Nárok na dovolenku po materskej a rodičovskej dovolenke je častou otázkou pracujúcich rodičov, ktorí sa po období starostlivosti o dieťa vracajú do zamestnania. Základný právny rámec nároku na dovolenku je obsiahnutý v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.
Dovolenka na zotavenie, materská/otcovská a rodičovská dovolenka
Zákonník práce rozlišuje tri rôzne situácie, a to:
- dovolenku na zotavenie (ďalej aj „dovolenka“)
- materskú/otcovskú dovolenku
- rodičovskú dovolenku
Materská/otcovská a rodičovská dovolenka nie sú dovolenkou v pravom slova zmysle, teda dovolenkou na zotavenie, ktorej nárok je upravený pre každý rok zamestnania. Zamestnávateľ je povinný ich zamestnancovi/zamestnankyni, ktorí o to požiadajú, poskytnúť, a to v rozsahu stanovenom Zákonníkom práce.
Podmienky vzniku nároku na dovolenku
Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne za kalendárny rok. Ak zamestnanec dovŕšil vek najmenej 33 rokov alebo sa trvale stará o dieťa, má nárok na dovolenku vo výmere najmenej 5 týždňov, t. j. 25 pracovných dní. Základná výmera dovolenky je 4 týždne, t. j. 20 pracovných dní. Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa je najmenej päť týždňov (od 2020).
Základnou podmienkou vzniku nároku na dovolenku je odpracovať u zamestnávateľa aspoň 60 dní v kalendárnom roku, t. j. zamestnancovi vznikne u zamestnávateľa nárok na dovolenku v tom prípade, ak počas nepretržitého trvania pracovného pomeru vykonáva prácu u tohto zamestnávateľa minimálne 60 dní. Za nepretržité trvanie pracovného pomeru sa považuje aj skončenie doterajšieho pracovného pomeru a naň bezprostredne nadväzujúci vznik nového pracovného pomeru zamestnanca k tomu istému zamestnávateľovi. Za odpracovaný deň sa pritom považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny.
Na účely nároku na dovolenku sa za výkon práce považuje aj čerpanie materskej dovolenky (§ 144a ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce), avšak čerpanie rodičovskej dovolenky sa za výkon práce nepovažuje (§ 144a ods. 3 písm. b/ Zákonníka práce). Do počtu uvedených 60 odpracovaných dní sa započítavajú aj niektoré situácie, v ktorých v skutočnosti fyzicky zamestnanec síce prácu nevykonáva, ale Zákonník práce túto situáciu označuje ako výkon práce. Za výkon práce sa podľa § 144a ods. 1 Zákonníka práce považuje napríklad aj čerpanie dovolenky alebo náhradného voľna za prácu nadčas. Na druhej strane, a to konkrétne na účely dovolenky (nároku na dovolenku) sa za výkon práce nepovažuje odpracovanie neospravedlnenej absencie práce, dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca pre chorobu alebo úraz alebo čerpanie rodičovskej dovolenky a pod. Teda do minimálneho rozsahu 60 odpracovaných dní pre vznik nároku na dovolenku sa nepočíta čas, počas ktorého mal zamestnanec rodičovskú dovolenku alebo bol PN.
Príklady vzniku nároku na dovolenku
Príklad 1: Zamestnankyňa na materskej dovolenke
Pracovný pomer zamestnankyne vznikol 1. 10. 2021. Pracovný čas má rozvrhnutý na 5 dní v týždni (PO - PI) a zamestnankyňa má 26 rokov. Od 8. 10. 2023 do 1. 6. 2024 čerpá materskú dovolenku. 16. 11. 2023 sa jej narodilo prvé dieťa. Oznámila to písomne zamestnávateľovi 17. 11. 2023.
Zamestnankyni v roku 2023 vznikne nárok na základnú výmeru dovolenky v rozsahu 4 týždne (20 dní). K tomu jej vznikne nárok na zvýšenie základnej výmery za starostlivosť o dieťa, ktorá v roku 2023 trvala v rozsahu 45 kalendárnych dní (od 17. 11. do 31. 12.). Zamestnankyni v roku 2023 vznikne nárok na dovolenku v rozsahu 20,5 dňa.
Príklad 2: Zamestnanec na otcovskej dovolenke
Pracovný pomer zamestnanca vznikol 1. 1. 2022 a bol uzatvorený na dobu neurčitú. Prácu vykonáva od pondelka do piatku a má 37 rokov. Dňa 10. 2. 2023 sa mu narodilo dieťa a zamestnanec požiadal zamestnávateľa o otcovskú dovolenku v období od 10. 2. 2023 do 24. 8. 2023. V roku 2023 zamestnanec odpracoval viac ako 60 dní. Ročný nárok zamestnanca na dovolenku, ktorý má viac ako 33 rokov a pracuje 5 dní v týždni, je 25 dní (5 týždňov x 5 dní). Za obdobie čerpania otcovskej dovolenky vzniká zamestnancovi nárok na dovolenku.
Dĺžka materskej a rodičovskej dovolenky
Výmera materskej dovolenky je upravená v § 166 Zákonníka práce. Patrí žene v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa v rozsahu:
- základná výmera 34 týždňov,
- osamelej žene 37 týždňov,
- ak porodila zároveň dve a viac detí 43 týždňov.
Mužovi patrí otcovská dovolenka v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa v rozsahu:
- základná výmera 28 týždňov,
- osamelému mužovi 31 týždňov,
- pri starostlivosti o narodené dve alebo viac detí 37 týždňov.
Rodičovská dovolenka sa poskytuje na prehĺbenie starostlivosti o dieťa, a to na základe žiadosti či už zamestnanca alebo zamestnankyne. Rodičovská dovolenka sa poskytuje v rozsahu: do dňa, v ktorom dieťa dovŕši 3 roky veku, v prípade nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa vyžadujúceho osobitnú starostlivosti do dovŕšenia 6 rokov veku.
Vplyv materskej a rodičovskej dovolenky na nárok na dovolenku
Nárok na dovolenku pri materskej/otcovskej dovolenke
Obdobie čerpania materskej/otcovskej dovolenky podľa § 144a ods. 1 Zákonníka práce je považované za výkon práce. Zákonník práce uvedené obdobie súčasne považuje za výkon práce aj na účel dovolenky. To znamená, že pri výpočte dovolenky za kalendárny rok u zamestnanca/zamestnankyne, ktorí čerpali materskú resp. otcovskú dovolenku, sa bude aj toto obdobie počítať ako odpracovaný čas. Nástup na materskú dovolenku či otcovskú dovolenku tak neovplyvní nárok na dovolenku, ani nedochádza k jej kráteniu. Za obdobie materskej dovolenky a otcovskej dovolenky sa zamestnancovi nárok na dovolenku nekráti.
Nárok na dovolenku pri rodičovskej dovolenke
V prípade čerpania rodičovskej dovolenky je situácia iná. Síce podľa § 144a ods. 1 Zákonníka práce je rodičovská dovolenka považovaná za výkon práce, súčasne však v § 144a ods. 3 ju Zákonník práce vylučuje pri určovaní nároku na dovolenku. Teda výlučne na účel dovolenky sa čerpanie rodičovskej dovolenky nepovažuje za výkon práce. Počas rodičovskej dovolenky už nárok na dovolenku nevzniká.
Podľa § 109 ods. 1 Zákonníka práce môže zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak v tomto kalendárnom roku nepracoval z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Čerpanie rodičovskej dovolenky tak má vplyv na výšku nároku na dovolenku, nakoľko zamestnávateľ má právo v prípade absencie v práci kvôli čerpaniu rodičovskej dovolenky bežnú dovolenku krátiť. Krátenie dovolenky za obdobie čerpania rodičovskej dovolenky zamestnávateľ aplikuje len v tom prípade, ak na príslušný rok pripadne minimálne 60 odpracovaných dní, teda len v prípade, ak vôbec nárok na dovolenku vznikne. Veľmi pravdepodobne takáto situácia nastane na záver čerpania rodičovskej dovolenky pri návrate do zamestnania.
Dovolenka sa zamestnancovi nekráti za obdobie materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce, avšak v prípade rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce sa jedná o rodičovskú dovolenku poskytnutú mužovi, ktorý sa hneď po narodení dieťaťa stará o toto narodené dieťa (zjednodušene povedané rodičovská dovolenka podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce poskytnutá mužovi je ekvivalentom materskej dovolenky, ktorá sa poskytuje žene hneď po pôrode dieťaťa).
Príklady krátenia dovolenky
Príklad 1: Krátenie dovolenky počas rodičovskej dovolenky
Pracovný pomer zamestnankyne vznikol 1. 10. 2020. Pracovný čas má rozvrhnutý na 5 dní v týždni (PO - PI) a má viac ako 33 rokov. V období od 15. 11. 2022 do 10. 7. 2023 zamestnankyňa čerpala materskú dovolenku. Následne nastúpila na rodičovskú dovolenku od 11. 7. 2023 až do konca roka 2023. Počas roka však z dôvodu rodičovskej dovolenky neodpracovala 124 pracovných dní, čiže dochádza ku kráteniu dovolenky. Pre účely výpočtu je potrebné zameškané pracovné dni rozdeliť do dvoch skupín. Prvú skupinu tvorí prvých 100 zameškaných pracovných dní. Za toto obdobie sa dovolenka kráti o 1/12 ročného nároku na dovolenku. Zvyšný počet zameškaných pracovných dní (24 dní), je potrebné prepočítať počtom dní 21 (24 zameškaných pracovných dní/21 dní = 1,1428). Počet dní krátenia vypočítame ako 2/12 * 25 dní (celoročný nárok), t.j. 4,166 dňa.
Príklad 2: Určenie dovolenky pri návrate do práce po rodičovskej dovolenke
Zamestnankyňa ukončila čerpanie rodičovskej dovolenky 31. 5. 2023 a do práce nastúpila k 1. 6. 2023. Zamestnankyňa teda v roku 2023 zameškala 103 pracovných dní (čo je viac ako 100 dní), preto jej zamestnávateľ môže krátiť nárok na dovolenku za rok 2023, a to o 1/12 jej nároku. Z 25 dní dovolenky by jej tak mohol ubrať 2 dni. Ak by ale ukončila čerpanie rodičovskej dovolenky o 4 pracovné dni skôr, t. j. zameškala by len 99 pracovných dní, teda menej ako 100 dní, zamestnávateľ by jej nárok na dovolenku krátiť nemohol.
Čerpanie dovolenky počas materskej/otcovskej/rodičovskej dovolenky
Dovolenka za kalendárny rok by sa mala čerpať práve v tom roku, za ktorý vznikla, aby efektívne splnila svoj účel, ktorým je zotavenie zamestnanca. Zákonník práce však umožňuje zamestnancovi/zamestnankyni jej dočerpanie do konca nasledujúceho kalendárneho roka. V prípade nástupu na materskú/otcovskú alebo rodičovskú dovolenku býva naplnenie tohto pravidla nerealizovateľné s ohľadom na dĺžku ich trvania. Preto Zákonník práce upravuje určitú výnimku, podľa ktorej pokiaľ si zamestnankyňa alebo zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky, otcovskej alebo rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku im zamestnávateľ poskytne po skončení materskej dovolenky, otcovskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky. Túto dovolenku máte právo vyčerpať po svojom návrate z rodičovskej dovolenky späť do zamestnania (v súlade s ustanovením § 113 ods.).
Najčastejšie otázky pri návrate do práce po rodičovskej dovolenke
Môžem sa do práce vrátiť skôr, ako dieťa dovŕši 3 roky?
Áno. Zamestnanec nie je povinný vyčerpať si materskú dovolenku v plnom rozsahu, kým dieťa dovŕši 3 roky. Ak sa zamestnanec počas materskej dovolenky rozhodne, že sa chce vrátiť do práce, zamestnávateľ musí jeho požiadavku akceptovať.
Dá sa na rodičovskú dovolenku vrátiť, ak som už nastúpil/a do práce?
Áno, je možné požiadať o presunutie rodičovskej dovolenky, ak si rodič nevyčerpá celú rodičovskú dovolenku, kým dieťa dovŕši 3, resp. 6 rokov.
Musím zamestnávateľovi oznámiť koniec rodičovskej dovolenky? Ak áno, kedy?
Áno. Predpokladaný deň skončenia rodičovskej dovolenky, zmeny, týkajúce sa skončenia rodičovskej dovolenky oznámi žena/muž písomne zamestnávateľovi najmenej jeden mesiac vopred (§ 166 ods. 3 Zákonníka práce).
Skončila sa mi rodičovská dovolenka. Musím dostať svoje pôvodné miesto?
Pri návrate do práce po rodičovskej dovolenke vám zamestnávateľ môže dať výpoveď z dôvodu zrušeného pracovného miesta (s výpovednou dobou a odstupným) alebo vám môže ponúknuť dohodu o skončení PP (pracovný pomer) z rovnakého dôvodu (tiež s nárokom na odstupné). Zamestnávateľ vám však môže ponúknuť aj iné pracovné miesto, ktoré zodpovedá vašej zmluve, ak také má, aj keď to oddelenie už napr. neexistuje, pracovné miesto existovať môže. Potom musíte riadne do práce nastúpiť.
Mám nárok na neplatené voľno po rodičovskej dovolenke?
Ak rodič nenájde inú možnosť, môže požiadať zamestnávateľa o neplatené voľno, avšak toto voľno nie je zamestnávateľ povinný poskytnúť. Pomerne časté sú situácie, kedy dieťa dovŕši 3 roky, je zdravé, avšak nie je prijaté do škôlky v čase svojich 3. narodenín.
Mám po rodičovskej dovolenke nárok na kratší pracovný čas?
Ak žena alebo muž, trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov, požiada o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.
Môžem dostať výpoveď po rodičovskej dovolenke?
Áno. Počas čerpania materskej a rodičovskej dovolenky platí zákaz výpovede zo strany zamestnávateľa. Po návrate do práce už rodič nie je chránený pred výpoveďou zo strany zamestnávateľa, aj keď dieťa, o ktoré sa stará ešte nedovŕšilo tri roky (výnimku majú iba osamelí rodičia).
Keď dám výpoveď v práci, budem mať nárok na dávku v nezamestnanosti?
Načasovanie výpovede počas rodičovskej dovolenky alebo po jej skončení je dôležité, nakoľko môže výrazne ovplyvniť nárok na ďalšie dávky, ako je nemocenské, materské, či dávka v nezamestnanosti. Nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky zamestnancovi vzniká iba v tom prípade, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru (v prípade, ak mu zamestnávateľ pred skončením pracovného pomeru nenariadil čerpanie dovolenky, resp. v prípade, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodli na čerpaní dovolenky ešte pred skončením pracovného pomeru).