Kyberšikanovanie: Novodobý sociálny problém a jeho riešenia

Kyberšikanovanie je fenomén, ktorý sa stal v súčasnosti veľmi rozšíreným a predstavuje závažný problém, najmä medzi deťmi a dospievajúcimi. S rozšírením moderných technológií sa aj výrazná časť šikanovania presunula do virtuálneho prostredia. Pre agresorov je ľahšie ubližovať niekomu, komu sa nemusia pozerať priamo do očí, menej vnímajú emócie a zranenie obete, menej si uvedomujú závažnosť svojho konania a zodpovednosť zaň. Takéto šikanovanie im môže pripadať iba ako druh neškodnej zábavy. Agresora zároveň ich anonymita chráni pred odhalením. Pre obeť je virtuálne šikanovanie ešte závažnejšie - nemôže pred ním uniknúť nikam, ani do bezpečia domova.

Čo je kyberšikanovanie?

Kyberšikanovanie (elektronické šikanovanie, cyberbullying, cybermobbing) je forma šikanovania, pri ktorej sa používajú nové technológie, ako je počítač, internet a mobilný telefón. Rogers (2011) kyberšikanovanie chápe ako šikanovanie, za použitia moderných komunikačných technológií. Šikanovanie vo všeobecnosti definujeme ako opakované a zámerné správanie, ktorého cieľom je niekomu sa vysmievať, ubližovať alebo ho ponižovať. Kyberšikanovanie prenáša tieto negatívne črty do online prostredia, kde sa agresori často cítia anonymnejšie a menej si uvedomujú dôsledky svojho konania. Dôsledkom je nepretržitý prístup k obeti, ktorý nie je obmedzený časom ani miestom.

Formy kyberšikanovania

Kyberšikanovanie sa uskutočňuje rôznymi formami, ktoré boli definované podľa doterajších, najmä zahraničných výsledkov výskumov. Členenie jednotlivých foriem kyberšikanovania je ovplyvnené skutočnosťou - ako a na základe čoho jednotliví autori pristupujú ku klasifikácii.

• Textové správy: Väčšinou ide o správy s výhražným či útočným obsahom. Môžu mať opakovanú podobu. Obeť je vytrvalo pohlcovaná veľkým množstvom textových správ. Problém pri stotožňovaní agresora je v tom, že niektoré SIM karty sa dajú kúpiť „na jedno použitie“ a po použití sa môžu vymeniť.
• Happy slapping: Násilné alebo sexuálne útoky na obete (často aj náhodne vybrané), ktoré sú natáčané na mobilný telefón. Rýchlo sa rozšíri k veľkému publiku: v prípadoch klasického šikanovania sa o ňom väčšinou dozvedia priami účastníci v danej skupine.
• Zverejnenie trápnych, intímnych alebo upravených fotografií alebo videí: Môže ísť o fotografie alebo videá, so šírením ktorých obeť nesúhlasí alebo o fotografie, ktoré boli vytvorené fotomontážou (napr. pripojenie tváre obete k nahej postave alebo znetvorenie pôvodnej fotografie). Niekedy ide o explicitné materiály vygenerované umelou inteligenciou, ktoré agresori zneužívajú na vydieranie či kybergrooming.
• Krádež identity, vytváranie falošných a posmešných profilov, nenávistných skupín: Agresor získa prístup k údajom obete a pod jej menom objednáva rôzny tovar z internetu. Páchateľ vytvorí obeti profil, v ktorom ju zosmiešňuje, ponižuje alebo založí skupinu na sociálnej sieti, ktorá prezentuje negatívny postoj k obeti.
• Vydieranie: Páchateľ sa tiež môže nabúrať do profilu obete, zmeniť jej heslo a následne tento profil upraviť. Vydiera obeť tým, že jej profil vráti pod rôznymi podmienkami.
• Kybernetické prenasledovanie (Cyberstalking): Môže mať rôzne podoby aj príčiny. Prenasledovateľ chce predovšetkým získať moc nad obeťou, manipulovať ňou. Svoje správanie nemusí posudzovať reálne, buď si vôbec neuvedomuje, že tomu druhému ubližuje, alebo nedokáže posúdiť, do akej miery mu ubližuje. Niekedy prenasledovateľ sleduje svoju obeť cez rôzne vyhľadávače, prezerá si jej profil na sociálnych sieťach, sleduje jej komunikáciu na čete. Častou príčinou prenasledovania je „láska“. Prenasledovateľ môže sledovať svoj vyhliadnutý objekt, pričom sa ho takto snaží viac spoznávať alebo sa mu priblížiť. Za spustením kybernetického prenasledovania býva aj ukončenie vzťahu. Odvrhnutý partner sa chce pomstiť alebo sa zúfalo snaží o komunikáciu, kontakt.
• Provokovanie (Flaming): Prejavy agresorov, ktorí prostredníctvom posielania správ, komentárov s vulgárnym podtextom tieto správy a komentáre rozposielajú. Ich cieľom je vyprovokovať objekt k vyjadreniu. Ide o „ohnivé“, krátkodobé hádky prebiehajúce medzi dvoma alebo viacerými protagonistami. Flaming zahrňuje použitie ofenzívneho, hrubého a vulgárneho jazyka, urážok a niekedy i vyhrážok.
• Obťažovanie (Harassment): Opakované rozposielanie správ v on-line prostredí, ktoré sú nenávistné, drzé, urážlivé. V porovnaní s „flamingom“ má „harassment“ dlhšiu životnosť. Ďalším faktorom odlišujúcim obťažovanie od flamingu je to, že ide o jednostranné zraňovanie.
• Poníženie: Ide o nepriame šikanovanie, nakoľko objekt šikanovania nemusí o čine vedieť. Jedná sa o ohováranie, očierňovanie a rozširovanie krutých, vymyslených informácií o osobe. Táto činnosť agresorov sa realizuje najčastejšie prostredníctvom osobných blogov, webu, v diskusných fórach a na sociálnych sieťach.
• Vylúčenie (Exclusion): Zámerné vylúčenie osoby z on-line skupiny alebo zoznamu priateľov. Podobne ako pri tradičnom šikanovaní aj pri kyberšikanovaní je možné vylúčenie, či ostrakizmus vybranej osoby.

Najčastejšie prejavy kyberšikanovania na Slovensku

Podľa výskumu z roku 2019/2020 patrili medzi najčastejšie prejavy kyberšikanovania na našich školách:

1. Ohováranie, šírenie nepravdivých informácií - 62,7%
2. Urážanie a ponižovanie - 50,6%
3. Vyhrážanie a zastrašovanie - 26,4%
4. Sexuálne obťažovanie - 2,5%
5. Iné - 2,4%

Technické prostriedky kyberšikanovania

Kyberšikanovanie prebieha prostredníctvom komunikačných prostriedkov, ktoré Cerná (2013) a Hollá (2013) detailne analyzujú.

• Mobilné telefóny: Textové správy (SMS), multimediálne správy (MMS), mobilné telefonáty (opakované prezváňanie, útočné hovory).
• Internet:
  • Chatovacie miestnosti: Hoci sú výborným spôsobom komunikácie, vyžadujú dodržiavanie bezpečnostných opatrení.
  • Instant messaging: Komunikácia v reálnom čase, často cez Skype alebo ICQ, kde sa zabúda na riziká.
  • Sociálne siete: Umožňujú ľahké spojenie a zdieľanie, ale bez bezpečnostných pravidiel môžu byť zneužité na šírenie klamstiev a vytváranie falošných účtov. Snaha byť populárny môže viesť dieťa k prijatiu „žiadosti o priateľstvo“ aj od neznámeho človeka, čím mu poskytne prístup k osobným informáciám.
  • Internetové stránky: Agresori si môžu vytvoriť hanlivé blogy, osobné stránky alebo internetové ankety o svojich obetiach.

Dôsledky kyberšikanovania

Dôsledky šikanovania a kyberšikanovania sa objavujú v rovine psychickej, fyzickej aj sociálnej. Juráneková tvrdí, že ľudia na fotografiách a videách sa cítia zneužití, zahanbení, špinaví. Nerozumejú tomu, čo sa stalo a majú aj strach, že ľudia uveria skutočnosti fotografie (ak ide o deep fake, teda falošné video či fotku vytvorenú umelou inteligenciou).

Psychické dôsledky

Medzi psychické dôsledky patrí deprivácia a frustrácia v uspokojovaní sociálnych a psychických potrieb. Pri pokročilejšom šikanovaní sa objavujú strach, poruchy spánku, zvýšená únavnosť a neúspech v štúdiu i v súkromnom živote. Ako následok digitálneho zneužívania sa môže objaviť úzkosť, panika, akútny stres, trauma, posttraumatická stresová porucha, depresia, zmeny v stravovacích a spánkových návykoch, sociálna izolácia, myšlienky na ukončenie života, sebapoškodzovanie, ale aj pokusy o ukončenie života.

Fyzické dôsledky

Pri neodhalenom šikanovaní, ktoré trvá mesiace až roky, dochádza k totálnemu vyčerpaniu organizmu s následkom vzniku psychosomatického ochorenia, k zvýšenému krvnému tlaku, k zvýšenému riziku kardiovaskulárnych ochorení v dospelosti. U šikanovaných detí je pravdepodobnosť porúch príjmu potravy dvakrát vyššia ako u tých, ktoré si podobnou skúsenosťou neprešli.

Sociálne dôsledky

Šikanovanie má aj výrazne negatívne sociálne dopady. Dochádza k negatívnemu vzťahu (až odporu) ku škole, prípadne aj k ostatným sociálnym inštitúciám a skupinám. Dôsledky pre rodinný a sociálny život taktiež nie sú zanedbateľné. Osoba totiž nevie, ako a kam sa fotografia alebo video dostane.

Účastníci kyberšikanovania

Kyberšikanovanie často prebieha medzi deťmi a dospievajúcimi. Stáva sa aj to, že žiaci takýmto spôsobom šikanujú učiteľa. Rovnako sa môže kyberšikanovanie objaviť aj medzi dospelými - medzi kolegami v práci, či bývalými partnermi po rozchode. Podľa Krejčího (2010) u pôvodcov kyberšikanovania ani u ich obetí nezáleží na veku, pohlaví, fyzickej sile, postavení v sociálnej skupine, či úspešnosti v spoločnosti. V elektronickej komunikácii sú vyššie zmienené aspekty potlačené a nemajú taký význam, ako pri komunikácii tvárou v tvár.

Typy kyberagresorov

• „Bažiaci po moci“: Potrebujú publikum na svoju činnosť.
• „Sprosté dievčatá“: Kyberšikanovanie páchajú v skupine z nudy.
• „Pomstychtivý anjelik“: Chcú dať obeti lekciu a cítia sa byť oprávnení ku svojmu jednaniu.
• „Neúmyselný kyberagresor“: Hra na „tvrďasa“ ako obrana proti nenávistným správam.
• „Vtipkár“: Z humoru zakladá profily svojim kamarátom a známym.

Nikto neubližuje ostatným len tak, bez príčiny - za každým násilím sa skrýva nejaká vnútorná bolesť. Dieťa môže používať kyberšikanovanie na to, aby odbúralo nahromadené napätie, získalo ocenenie v skupine, ukázalo svoju moc alebo zo strachu, aby sa ono samo nestalo obeťou. V každom prípade je aj dieťa, ktoré niekomu ubližuje, dieťaťom, ktoré potrebuje pomoc. Rozprávajte sa spolu o príčinách jeho správania, o tom, čo ho trápi, o vašich vzájomných vzťahoch, pomôžte mu nájsť cestu, ako môže odčiniť to, čo urobilo.

Typy obetí

Z viktimologického hľadiska P. Hollá (2010) uvádza dva typy obetí: typická obeť, ktorá je charakterizovaná ako pasívna a odovzdaná, a netypická obeť, ktorá je aktívnejšia a snaží sa brániť.

Podľa výskumu realizovaného Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave v spolupráci s eSlovensko, o.z., 65,4 % obetí kyberšikanovania vie, kto je agresorom. Ak sa dospievajúci stretnú s kyberšikanovaním, vo väčšine prípadov o tom nikomu nepovedia. Ak sa niekomu zveria, tak je to najčastejšie kamarát (v 21,1 % prípadov).

Prevencia kyberšikanovania

Prevencia kyberšikanovania je kľúčová pre ochranu detí a dospievajúcich. Táto problematika sa týka tak detí, ako aj dospelých. V poslednej dobe sa kyberšikana stala stále častejším fenoménom, najmä medzi školákmi a mladistvými. S rýchlo rastúcim rozvojom digitálnych technológií a sociálnych sietí sa otvoril nový priestor pre šikanovanie, ktorý sa môže prejavovať v rôznych formách.

Čo môžu urobiť rodičia a dospelí?

• Vzdelávanie a osveta: Informovanie detí, rodičov a učiteľov o kyberšikanovaní, jeho formách a dôsledkoch.
• Komunikácia: Otvorená komunikácia s deťmi o ich online aktivitách a budovanie dôvery, aby sa nebáli zveriť so svojimi problémami.
• Nastavenie pravidiel: Stanovenie jasných pravidiel pre používanie internetu a sociálnych sietí, vrátane rešpektovania ostatných a ochrany osobných údajov.
• Monitorovanie: Dohľad nad online aktivitami detí, ale s ohľadom na ich súkromie.
• Podpora empatie: Viesť deti k empatii a uvedomeniu si, že kyberšikanovanie je veľmi vážne a môže mať negatívne dôsledky.
• Ukážka konštruktívneho riešenia: Dospelí sú schopní rozoznať príznaky a v prípade potreby zasiahnuť a situáciu konštruktívne vyriešiť. Juráneková uvádza, že mladí ľudia potrebujú vytvorenie priestoru a príležitostí na rozhovor. „Nechcú monológ, v ktorom im niekto bude diktovať, čo majú a nemajú robiť. A už vôbec nepotrebujú mlčanie a ignorovanie. Práve naopak, ak sa na internete deje niečo nebezpečné alebo rizikové, môžu mať strach alebo otázky, na ktoré potrebujú odpoveď.
• Podpora a prijatie: Pripomínajte im, že nech sa stane čokoľvek, vy tam pre nich budete a nenecháte ich v tom samých. Ak sa s vami rozprávať nechcú, povedzte im, že existuje pomoc inde. Nesúďte ich a nehovorte im, že je to ich vina. Ukážte, že viete reagovať pokojne, primerane a konštruktívne.

Rozprávajte sa s deťmi o tom, čím v online priestore žijú, čo ich zaujíma, aké aplikácie používajú či akých majú obľúbených influencerov. Pozrite si s nimi videá alebo si zahrajte nejakú hru. Podľa psychologičky Smikovej treba v prvom rade zachovať pokoj, ak zistíte, že je vaše dieťa obeťou šikany. Mali by ste odsúdiť tento čin a ochrániť dieťa pred ďalším násilím (napríklad zablokovať používateľa či stránku).

Úloha školy a sociálneho pracovníka

Škola zohráva kľúčovú úlohu v prevencii a riešení kyberšikanovania. Dôležité je, aby škola mala zavedené postupy na riešenie prípadov kyberšikanovania a aby pedagógovia boli vyškolení na rozpoznávanie a riešenie tohto problému. Školský sociálny pracovník je veľmi dôležitý na riešenie a prevenciu sociálno-patologických javov v školskom prostredí. Môže prispievať k zlepšeniu situácie a nabádať jednotlivca, skupinu, komunitu, či spoločnosť k správnym postojom. Jeho cieľom je vyhľadať, zmierňovať, či eliminovať patologické javy.

Čo robiť, ak ste obeťou kyberšikanovania?

Akékoľvek šikanovanie riešte okamžite. Čím dlhšie situáciu nechávate tak, tým sa môže zhoršovať a jej následky môžu byť závažnejšie. Ak sa vám na internete niekto vysmieva, nadáva vám, vyhráža sa vám alebo vám ináč ubližuje, nemá na to právo a vy sa vždy môžete nejakým spôsobom brániť.

1. Nereagujte na útoky: Dajte agresorovi pokojne a dôrazne najavo, že si takéto správanie neželáte, a ďalej s ním nekomunikujte. Aj keď si agresori myslia, že zostávajú anonymní, nie je to celkom tak. Pri akejkoľvek činnosti vo virtuálnom priestore zostávajú stopy, ktoré môžu poslúžiť buď na identifikáciu páchateľa, alebo ako dôkaz o čine.
2. Uchovajte dôkazy: Správy nemusíte čítať, ale použijete ich v prípade dokazovania. V prípade SMS a MMS správ si ich odfoťte aj s číslom odosielateľa, dátumom a časom. Uschovajte si výpis prijatých správ.
3. Zablokujte agresora: Na internete môžete agresora zablokovať alebo ho nahlásiť administrátorovi stránky. V četovej miestnosti alebo na sociálnych sieťach môžete nahlásiť obťažovanie správcovi stránky.
4. Nahláste incident: Povedzte o kyberšikanovaní niekomu dospelému - rodičovi, učiteľovi, psychológovi, polícii, kontaktujte linku Pomoc.sk (116 111). Môžete sa tiež obrátiť na školu, ak sa kyberšikanovanie deje medzi spolužiakmi, na školského psychológa, na Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, kde sú pracovníci vyškolení na riešenie šikanovania alebo na Políciu SR. Kyberšikana je trestný čin.
5. Vyhľadajte pomoc: Juráneková radí obetiam šikanovania vyhľadať okamžitú odbornú pomoc, aby sa eliminovali traumatické dopady. Podľa jej slov však potrebujú odborný prístup aj samotní agresori.

Čo robiť, ak ste svedkom kyberšikanovania?

Ak si všimnete, že niekto niekomu na internete alebo pomocou mobilu ubližuje, posmieva sa mu, ponižuje ho, nezostaňte ticho. Pomôžte obeti, zastaňte sa jej, povedzte niekomu dospelému o kyberšikanovaní. Aj vy môžete byť tým, kto zabráni ubližovaniu, násiliu a nespravodlivosti. Ak páchateľ vidí, že obeť nie je sama, tak často so svojím správaním prestane.

tags: #kybersikanovanie #novodoby #socialny #problem