Kyberšikanovanie mentálne postihnutých: Neviditeľná hrozba v online priestore

Kyberšikanovanie je v dnešnej dobe vážny problém, ktorý sa dotýka najmä mladých ľudí. Avšak, jedna obzvlášť zraniteľná skupina, osoby s mentálnym postihnutím, často zostáva prehliadaná. Tento článok sa zameriava na alarmujúce štatistiky kyberšikanovania mentálne postihnutých osôb a na stratégie, ktoré môžeme použiť na ich ochranu.

Čo je kyberšikanovanie?

Kyberšikanovanie, čiže šikanovanie prostredníctvom digitálnych technológií, predstavuje v dnešnej dobe vážnejšiu hrozbu ako tradičná fyzická alebo verbálna šikana. Dôvody sú mnohé - kyberšikana je anonymnejšia, šíri sa oveľa rýchlejšie a obete si jej následky môžu niesť dlhodobo. Kyberšikanovanie je úmyselné, opakované ubližovanie iným osobám prostredníctvom elektronickej komunikácie.

S rozšírením moderných technológií sa aj výrazná časť šikanovania presunula do virtuálneho prostredia. Pre agresorov je ľahšie ubližovať niekomu, komu sa nemusia pozerať priamo do očí, menej vnímajú emócie a zranenie obete, menej si uvedomujú závažnosť svojho konania a zodpovednosť zaň. Takéto šikanovanie im môže pripadať iba ako druh neškodnej zábavy. Agresora zároveň ich anonymita chráni pred odhalením. Pre obeť je virtuálne šikanovanie ešte závažnejšie - nemôže pred ním uniknúť nikam, ani do bezpečia domova.

Formy kyberšikanovania

Kyberšikana môže mať viacero foriem, pričom môže ísť napríklad o zastrašovanie, vydieranie, zverejňovanie fotografií s cieľom zosmiešniť inú osobu, no výnimkou nie sú ani hanlivé komentáre k online príspevkom. Problematická je najmä skutočnosť, že ľudia zvyknú byť nepomerne krutejší a ostrejší v online priestore ako naživo. Obeť totiž nekonfrontujú priamo, a tak si aj viac dovolia. Kyberšikana sa môže prejavovať množstvom spôsobov. Niektoré formy sú priame a agresívne, iné zas manipulujú obeť inú psychiku nenápadnejším spôsobom.

• Hrubé urážky a ponižovanie: Ide o priame verbálne útoky, ktorých cieľom je zosmiešniť, ponížiť alebo zastrašiť obeť.
• Šírenie lží a ohováranie: Šírenie nepravdivých informácií o obeti s cieľom poškodiť jej povesť a vzťahy.
• Zverejňovanie kompromitujúcich materiálov: Sú to prípady, keď niekto zverejní alebo prepošle súkromné fotografie, videá alebo správy bez súhlasu dotknutej osoby (napr. tzv. revenge porn).
• Vydávanie sa za inú osobu (tzv. impersonation): Vytvorenie falošného profilu a komunikácia s cieľom poškodiť povesť obete alebo ju dostať do nepríjemnej situácie.
• Kyberstalking: Opakované prenasledovanie, obťažovanie a sledovanie obete prostredníctvom digitálnych technológií.
• Exklúzia (vylúčenie z online skupiny): Zámerné vylúčenie obete z online komunity alebo skupiny s cieľom spôsobiť jej emocionálnu ujmu.
• Happy slapping: Nahrávanie a zdieľanie videí, na ktorých je obeť fyzicky napadnutá.
• Doxing: Zverejňovanie súkromných údajov obete (adresa, telefónne číslo, bankové údaje) s cieľom ublížiť jej alebo ju zastrašiť.
• Online verejné zahanbovanie: Zosmiešňovanie, verejné odsúdenie a napádanie jednotlivcov kvôli ich názorom či starým statusom.
• Kybernetické prenasledovanie (Cyberstalking): Môže mať rôzne podoby aj príčiny. Prenasledovateľ chce predovšetkým získať moc nad obeťou, manipulovať ňou. Svoje správanie nemusí posudzovať reálne, buď si vôbec neuvedomuje, že tomu druhému ubližuje, alebo nedokáže posúdiť, do akej miery mu ubližuje. Niekedy prenasledovateľ sleduje svoju obeť cez rôzne vyhľadávače, prezerá si jej profil na sociálnych sieťach, sleduje jej komunikáciu na čete. Častou príčinou prenasledovania je „láska“. Prenasledovateľ môže sledovať svoj vyhliadnutý objekt, pričom sa ho takto snaží viac spoznávať alebo sa mu priblížiť. Za spustením kybernetického prenasledovania býva aj ukončenie vzťahu.

Jednou z rozšírených foriem kyberšikany je aj vydieranie obete fotkami so sexuálnym podtextom. Obrázky pritom ani nemusia byť skutočné, no v poslednom období dramaticky narastá počet explicitných materiálov vygenerovaných umelou inteligenciou. Agresori ich potom môžu zneužiť na vydieranie či kybergrooming.

Charakteristické črty kyberšikanovania

• Anonymita: Kyberšikanu je možné vykonávať anonymne. Útočníci si môžu vytvárať falošné profily alebo používať cudzie identity, čím sa minimalizuje riziko odhalenia.
• Rýchle šírenie: Jeden nevhodný komentár, fotografia alebo video sa môžu behom niekoľkých minút rozšíriť medzi stovky až tisíce ľudí. Obsah (napr. fotografie, videá, správy) sa šíri rýchlo a nekontrolovateľne.
• Dostupnosť 24/7: Pri klasickej šikane dochádza k incidentom najčastejšie počas školského dňa. Kyberšikana však nepozná časové obmedzenia. Obeť môže byť šikanovaná aj počas víkendu, sviatkov, či uprostred noci.
• Široké publikum: Zatiaľ čo klasická šikana sa odohráva častejšie vo fyzickej prítomnosti zopár svedkov, kyberšikana má omnoho širšie publikum. Obsah na internete je často zverejnený pre všetkých - niekedy aj nezmazateľne.
• Nedostatok dôkazov: Rozpoznať kyberšikanu býva oveľa náročnejšie ako pri tradičnej šikane. Nedostatok dôkazov - útočníci po čine zmažú obsah alebo používajú aplikácie s automatickým mazacím mechanizmom.

Kyberšikanovanie mentálne postihnutých: Alarmujúce štatistiky

Štúdia publikovaná v časopise "Journal of Intellectual Disability Research" zistila, že osoby s mentálnym postihnutím sú dvakrát častejšie obeťami kyberšikanovania ako osoby bez postihnutia. Ďalší výskum ukázal, že osoby s mentálnym postihnutím majú väčšiu pravdepodobnosť, že budú šikanované opakovane a že budú zažívať závažnejšie psychické následky.

Internetová linka dôvery pre mladých ľudí Ipčko uviedla, že v roku 2022 zaznamenala 176 % nárast v témach kyberšikany, kybergroomingu a nenávistnej komunikácie. V roku 2023 sa situácia ešte zhoršila. Kyberšikana narástla o 279 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Mladí ľudia spomínali tému kyberšikany v kontexte sociálnych sietí, kde boli uverejňované rôzne zosmiešňujúce fotografie, videá či falošné fotografie.

15 % detí na slovenských školách v prieskume z roku 2023 uviedlo, že zažilo kyberšikanu. Ide pritom o mierny pokles oproti obdobiu pandémie. Medzi najčastejšie prejavy kyberšikanovania na našich školách v roku 2019/2020 podľa vyššie spomenutého výskumu patrili práve:

Dôsledky kyberšikanovania na duševné zdravie

Kyberšikanovanie môže mať pre osoby s mentálnym postihnutím devastujúce následky. Mnohé štúdie dokonca upozorňujú na skutočnosť, že môže viesť aj k samovražedným myšlienkam. Tento druh šikany má množstvo negatívnych dopadov na mentálne zdravie obetí. Jedným z nich je napríklad aj zvýšený predpoklad na poruchy príjmu potravy. U šikanovaných detí je pravdepodobnosť dvakrát vyššia ako u tých, ktoré si podobnou skúsenosťou neprešli. Ako následok digitálneho zneužívania sa môže objaviť úzkosť, panika, akútny stres, trauma, posttraumatická stresová porucha, depresia, môžu sa objaviť zmeny v stravovacích a spánkových návykoch, sociálna izolácia, myšlienky na ukončenie života, sebapoškodzovanie, ale aj pokusy o ukončenie života.

Ľudia na fotografiách a videách sa cítia zneužití, zahanbení, špinaví. Nerozumejú tomu, čo sa stalo a majú aj strach, že ľudia uveria skutočnosti fotografie (ak ide o deep fake, teda falošné video či fotku vytvorenú umelou inteligenciou). Dôsledky pre rodinný a sociálny život taktiež nie sú zanedbateľné. Osoba totiž nevie, ako a kam sa fotografia alebo video dostane.

Strategie prevencie a intervencie

Je nevyhnutné implementovať komplexné stratégie prevencie a intervencie, ktoré sa zameriavajú na ochranu osôb s mentálnym postihnutím pred kyberšikanovaním.

Vzdelávanie a osveta

• Vzdelávanie osôb s mentálnym postihnutím: Naučiť ich, čo je kyberšikanovanie, ako ho rozpoznať a ako sa chrániť.
• Vzdelávanie rodičov a opatrovateľov: Poskytnúť im informácie a zdroje, aby mohli rozpoznať príznaky kyberšikanovania a poskytnúť podporu.
• Vzdelávanie verejnosti: Zvyšovať povedomie o kyberšikanovaní osôb s mentálnym postihnutím a o potrebe ich ochrany.

Posilnenie online bezpečnosti

• Nastavenie ochrany súkromia: Pomôcť osobám s mentálnym postihnutím nastaviť si ochranu súkromia na sociálnych sieťach a iných online platformách.
• Používanie silných hesiel: Naučiť ich používať silné heslá a chrániť svoje osobné údaje.
• Monitorovanie online aktivity: Pravidelne monitorovať ich online aktivitu a poskytovať im podporu.

Podpora a intervencia

• Vytvorenie podporného prostredia: Vytvoriť prostredie, kde sa osoby s mentálnym postihnutím cítia bezpečne a môžu sa zdôveriť so svojimi problémami.
• Poskytovanie psychologickej podpory: Zabezpečiť prístup k psychologickej podpore a poradenstvu pre obete kyberšikanovania.
• Hlásenie kyberšikanovania: Naučiť ich, ako hlásiť kyberšikanovanie a poskytnúť im pomoc s hlásením.
• Spolupráca s poskytovateľmi internetových služieb: Spolupracovať s poskytovateľmi internetových služieb na odstránení urážlivého obsahu a na zablokovaní agresorov.

Čo robiť pri zistení kyberšikany?

Kyberšikanu nie je vždy jednoduché rozoznať. Môže mať totiž rôzny priebeh a jednotlivci na ňu zvyknú reagovať rozdielne. Treba byť preto všímavý a pri zmenách správania či podozrení sa s dotknutou osobou porozprávať. Jedným z varovných signálov môže byť aj väčšia vyhýbavosť dieťaťa, strata záujmu, zvýšená miera agresie či náhla strata priateľov. Indikátorom je i prudké zhoršenie výsledkov v škole, problém so sústredením, nechuť chodiť do školy či záškoláctvo. Podrobnejšie informácie si môžete prečítať v príručke o kyberšikane od Ministerstva vnútra SR.

Pre obete kyberšikany

Ak ste obeťou, nebojte sa zveriť o svojej skúsenosti svojim rodičom, učiteľom, školským psychológom či blízkej osobe. Vysvetlite im, čo prežívate a ako sa cítite. Najpodstatnejšie je, aby ste neprežívali svoju skúsenosť osamote. Odporúča sa vyhľadať človeka, ktorému dôverujete. Ak takého človeka vo svojom okolí nemáte, môžete sa obrátiť aj na anonymné linky pomoci IPčko.sk či Krízovú linku pomoci - 0800 500 333. Psychologička Zuzana Juráneková radí obetiam šikanovania vyhľadať okamžitú odbornú pomoc, aby sa eliminovali traumatické dopady.

V situáciách, kedy ide o reálnu fotografiu, sa často stretávame napríklad so sebaobviňovaním. Ak dostávate napríklad správy od konkrétnej osoby, môžete si ju zablokovať a celý incident nahlásiť sociálnej sieti či inej komunikačnej platforme, na ktorej ste sa s nevhodnou komunikáciou stretli.

Psychologička Eva Smiková uviedla, že je potrebné ku každému prípadu pristupovať osobitne. Obeť môže zvážiť využitie odborných služieb na školách, či už sú to školské podporné tímy, alebo školský psychológ. V závažnejších prípadoch je možné vyhľadať aj psychoterapeuta či psychiatra.

Hoci má kyberšikana zásadne negatívne dopady na mentálne zdravie detí, pomôcť môže podpora a včasná intervencia zo strany rodičov a učiteľov. Práve dospelí sú totiž schopní rozoznať príznaky a v prípade potreby zasiahnuť a situáciu konštruktívne vyriešiť.

1. Dávajte si pozor na to, čo o sebe zverejníte na internete. Rovnako sa zamyslite pred zdieľaním svojich fotografií, videí či pri udelení prístupu k vášmu profilu na sociálnych sieťach. Myslite na to, že akékoľvek osobné informácie (ako napr. informácie o vašej rasovej alebo národnostnej príslušnosti, o vašom zdravotnom stave, vašom intímnom živote, prístupové heslá ku kontám a profilom, telefónne číslo), vaše fotografie alebo videá môže páchateľ využiť na to, aby vás kontaktoval alebo zosmiešnil, vyhrážal sa vám alebo vás vydieral.
2. Ak sa vám na internete niekto vysmieva, nadáva vám, vyhráža sa alebo inak ubližuje, máte právo sa brániť. Je potrebné dať agresorovi pokojne a dôrazne najavo, že si takéto správanie neželáte a nechcete takýmto spôsobom komunikovať. Aj keď si agresori myslia, že zostávajú anonymní, nie je to celkom tak. Pri akejkoľvek činnosti vo virtuálnom priestore zostávajú stopy, ktoré môžu poslúžiť buď na identifikáciu páchateľa, alebo ako dôkaz o čine. Správy nemusíte čítať, ale použijete ich v prípade dokazovania. V prípade SMS a MMS správ si ich odfoťte aj s číslom odosielateľa, dátumom a časom. Uschovajte si výpis prijatých správ. V četovej miestnosti alebo na sociálnych sieťach môžete nahlásiť obťažovanie správcovi stránky.
3. Ak kyberšikanovanie neprestáva, nenechajte si to pre seba. Je potrebné povedať o kyberšikanovaní niekomu dospelému - rodičovi, učiteľovi, psychológovi, polícii, prípadne kontaktovať linky pomoci. Môžete sa tiež obrátiť na školu, ak sa kyberšikanovanie deje medzi spolužiakmi, na školského psychológa, na Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, kde sú pracovníci vyškolení na riešenie šikanovania alebo na Políciu SR.
4. Na internete je možné agresora zablokovať alebo ho nahlásiť administrátorovi stránky.
5. Ak si všimnete, že je niekomu na internete ubližované, niekto sa osobe posmieva, prípadne ho alebo ju ponižuje, nezostaňte ticho. Je potrebné obeti pomôcť, zastať sa jej a povedať niekomu dospelému o kyberšikanovaní. Ak páchateľ vidí, že obeť nie je sama, tak často so svojím správaním prestane.

Pre rodičov

Juráneková uvádza, že mladí ľudia potrebujú vytvorenie priestoru a príležitostí na rozhovor. „Nechcú monológ, v ktorom im niekto bude diktovať, čo majú a nemajú robiť. A už vôbec nepotrebujú mlčanie a ignorovanie. Práve naopak, ak sa na internete deje niečo nebezpečné alebo rizikové, môžu mať strach alebo otázky, na ktoré potrebujú odpoveď. Pripomínajte im, že nech sa stane čokoľvek, vy tam pre nich budete a nenecháte ich v tom samých. Ak sa s vami rozprávať nechcú, povedzte im, že existuje pomoc inde. Nesúďte ich a nehovorte im, že je to ich vina. Ukážte, že viete reagovať pokojne, primerane a konštruktívne. O to ľahšie za vami prídu aj v náročných momentoch. Deti robia chyby a majú na ne právo. Nemajú toľko skúseností ako dospelí a sami sa musia naučiť určovať si hranice. Sami sa ešte hľadajú, a preto potrebujú cítiť váš záujem a prijatie. Dajte im vedieť, že ste tu pre nich v akejkoľvek situácii. Rozprávajte sa s deťmi o tom, čím v online priestore žijú, čo ich zaujíma, aké aplikácie používajú či akých majú obľúbených influencerov. Pozrite si s nimi videá alebo si zahrajte nejakú hru.

Podľa psychologičky Smikovej treba v prvom rade zachovať pokoj, ak zistíte, že je vaše dieťa obeťou šikany. Mali by ste odsúdiť tento čin a ochrániť dieťa pred ďalším násilím (napríklad zablokovať používateľa či stránku). „Vyčleňte si na rozhovor čas a nerušený priestor. Porozprávajte sa pokojne s dieťaťom a vypočujte si jeho názor na situáciu. Vysvetlite dieťaťu, čo je to šikanovanie, kyberšikanovanie a objasnite mu, že pokiaľ sa niekomu ubližuje, nie je to hra či zábava. Učte dieťa pracovať so svojimi emóciami. Buďte im nablízku, keď vás potrebujú. Ak „urobia chybu“ dajte im pocítiť, že na ňu majú právo, keďže nemajú toľko skúsenosti ako vy.

Vaše dieťa sa môže stať nielen obeťou kyberšikanovania, ale môže byť aj tým, kto ubližuje niekomu inému. Niekedy to môže byť pre to, že nerozoznalo, kde už končí zábava, ale niekedy sa za tým môže skrývať niečo vážnejšie. Nikto neubližuje ostatným len tak, bez príčiny - za každým násilím sa skrýva nejaká vnútorná bolesť. Dieťa môže používať kyberšikanovanie na to, aby odbúralo nahromadené napätie, získalo ocenenie v skupine, ukázalo svoju moc alebo zo strachu, aby sa ono samo nestalo obeťou. V každom prípade je aj dieťa, ktoré niekomu ubližuje, dieťaťom, ktoré potrebuje pomoc. Rozprávajte sa spolu o príčinách jeho správania, o tom, čo ho trápi, o vašich vzájomných vzťahoch, pomôžte mu nájsť cestu, ako môže odčiniť to, čo urobilo.

Právne kroky

V závažných prípadoch neváhajte podniknúť právne kroky. Kyberšikana je totiž trestný čin. V prvom rade je potrebné incident nahlásiť na polícii. Ak si nie ste istý, ako postupovať, máte možnosť obrátiť sa na pracovníkov Informačných kancelárií pre obete trestných činov. Vyškolení pracovníci vám poskytnú potrebnú pomoc a podporu pri ďalších krokoch. Tieto kancelárie môžete nájsť v každom krajskom meste.

Kybergrooming: Skrytá hrozba

Kybergrooming predstavuje jednu z foriem online hrozieb, ktoré sú najmä pre deti a dospievajúcich obrovským rizikom. Táto forma manipulácie prebieha najčastejšie prostredníctvom sociálnych sietí, herných platforiem, četovacích aplikácií alebo iných online komunikačných prostriedkov. Kybernetický grooming, alebo skrátene kybergrooming, je proces, pri ktorom dospelá osoba cielene vytvára dôverný vzťah s dieťaťom v online prostredí. Jeho skrytým cieľom je zneužiť toto dieťa emocionálne alebo sexuálne.

Ako rozpoznať groomera

Groomeri majú isté spoločné črty v správaní, podľa ktorých je možné ich identifikovať.

• Prílišná pozornosť: Groomer venuje dieťaťu nadmernú pozornosť, prejavuje oňho prehnaný záujem a komplimenty.
• Budovanie dôvery: Snaží sa rýchlo nadviazať dôverný vzťah, zdieľa osobné informácie a prejavuje pochopenie pre problémy dieťaťa.
• Izolovanie dieťaťa: Groomer sa môže snažiť odradiť dieťa od rozhovorov s ostatnými (napr. rodičmi, kamarátmi) a nabáda ho k tajnostiam.
• Citové vydieranie: Ak sa dieťa snaží kontakt prerušiť, groomer môže vyvíjať nátlak, napr. vyhrážkami alebo manipuláciou.

Kde hrozia najväčšie riziká

Groomeri si svoje obete nevyberajú náhodne. Často hľadajú deti, ktoré sú emocionálne zraniteľné, osamelé, alebo majú problémy v rodine či s kamarátmi. Najčastejšie sa vyskytujú na sociálnych sieťach (napr. Fortnite, Minecraft) a četovacích aplikáciách.

Rodičia a blízki by mali spozornieť, ak dieťa:

• Trávi neprimerane veľa času online.
• Je tajnostkárske ohľadom svojej online aktivity.
• Stretáva sa s neznámymi osobami, s ktorými sa zoznámilo online.
• Dostáva darčeky od neznámych osôb (napr. hračky, peniaze).
• Mení svoje správanie (napr. je podráždené, úzkostné, depresívne).

Ako postupovať pri podozrení na kybergrooming

Ak spozorujete tieto znaky, je potrebné pristupovať k situácii citlivo, ale zároveň aktívne.

• Rozprávajte sa s dieťaťom: Pokúste sa zistiť, čo sa deje, bez toho, aby ste ho obviňovali alebo strašili.
• Monitorujte online aktivitu: Dôkladne sledujte, s kým dieťa komunikuje a aký obsah si prezerá.
• Zabezpečte dôkazy: Uchovajte si všetky relevantné správy, fotografie alebo iné dôkazy o komunikácii.

Kybergrooming je na Slovensku klasifikovaný ako trestný čin. Ak zistíte alebo máte dôvodné podozrenie, že je vaše dieťa obeťou groomingu, je potrebné postupovať cielene a bez paniky. Obráťte sa na políciu alebo odborníkov (napr. Linka detskej istoty, Centrum pre bezpečný internet). Nezabudnite na psychologickú podporu: Dieťa potrebuje odbornú pomoc, aby sa vyrovnalo s traumatickou skúsenosťou.

tags: #kybersikanovanie #mentalne #postihnutych