Pracovný život prináša rôzne situácie, ktoré si vyžadujú, aby zamestnanec prerušil svoju prácu. Slovenský Zákonník práce definuje rôzne typy prekážok v práci, ktoré môžu nastať na strane zamestnanca aj zamestnávateľa. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, kedy má zamestnanec nárok na voľno, či už platené alebo neplatené, a aké sú povinnosti zamestnávateľa v takýchto situáciách.

Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca
Podľa § 136 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času. Zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancovi zúčastniť sa pojednávania na nevyhnutne potrebný čas a ospravedlniť jeho neprítomnosť. Zamestnávateľ má právo skúmať, aký nevyhnutne potrebný čas trvala účasť na pojednávaní, ako dlho trvalo samotné pojednávanie a cesta na súd a späť.
Zamestnanec je povinný preukázať každú neprítomnosť v práci a jej trvanie. Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať.
Prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu
Medzi prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu Zákonník práce zaraďuje výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonávať mimo pracovného času. Z týchto dôvodov zamestnávateľ spravidla poskytuje pracovné voľno bez náhrady mzdy. Zákonník práce, kolektívna zmluva alebo dohoda so zamestnávateľom však môže určiť, že zamestnanec má aj v týchto prípadoch nárok na náhradu mzdy.
Prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu, pri ktorých má zamestnanec nárok na voľno sa delia na štyri skupiny:
- výkon verejnej alebo odborovej funkcie
- občianska povinnosť
- iné úkony vo všeobecnom záujme
- výkon dobrovoľníckej činnosti
Výkon verejnej alebo odborovej funkcie
Výkon verejnej alebo odborovej funkcie je výkon poslanca NR SR, mestského zastupiteľstva, primátora, starostu a pod. - pracovné voľno sa poskytuje dlhodobo na výkon tejto funkcie. Ak je funkcia vykonávaná popri práci, tak zamestnávateľ je povinný poskytnúť pracovné voľno maximálne v rozsahu 30 pracovných dní v kalendárnom roku, a to vždy bez náhrady mzdy.
Občianska povinnosť
Medzi prekážky v práci, kvôli ktorým má zamestnanec nárok na voľno z dôvodu občianskej povinnosti patrí najmä činnosť:
- svedka, tlmočníka, znalca
- pri poskytnutí prvej pomoci
- pri povinných lekárskych prehliadkach pri opatreniach proti prenosným chorobám, pri iných naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej starostlivosti, pri izolácii z dôvodov veterinárno-ochranných opatrení
- občana, ktorému vznikla branná povinnosť a v období krízovej situácie je povinný vykonať mimoriadnu službu alebo v čase vojny alebo vojnového stavu alternatívnu službu
- pri mimoriadnych udalostiach
- pri povinnej účasti zamestnancov na rekondičných pobytoch
V týchto prípadoch zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno vždy len na nevyhnutne potrebný čas. Náhrada mzdy sa poskytuje len pri účasti na rekondičných pobytoch alebo pri poskytnutí prvej pomoci.
Iné úkony vo všeobecnom záujme
Iné úkony vo všeobecnom záujme sú najmä:
- darovanie krvi a aferéza
- darovanie ďalších biologických materiálov
- výkon funkcie v odborovom orgáne
- činnosť člena zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka
- účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní
- činnosť člena volebných komisií vo voľbách, ktoré vyhlasuje predseda Národnej rady SR a referende a činnosť člena orgánov na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta SR
- činnosť horskej služby alebo inej organizovanej záchrannej skupiny počas osobnej účasti na záchrannej akcii
- činnosť vedúceho tábora pre deti a mládež, jeho zástupcu pre veci hospodárske a zástupcu pre zdravotné veci, oddielového vedúceho, vychovávateľa, inštruktora, prípadne zdravotníka v tábore pre deti a mládež
- činnosť člena poradného orgánu vlády SR
- činnosť člena rozkladovej komisie
- činnosť sprostredkovateľa alebo rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní
- činnosť registrovaného kandidáta pri voľbe do Národnej rady SR prezidenta SR a do orgánov územnej samosprávy
Aj v týchto prípadoch zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas. Náhrada mzdy patrí zamestnancovi len pri darovaní krvi a aferéze, darovaní ďalších biologických materiálov a účasti zástupcov zamestnancov na vzdelávaní.

Výkon dobrovoľníckej činnosti
Pri výkone dobrovoľníckej činnosti má zamestnávateľ na výber, či poskytne pracovné voľno bez náhrady mzdy alebo s náhradou mzdy. Ak nedôjde k odberu (napr. pri darovaní krvi), poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku len za preukázaný nevyhnutne potrebný čas neprítomnosti v práci.
Prekážky v práci z dôvodu plnenia brannej povinnosti
Ďalším dôvodom na poskytnutie pracovného voľna je výkon brannej povinnosti. Zamestnancovi patrí pracovné voľno pri plnení brannej povinnosti, plnení úloh ozbrojených síl, pri cvičení. V týchto prípadoch patrí zamestnancovi náhrada mzdy. Zamestnávateľovi túto zaplatenú náhradu mzdy preplatí okresný úrad v sídle kraja.
Prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie
Účasť na ďalšom vzdelávaní, na ktorom má zamestnanec získať predpoklady alebo splniť podmienky na výkon jeho práce, je taktiež prekážkou v práci, ktorá bráni zamestnancovi vykonávať prácu. Pri zvyšovaní kvalifikácie však zamestnávateľ nemá povinnosť poskytnúť zamestnancovi za pracovné voľno aj náhradu mzdy.
Pri zvýšení kvalifikácie poskytne zamestnávateľ zamestnancovi pracovné voľno najmenej:
- v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní
- 2 dni na prípravu a vykonanie každej skúšky
- 5 dní na prípravu a vykonanie záverečnej, maturitnej skúšky a absolutória
- 40 dní v súhrne na prípravu a vykonanie štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky
- 10 dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej, diplomovej alebo dizertačnej práce
- 5 dní na sústavné vzdelávanie, ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie
V prípade, že zamestnanec nebude úspešný, môže mu zamestnávateľ poskytnúť opätovne pracovné voľno na vykonanie opakovanej skúšky, ale tentoraz už bez náhrady mzdy. Pri ďalšom pracovnom voľne (t. j. nad rámec sedem dní) už zamestnávateľ nemusí poskytnúť náhradu mzdy.
Zamestnávatelia musia preplatiť nevyčerpanú dovolenku
Dôležité osobné prekážky v práci
Do tejto skupiny prekážok patria spravidla udalosti, ktoré majú osobný charakter a vyskytujú sa v živote každého pracujúceho. Medzi dôležité osobné prekážky v práci sa radí:
1. Dočasná pracovná neschopnosť, materská alebo rodičovská dovolenka, ošetrovanie chorého člena rodiny, starostlivosť o dieťa
V týchto prípadoch zamestnancovi nepatrí náhrada mzdy, ale je hmotne zabezpečený počas PN nemocenskou dávkou, počas materskej dovolenky materskou dávkou, počas rodičovskej dovolenky rodičovským príspevkom.
2. Vyšetrenie zamestnanca
Zamestnancovi patrí pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 7 dní, ak vyšetrenie nie je možné mimo pracovného času. Tehotné ženy majú právo na pracovné voľno s náhradou mzdy na preventívne lekárske prehliadky spojené s tehotenstvom.
3. Narodenie dieťaťa
Poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky do zdravotníckeho zariadenia a späť.
4. Sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie
Poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 7 dní. Pri sprevádzaní zdravotne postihnutého dieťaťa sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 10 dní.
5. Úmrtie rodinného príslušníka
- Pri úmrtí manžela a dieťaťa sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni a na ďalší deň na účasť na pohrebe.
- Pri úmrtí rodiča a súrodenca sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe + jeden ďalší deň, ak zamestnanec zariaďuje pohreb.
- Pri úmrtí prarodiča alebo vnuka sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň. Na ďalší deň pracovného voľna s náhradou mzdy má zamestnanec nárok, ak obstaráva pohreb týchto osôb.

6. Svadba
- Vlastná svadba - poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň.
- Svadba dieťaťa alebo rodiča - poskytuje sa pracovné voľno bez náhrady mzdy.
7. Znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov
Pri znemožnení cesty dopravným prostriedkom, ktoré používa zamestnanec so zdravotným postihnutím - poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 1 deň.
8. Nepredvídané prerušenie pravidelnej verejnej dopravy
Poskytuje sa pracovné voľno bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas.
9. Presťahovanie zamestnanca
V rámci tej istej obce sa poskytne pracovné voľno najviac 1 deň, pri sťahovaní do inej obce najviac 2 dni, vždy bez náhrady mzdy. Ak je sťahovanie v záujme zamestnávateľa, má zamestnanec nárok na náhradu mzdy.
10. Hľadanie práce pred skončením pracovného pomeru
Pracovné voľno v trvaní jeden poldeň za každý týždeň trvania výpovednej doby bez náhrady mzdy. Náhrada mzdy patrí zamestnancovi pri výpovedi danej zamestnávateľom z dôvodu, že zamestnávateľ sa zrušuje, sťahuje sa, zamestnanec sa stane nadbytočný alebo nespôsobilý vykonávať prácu.

Prekážky v práci na strane zamestnávateľa
Prekážkami v práci na strane zamestnávateľa sa rozumejú také situácie, ktoré bránia zamestnancovi vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy, pričom tieto prekážky pramenia z dôvodov na strane zamestnávateľa. Prestoje možno charakterizovať ako prechodné prerušenie práce, ktoré spočíva v organizačných alebo technických problémov na strane zamestnávateľa. Nepriaznivé poveternostné vplyvy obdobne ako prestoj spôsobujú nemožnosť vykonávania práce zamestnanca.
Náhrada mzdy pri prekážkach na strane zamestnávateľa
V prípade nepriaznivých poveternostných vplyvov má zamestnanec nárok na náhradu mzdy v sume najmenej 50 % jeho priemerného mesačného zárobku. V prípade vážnych prevádzkových dôvodov patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume najmenej 60 % jeho priemerného zárobku. Iné prekážky v práci na strane zamestnávateľa, ako prestoje a nepriaznivé poveternostné vplyvy alebo vážne prevádzkové dôvody, zakladajú právnu povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Môže ísť napríklad o neprideľovanie práce zamestnancovi.