Kvantitatívny výskum a jeho dopad na pochopenie zdravotného postihnutia v rodinnom a pracovnom kontexte

Kvantitatívny výskum zohráva kľúčovú úlohu pri skúmaní zložitých aspektov zdravotného postihnutia, či už ide o dopad na rodiny s deťmi so špecifickými potrebami, alebo o možnosti zamestnávania ľudí s fyzickým postihnutím. Prostredníctvom systematického zberu a analýzy dát poskytuje tento prístup cenné poznatky o životných podmienkach, potrebách a výzvach, ktorým čelia jednotlivci a rodiny postihnuté zdravotným postihnutím.

Sociálne dimenzie zdravia a dopad na rodiny s deťmi so špecifickými potrebami

Sociálne dimenzie zdravia, spoločenské dôsledky choroby a jej dopad na život jedincov, taktiež skúmanie súvislostí kultúrnych a hodnotových faktorov so zdravím sú dlhodobo skúmané a reflektované mnohými vednými odbormi. Pri zameraní sa na rodiny s postihnutým dieťaťom je nesporné, že ide o špecifickú situáciu a často veľmi traumatickú skúsenosť, ktorá ovplyvňuje všetky aspekty rodiny.

Výchova a starostlivosť o dieťa so zdravotným postihnutím prináša množstvo negatív - značné finančné, ako aj časové náklady, zvýšené emocionálne, psychické, a fyzické nároky, hľadanie logistických možností, informácií, sociálnej podpory, či inej potrebnej pomoci. Ukazuje sa, že existuje silná súvislosť medzi vnímanými rodinnými požiadavkami a zdravotnými podmienkami rodinných príslušníkov. Predovšetkým rodičia starajúci sa o dieťa so zdravotným postihnutím uvádzali negatívne dôsledky na ich zdravie, a to v závislosti od dĺžky poskytovania takejto starostlivosti. Ani silná sociálna podpora nezmiernila ich zhoršujúci sa zdravotný stav.

Iné výskumy reflektujú aj emocionálne nastavenia rodičov, ktorí sa snažia vyrovnať a prispôsobiť skutočnosti, že ich dieťa má určité zdravotné postihnutie a snažia sa akceptovať vlastné dieťa so zdravotným postihnutím. Rodičia, ktorí sa dostali do fázy akceptovania životnej situácie, môžu byť užitočným zdrojom pomoci pre rodiny, ktoré čelia podobným ťažkostiam. Jedným z účinných spôsobov podpory tak môžu byť napr. skupiny podporujúcich rodičov, resp. rodičia pomáhajú rodičom.

Z preštudovanej odbornej literatúry je preukázateľné, že rodiny starajúce sa o dieťa so zdravotným postihnutím majú v porovnaní s inými rodinami špecifické životné podmienky, a to tak po materiálno-ekonomickej, ako aj psychicko-emocionálnej stránke. Zdravotné postihnutie predstavuje sociálnu udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje život každého človeka. Dopad tejto situácie pociťujú nielen osoby so zdravotným postihnutím, ale aj ich rodiny a celá spoločnosť.

Predovšetkým mladé rodiny starajúce sa o člena so zdravotným postihnutím čelia finančným problémom a sú konfrontované s reálnym rizikom chudoby. Ich príjmy zväčša tvoria vzájomne sa ovplyvňujúce sociálne dávky (ako napríklad príspevok na opatrovanie opatrujúcej osoby, invalidný dôchodok), pričom zárobkovú činnosť vykonáva iba jeden rodič, a to ten, ktorý „sa systematicky neangažuje v opatrovaní“.

Kvantitatívny výskum potrieb rodín s dieťaťom so špecifickými potrebami

Kvantitatívny sociologický výskum skúmajúci problematiku potrieb rodín s dieťaťom/deťmi so špecifickými potrebami sa uskutočnil prostredníctvom štruktúrovaného dotazníka s 27 otázkami. Zber primárnych dát sa realizoval online od februára do mája 2018. Vzhľadom na špecifickosť problematiky bol pri výbere respondentov použitý cielený výber, a to technikou nabaľovania snehovej gule. Zastúpenie mali všetky kraje, vekové kategórie a stupne vzdelania. Najväčší nepomer získaného súboru tvorí pohlavie, kde sedem z desiatich respondentov boli ženy, zvyšní traja muži. Následne boli údaje analyzované s cieľom zmerať, ako vnímajú svoju kvalitu života rodičia detí so špecifickými potrebami a identifikovať rozdiely v kvalite života týchto rodín.

V súvislosti so zisťovaním kvality života rodín s dieťaťom so špecifickými potrebami bol vytvorený index kvality života. Ten bol následne korelovaný so socio-demografickými znakmi. Analýzy ďalej zisťovali podrobnejšiu charakteristiku rozdielov v kvalite života podľa ďalších sledovaných znakov a identifikovali respondentov, ktorí disponujú vyššou kvalitou života. Vyššia kvalita života bola zaznamenaná u rodín s mladšími deťmi so zdravotným postihnutím ako u rodín so staršími deťmi.

Pri hľadaní súvislostí majúcich dopad na znižujúcu kvalitu života boli taktiež zistené markantné ukazovatele u respondentov, ktorí:

• v dôsledku starostlivosti o dieťa nadobudli pocit straty kontroly nad vecami;
• v dôsledku starostlivosti o dieťa často trpia beznádejou a depresiami;
• v dôsledku starostlivosti o dieťa stratili životnú perspektívu;
• hodnotia v dôsledku starostlivosti o dieťa zvýšenú izoláciu od ostatných ľudí;
• pociťujú v dôsledku starostlivosti o dieťa zhoršenú životnú úroveň rodiny;
• potvrdili, že dieťa so zdravotným postihnutím im silnejšie narušilo partnerský vzťah;
• chodievajú s dieťaťom menej často do spoločnosti;
• sú menej spokojní s množstvom voľného času pre seba.

Ďalší index bol zameraný na sociálnu podporu. Pri tejto oblasti boli skúmané aj dôsledky starostlivosti o dieťa so zdravotným postihnutím. Tie boli snímkované prostredníctvom batérie 11 výrokov. Ku každému z nich sa respondenti vyjadrovali na 5-stupňovej škále. Zároveň v tejto oblasti platí už uvádzané zistenie, že ďalším ukazovateľom, ktorý výraznejšie diferencuje vnímanie dôsledkov starostlivosti o dieťaťa so zdravotným postihnutím, je aj kvalita života.

Zistené údaje ukazujú, že takmer 1/3 rodičov mladších detí by privítala výpomoc „asi tak raz za týždeň“, viac ako 1/5 si zvolila variant „nikdy“ a tretím najfrekventovanejším variantom bola položka „asi tak raz za dva týždne“. Rodičia starších detí najčastejšie uprednostnili v rovnakom skóre tieto tri varianty možností: „asi tak raz za týždeň“, „menej často“, „nikdy“.

V tejto súvislosti sa dá považovať za dôležité zistenie, že v odpovediach respondentov ohľadom „navštevovania domácnosti profesionálnym pracovníkom, ktorý by vypomáhal rodičom s dieťaťom so zdravotným postihnutím v čase, keď sú doma“ boli štatisticky významné rozdiely zistené podľa veku dieťaťa, teda intenzívnejšiu pomoc od profesionálneho pracovníka si vyžadujú rodiny s mladším dieťaťom, t. j. vo vekovej kategórií od 4 do 15 rokov.

Potreba pomoci od profesionálnych pracovníkov

Podľa odpovedí na otázku v akých oblastiach by rodičia uvítali pomoc od profesionálneho pracovníka, bolo vytvorené poradie dôležitosti pomoci:

• Respondenti mladších detí by v porovnaní so staršími privítali pomoc najmä pri výchovných aktivitách zameraných na samostatnosť dieťaťa.
• Ďalej nasledujú poradenské rozhovory pre rodičov zamerané na zvládanie záťažových situácií.
• Pri výchovných aktivitách zameraných na začleňovanie dieťaťa do kolektívu.
• Pri voľnočasových aktivitách s dieťaťom.

Rodičia starších detí by uvítali pomoc predovšetkým pri voľnočasových aktivitách s dieťaťom, pri výchovných aktivitách zameraných na samostatnosť dieťaťa, nasleduje pomoc pri výchovných aktivitách zameraných na začleňovanie dieťaťa do kolektívu a napokon poradenské rozhovory pre rodičov zamerané na zvládanie záťažových situácií.

Z vyhodnotenia odpovedí rodičov detí so zdravotným postihnutím na otázky týkajúce sa pocitu šťastia vyplýva, že až 81 % z nich sa cíti byť „vcelku šťastnými“ a 12% až „veľmi šťastnými“. Ak sa zameriame na prežívanie pocitu spokojnosti so životom, sú zistenia podobné: takmer 73 % rodičov je so svojím životom vcelku spokojných a 15 % veľmi spokojných. Rovnomernejšie rozloženie odpovedí sme zaznamenali pri vplyve postihnutia dieťaťa na partnerský vzťah. Viac ako polovica (56%) respondentov uviedla, že zdravotné postihnutie dieťaťa určite áno alebo skôr áno ovplyvnilo ich partnerský vzťah.

Faktory ovplyvňujúce kvalitu života

Subjektívne hodnotenie kvality života koreluje predovšetkým so vzdelaním rodičov, pričom platí, že kvalita života rastie s vyšším vzdelaním a teda vzdelanejších rodičov detí so špecifickými potrebami charakterizuje vyššia kvalita života. Vyššia kvalita života bola ďalej zistená u rodičov, ktorí sa starajú o domácnosť spolu s partnerom/partnerkou, ako u tých, ktorí sa o ňu starajú sami; ktorým v starostlivosti o zdravotne postihnuté dieťa vypomáha širšia rodina ako u tých, ktorým nie; tiež u rodín, ktorým v starostlivosti o takéto dieťa vypomáha i profesionálny pracovník v porovnaní s tými, ktorým nepomáha.

Jednou zo skúmaných oblastí bola záťaž starostlivosti o dieťa so zdravotným postihnutím. Štatisticky významné ukazovatele boli zistené v očakávaniach pomoci od profesionálneho pracovníka v rozličných oblastiach, a to:

• v poradenských rozhovoroch pre rodičov zameraných na zlepšovanie vzťahov medzi členmi najbližšej rodiny,
• v poradenských rozhovoroch zameraných na zlepšovanie vzťahov so známymi a priateľmi,
• pri ekonomickej situácii rodiny,
• pri duchovných otázkach.

Pri zisťovaní potreby pomoci od profesionálneho pracovníka a jej frekvencie podľa veku dieťaťa so zdravotným postihnutím boli rodičia rozdelení do dvoch kategórií detí so špecifickými potrebami, o ktoré sa starajú a to mladších detí od 4 do 15 rokov a starších detí od 16 do 18 rokov. Zistené údaje ukazujú, že takmer 1/3 rodičov mladších detí by privítala takúto výpomoc raz za týždeň, o čosi viac ako 1/5 si zvolila variant nikdy a tretím najfrekventovanejším variantom bola položka raz za dva týždne. Rodičia starších detí najčastejšie uprednostnili v rovnakom skóre tri varianty možností: raz za týždeň, menej často, nikdy. V tejto súvislosti je dôležité zistenie, že intenzívnejšiu pomoc od profesionálneho pracovníka potrebujú rodiny s mladším dieťaťom, t. j. vo vekovej kategórií od 4 do 15 rokov.

Z odpovedí rodičov detí so zdravotným postihnutím týkajúcich sa pocitu šťastia vyplýva, že viac ako 4/5 z nich sa cíti byť šťastnými. Štatistické zistenia číselne opisujú životnú realitu, ktorá je v skúmaných rodinách. Poukazujú na silný potenciál týchto rodín, ktoré ak správne dokážu prijať náročnú situáciu, prežívajú život plnohodnotne a sú v tomto inšpiráciou aj pre svoje okolie.

Štúdia poukazuje predovšetkým na potrebu podpory takýchto rodín hneď na začiatku, kedy sa dieťa narodí, a to formou sociálneho sprevádzania. Táto podpora sa rozvíja na Slovensku dobrovoľníckou formou, kedy rodiny s podobnou životnou situáciou sprevádzajú rodiny, ktoré sa práve ocitli v nepoznanej situácii. Ukazuje sa potreba etablovať sociálne sprevádzanie aj na profesionálnej úrovni. Skúsenosti zo zahraničia, kde sociálne sprevádzanie rodín je už bežnou formou pomoci, toto potvrdzujú. V krajinách západnej Európy a v Amerike je sprevádzanie jednou z odskúšaných a efektívnych foriem pomoci ľuďom v rôznych náročných životných situáciách.

Zamestnávanie ľudí s fyzickým postihnutím

Problematika zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím je komplexná a dotýka sa nielen ekonomických, ale aj sociálnych a psychologických aspektov života jednotlivca. Integrácia ľudí s fyzickým postihnutím do pracovného procesu je dôležitá pre ich sebarealizáciu, ekonomickú nezávislosť a celkovú kvalitu života. Napriek legislatívnym opatreniam a snahám rôznych organizácií, prax často zaostáva za teóriou.

Legislatívny rámec a podpora zamestnávania

Práva ľudí s fyzickým postihnutím sú pevne zakotvené v slovenskej legislatíve, napríklad v zákone o sociálnych službách a v zákone o zamestnanosti. Tieto zákony upravujú povinnosti zamestnávateľov pri zamestnávaní osôb so zdravotným postihnutím a stanovujú sankcie za ich nedodržiavanie. Zamestnávateľ, ktorý si nesplní povinnosť zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím, musí raz ročne (najneskôr do 31. marca) zaplatiť štátu odvod.

Na Slovensku existuje niekoľko projektov a iniciatív, ktoré sa snažia podporiť zamestnávanie ľudí s fyzickým postihnutím. Tieto projekty sa zameriavajú na rôzne oblasti, ako napríklad poradenstvo, vzdelávanie, rekvalifikáciu a vytváranie chránených pracovných miest. Príkladom je projekt penziónu s reštauráciou BIVIO, kde za pomoci asistentov varia a upratujú izby ľudia s mentálnym postihnutím. Ďalším zaujímavým projektom je pojazdná kaviareň KOLEČKO, kde ľudia na vozíku predávali kávu vo vlastnoručne zostavenom stánku.

Výsledky kvalitatívneho výskumu zamestnávania

Výskumná časť článku je založená na kvalitatívnom výskume, ktorý bol realizovaný prostredníctvom metódy interview. Do výskumu bolo zapojených sedem participantov s rôznym stupňom a typom fyzického postihnutia. Kritériom pre výber participantov bola ich ochota podeliť sa o svoje skúsenosti so zamestnávaním a ich záujem o túto problematiku. Použitá bola metóda pološtruktúrovaného interview, ktoré pozostávalo z trinástich otvorených otázok. Otázky sa zameriavali na rôzne aspekty zamestnávania, ako napríklad skúsenosti s hľadaním práce, prekážky pri zamestnávaní, podporu od rodiny a spoločnosti, a návrhy na zlepšenie situácie. Získané dáta boli analyzované pomocou metódy tematickej analýzy.

Prekážky pri zamestnávaní

Respondenti identifikovali viacero prekážok, ktoré im bránia v úspešnom zamestnaní. Medzi najčastejšie uvádzané prekážky patrili:

• Nedostatok pracovných príležitostí: Respondenti sa zhodli na tom, že na trhu práce je nedostatok pracovných príležitostí, ktoré by boli vhodné pre ľudí s fyzickým postihnutím.
• Diskriminácia zo strany zamestnávateľov: Viacerí respondenti uviedli, že sa stretli s diskrimináciou zo strany zamestnávateľov, ktorí ich odmietli zamestnať z dôvodu ich zdravotného postihnutia. Participantka č. 2 tvrdí, že jej doterajšie pohovory prebiehali väčšinou telefonickým spôsobom. ,,Počas rozhovoru keď, som spomenula, že mám ZŤP, nevadilo im to. Mali sa ozvať, a potom žiadny zamestnávateľ nedal odozvu. Participantka č. 5, ktorá dokonca má vysokú školu v oblasti ekonómie uvádza, že ,,predovšetkým som sa s odmietnutím stretla skôr ako som na samotný pohovor šla z dôvodu zdravotného postihnutia.“ Tak zmenila taktiku a prestala uvádzať do svojho životopisu údaj o jej zdravotnom postihnutí. Uviedla ho až na pracovnom pohovore.
• Nedostupnosť pracovného prostredia: Mnohé pracoviská nie sú prispôsobené potrebám ľudí s fyzickým postihnutím, čo im sťažuje alebo znemožňuje vykonávať prácu. Bohužiaľ ešte stále sa nájdu aj bariéry v dostupnosti budov štátnej a verejnej správy a samosprávy pre postihnutých.
• Nízka sebadôvera: Niektorí respondenti uviedli, že majú nízku sebadôveru a pochybujú o svojich schopnostiach vykonávať prácu.
• Nedostatočná podpora zo strany štátu: Respondenti sa zhodli na tom, že štát by mal poskytovať väčšiu podporu zamestnávaniu ľudí s fyzickým postihnutím, napríklad formou finančných príspevkov pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím.

Pozitívne skúsenosti a faktory úspechu

Napriek prekážkam, niektorí respondenti uviedli aj pozitívne skúsenosti so zamestnávaním. Medzi faktory, ktoré prispeli k ich úspechu, patrili:

• Podpora od rodiny a priateľov: Všetkých siedmich oslovených participantov rodinný príslušníci podporovali v začlenení sa do prostredia, či už sociálneho, alebo potom pracovného.
• Vzdelanie a kvalifikácia: Respondenti s vyšším vzdelaním a kvalifikáciou mali väčšiu šancu nájsť si prácu.
• Otvorenosť a komunikatívnosť: Respondenti, ktorí boli otvorení a komunikatívni, mali väčšiu šancu presvedčiť zamestnávateľov o svojich schopnostiach.
• Prispôsobenie pracovného prostredia: Zamestnávatelia, ktorí boli ochotní prispôsobiť pracovné prostredie potrebám respondentov, im umožnili vykonávať prácu efektívne. Dá sa teda zhrnúť, že zamestnávatelia sú ochotní vytvoriť podmienky na pracovný výkon. Participant č. 3 ,,Doteraz kde som bol zamestnaný vždy som mal vytvorené pracovné prostriedky na pracovný rast.“

Návrhy na zlepšenie situácie

Respondenti navrhli niekoľko opatrení, ktoré by mohli prispieť k zlepšeniu situácie v oblasti zamestnávania ľudí s fyzickým postihnutím:

• Zvýšenie informovanosti zamestnávateľov: Je potrebné zvýšiť informovanosť zamestnávateľov o možnostiach a výhodách zamestnávania ľudí s fyzickým postihnutím. Vidia problém v neinformovanosti zamestnávateľov a v ich strachu z postihov štátu, keď im v konečnom dôsledku tento zamestnanec nebude vyhovovať.
• Podpora vytvárania chránených pracovných miest: Štát by mal podporovať vytváranie chránených pracovných miest pre ľudí s fyzickým postihnutím. Z odpovedí oslovených participantov nám vyšlo, že možnosti zamestnanosti sú legislatívne upravené a to formou tzv. chránených dielní, chráneného pracoviska, či živnostenskej možnosti.
• Zabezpečenie dostupnosti pracovného prostredia: Je potrebné zabezpečiť, aby pracovné prostredie bolo prispôsobené potrebám ľudí s fyzickým postihnutím.
• Poskytovanie poradenstva a podpory: Je potrebné poskytovať poradenstvo a podporu ľuďom s fyzickým postihnutím pri hľadaní práce a pri vstupe na trh práce.
• Podpora sebarealizácie: Jeden z návrhov pre zlepšenie viditeľnosti, toho že ľudia s hendikepom chcú pracovať by ukázalo viacej ponúk pomocných prác na pár hodín.

Zamestnávanie v štátnej správe

Čo sa týka zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím v štátnej správe oslovení partipanti sa k tomu vyjadrili jednoznačne. Odpovedali, že orgány štátnej správy podľa nich nemajú záujem zamestnávať ľudí so zdravotným postihnutím. Niektorí participanti to vidia skôr zo zlej motivácie, či už na strane zdravotne postihnutých uchádzačov, ale aj zo strany štátnych inštitúcií. Participanti, ktorí majú ukončené vysokoškolské štúdium, výstižne hovoria o konkrétnych návrhoch na ďalšie pracovné miesta. Dve z participantiek tvrdia, že práve ľudia so zdravotným znevýhodnením by sa mohli viac zapájať do administratívnych činností v ekonomických, alebo aj sociálnych oblastiach, ktorú väčšina z nich nemá problém realizovať. Participanti hovorili aj o malom záujme so strany štátnej správy a územnej samosprávy.

Rozdiely medzi teóriou a praxou

Prax a teória sa v týchto rovinách rozchádzajú. Permanentnou charakteristikou ekonomickej situácie ľudí so zdravotným postihnutím je ich nízka miera zamestnanosti. Na internetovej stránke Inštitút zamestnanosti je uvedené, že medzi ľuďmi žijúcimi v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia za rok 2018, je Slovenská republika 7. v poradí. Až 16.3 % ľudí v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia bolo nezamestnaných. V Českej republike bolo nezamestnaných len 12,2 % v tejto skupine. Podľa podielu ekonomicky neaktívneho obyvateľstva so zdravotným postihnutím v roku 2016 bolo najvyššie percento nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím v Trenčianskom kraji. V tomto kraji zaznamenali až 14,9 % nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím. Po Trenčianskom kraji nasledoval Žilinský kraj so 14,0 %.

Fenomén opatrovníctva slovenských žien v Rakúsku

Fenomén opatrovníctva slovenských žien v Rakúsku môžeme na Slovensku pozorovať už od 90-tych rokov uplynulého storočia. Ide o dlhodobý výskum, ktorý kombinuje kvantitatívne a kvalitatívne prístupy a umožňuje pozrieť sa na to, akým spôsobom sa vyvíjala situácia v tejto oblasti na Slovensku, ale aj v Rakúsku. Originálnym prístupom je to, že doterajšie výskumy sa venovali skôr krajine, ktorá prijímala opatrovateľky, ale aj opatrovateľov. Kolegovia sa ale zamerali na to, ako sa vyvíjala situácia vo vysielajúcej krajine, teda na Slovensku.

Rakúski výskumníci pripisujú zvýšený rozmach opatrovníctva v krajine nároku na peňažnú kompenzáciu. Ak máte v Rakúsku dlhodobé zdravotné postihnutie, situácia umožňuje kúpiť si starostlivosť od akéhokoľvek poskytovateľa.

Podľa odhadov sa počet opatrovateliek pracujúcich v Rakúsku postupne zvýšil po našom vstupe do EÚ na necelých 10 000 a ďalší rast až na úroveň viac ako 20 000 dosiahol po legalizácií opatrovania v Rakúsku a príchode krízy na Slovensko v roku 2009. Počet opatrovateliek kulminoval v roku 2015, kedy v Rakúsku legálne pracovalo viac ako 26 a pol tisíca slovenských opatrovateliek.

Výskum sa skladá z dvoch zložiek. Prvý je kvantitatívny, dotazníkový, kde urobili výskumníci dve série výskumov. Prvý výskum je z roku 2011 a bol na vzorke 151 opatrovateliek, ktoré v tom čase aktívne pracovali v Rakúsku. Druhý výskum bol realizovaný na väčšej vzorke, v novembri 2016 a reflektuje 434 aktívnych opatrovateliek. Druhý pilier tvorí kvalitatívny výskum, teda rozhovory s opatrovateľkami.

U týchto žien sú v popredí ekonomické a sociálne kontexty. Tým vieme napríklad vysvetliť aj jav, prečo dochádza k nárastu počtu opatrovateliek z východu. Mnoho z našich respondentiek sa stretávalo buď s nezamestnanosťou, alebo s ponukou krátkodobých zmlúv, neustálou skúšobnou dobou. Výskumníčka ďalej uviedla, že v obidvoch vlnách výskumu charakterizovala opatrovateľky vysoká miera spokojnosti s vykonávaným povolaním.

Mladšie ženy túto prácu vnímali trochu problematickejšie, avšak stále ju hodnotia pozitívne. V prípade starších žien, tie opisovali vplyv na osobnú autonómiu - že práve možnosť odísť do zahraničia, zažiť to, že sa stávajú hlavnými živiteľkami v rodinách, vytvoriť si vlastnú ekonomickú nezávislosť nejakým spôsobom prispieva k ich emancipácií, osobnému rozvoju, majú pocit sebarealizácie. Medzi rokmi 2011 a 2016 pozorovali výskumníci mierny nárast dennej mzdy opatrovateliek v Rakúsku z 55,- na 63,- EUR. Priemerný čistý mesačný zárobok opatrovateliek v Rakúsku predstavoval v roku 2016 840,- EUR.

tags: #kvantitativny #vyskum #zdravotne #postihnutie