Úloha sociálneho pedagóga pri kyberšikane v školskom prostredí

Kyberšikanovanie je aktuálny a nebezpečný spoločenský fenomén, ktorý negatívne ovplyvňuje najmä deti a mládež. S rozvojom informačných technológií sa kyberšikanovanie stalo bežnou realitou a dôležitou súčasťou vzdelávacích inštitúcií je zabezpečenie bezpečnosti žiakov a zamestnancov.

Škola a školské prostredie je teritórium, kde deti trávia výraznú časť svojich aktivít. Škola je miesto, kde sa vzdelávajú, socializujú, realizujú sa v rovesníckych skupinách, učia sa vzájomne sa rešpektovať a vytvárajú si svoje predstavy o tom, ako nadväzovať kontakty, či udržiavať priateľské vzťahy. Na druhej strane táto inštitúcia je aj miestom, kde dochádza k agresívnemu správaniu a ubližovaniu.

Výskyt takéhoto správania negatívne ovplyvňuje nielen žiakov, učiteľov, ale i celú klímu v škole. V súčasnosti sa stretávame oveľa častejšie s problémom šikanovania a kyberšikanovania ako novým fenoménom. Môžeme konštatovať, že s využívaním nových informačno-komunikačných technológií prichádza aj nová možnosť pre agresorov.

Škola sa v súčasnosti stáva nebezpečným prostredím, preto je dôležité vidieť s pozitívami internetových aplikácií aj negatíva, ktoré majú na deti a mládež nepriaznivý dopad. Na riešenie a prevenciu sociálno-patologických javov v školskom prostredí je veľmi dôležitý školský sociálny pracovník.

Definícia a úloha sociálneho pedagóga

V súčasnosti nie je presná definícia školského sociálneho pracovníka uvedená v žiadnom zákone, preto je možné vychádzať z definície sociálneho pracovníka. Sociálneho pracovníka považujeme za profesionála, ktorý sa vo všeobecnosti zaoberá sociálnou pomocou vo vzťahu k jednotlivcom, skupinám a komunitám, keď sa dočasne alebo trvale nachádzajú v nepriaznivej (problémovej) situácii.

Môžeme konštatovať, že ide o odborníka v oblasti starostlivosti o človeka. Jeho cieľom je vyhľadať, zmierňovať, či eliminovať patologické javy. Sociálny pracovník disponuje osobitnými predpokladmi, vlastnosťami a schopnosťami, prispieva k zlepšeniu situácie a nabáda jednotlivca, skupinu, komunitu, či spoločnosť k správnym postojom a snaží sa riešiť, eliminovať poruchy a demotivačné faktory v interakcii so sociálnym prostredím. Sociálny pracovník môže vďaka svojim kompetenciám zmierniť alebo aj odstrániť riziká spojené s kyberšikanovaním.

Profesia sociálneho pedagóga sa zaraďuje medzi pomáhajúce profesie, ktorých rozvoj odporúčala OECD v transformujúcich sa štátoch už v roku 1994 pre prudký nárast spoločensky nežiaducich a sociálno-patologických javov. Na Slovensku patrí sociálny pedagóg medzi zložky systému výchovného poradenstva a prevencie a jeho pôsobenie v školách je legislatívne umožnené od roku 2008 v zmysle zákona č. 245/2008 Z. z. Ďalšie odborné činnosti sociálneho pedagóga konkretizuje zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.

Medzi kompetencie sociálneho pedagóga odborníci zaraďujú kompetenciu prevencie, poradenstva, prevýchovy, manažmentu a edukačnú kompetenciu. Najvýznamnejšou činnosťou sociálneho pedagóga v škole je prevencia sociálno-patologických javov. Sociálno-pedagogická prevencia predstavuje koncepčné, vedecky podložené, zámerné, cieľavedomé, systematické, plánovité a koordinované pôsobenie na potenciálne alebo reálne príčiny a podmienky sociálno-výchovných problémov, porúch správania, sociálno-patologických javov s cieľom odstrániť ich, alebo ich sčasti eliminovať, prípadne obmedziť ich negatívne symptómy a paralelne podporovať vytváranie priaznivých prospoločenských podmienok pre intaktný a bio-psycho-sociálny a duchovný vývin jednotlivca.

V školskom prostredí sociálny pedagóg zameriava svoju činnosť predovšetkým na primárnu prevenciu, počas ktorej realizuje jednorazové aktivity, krátkodobé a dlhodobé programy zamerané na predchádzanie vzniku sociálno-patologických javov.

Kyberšikanovanie ako sociálno-patologický jav

Sociálno-patologické javy v škole existujú už dlho. Sú potláčané niekedy menej, inokedy viac. Pod vplyvom rozvoja spoločnosti niektoré z týchto javov vystupujú do popredia výraznejšie, iné menej výrazne. Môžeme sa domnievať, že v súčasnosti neexistuje škola, kde by sa drogy, šikanovanie, záškoláctvo, násilie a iné nevyskytli v akejkoľvek forme.

Tento nárast v existencii by sa dal pripísať nedostatočnej pozornosti rodičov týkajúcej sa výchovy svojich detí, malému množstvu voľnočasových aktivít, ktoré deti navštevujú, ale aj poklesom autority učiteľov v školách. Vieme, že šikanovanie, ako ho poznáme z minulosti, už nemusí prebiehať len prostredníctvom priameho kontaktu, ale aj prostredníctvom využívania počítača, internetu, mobilov, fotoaparátov, či kamier.

Šikana je zámerné a opakované ubližovanie jednej osobe druhou osobou alebo skupinou. Kyberšikana je zámerné a opakované ubližovanie jednej osobe druhou osobou alebo skupinou prostredníctvom elektronických zariadení, napríklad cez internet alebo mobilný telefón.

Rýchlosť a šírenie: Kyberšikana sa môže rýchlo šíriť a môže mať veľký dosah. Psychický dopad: Kyberšikana môže mať vážny dopad na duševné zdravie obete. Obete kyberšikany sa často cítia izolované, osamelé a bezmocné. Podpora obetiam: Obete kyberšikany potrebujú podporu a pomoc od dospelých. Šikana a kyberšikana je vážny problém, ktorý je potrebné riešiť.

Formy kyberšikanovania

Členenie jednotlivých foriem kyberšikanovania je ovplyvnené skutočnosťou - ako a na základe čoho jednotliví autori pristupujú ku klasifikácii. Niektorí pod pojem kyberšikanovanie zahŕňajú všetky prejavy kybernetickej kriminality, vrátane násilia páchaného na deťoch a mladistvých, iní rozlišujú formy podľa používaných (resp. zneužívaných) prostriedkov. Kyberšikanovanie sa uskutočňuje rôznymi formami, ktoré boli definované podľa doterajších, najmä zahraničných výsledkov výskumov.

• Provokovanie (Flaming): Vnímame ako prejavy agresorov, ktorí prostredníctvom posielania správ, komentárov s vulgárnym podtextom tieto správy a komentáre rozposielajú. Ich cieľom je vyprovokovať objekt k vyjadreniu. Ide o „ohnivé“, krátkodobé hádky prebiehajúce medzi dvoma alebo viacerými protagonistami. Flaming zahŕňa použitie ofenzívneho, hrubého a vulgárneho jazyka, urážok a niekedy i vyhrážok. Dlhodobou sériou takýchto správ označuje Willard ako vojnu (flame war). Flaming obvykle prebieha v prostredí verejnej komunikácie, napr. diskusných fór, četových miestností, či v rámci hry.
• Obťažovanie (Harassment): Je opakované rozposielanie správ v on-line prostredí, ktoré sú nenávistné, drzé, urážlivé. Obťažovanie predstavuje opakované, trvajúce zasielanie útočných správ. V porovnaní s „flamingom“ má „harassment“ dlhšiu životnosť (kedykoľvek je obeť on-line alebo si zapne mobilný telefón). Ďalším faktorom odlišujúcim obťažovanie od flamingu je to, že ide o jednostranné zraňovanie. Protagonistom je len jedna osoba, zatiaľ čo ďalšia osoba sa snaží komunikáciu zastaviť. Niekedy môže prebiehať aj v zastúpení.
• Poníženie: Ide o nepriame šikanovanie, nakoľko objekt šikanovania nemusí o čine vedieť. Jedná sa o ohováranie, očierňovanie a rozširovanie krutých, vymyslených informácií o osobe. Jedným typom je verbálne a grafické zverejňovanie informácií o osobe, ale môže ísť aj o zvukové zverejňovanie správ, ktoré sú nepríjemné, hanlivé, nepravdivé, urážlivé, zosmiešňujúce. Táto činnosť agresorov sa realizuje najčastejšie prostredníctvom osobných blogov, webu, v diskusných fórach a na sociálnych sieťach. Závažnosť vidíme hlavne v tom, že obeť nie je priamym príjemcom týchto informácií. Práve preto má takéto poníženie väčší dopad na adresu obete, keď sa chúlostivé informácie dozvie.
• Vylúčenie (Exclusion): Je zámerné vylúčenie osoby z on-line skupiny alebo zoznamu priateľov. Podobne ako pri tradičnom šikanovaní aj pri kyberšikanovaní je možné vylúčenie, či ostrakizmus vybranej osoby. Táto forma môže prebiehať v atmosfére on-line hier, blogov alebo v iných heslami chránených prostrediach. Prípadne sa môže toto vylúčenie realizovať len vylúčením zo zoznamu priateľov.

Typológia kyberagresorov a obetí

Existujú rôzne typy kyberagresorov, ktorí sa líšia svojimi motiváciami a spôsobmi konania. Medzi najčastejšie patria:

• „Bažiaci po moci“: Potrebujú pre svoju činnosť aspoň malé publikum, ktoré sa zoskupuje z ľudí, ktorí agresora z nejakého dôvodu uznávajú ako autoritu. Ľudia z publika sú potom spolupáchatelia, ktorí by mali byť taktiež potrestaní.
• „Sprosté dievčatá“: Kyberšikanovanie obvykle páchajú v skupine z nudy a vyžadujú publikum, aby im povedalo, aké sú ony skvelé a obeť príšerná.
• „Pomstychtivý anjelik“: Chce dať obeti lekciu, vziať „právo“ do svojich rúk a cíti sa byť oprávnený ku svojmu jednaniu (napr. niekto mi založí posmešný profil, založím mu ho teda tiež na oplátku).
• „Neúmyselný kyberagresor“: Hra na „tvrďasa“ - nie zámer, ale obrana proti nenávistným či provokatívnym správam.
• „Vtipkár“: Z humoru zakladá profily svojim kamarátom a známym.

Rovnako ako u pôvodcov kyberšikanovania, ani u ich obetí nezáleží na veku, pohlaví, fyzickej sile, postavení v sociálnej skupine, či úspešnosti v spoločnosti. V elektronickej komunikácii sú tieto aspekty potlačené a nemajú taký význam, ako pri komunikácii tvárou v tvár. Z viktimologického hľadiska možno obete rozdeliť na:

• Typická obeť: Je charakterizovaná ako pasívna a odovzdaná, odmieta násilie a nikdy nie je agresívna.
• Provokujúca obeť: Je charakterizovaná kombináciou úzkostného a agresívneho správania, často vyvoláva vo svojom okolí napätie a hnev, je hyperaktívna.

Okrem agresorov a obetí kyberšikanovania sa do kyberšikanovania môžu zapojiť aj ľudia, ktorí sa označujú ako svedkovia kyberšikanovania. Kyberšikanovanie sa môže realizovať vo verejnom kyberpriestore, čo má za následok neobmedzené množstvo svedkov.

Prevencia a riešenie kyberšikanovania sociálnym pedagógom

V každom programe prevencie je jedným z prvých krokov zabezpečiť, aby si ľudia boli vedomí problému. Dôležité je viesť deti k empatii a uvedomeniu si, že kyberšikanovanie je veľmi vážne a môže mať negatívne dôsledky. Úlohou preventívnych aktivít v práci so žiakmi je zvýšiť ich povedomie o existujúcich rizikách, ako aj citlivosť voči negatívnym javom.

Kyberšikanovanie je patologickým prejavom v medziľudských vzťahoch, preto aj prevencia jeho výskytu vychádza zo zlepšovania týchto vzťahov. Osvojovanie vedomostí o tom, ako sa lepšie chrániť pomocou technických prostriedkov, je len malou súčasťou. Sociálno-pedagogický prístup k šikane zdôrazňuje dôležitosť prevencie, intervencie a podpory pre obete a šikanujúcich.

V škole sociálny pedagóg spolupracuje s pedagogickými zamestnancami, koordinátorom prevencie, výchovným poradcom, školským psychológom. Vzhľadom na to, že špecializované činnosti - výchovné poradenstvo, kariérové poradenstvo, koordináciu prevencie môže podľa § 33 zákona č. 317/2009 Z. z. vykonávať aj odborný zamestnanec, považujeme za vhodné, aby preventívnu činnosť v škole koordinoval a zabezpečoval sociálny pedagóg, pretože vykonáva odborné činnosti v prevencii, intervencii a poradenstve (§ 24, zákon č. 317/2009 Z. z.).

Keďže v školách v súčasnosti pôsobí iba malý počet sociálnych pedagógov, uvedené špecializované činnosti vykonávajú pedagogickí zamestnanci, prípadne školský psychológ, ktorý čiastočne nahrádza sociálneho pedagóga. Hoci náplň práce sociálneho pedagóga a školského psychológa sa môžu v praxi prelínať, v zákone č. 317/2009 Z. z. sú odlišnosti v ich činnosti explicitne naznačené.

Myslíme si, že je nevyhnutné, aby prevenciu vykonával niekto, kto je odborne pripravený v otázkach prevencie a využíval v dôsledku metodického usmerňovania účinné stratégie na dosiahnutie preventívnej práce. Tu sa nám otvára ideálny priestor pre funkciu koordinátora takejto prevencie realizovanej školským sociálnym pracovníkom v školách, ktorá je potom vysoko efektívna v tom zmysle, že ide o pracovníka, ktorý je odborne erudovaný v oblasti vedomostí o sociálne-patologických javoch.

Význam školského sociálneho pracovníka

V zahraničí má sociálna činnosť v školách viacročnú tradíciu. Rozšírená je najmä v USA, kde školský sociálny pracovník existuje vyše 100 rokov. Nakoľko na Slovensku nie je oficiálne zavedená do praxe disciplína akou je školská sociálna práca, je naším cieľom poukázať na dôvody, prečo vytvoriť priestor pre profesiu školského sociálneho pracovníka, ktorý by pre dieťa, resp. rodiča predstavoval prvý kontakt v riešení ich problémov v škole.

Odôvodniť potrebu rozvoja školskej sociálnej práce najmä v jej praktickej rovine a to hlavne poukázaním na súčasnú situáciu v SR. Snahou základných škôl je v posledných rokoch zaviesť profesiu tohto pracovníka do praxe. Myslíme si na základe našej praxe, že školský sociálny pracovník je odborník, ktorý pôsobí priamo v prostredí školy, dostatočne dobre pozná školské prostredie (jeho klímu), pozná problémy, s ktorými sa stretávajú nielen žiaci a ich rodičia, ale aj pedagogickí a iní zamestnanci školy.

Nie je to učiteľ, ktorý by žiakov známkoval, hodnotil apod. Nedáva im domáce úlohy ani iné povinnosti. Na škole je preto, aby sa venoval tým žiakom, ktorí majú problémy. Problémy pritom sociálny pracovník pokladá za normálnu, teda bežnú vec. Hlavne je v škole preto, aby deťom, mládeži a ich rodinám s problémami pomohol. Svojimi pracovnými aktivitami a úlohami tak môže pôsobiť na vnímanie školy jej žiakmi.

Spolu s ostatnými (učiteľmi, žiakmi, rodičmi ap.) sa pokúša vytvárať v škole priateľskú atmosféru a tým znižovať výskyt takých javov akými sú záškoláctvo, agresivita, šikanovanie atď. V praxi sa nám osvedčilo, že školský sociálny pracovník je aj možnosť, ako robiť kvalitnú sociálnu prevenciu zameranú na rozvoj správneho vzťahu k vlastnému vzdelávaniu, ku škole, ale aj k sebe samému a svojmu okoliu. Musíme si uvedomiť, že škola má len dotvárať celý výchovný proces, ktorým dieťa prechádza.

Ak na niektorom stupni výchovy niečo zlyhá, nie je v silách samotnej školy a školského prostredia, aby tento článok doplnili, prípadne adekvátne nahradili. Vo väčšine prípadov, keď má dieťa problém, je učiteľ na poslednom mieste, ktorý si tento problém všimne, nie že by nemal záujem, ale je zavalený prácou, ktorá neznesie odklad. Hlavne v dnešnej dobe reforiem školstva máme pocit, že žiak je až na poslednom mieste čo sa týka reformy. Najprv sa musí učiteľ popasovať s papierovou byrokraciou, ktorá na neho čaká a potom azda, pokiaľ učiteľ ešte vládze, je tu žiak, ktorý má problém.

Ale na rovinu, je učiteľ ten správny, fundovaný odborník, ktorý vie prípadný problém žiaka riešiť? Všetka česť učiteľom, ale nemyslíme si, že sú odborníci v oblasti školskej sociálnej práce. V školskom prostredí je dôležité dôsledne riešiť i menej závažné problémy v správaní žiakov, pretože ich prehliadanie či podceňovanie môže viesť u žiakov k závažnejším formám správania. Považujme za vhodné, aby sociálny pedagóg v školách zastával funkciu koordinátora prevencie sociálno-patologických javov.

Počas našej praxe sme zistili, že do popredia vstupuje otázka integrácie jednotlivých žiakov, či už ide o zdravotne postihnutých alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vyučovacími potrebami, pričom je nevyhnutná spolupráca špeciálneho pedagóga, resp. liečebného pedagóga so sociálnym pracovníkom v škole. Tento je nápomocný v integrácii, a to nielen pri zabezpečovaní osobnej asistencie, ale aj v začleňovaní žiaka do kolektívu a poskytovaním poradenstva.

tags: #socialny #pedagog #kybersikana