifikácie je v súlade s potrebami firmy.
- Sťahovanie z osobných dôvodov: Pri sťahovaní z osobných dôvodov má zamestnanec nárok na neplatené voľno - maximálne na jeden deň, ak sa sťahuje v rámci rovnakej obce, a najviac na dva dni, ak ide o presťahovanie do inej obce.
Bezpečne s AI #06 – OOPP v praxi: Práva a povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov
Povinnosti zamestnanca pri žiadosti o voľno
Ak zamestnanec vopred vie o prekážke v práci, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu a jej trvanie zamestnávateľovi aj preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.
Ministerstvo uviedlo, že pri nároku na pracovné voľno bez náhrady mzdy musí zamestnávateľ umožniť zamestnancovi odpracovať zameškaný čas, pokiaľ tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.

Ďalšie možnosti pracovného voľna a prekážky v práci
Okrem sťahovania sa majú zamestnanci za určitých podmienok aj nárok na voľno pri štúdiu a zvyšovaní si kvalifikácie. Zamestnávateľ môže umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytnutím pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrad ďalších nákladov spojených so štúdiom. Ak je to aj v záujme zamestnávateľa, napríklad budúca perspektíva získania kvalifikovaného zamestnanca, dohodnú sa príslušné podmienky v kontexte Zákonníka práce.
Pracovník má zároveň povinnosť po skončení štúdia zotrvať u zamestnávateľa určitý čas alebo mu zaplatiť náklady spojené so štúdiom, a to aj v prípade, keď dá výpoveď v práci pred skončením štúdia. Uhradiť náklady nemusí zamestnanec napríklad, ak nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku prácu, na ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, alebo ak mu zamestnávateľ zastavil poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy, pretože sa bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespôsobilým na vykonávanie práce spojenej s kvalifikáciou.
V živote zamestnanca nastávajú situácie, pre ktoré nemôže vykonávať pre zamestnávateľa prácu, hoci by pracovať mal. Mnohé z nich sú dopredu plánované, avšak nájdu sa aj také, ktoré sa jednoducho vyskytnú, tak povediac „zo dňa na deň“. Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Keď sa povie prekážka v práci, každému zrejme najskôr napadne, že ide o návštevu u lekára alebo o sprevádzanie rodinného príslušníka k lekárovi.
Aby však zamestnanec získal platené pracovné voľno, každú prekážku musí zamestnávateľovi náležite preukázať potrebnými dokladmi. V opačnom prípade mu zamestnávateľ nemusí neprítomnosť v práci ospravedlniť, či zaplatiť. Pre zamestnanca by takáto prekážka predstavovala neplatené voľno, v prípade neospravedlnenej neprítomnosti v práci, tzv. porušenie pracovnej disciplíny.

Príklady ďalších prekážok v práci
- Návšteva lekára: Zamestnanec má nárok na platené voľno, ak nie je možné realizovať vyšetrenie mimo pracovného času. Zamestnanec prinesie zamestnávateľovi potvrdenie od lekára.
- Darovanie krvi: Pracovné voľno patrí na nevyhnutne potrebný čas, a to za čas cesty na odber a späť a za čas na zotavenie po odbere, pokiaľ tieto skutočnosti zasahujú do pracovného času zamestnanca.
- Ošetrovanie člena rodiny: Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej a rodičovskej dovolenky, karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca.

Voľno pri nepriaznivom počasí
V zimnom období, najmä počas intenzívneho sneženia, sa mnohí zamestnanci stretávajú s problémom dochádzky do práce. Aj v takýchto prípadoch však môže zamestnanec požiadať o pracovné voľno alebo ospravedlnenú absenciu. Nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy majú zamestnanci so zdravotným postihnutím, ktorí na dopravu využívajú vlastné auto a vplyvom nepriaznivého počasia sa nemohli dostaviť do práce. Ak sa zamestnanec nemohol do práce dostaviť pre neočakávané prerušenie premávky alebo z dôvodu výrazného meškania verejnej dopravy, na ktoré neexistovala iná primeraná alternatíva, má právo na ospravedlnenú absenciu bez nároku na mzdu.
Bezpečne s AI #06 – OOPP v praxi: Práva a povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov
Počas trvania pracovného vzťahu dochádza k rôznym situáciám, počas ktorých zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu. Pri niektorých prekážkach v práci má zamestnanec nárok na náhradu príjmu, ktorú poskytuje zamestnávateľ. Zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení; ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Zamestnanec má nárok na platené pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie.
| Typ prekážky v práci | Nárok na voľno (dni) | Náhrada mzdy |
|---|---|---|
| Sťahovanie v rámci obce (osobné dôvody) | 1 | Nie |
| Sťahovanie do inej obce (osobné dôvody) | 2 | Nie |
| Sťahovanie v záujme zamestnávateľa | Podľa dohody | Áno (priemerný zárobok) |
| Návšteva lekára (mimo prac. času) | Nevyhnutný čas (max. 7 dní/rok) | Áno |
| Sprevádzanie rodinného príslušníka k lekárovi | Nevyhnutný čas (max. 7 dní/rok) | Áno |
| Darovanie krvi | Nevyhnutný čas (cesta + zotavenie) | Áno |
| Účasť na pohrebe rodiča/súrodenca | 2 | Áno |
| Účasť na pohrebe prarodiča/vnuka/inej osoby žijúcej v domácnosti | 1 | Áno |
| Obstarávanie pohrebu (dodatočný deň) | 1 | Áno |
| Vlastná svadba | 1 | Áno |
V prípade úmrtia rodiča alebo súrodenca zamestnanca, príp. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne zamestnancovi na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, príp. inej osoby, ktorá v čase úmrtia žila so zamestnancom v domácnosti. Na ďalší deň pracovného voľna s náhradou mzdy má zamestnanec nárok, ak obstaráva pohreb týchto osôb. Zamestnanec má nárok na 1 deň pracovného voľna na účasť na vlastnej svadbe. Zamestnávateľ môže tiež poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z určitých dôvodov.