Osobitným typom spoluvlastníctva je bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, tradične známe pod skratkou BSM, ktorého vznik je spojený s uzavretím manželstva. Ide o základnú formu usporiadania majetkových vzťahov medzi manželmi a zároveň právnu úpravu majetkových vzťahov, ktorá môže vzniknúť výlučne len medzi nimi. Pojmovým znakom BSM je tzv. bezpodielovosť, ktorá vyjadruje, že miera účasti manželov na spoločnom majetku nie je vyjadrená podielmi ako v prípade podielového spoluvlastníctva. Každý z manželov má vlastnícke právo k celej veci v bezpodielovom spoluvlastníctve.
V zásade platí, že do BSM patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a zároveň to počas existencie manželstva niektorý z manželov nadobudol. Samotným uzavretím manželstva však ešte bezpodielové spoluvlastníctvo nevzniká. K nadobudnutiu majetku do bezpodielového spoluvlastníctva dochádza až na základe právnej skutočnosti, s ktorou právne predpisy spájajú vznik vlastníckeho práva, napríklad kúpnou zmluvou, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov užívajú obaja manželia spoločne.
Čo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov?
Občiansky zákonník stanovuje výnimky, ktoré nemožno zahrnúť do BSM. Jedná sa o veci získané na základe dedenia alebo z titulu darovania. Do BSM taktiež nepatria veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jednému z manželov. Rovnako sem nepatria ani veci vydané v zmysle predpisov o reštitúcií majetku jednému z manželov, ktorý mal vydané veci vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Do BSM tiež nepatrí bolestné, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia niektorého z manželov a ani autorské právo.
Podnikanie a súhlas druhého manžela
Občiansky zákonník jasne stanovuje, že na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Podnikanie manžela má totiž pre bezpodielové spoluvlastníctvo manželov významný ekonomický dosah a prípadné neúspešné podnikanie môže mať vplyv na rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súhlas druhého manžela je potrebné udeliť už pri začatí podnikania, a to pred prvým úkonom, pri ktorom má byť v súvislosti s podnikaním použitý spoločný majetok. Zákon pre udelenie súhlasu neustanovuje žiadnu formu. Ide o jednostranný právny úkon manžela adresovaný druhému manželovi.
Obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným
Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Právna teória považuje obchodný podiel za inú majetkovú hodnotu, ktorá je spôsobilým samostatným predmetom právnych vzťahov. Obchodný zákonník definuje podiel ako mieru účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti. Ide o akýsi súbor práv a povinností, ktorými sa spoločník zúčastňuje na spoločnosti s ručením obmedzeným. Obchodný podiel je nehmotnou majetkovou hodnotou, nejde preto o vec v právnom zmysle slova. Výška obchodného podielu spravidla predstavuje podiel vkladu konkrétneho spoločníka k základnému imaniu, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje inak. Obchodný podiel je spojený s hlasovacími právami v spoločnosti, obsahuje právo na podiel na zisku, na likvidačnom zostatku a iné.
V súvislosti s obchodným podielom je potrebné rozlišovať dve zložky: majetkovú (obchodný podiel ako majetková hodnota) a nemajetkovú (práva a povinnosti súvisiace s riadením, rozhodovaním a kontrolou obchodnej spoločnosti). Nemajetková zložka obchodného podielu je vo všeobecnosti vymedzená súhrnom práv a povinností spoločníka a im zodpovedajúcou účasťou na správe a riadení spoločnosti.
Historická nejednotnosť v súdnej praxi
Aj napriek skutočnosti, že sa inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov na prvý pohľad javí ako pomerne jednoduchý a jednoznačný, je s ním spojené množstvo aplikačných problémov. Tieto aplikačné problémy sú následne riešené v praxi najmä prostredníctvom rozhodovaní príslušných súdov. Jednou z diskutovaných otázok bola aj otázka obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej je spoločníkom len jeden z manželov. Dlhšie obdobie panovali v odbornej verejnosti nezhody, či a akým spôsobom je obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným súčasťou BSM a akým spôsobom môže druhý z manželov, ktorý nie je spoločníkom, ovplyvniť nakladanie s týmto podielom. Nezhody v týchto otázkach existovali aj medzi jednotlivými senátmi Najvyššieho súdu SR, čo napokon v uznesení III. ÚS 399/2015 z 18. augusta 2015 konštatoval aj Ústavný súd SR.
Rozdielne právne názory Najvyššieho súdu SR
Najvyšší súd SR svojím rozsudkom z 31. marca 2006 v konaní vedenom pod spisovou značkou 2 Cdo 168/2005 judikoval, že „ak manželia alebo jeden z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudne obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, takto získaný majetok (hodnota obchodného podielu) sa zo zákona stane súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré možno vyporiadať v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 ods. 3 OZ.“ Toto rozhodnutie bolo publikované aj v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 2/2007 (R 27/2007). Obdobný právny názor konštatoval Najvyšší súd SR aj v rozsudku pod sp. zn. 5 Obdo 11/2007 z 25. júna 2008.
Od tohto právneho názoru sa neskôr odklonil iný senát Najvyššieho súdu SR v rozsudku z 26. novembra 2009 v konaní vedenom pod spisovou značkou 6 Obdo 30/2009. Predmetom konania bolo určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu z dôvodu absencie súhlasu manželky. Najvyšší súd SR v uvedenom rozhodnutí uviedol: „Obchodný podiel potom nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa stane napr: podiel na zisku, ak zanikne účasť manžela - spoločníka v spoločnosti za trvania manželov, tak je to vyporiadací podiel a pri prevode obchodného podielu je to vyplatená cena obchodného podielu.“
Najvyšší súd SR v spomínanom rozhodnutí argumentoval tým, že obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a tieto jeho práva sú obmedzené len zákonom alebo spoločenskou zmluvou, pričom všetky práva spoločníka sú upravené v Obchodnom zákonníku ako lex specialis. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR vyjadreného v tomto rozhodnutí nikto iný ako spoločník, teda ani manžel spoločníka, nemôže zasahovať do práva spoločníka previesť svoj podiel na inú osobu za podmienok uvedených v ustanovení § 115 Obchodného zákonníka a spoločenskej zmluve spoločnosti.
Zjednocujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z roku 2020
Na uvedenú nejednotnosť rozhodovacej praxe zareagoval Najvyšší súd SR až v roku 2020, kde v rozsudku vydanom 28. januára v konaní vedenom pod spisovou značkou 8Cdo/196/2018 uviedol, že Najvyšší súd SR sa neskorším rozhodnutím vydaným v konaní pod spisovou značkou 6 Obdo 30/2009 odklonil od doterajšej súdnej praxe, čo ani náležitým spôsobom nevysvetlil. Následne sa v rozsudku priklonil k predchádzajúcemu rozsudku Najvyššieho súdu SR z roku 2006 „podľa ktorého, ak manželia alebo jeden z manželov za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do BSM nadobudne obchodný podiel v s. r. o. patrí takýto majetok (hodnota obchodného podielu) do BSM.“
Najvyšší súd SR svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že predmetom BSM môže byť všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva, a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Zákonodarca do ustanovenia § 143 OZ zahrnul všetky majetkové práva, ktoré manželia alebo jeden z nich nadobudli počas trvania manželstva, a ktoré nemajú charakter osobných práv. V súvislosti s právnou úpravou BSM sa dlhší čas vedie diskusia o rozsahu majetku, ktorý doň patrí. Ak by sme vychádzali len z doslovného a striktne gramatického výkladu ustanovenia § 143 OZ a mali za to, že predmetom BSM môžu byť iba veci, tak obchodný podiel by do masy BSM nepatril, keďže nie je vecou. V duchu takého striktného výkladu by však potom do masy BSM nepatrili napríklad ani finančné prostriedky na účte v banke, keďže ide o pohľadávku veriteľa (manžela) voči banke. Z uvedeného dôvodu nemožno masu BSM chápať iba ako masu vecí, ale je potrebné do nej zahrnúť aj iné majetkové práva.
Pri extenzívnom výklade ustanovenia § 143 OZ možno teda do masy BSM zahrnúť aj obchodný podiel, pričom v súvislosti s obchodným podielom je potrebné rozlišovať dve zložky, a to majetkovú (obchodný podiel ako majetková hodnota) a nemajetkovú (práva a povinnosti súvisiace s riadením, rozhodovaním a kontrolou obchodnej spoločnosti). Najvyšší súd SR teda v zjednocujúcom rozhodnutí z roku 2020 jednoznačne uviedol, že obchodný podiel (jeho majetková hodnota) patrí do BSM, ak bol nadobudnutý aspoň z časti z prostriedkov patriacich do BSM za trvania manželstva. Z vyššie uvedeného je možné dospieť k záveru, že obchodný podiel, ako taký, do BSM patrí, hoci práva s ním spojené v rovine obchodného práva, ako napríklad hlasovacie právo na valnom zhromaždení vykonáva manžel spoločník. Spoločníkom spoločnosti je výhradne ten z manželov, ktorý uzavrel spoločenskú zmluvu, on je majiteľom obchodného podielu a nositeľom práv a povinností spoločníka.
Prehľad judikatúry Najvyššieho súdu SR k obchodnému podielu a BSM
| Judikát | Názor Najvyššieho súdu SR |
|---|---|
| Rozsudok z 31. marca 2006 (2 Cdo 168/2005, R 27/2007) | Hodnota obchodného podielu, ak bol nadobudnutý z prostriedkov BSM, patrí do BSM. |
| Rozsudok z 25. júna 2008 (5 Obdo 11/2007) | Potvrdil názor, že hodnota obchodného podielu patrí do BSM a pri prevode, ktorý sa vymyká z kategórie bežných vecí, je potrebný súhlas oboch manželov. |
| Rozsudok z 26. novembra 2009 (6 Obdo 30/2009) | Obchodný podiel nie je súčasťou BSM; súčasťou sú len podiel na zisku, vyporiadací podiel a vyplatená cena podielu. |
| Zjednocujúce rozhodnutie z 28. januára 2020 (8Cdo/196/2018) | Priklonil sa k rozsudku z roku 2006; obchodný podiel (jeho majetková hodnota) patrí do BSM, ak bol nadobudnutý z prostriedkov BSM. |
Potreba súhlasu druhého manžela pri nakladaní s obchodným podielom
Na otázku, či na nakladanie s obchodným podielom je alebo nie je potrebný súhlas druhého manžela v zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 OZ, odpovedal Najvyšší súd SR už v rozhodnutí z 25. júna 2008, sp. zn. 5 Obdo 11/2007, v ktorom konštatoval: „podľa ustálenej judikatúry hodnota obchodného podielu patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto pri predaji, ktorý sa vymyká z kategórie bežných vecí, je potrebný súhlas oboch manželov.“ Tento právny názor bol neskôr potvrdený už spomínaným zjednocujúcim rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v roku 2020.
V súvislosti s udeleným súhlasom manžela, ktorý nie je spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným, je potrebné povedať, že tento súhlas nemusí byť písomný a nemusí byť ani súčasťou zmluvy o prevode. Nakoľko však v prípade, ak dotknutý manžel napadne prevod obchodného podielu z dôvodu relatívnej neplatnosti (úkon sa bude považovať za platný, kým sa neplatnosti dotknutý manžel nedovolá), bude musieť prevádzajúci manžel súhlas druhého manžela preukázať. Pokiaľ teda nejde o obvyklú správu s obchodným podielom, je pri nakladaní s obchodným podielom potrebný súhlas oboch manželov, inak je taký úkon pri nakladaní s obchodným podielom bez súhlasu druhého manžela neplatný, ak sa neplatnosti takého úkonu dovolá ten, kto je takým úkonom dotknutý.
Vyporiadanie obchodného podielu po zániku BSM
Ďalšou z dôležitých otázok v súvislosti s obchodným podielom ako súčasťou masy BSM je otázka jeho vyporiadania po zániku BSM. Aj na túto otázku nájdeme odpoveď v judikatúre Najvyššieho súdu SR. V už spomínanom rozhodnutí 2Cdo 168/2005 (R 27/2007) Najvyšší súd SR uviedol: „Súd rozhodujúci o vyporiadaní obchodného podielu neprikazuje hodnotu obchodného podielu, ale obchodný podiel, ktorý môže byť prikázaný len spoločníkovi spoločnosti. Pri ocenení obchodného podielu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza z jeho stavu (ktorý je určený jeho kvantitou a kvalitou v danom čase) v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak z jeho ceny či cenových relácií platných v čase vyporiadania.“ Cena obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý je prevoditeľný, by mala byť určená tzv. obvyklou cenou.
Vyporiadanie podielu sa v praxi rieši tak, že súd v rámci vyporiadania BSM prikáže obchodný podiel tomu z manželov, ktorý je spoločníkom, pričom druhý manžel má spravidla nárok na finančné vyrovnanie zodpovedajúce polovici jeho hodnoty. Tento manžel je následne povinný druhému z manželov, ktorý sa na obchodnej spoločnosti priamo nepodieľa, vyplatiť sumu zodpovedajúcu jednej polovici hodnoty predmetného obchodného podielu.
Preukazovanie hodnoty obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným a určenie jeho trhovej ceny je pomerne náročné a vyžaduje si znalosť problematiky. Je potrebné dôsledne skúmať účtovníctvo s.r.o. a najmä špekulatívne operácie pred rozvodom. Znalec v zásade určí, aký je čistý majetok spoločnosti, ktorý vypočíta tak, že od aktív a majetku spoločnosti odčíta záväzky a dlhy spoločnosti.
Príjmy a výnosy z obchodného podielu v BSM
Do BSM patria aj príjmy plynúce z obchodného podielu, ako aj vyrovnávací podiel pri zániku účasti manžela spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným a vyplatená odplata pri prevode obchodného podielu. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov teda patria výnosy z obchodného podielu, predovšetkým podiel na zisku, za predpokladu, že boli vyplatené. Všetky príjmy plynúce z obchodného podielu budú teda za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov jedným zo zdrojov BSM.
Ak zanikne účasť manžela - spoločníka v spoločnosti za jej trvania, do bezpodielového spoluvlastníctva vstupuje vyplatený vyrovnávací podiel alebo pri prevode obchodného podielu vyplatená odplata za obchodný podiel manžela - bývalého spoločníka. Pri zániku spoločnosti vstupuje do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplatený podiel na likvidačnom zostatku.
Budúcnosť: Spoločné imanie manželov (SIM)
Tradičný právny režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) má byť v budúcom občianskom zákonníku nahradený novým inštitútom - spoločným imaním manželov (SIM). Táto reforma patrí medzi najväčšie zmeny v oblasti rodinného a majetkového práva a je zameraná na posilnenie princípu zmluvnej slobody medzi manželmi. Základná myšlienka reformy spočíva v tom, že štát postupne ustupuje od striktne zákonom určenej schémy rozdelenia majetku a prenáša viac kompetencií na samotných manželov, aby si svoje majetkové vzťahy mohli upravovať samostatne.
Hlavným princípom sa stáva zmluvná voľnosť medzi manželmi. Práve dohoda strán je kľúčovým nástrojom na úpravu majetkových vzťahov. Manželia si budú môcť pravidlá nastaviť nielen po uzavretí manželstva, ale aj vopred pred sobášom a taktiež ich meniť počas trvania manželstva. Zákon zavádza a rozširuje inštitút zmlúv o spoločnom imaní. Predmanželská zmluva môže byť uzatvorená ešte pred vstupom do manželstva a automaticky nadobúda účinnosť okamihom jeho uzavretia. Umožňuje budúcim manželom vopred určiť majetkový režim a vyhnúť sa zákonnej úprave. Počas manželstva môžu manželia kedykoľvek zmeniť režim majetku uzavretím novej dohody.
Aké vysoké sú súdne poplatky pri BSM | JUDr. Milan Ficek - Právna poradňa Ficek & Partners #08
Varianty majetkového režimu v SIM
Manželia si môžu zvoliť jeden z viacerých modelov usporiadania majetku:
- Rozšírený režim - do spoločného imania môže patriť aj majetok nadobudnutý pred manželstvom, ako aj dary a ďalšie aktíva, ak sa na tom strany dohodnú.
- Zúžený režim - z majetku sa vyčleňujú konkrétne položky, ktoré prechádzajú do výlučného vlastníctva jedného z manželov (napríklad príjmy z podnikania alebo vybrané aktíva).
- Oddelený režim - najradikálnejší model, pri ktorom spoločné imanie vôbec nevzniká a každý z manželov hospodári samostatne so svojím majetkom.
Na platnosť takýchto dohôd zákon stanovuje prísne formálne požiadavky. Zmluva musí byť vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom. Ak sa zmluva týka správy majetku a odchýlky od zákonného režimu, vyžaduje sa aj úradne osvedčený podpis zmluvných strán. Všetky existujúce majetkové vzťahy v režime BSM sa po nadobudnutí účinnosti zákona automaticky transformujú do systému SIM. Predtým uzatvorené dohody o úprave majetkového režimu zostávajú v platnosti bez zmeny.
Čo patrí a čo nepatrí do spoločného imania v SIM
Do spoločného imania patrí všetok majetok nadobudnutý počas manželstva, vrátane príjmov, ziskov a podielov v obchodných spoločnostiach získaných počas trvania manželstva. Do výlučného vlastníctva nepatrí:
- majetok nadobudnutý dedičstvom alebo darom
- osobné veci a majetok používaný na výkon povolania jedného z manželov
- náhrady za nemajetkovú ujmu
- majetok získaný výmenou za výlučný majetok
Novinkou je zahrnutie dlhov do spoločného majetkového režimu, avšak s viacerými obmedzeniami. Za spoločné sa nepovažujú:
- dlhy viazané na výlučný majetok jedného z manželov
- záväzky prijaté bez súhlasu druhého manžela pri prekročení bežnej správy majetku
- mimozmluvné záväzky, ako sú pokuty alebo náhrady škody, ak sa týkajú výlučne jedného z manželov
Ak jeden z manželov plánuje použiť spoločné imanie na podnikanie, vyžaduje sa súhlas druhého manžela. V prípade rizika pre rodinný majetok môže súd režim upraviť alebo zrušiť, najmä ak jeden z manželov vykonáva podnikateľskú činnosť. Spoločné imanie zaniká rozvodom, rozhodnutím súdu alebo v ďalších prípadoch stanovených zákonom. Pri vyporiadaní sa zohľadňuje príspevok každého z manželov, záujmy maloletých detí a miera starostlivosti o domácnosť a rodinu. Ak sa majetok nevyporiada do troch rokov, uplatní sa zákonná domnienka rozdelenia.