Machová guľa do akvária: Komplexný sprievodca starostlivosťou o Riasoguľu

Riasoguľa, známa aj ako marimo, je fascinujúca zelená riasa, ktorá vytvára guľovité formy a je obľúbeným spoločníkom v akváriách. Pôvodne pochádza z chladných jazier a je známa pre svoj pomalý rast a nenáročnosť. Okrem estetického prínosu pomáha znižovať množstvo dusičnanov vo vode a poskytuje útočisko pre malé akvarijné živočíchy. Táto riasová guľôčka, aj keď nemá uprostred malé srdiečko, si už získala srdcia mnohých. Riasogule sú unikátne netradičné vodné rastliny nenáročné na pestovanie.

Čo je Riasoguľa?

Riasoguľa, machová guľôčka, „marimo“ či cladophora, hit poslednej sezóny má mnoho pomenovaní, aj keď mnohé s ňou v skutočnosti nemajú nič spoločné. Ide o druh zelenej riasy Aegagropila Linnaei a forma guľôčky - tak ako ju obyčajne poznáme, je jej najvzácnejší typ. Riasogule sú vítanou zeleňou sladkovodných akvárií.

Pôvod a rozšírenie

Riasoguľka je druhom vláknitej riasy, s ktorou sa môžeme stretnúť v chladných sladkovodných či brakických stanovištiach na severnej pologuli. Charakteristickými miestami sú jazerá ako Akan v Japonsku, jazero Myvatn na Islande, jazero Naardermeer v severnom Holandsku či Zellské jazero v Rakúsku. Tiež je možné niektoré jej formy objaviť aj v riekach Francúzka, Švajčiarska, Maďarska či Českej republiky. Netradičným domovom je tiež brakická časť severu Baltského mora, kde rastie pripevnená ku skalám.

História a názvoslovie

Prvýkrát tento druh objavil Carl Linné vo Švédsku už v roku 1753 a zozbieral pár vzoriek. O jeho prvé popísanie sa postaral začiatkom 19. storočia Anton E. Sauter, ktorý ho našiel v Zellskem jazere v Rakúsku. Druh si prešiel zmenami názvu, ale po dôkladnejšom skúmaní a tiež rozsiahlejším výskumom DNA sa pomenovanie vrátilo z Cladophora aegagrophila opätovne na Aegagropila linnaei. Bežnejšie je možné sa stretnúť ešte s jedným pomenovaním a to Marimo, ktoré mu dal japonský botanik Takuya Kawakami ešte v roku 1898, ktorý riasogule našiel pozdĺž jazera Akan, kde dorastajú aj impozantných rozmerov s dokonalým guľatým tvarom 20-30cm (veľkostne ako bowlingová guľa). Meno „Marimo“ v preklade znamená „guľôčková morská riasa“ („Mari“ - skákacia lopta a „Mo“ - rastliny žijúce vo vode). V Japonsku sa „Marimo“ teší obrovskej popularite a bolo vyhlásené za národný poklad a obyvatelia Ainu, každoročne usporadúvajú oslavy.

Rôzne formy rastu

V prírode a tiež v akvaristike, sa môžeme stretnúť s rôznou formou rastu Aegagropila Linnaei, ktorú ovplyvňujú najmä podmienky prostredia. Všetky formy majú podobné znaky - sú sýto zelené, jasné a nadýchané. Štúdia z Japonska, ktorá tiež prispieva k ochrane tejto riasy a jej prostredia však poukazuje na možné genetické odchýlky medzi rôznymi formami:

• Guľôčkový typ: Pre hobby akvaristov je to najznámejší typ rastu danej riasy vytvárajúci charakteristický oválny tvar, v prírode je však najvzácnejším typom, ktorý je veľmi zriedkavý.
• Kobercový typ: Je uchytený k pevnému podkladu, ktorý postupne obrastá (zvyčajne na zatienenejších miestach).
• Voľne plávajúca forma: Je charakteristická neusadenými malými trsmi, ktoré sú voľne vznášajú vo vode.

Guľatý tvar je zo všetkých najznámejší a bolo navrhnutých viacero rôznych teórií o tvarovaní. Vo všeobecnosti sa však predpokladá, že táto forma je zapríčinená kombináciou mechanických faktorov, z ktorých veľkú rolu hraje práve prevaľovanie po dne a pohyb vody, ktoré podporujú radiálny rast a bohaté bočné vetvenie tejto riasy. Zaujímavé je, že táto riasa tvorí zvyčajne kobercové povrchy, ak sa z nej však kúsok oddelí, ten je unášaný vlnami, ktoré z neho časom vytvoria guľu. Aj v akváriu je dobré ich z času na čas otáčať, aby si zachovali svoj tvar.

Rast a štruktúra

Aegagropila je veľmi pomaly rastúci druh riasy, jej ročný prírastok je približne pol centimetra, preto nie je potrebné si robiť starosti, či „neprerastie“ naše akvárium. Aj keď vo voľnej prírode dokáže dorásť aj do veľkosti 30 cm, v akvaristike je to takmer nemožné a obyčajne nepresiahne veľkosť 10 cm. Štruktúra guľôčok je jedinečná, nemajú žiadne jadro. Vlákna riasy rastú vo všetkých smeroch od stredu gule, neustále sa rozvetvujú a vytvárajú sférickú formu (guľôčku). Sú zelené, čo im umožňuje fotosyntetizovať, rovnako ako iným zeleným rastlinám. V hlbších častiach gule je však aegagropila stále zelená, čo zabezpečujú „spiace“ chloroplasty obsahujúce zelený chlorofyl - ak by sa aegagropila rozpadla, spiace chloroplasty sú schopné sa aktivovať v priebehu pár hodín.

Starostlivosť o Riasoguľu v Akváriu

Riasogule sú obľúbené pre svoju nenáročnosť a estetický vzhľad. Sú dokonca označované za najmenej náročnú rastlinku na svete. Stačí ich mať v studenej vode a prežijú s vami mnoho rokov bez toho, aby ste sa o ne museli starať ako o bežné izbové rastliny. Sú preto vhodné pre začiatočníkov, všetkých tých, ktorí nemajú čas pravidelne sa venovať starostlivosti o rastliny, zábudlivcov a tiež tých, ktorí nemajú doma vhodné svetelné podmienky pre rastliny.

Vhodné podmienky

Vzhľadom na to, že si našu riasoguľu pravdepodobne prinesieme v priemere len niekoľkých centimetrov, vojde sa takmer do každého akvária či nádoby, bez ohľadu na to, či bude zo skla či plastu. Obľúbené sú aj samostatné akvária či nádoby len so samotnou riasoguľou. Pre svoj pomalý rast bude dobrou voľbou aj pre nanoakvaristiku. Väčšou výzvou je sa postarať o kvalitu vody, aby u nás prosperovala.

• Teplota: Vzhľadom na fakt, že pochádza z chladných jazier, preferuje teploty v rozmedzí od 6 do 24 stupňov. V teplejšej vode nebude prosperovať a začne sa rozpadať. Jazerá, v ktorých sa riasogule prirodzene nachádzajú, majú chladnú teplotu, takže sa im najlepšie darí v chladnejšej vode (odporúčame teplotu vody nie vyššiu ako 25 °C). Na vašej Riasoguli sa môžu vytvoriť hnedé škvrny, ak je voda príliš teplá. V lete treba vodu meniť často a hádzať do nej kocky ľadu, aby sme ju ochladili.
• pH a tvrdosť vody: pH vody je ideálne udržovať v rozmedzí 7,0 až 8,0 a tvrdosť vody by sa mala udržiavať v rozmedzí 2 až 20dGH. Tiež je možné ju pestovať v mierne brakickej vode (voda s vyššou salinitou). Riasogule vyžadujú veľmi malú údržbu. Môžu sa uchovávať vo vode z vodovodu, aj keď vo filtrovanej vode alebo vode s reverznou osmózou zostanú dlhšie čistejšie. Riasoguliam nevadí tvrdá voda, avšak na akváriu sa vám môže vytvárať usadenina z vodného kameňa a teda bude treba akvárium pravidelne od nej čistiť. Pokiaľ máme ale vodu príliš tvrdú, odporúčame ju prevariť, alebo použiť destilovanú či filtrovanú vodu. Pokiaľ chceme našej riasogule dopriať luxus, môžeme ju pestovať v neperlivej, dojčenskej minerálke.
• Osvetlenie: V prírode sa vyskytujú na dne jazier, kde je intenzita svetla nízka, preto ani v akvaristike nebudú mať veľké nároky na osvetlenia. Nepriame osvetlenie a rovnako tak umelé bude postačovať k tomu, aby fotosytetizovala a rástla. Riasogule sa prirodzene tvoria na dne jazera, takže nevyžadujú špeciálne alebo vysoko intenzívne osvetlenie. Bežné domáce osvetlenie alebo nepriame slnečné svetlo z okien často poskytuje dostatok svetla na fotosyntézu. Príliš intenzívne osvetlenie, či priame slnečné svetlo dokáže riasoguľám uškodiť, čo sa často prejavuje blednutím časti, ktorá je vystavená svetlu. Keďže riasogule pochádzajú z dna jazier, nie sú zvyknuté na priame slnečné lúče a teda by sa im v tesnej blízkosti okna nepáčilo. Vyhýbajte sa priamemu, intenzívnemu svetlu, ktoré môže spôsobiť prehriatie a poškodenie.
• Substrát a hnojenie: Nemá korene a preto je výber substrátu skôr estetickou záležitosťou. V každom prípade je dobrou voľbou najmä kombinácia riečneho štrku, nakoľko jemný piesčitý či „pôdny“ substrát sa viac zamotávajú do vlákien. Vzhľadom na extrémne pomalý rast nie je hnojenie obzvlášť potrebné, aj keď samozrejme určite neuškodí. Darí sa im aj bez hnojív, najmä v jednoduchých nádržiach.

Pravidelná údržba

Starostlivosť je veľmi jednoduchá a stačí, ak budeme dodržiavať zopár pravidiel:

• Výmena vody: Patrí sem pravidelná výmena vody, ktorou zabezpečíme odstránenie rozpustených nežiaducich látok vo vode a rovnako tak predchádzame usadzovaniu nečistôt v jemných vláknach tejto riasy (ak ju máme v akváriu s rybkami či krevetami nemeníme nikdy viac ako 1/3 vody). Vodu meníme približne raz za 1 - 2 týždne, záleží však od teploty a svetla, ako rýchlo sa voda zašpiní. Percento a frekvencia výmeny vody bude závisieť od akvária alebo nádoby, v ktorej máte Riasuguľu. Ak ju pestujete samostatne, bez iných rastlín alebo zvierat v nádobe, odporúčame 50% výmenu vody každé dva týždne. Výmena vody je dôležitá, aby sa zabránilo usadzovaniu nečistôt a odpadu na vašej riasoguli.
• Čistenie a otáčanie: Približne raz za mesiac by sme mali riasoguľku vybrať z akvária. V nádobke, do ktorej sme si odobrali vodu z akvária, ju trocha pregúľať a odstrániť nečistoty (je možné ju jemne postláčať), alebo ju môžeme očistiť pod tečúcou vodou (nechlórovanou). Jemným prevaľovaním v rukách dokážeme podporiť jej sférický tvar, o ktorý by sa v prírode staral pohyb vody, vlny. Raz za týždeň ich otočíme, aby sme podporili súmerný rast. Tiež ich môžeme gúľať v dlani, aby sa zachoval ich tvar. Ak svoju riasoguľu nedržíte so zvieratami živiacimi sa riasami (ako sú trpasličí krevety a niekoľko druhov rýb), budete pravdepodobne musieť z času na čas vyčistiť svoje machové gule. Dá sa to dosiahnuť tak, že ju vyberiete z vody a opláchnete, potom ju vložíte do nádoby s čistou vodou a niekoľkokrát jemne stlačíte loptičku. Zatiaľ čo to robíte, je tiež dobré chvíľu opatrne gúľať loptu v rukách.

Benefity a nevýhody

Ako častý benefit riasogúľ sa uvádza znižovanie množstva dusičnanov vo vode. Áno, pre svoj rast rovnako ako iné druhy rastlín spotrebúvajú aj spomínané dusičnany a tým prirodzene potláčajú rast neželaných akvarijných rias, ale vzhľadom na pomalosť rastu je spotreba dusičnanov a „konkurencieschopnosť“ voči iným riasam zanedbateľná (lepšou voľbou sú rýchlorastúce rastliny). Faktom však zostáva, že v porovnaní s umelými rastlinami či dekoráciami majú množstvo benefitov, napríklad sa aj v nich usádzajú prospešné nitrifikačné baktérie, ktoré sa starajú o „bezpečnosť“ vody. Pre vodné prostredie sú prospešné, pretože pohlcujú toxické dusičnany vo vode.

Tu je prehľad benefitov a nevýhod riasogúľ:

Časté problémy a riešenia

• Riasoguľa bledne: Obyčajne je to dôsledkom nadmerného osvetlenia (bledne časť vystavená svetlu) - presuňte riasoguľu do tmavšej časti akvária. Príliš svetlá farba môže značiť, že je rastlinka vystavená priamemu slnečnému žiareniu a potrebuje tieň.
• Riasoguľa má hnedé škvrny: To môže byť zapríčinené nadmerným znečistením, vtedy riasoguľu očistíme, no tiež nedostatkom svetla - presunieme na svetlejšie miesto, alebo ak je tmavšia len jedna časť je potrebné ju častejšie presúvať v akváriu. Na vašej Riasoguli sa môžu vytvoriť hnedé škvrny, ak je voda príliš teplá. Príčinou môže byť zlá kvalita vody, nedostatok svetla alebo stojatá voda.
• Riasoguľa je slizká, začína mať čiernu farbu: Toto je často prejavom hnilobných procesov, ktoré spôsobujú postupný rozpad (môžu ich vyvolať iné druhy rias, ktoré zabraňujú cirkulácii vody v guľôčke) - čierne odumreté časti a iné druhy rias z povrchu odstránime, riasoguľu očistíme a guľatým pohybom opätovne podporíme guľatý tvar.
• Riasoguľa sa rozpadá: Môže to byť spôsobené nevhodnými podmienkami a rovnako tak absenciou faktorov podporujúcich guľatý tvar - pohyb vody (môžeme ho zčasti nahradiť postupným prevaľovaním v rukách). Keďže už nežije v jazere s pohybom vĺn, možno zistíte, že vaša riasoguľa sa časom zdeformuje.
• Plávanie na hladine: Je úplne v poriadku, ak riasogulička pláva na hladine. Je to spôsobené tým, že ju nadľahčia vzduchové bublinky. Riasogule občas vyplávajú na hladinu kvôli bublinkám vo vode, ktoré ich nadnášajú. Je to prirodzený, neškodný jav. Možno zistíte, že vašej riasoguli trvá jeden až dva dni, kým klesne na dno vašej nádrže alebo nádoby. Plávajúca riasoguľa pravdepodobne znamená, že vo vnútri guľôčok sú zachytené vzduchové bubliny. Áno, niekedy pláva kvôli zachytenému vzduchu alebo kyslíku vytvorenému fotosyntézou.

Riasoguľa ako samostatná dekorácia

Ak chceš riasoguľu len ako samostatnú dekoráciu, stačí jej vhodná nádoba. Vodu môžeš použiť aj odstátu z kohútika. Na jej parametroch moc nezáleží. Vodu stačí meniť zhruba raz za dva týždne, alebo podľa potreby. Dobré je zvoliť pre riasogule vhodnú nádobku, ktorá má dostatočný objem vzhľadom na počet riasových guličiek. Akvárium, v ktorom riasogule udržiavate, môžete dozdobiť dekoratívnymi kamienkami, dekoráciami, mušľami aj inými vodnými rastlinkami. Riasoguličky sú vynikajúce do akvárií, ale dajú sa úspešne uchovávať aj v sklenených miskách, fľašiach, vázach a rôznych iných nádobách.

Rozmnožovanie

Riasogule sa množia veľmi jednoducho. Riasoguľa sa množí delením a teda je pre ňu úplne prirodzené, že sa začne v istom veku sama deliť. Rastlinku rozrežeme na dve polovice a vytvarujeme ich do guličiek. Aby si svoj tvar udržali, možno ich bude treba omotať špagátom. Umiestnime ich do misky s vodou. Tiež ich môžeme gúľať v dlani, aby sa zachoval ich tvar. Množí sa tak, že jej rastú na povrchu nové odnože - mini riasoguľky, ktoré môžeme oddeliť, keď majú aspoň 1 cm. Dospelú guľu Marima možno opatrne rozdeliť na menšie kúsky. Hoci fragmenty môžu najprv stratiť svoj guľovitý tvar, časom a jemným otáčaním v prúde opäť nadobudnú okrúhly vzhľad.

Riasoguľa a domáce zvieratá

Väčšina zvierat môže žiť v jednej nádrži s riasoguľou. Riasogule si výborne rozumejú s rybičkami či krevetkami. Na rozdiel od iných rias nešpinia akvárium a tak sa nemusíte báť, že by vytvárali zelené nánosy. Viacerí zákazníci nám potvrdili, že rybky sa s riasoguličkami hrali. Pri výbere rybičiek sa uistite, že nejde o druh, ktorý rád požiera riasy, ako napríklad karas. Ak sa rozhodnete pre riasoguľu, zamedzíme tomu, aby domáce zvieratá pili z vody, v ktorej ich pestujeme. Tá môže domácim miláčikom narobiť problémy. Nádobu s rastlinkami umiestnime tak, aby k nim zvieratá nemali prístup. Áno, je úplne bezpečná. Krevety aj ryby radi obžierajú biofilm na jej povrchu.

Legenda o Riasoguli

Ku riasoguliam sa viaže stará japonská legenda. Vraví, že dcéra náčelníka japonského kmeňa obývajúceho riečne územie Akan, sa zaľúbila do obyčajného chlapca. Keďže jej rodičia ich vzťahu nepriali, zaľúbenci sa rozhodli pred nepriazňou radšej ujsť. Pri úteku však nešťastne spadli do rieky a utopili sa. Traduje sa, že ich duše spojené večnou láskou, sa premenili na zelené riasové guľôčky a spoločne sa plavili po dne. Preto sú riasogule v Japonsku považované za symbol večnej lásky a vraj dokážu vyliečiť aj zlomené srdce. Riasoguľa je jednoducho rastlina s podmanivým príbehom, ktorý si budete chcieť pripomínať.

Kde kúpiť a cena

Riasogule už dorazili aj na náš trh a ich cena sa v závislosti od veľkosti pohybuje od 3 do 10 EUR. Zakúpiť ich je možné najmä v internetových obchodoch, ktoré vám ich bez problémov pošlú poštou. Väčšina našich riasogúľ má priemer od 2 do 3,5 cm, čo znamená, že ich odhadovaný vek je 8 až 15 rokov. Riasoguľa rastie VEĽMI pomaly (len asi 5 milimetrov za rok), takže im bude trvať extrémne dlho, kým naberú značné množstvo na veľkosti. Riasogule vydržia bez vody minimálne týždeň, pretože sú ako špongia a držia si v sebe vodu, ktorá sa odparuje pomalšie. Doručenie samotných riasogúľ si nevyžaduje termobox. Riasové gule bývajú tiež nazývané ako machové, ale po správnosti ide o riasu. Ich veľkosť pri kúpe je 3-4 cm a sú zaujímavou dekoráciou vhodnou do menších akvárií. Dostupné bývajú aj vo väčších veľkostiach a v prírode dosahujú dokonca až 20-30 cm.

tags: #machova #gula #do #akvaria #starostlivost