Invalidný dôchodok a podmienky pre slobodné matky na Slovensku

Život osamelej matky je plný výziev, a preto je dôležité vedieť, na aké práva a dávky má nárok. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o právach a dávkach, ktoré môžu slobodné matky na Slovensku využiť, s dôrazom na invalidný dôchodok a ďalšie formy podpory.

Definícia osamelého rodiča

Je dôležité zdôrazniť, že aktuálne neexistuje legálna definícia pojmu jednorodič alebo samoživiteľ. Viaceré zákony však prihliadajú na situáciu, kedy rodič vyživuje a vychováva dieťa sám. V tejto súvislosti sa v právnych predpisoch používa termín „osamelý rodič“ (osamelý zamestnanec, osamelý poistenec).

Osamelý zamestnanec je zamestnanec, ktorý žije sám a je slobodný, ovdovený alebo rozvedený muž, slobodná, ovdovená alebo rozvedená žena. Osamelá žena je poistenkyňa, ktorá žije sama, je slobodná, ovdovená, rozvedená alebo z iných vážnych dôvodov osamelá. Vážne dôvody osamelosti sa posudzujú individuálne, napr. manžel vykonáva mimoriadnu službu (t. j. profesionálny vojak) alebo alternatívnu službu, dlhodobé liečenie manžela, nezvestnosť manžela, po ktorom bolo vyhlásené pátranie. Podmienka osamelosti nie je splnená, ak poistenkyňa žije v spoločnej domácnosti s inou fyzickou osobou podľa § 115 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ rodičia dieťaťa žijú v mimomanželskom partnerskom vzťahu, nie sú považovaní za „osamelých“, a to ani vtedy, ak má každý z nich trvalý pobyt na inom mieste. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Pri posudzovaní spoločnej domácnosti nie je podstatné, kde má osoba trvalý pobyt podľa občianskeho preukazu, ale to, kde sa fyzicky zdržiava, kde prispieva a pomáha na chod domácnosti.

Práva a dávky pre slobodné matky

Či sa dieťa narodí v manželstve alebo nie, neovplyvní to výšku dávok od štátu. Nezáleží na tom, či sa o dieťa stará otec ženatý, slobodný, rozvedený, ovdovený. Výška štátom poskytovaných sociálnych dávok je jednotná. Žiadne špeciálne štátne sociálne dávky, ktoré by si mohla žena uplatniť z titulu, že je „slobodná matka,“ neexistujú.

Niektoré právne predpisy (Zákonník práce, zákon o sociálnom zabezpečení) však prihliadajú na osamelosť rodiča a osamelému rodičovi priznávajú viac nárokov ako rodičovi, ktorý žije v manželskom alebo mimomanželskom zväzku (druh/družka).

Materské pre osamelú poistenkyňu

Ak poberáte materské zo Sociálnej poisťovne a spĺňate definíciu tzv. „osamelej poistenkyne“, máte nárok poberať materské o tri týždne dlhšie ako iné ženy. Ostatné zamestnankyne majú nárok iba na 34 týždňov materskej dovolenky (pri jednom dieťati). Ak ste ale osamelá zamestnankyňa, máte nárok na dlhšiu materskú dovolenku, a to 37 týždňov. To znamená o 3 týždne dlhšie ako poistenkyňa, ktorá nie je osamelá. Na dlhšiu materskú dovolenku má nárok nielen osamelá slobodná mamička, ale aj dieťa, ktorého matka zomrela. Osamelej žene a osamelému mužovi (slobodný/ovdovený/rozvedený) sa poskytuje materská, resp. materské.

Pokiaľ rodičia dieťaťa žijú v mimomanželskom partnerskom vzťahu, nemajú nárok, aby im bolo materské vyplácané dlhšie. Ak požiadajú Sociálnu poisťovňu o dlhšiu podpornú dobu poberania materského z dôvodu osamelosti, sú povinní vrátiť materské, resp. jeho časť odo dňa, od ktorého im nepatrilo, ak prijímali materské alebo jeho časť, hoci vedeli alebo mali z okolností predpokladať, že sa vyplatilo neprávom alebo vedome spôsobili, že sa materské alebo jeho časť vyplatila neprávom.

Dovolenka a Zákonník práce

Zákonník práce obsahuje osobitné ustanovenia, ktoré poskytujú právnu ochranu osamelým zamestnankyniam.

• Zákaz výpovede: Ak ste osamelá zamestnankyňa a staráte sa o dieťa mladšie ako tri roky, ste v ochrannej dobe, počas ktorej Vám zamestnávateľ nesmie dať výpoveď.
• Zákaz okamžitého skončenia pracovného pomeru: Ak ste osamelá zamestnankyňa a staráte sa o dieťa mladšie ako tri roky, zamestnávateľ Vám nemôže dať okamžité skončenie pracovného pomeru, iba ak by ste boli právoplatne odsúdená pre úmyselný trestný čin alebo porušila závažne pracovnú disciplínu.
• Nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas: Ak ste osamelá zamestnankyňa a trvale sa staráte o dieťa mladšie ako 15 rokov, zamestnávateľ Vám môže rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne iba po dohode s Vami.
• Práca nadčas: Ak ste osamelá žena a trvale sa staráte o dieťa mladšie ako 15 rokov, prácu nadčas budete vykonávať na pokyn zamestnávateľa iba, keď s tým súhlasíte.

Novelou Zákonníka práce sa s účinnosťou od 1. marca 2021 zaviedla legálna definícia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa. Za takého sa považuje zamestnanec, ktorý sa osobne stará o vlastné neplnoleté dieťa, vrátane striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo o neplnoleté dieťa zverené mu do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu. Toto postavenie zamestnancovi vzniká dňom, keď zamestnávateľovi písomne oznámil, že sa trvale stará o dieťa, a zaniká dňom, keď sa zamestnanec prestal trvale starať o dieťa.

Ak zamestnanec do 33 rokov nadobudne postavenie zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa v priebehu kalendárneho roka, má v tomto roku nárok na najmenej štyri týždne základnej výmery dovolenky za kalendárny rok a odo dňa písomného oznámenia vzniku trvalej starostlivosti o dieťa vzniká zamestnancovi nárok na pomerný rozsah dodatočného jedného týždňa dovolenky. Rovnaký postup sa uplatní aj v prípade zániku postavenia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa. Od 1.1.2020 majú mladí rodičia nárok na 5 týždňov dovolenky.

Ak urobí zamestnávateľ nejaký krok voči Vám a Vy viete, že máte právnu ochranu podľa Zákonníka práce, upozornite ho na túto skutočnosť písomne.

Rodičovský príspevok

Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorú vypláca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Štát prispieva oprávnenej osobe, najčastejšie rodičovi dieťaťa, na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do veku 3 rokov. Najdlhšie prispieva štát rodičovi na dieťa do veku 6 rokov, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Suma rodičovského príspevku je upravená rozdielne. Sú dve výšky rodičovského príspevku, a to podľa toho, či sa v období pred nárokom na rodičovský príspevok rodičovi vyplácalo alebo nevyplácalo materské. Ak rodičovi vznikol nárok na materské, jeho rodičovský príspevok bude vyšší. Ak rodič nepoberal materské, ale žiada si o rodičovský príspevok od narodenia dieťaťa, dávka sa vyplatí v nižšej sume. Suma vyššieho rodičovského príspevku sa vypláca oprávnenej osobe, ktorej sa pred vznikom nároku na dávku vyplácalo z dôvodu starostlivosti o toto dieťa materské alebo obdobná dávka ako materské v členskom štáte EÚ.

O rodičovský príspevok je možné najskôr požiadať, až keď sa dieťa narodí, nie skôr. Ak rodič poberá materské, môže si o RP požiadať až po zániku nároku na dávku materské. Nie je totiž možné poberať obe dávky naraz. Jedinou výnimkou je situácia, kedy je materské nižšie ako suma rodičovského príspevku. V takomto prípade si oprávnená osoba môže požiadať o dorovnanie dávky do sumy rodičovského príspevku.

Rodičovský príspevok sa vypláca za celý kalendárny mesiac, aj keď sa podmienky nároku na tento príspevok splnili len za časť kalendárneho mesiaca. Rodičovský príspevok sa vypláca mesačne pozadu, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom oprávnená osoba splnila podmienky nároku na rodičovský príspevok.

Nárok na rodičovský príspevok za kalendárny mesiac zaniká uplynutím šiestich mesiacov od posledného dňa v mesiaci, za ktorý patril. Nárok na dávku zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom dieťa dovŕšilo zákonom určený vek.

Rodičovský príspevok sa vypláca oprávnenej osobe určenej podľa dohody oprávnených osôb. Nárok na rodičovský príspevok nevzniká maloletému rodičovi, ktorý nemá priznané rodičovské práva a povinnosti podľa osobitného predpisu. Rodičov, ktorí pracujú v zahraničí, ale trvalý pobyt majú na Slovensku, zaujíma otázka, či môžu poberať rodičovský príspevok zo Slovenska.

O rodičovskom príspevku rozhoduje ÚPSVaR príslušný podľa miesta pobytu oprávnenej osoby. Ak sa dieťa narodilo mimo územia Slovenskej republiky a v čase podania žiadosti o RP dieťa nemá vydaný rodný list, oprávnená osoba k písomnej žiadosti o RP alebo k žiadosti o RP podanej elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom priloží úradný preklad rodného listu dieťaťa alebo iného obdobného dôkazu o narodení dieťaťa vydaného v krajine narodenia dieťaťa.

Oprávnená osoba je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na RP, na jeho výšku a na jeho výplatu a do ôsmich dní písomne oznámiť ÚPSVaR zmeny týchto skutočností.

Ak oprávnená osoba svojím konaním spôsobila, vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa RP vyplatil neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril, je povinná vrátiť dávku alebo vrátiť jej časť za obdobie, za ktoré bol vyplatený neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril. Ak rodič poberá RP a zároveň má doma aj staršie školopovinné dieťa alebo viac detí, môže prísť o časť príspevku.

Predĺžený rodičovský príspevok pri neprijatí do škôlky

Rodičia detí vo veku od 3 rokov majú nárok na predĺžené poskytovanie rodičovského príspevku. Na základe schválenej novely zákona o rodičovskom príspevku ho môžu poberať rodič, ktorého dieťa neprijali do spádovej materskej školy z kapacitných dôvodov.

Ďalšie finančné príspevky a benefity

• Príspevok na rekreáciu: Zamestnanci môžu naďalej žiadať tzv. príspevok na rekreáciu.
• Príspevok na športovú činnosť dieťaťa: Od 1. januára 2025 je možné získať príspevok na športovú činnosť dieťaťa, ktorý sa vypočíta ako maximálne 33,33 % oprávnených výdavkov, najviac však 275 eur za kalendárny rok.
• Daňový bonus na dieťa: Krátenie daňového bonusu na dieťa pre daňovníkov s nízkym základom dane bude v roku 2025 pozmenené. Aktuálne je bonus 140 eur u dieťaťa do 15 rokov veku a 50 eur u dieťaťa nad 15 rokov veku.
• Jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa: Príspevok pri narodení dieťaťa je vo výške 829,86 eur pri prvom až treťom dieťati. Pri súčasne (dvojčatá), resp. viac súčasne narodených detí je vo výške 110,36 eur.
• Prídavok na dieťa: Prídavok na dieťa je vo výške 60 eur. Poskytuje sa na každé dieťa a iba raz ročne.

Peniaze - dávky: Informujte sa na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Nárok môže vzniknúť napríklad rodičovi, ktorý je ovdovený, súčasne poberá invalidný dôchodok alebo príspevok na opatrovanie, nemá nárok na daňový bonus na dieťa, nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť. Vypláca ho úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Invalidný dôchodok pre slobodné matky

Invalidný dôchodok má osobám, ktoré sú invalidné, aspoň sčasti nahradiť príjem, ktorý by mohli dosiahnuť prácou, ak by boli zdravé. Ide o druh poistenia - pokiaľ osoba pracuje, odvádza do Sociálnej poisťovne poistné na dôchodkové poistenie, a v prípade, že je uznaná za invalidnú a zároveň spĺňa podmienku potrebných rokov dôchodkového poistenia k dátumu priznania invalidity, Sociálna poisťovňa jej začne vyplácať invalidný dôchodok. Žiadny zákon nezakazuje poberateľovi invalidného dôchodku pracovať, a to bez ohľadu na to, ako je ohodnotený pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Podmienky nároku na invalidný dôchodok

Na to, aby vznikol nárok na invalidný dôchodok, musia byť splnené tri podmienky:

1. Byť uznaný za invalidného.
2. Získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia.
3. Ku dňu vzniku invalidity nespĺňať podmienky nároku na starobný dôchodok a žiadateľovi nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Kedy je osoba invalidná

Osoba je invalidná, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať alebo je predpoklad, že bude trvať dlhšie ako jeden rok.

Invaliditu nie je možné priznať pri chorobe, kde nie je možné predpokladať, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať menej ako rok a že nedôjde k zmene schopnosti pracovať. V takejto situácii je možné poberať nemocenské, a to až po dobu jedného roka (52 týždňov) trvania práceneschopnosti. Podporné obdobie poberania nemocenského môže Sociálna poisťovňa na základe žiadosti poistenca (osoby, ktorá poberá nemocenské) pri splnení zákonnej podmienky aj predĺžiť.

Podporné obdobie sa môže predĺžiť maximálne o ďalší rok, ak dočasná pracovná neschopnosť trvá a zároveň hrozí pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% (napr. kvôli sťaženému prístupu k zdravotnej starostlivosti v krízovej situácii). O predĺženie je potrebné požiadať prostredníctvom určeného tlačiva pobočku Sociálnej poisťovne.

Ak je predpoklad, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať dlhšie ako rok, môže sa žiadosť o invalidný dôchodok podať aj počas trvania práceneschopnosti. Pre uznanie invalidity nie je dôležité, či žiadateľ o invalidný dôchodok pred podaním žiadosti alebo v čase podania žiadosti bol na PN-ke.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (invaliditu) posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, pričom miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých ochoreniach a ich štádiách je uvedená v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.). Pri viacerých zdravotných postihnutiach sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nespočítavajú. Avšak mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa najzávažnejšieho zdravotného postihnutia možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie.

Potrebné obdobie dôchodkového poistenia

Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je čas, kedy bolo z príjmu osoby odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, teda bola zamestnaná, podnikala, bola inak zárobkovo činná alebo si platila dôchodkové poistenie dobrovoľne.

Koľko rokov dôchodkového poistenia je potrebných, závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok ku dňu uznania invalidity:

• menej ako jeden rok, ak ide o osobu do 20 rokov,
• najmenej jeden rok, ak ide o osobu vo veku nad 20 rokov do 24 rokov,
• najmenej dva roky, ak ide o osobu vo veku nad 24 rokov do 28 rokov veku,
• najmenej päť rokov, ak ide o osobu vo veku nad 28 rokov do 34 rokov veku,
• najmenej osem rokov, ak ide o osobu vo veku nad 34 rokov do 40 rokov veku,
• najmenej desať rokov, ak ide o osobu vo veku nad 40 rokov do 45 rokov veku,
• najmenej 15 rokov, ak ide o osobu vo veku nad 45 rokov veku.

Rok dôchodkového poistenia je 365 dní. Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období, kedy je osoba nezaopatreným dieťaťom. Invalidný dôchodok je však možné priznať až od dovŕšenia 18 rokov veku.

V prípade, že pre priznanie invalidného dôchodku chýba nejaká časť potrebnej doby zamestnania, odporúčame kontaktovať Sociálnu poisťovňu za účelom možnosti dodatočného spätného zaplatenia poistného na toto chýbajúce obdobie. Pri doplatení poistného si občan sám určí vymeriavací základ, z ktorého doplatí poistné. Vymeriavací základ je najmenej vo výške minimálneho vymeriavacieho základu (napr. pri doplácaní za rok 2023 je to suma 605,50 € mesačne), najviac v sume maximálneho možného základu (v roku 2023 je to suma 8477 € mesačne), ktorý je platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca.

Starobný a predčasný starobný dôchodok

Treťou podmienkou je, že žiadateľ ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Deň vzniku invalidity je dátum, od ktorého je preukázaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Invalidný dôchodok nemôže žiadateľ poberať v prípade, ak k dátumu vzniku invalidity bol v starobnom dôchodku alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, teda bol dôchodkovo poistený aspoň 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Na webovej stránke Sociálnej poisťovne je kalkulačka dôchodkového veku.

O predčasný starobný dôchodok je možné požiadať najviac 24 mesiacov pred dovŕšením dôchodkového veku, pričom výška predčasného dôchodku musí dosahovať aspoň 1,6 násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Pri určení tzv. pripočítaného obdobia sa pri stanovení dňa dovŕšenia dôchodkového veku ani pre ženy, ani pre mužov nezohľadňuje výchova dieťaťa. Napríklad muži i ženy narodení v roku 1966 a neskôr majú dôchodkový vek 64 rokov.

Výška invalidného dôchodku

Výška invalidného dôchodku sa vypočíta podľa vzorca:

• POMB x ODP x ADH - ak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70% (plný invalidný dôchodok).
• (POMB x ODP x ADH) x percentuálna miera poklesu - ak schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla o viac ako 40 %, ale menej ako 70 % (ide o čiastočný invalidný dôchodok).

Kde:

• POMB je priemerný osobný mzdový bod, teda priemer osobných mzdových bodov za obdobie, kedy bol žiadateľ dôchodkovo poistený.
• ODP je súčet obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.
• ADH je aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku. Aktuálna dôchodková hodnota je každý rok iná, v roku 2025 je 18,7434 eur.

Pri určení sumy invalidného dôchodku nie je žiadny rozdiel v tom, či ide o sporiteľa - občana, ktorý si sporil alebo sporí na dôchodok v tzv. II. pilieri. Sporiteľ i "nesporiteľ" odvádzajú odvody na invalidné poistenie rovnakou sadzbou a pri dodržaní rovnakých pravidiel.

Výška invalidného dôchodku sa môže zmeniť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Trvanie invalidity skúma posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Kontrolné lekárske prehliadky sa uskutočňujú v termíne určenom na predchádzajúcej kontrolnej prehliadke, alebo na základe podnetu poberateľa invalidného dôchodku alebo jeho ošetrujúceho lekára.

Ak sa zdravotný stav poberateľa invalidného dôchodku zhorší, kedykoľvek môže požiadať Sociálnu poisťovňu o opätovné posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Význam to má len ak je priznaný čiastočný invalidný dôchodok, pretože zvýšením percenta invalidity sa zvýši aj samotný invalidných dôchodok. Pri plnom invalidnom dôchodku už ďalšie zvýšenie invalidity výšku dôchodku neovplyvní. Invalidný dôchodok možno znížiť alebo odňať výlučne na základe zmeny zdravotného stavu.

Invalidné dôchodky sa valorizujú automaticky k 1. januáru príslušného roka o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov. Od 1. januára 2026 sa dôchodky na Slovensku zvýšia automaticky o 3,7 %.

Aktuálne sumy invalidných dôchodkov (2025)

Ako si vybaviť invalidný dôchodok

Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Ak sa prechodne zdržiava mimo trvalého bydliska a zo zdravotných dôvodov nie je schopný podať žiadosť v pobočke miesta trvalého pobytu, môže ju podať aj v pobočke miesta prechodného pobytu.

Formulár žiadosti spíše so žiadateľom zamestnanec Sociálnej poisťovne. Vhodné je sa na spísanie žiadosti v pobočke vopred objednať, napr. prostredníctvom rezervačného systému Sociálnej poisťovne. Pri podaní žiadosti by žiadateľ mal mať všetky doklady, ktoré preukazujú, že bol dôchodkovo poistený potrebný počet rokov a lekárske správy preukazujúce jeho nepriaznivý zdravotný stav. Zoznam dokladov nájdete na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Ak žiadateľ doklady so sebou nemá, proces spísania žiadosti sa predĺži - zamestnanec Sociálnej poisťovne dokončí žiadosť, až keď ich predloží.

Žiadosť o invalidný dôchodok odporúčame podať po uplynutí aspoň 6 mesiacov od začatia onkologickej liečby (okrem onkologických ochorení vo vyššom štádiu a niektorých onkohematologických ochorení). Pri skoršom podaní tejto žiadosti sa totiž môže stať, že posudkový lekár vo svojom posudku vysloví záver, že nejde o dlhodobý zdravotný stav a nedokáže vyhodnotiť mieru poklesu schopnosti.

Po podaní žiadosti posúdi invaliditu posudkový lekár, ktorý pôsobí v pobočke Sociálnej poisťovne. V prípade, že je žiadateľ predvolaný do posudkovej komisie, posudkový lekár žiadateľovi vysvetlí, za akých podmienok môže byť uznaný za invalidného a požiada ho, aby popísal svoje osobné, rodinné, pracovné, sociálne pomery, svoj zdravotný stav a priebeh ochorenia. O priebehu posúdenia zdravotného stavu sa spisuje zápisnica, ktorá je súčasťou spisu. Od podania žiadosti má žiadateľ právo kedykoľvek nazrieť do svojho spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy, fotokópie.

Po posúdení invalidity príslušná pobočka žiadosť spolu s dokladmi postúpi Ústrediu Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná o žiadosti rozhodnúť do 60 dní od podania žiadosti, v obzvlášť zložitých prípadoch do 120 dní. Rozhodnutie o nároku na dôchodok a o jeho sume musí byť žiadateľovi doručené.

Invalidný dôchodok sa žiadateľovi môže vyplatiť aj spätne za obdobie ku dňu vzniku invalidity. Ak však invalidita vznikla skôr ako tri roky pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok, ten sa mu doplatí iba za obdobie týchto troch rokov.

Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

Ak sa žiadateľ domnieva, že rozhodnutie o invalidnom dôchodku nie je správne, napríklad bola jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá alebo nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, má právo do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia proti nemu podať odvolanie. Odvolanie sa podáva v Sociálnej poisťovni. Pri spisovaní odvolania je vhodné držať sa faktov súvisiacich so zdravotným stavom, preukázaných lekárskymi správami. Sociálna situácia žiadateľa nie je pre posúdenie invalidity relevantná.

Dôležité kroky pre slobodnú matku po zistení tehotenstva

Ako prvý krok, ktorý je nutné urobiť, keď sa matka dozvie, že je tehotná, je potrebné túto skutočnosť oznámiť zamestnávateľovi. Ak ste sa ocitli v situácií, kedy ste slobodná matka, otcovstvo dieťaťa musíte nahlásiť na matričnom úrade osobne. Tento úkon je potrebné vykonať v mieste trvalého bydliska. Tento úkon je možné vybaviť aj po narodení dieťaťa, avšak určite je praktickejšie vykonať takéto oznámenie vopred. Ak ste sa ocitli v situácií, že ste slobodná matka, nesmiete zabúdať, že voľba priezviska dieťaťa je na dohode rodičov. Viac sa dočítate v zákone o mene a priezvisku. Prirodzene, môže nastať aj situácia, že matka neuvedie pri narodení dieťaťa, kto je jeho otcom.

Ďalším dôležitým krokom je vybavenie materského. Materské sa neprideľuje automaticky a preto je potrebné, aby ste o neho požiadali. Po narodení dieťaťa je ďalej nutné vybaviť na matrike rodný list dieťaťa. Zvyčajne ďalším krokom je prihlásenie dieťaťa k detskému lekárovi. V súvislosti s narodením dieťaťa je potrebné, aby malo oznámený aj svoj trvalý pobyt. V prípade, že je to na území Slovenskej republiky, nemusíte v tejto súvislosti robiť žiadny úkon, keďže automaticky sa jeho trvalým pobytom stáva miesto trvalého pobytu matky.

tags: #mam #narok #na #invalidny #dochodok #a