Horný Gemer je región plný života, histórie a kultúry, kde sa neustále odohrávajú významné udalosti v oblasti športu, kultúry, vzdelávania a regionálneho rozvoja. Predstavíme vám najnovšie správy z tohto dynamického kraja, od basketbalových úspechov až po historické múzejné exponáty a podujatia.
Športové úspechy a futbalové dianie
Pozornému oku športového fanúšika, zvlášť toho basketbalového, neušla ani informácia, ktorá sa objavila pred pár dňami aj na internete. Týkala sa mladých basketbalistiek Young Angels U17 Košice v kategórii kadetiek, ktoré sa stali tohtoročnými víťazkami Majstrovstiev Slovenska. Vo finále turnaja, ktoré sa hralo od 9. - 11. júna 2023 v Šaci, neďaleko Košíc, dokázali zvíťaziť nad svojím najväčším rivalom - kadetkami z Ružomberka v pomere 65:61. Obrovskú radosť z tohto skvelého výkonu majú, a to málokto vie, aj obdivovatelia tohto športu v malej gemerskej obci Rožňavské Bystré. Najmä rodina jednej z popredných košických kadetiek Alexandry Molčíkovej, ktorá práve z tejto obce na hornom Gemeri pochádza a kde žijú aj jej rodičia i starí rodičia. Meno tejto mladej basketbalistky sa objavilo na záver turnaja aj medzi najlepšími hráčkami, čo je pre región Horného Gemera dôvodom na oprávnenú hrdosť.
Futbalové dianie v regióne je taktiež bohaté, o čom svedčia komentáre k futbalovým zápasom odohraným mužstvami horného Gemera v druhom júnovom týždni, ktoré priniesla Úradná správa ObFZ Rožňava č. 27/2022-2023, datovaná 8. júna 2023. Táto správa predovšetkým futbalové oddiely 7. ligy informovala, že ŠTK najprv schválila výsledky 24. kola 7. ligy dospelých, takisto výsledky 4. ligy žiakov, ako aj výsledky prípraviek U11. Po vzájomnej dohode klubov schválila odohrať zápasy 26. kola 7. ligy dospelých medzi Dlhou Vsou a Gemerskou Polomou dňa 17. 6. 2023 o 17.00 hod. Rovnako tak schválila odohrať zápas 26. kola 7. ligy dospelých medzi Rožňavou B/Rudná a Drnavou dňa 18.6. 2023 o 10.30. Dôležité rozhodnutie padlo aj v disciplinárnej komisii, ktorá zastavila činnosť Marianovi Mankovi (Krh. Dlhá Lúka) za ČK na dve stretnutia nepodmienečne.
V sérii príspevkov, ktoré pripravil Ing. Štefan Tomášik, sa dočítame o účinkovaní futbalových klubov z ObFZ Rožňava vo vyšších súťažiach aj o dianí v súťažiach riadených ObFZ Rožňava. Príspevky sú uvádzané od ročníka 1997/1998 a obsahujú len komentár a fotografie. Druhý ročník v 3. lige - VÝCHOD bol pre Rožňavu úspešný, najmä jesenná časť. Komentár uvádza informácie aj o 7. lige, niektorých prestupoch a hosťovaniach, štatistikách hráčov 7. ligy. Rožňava zimovala po jeseni na prvom mieste, body stratila len s Topoľanmi, keď u nich remizovala. V jarnej časti síce dvakrát prehrala (v Malej Ide a doma s Gelnicou), ale na celkové prvenstvo to stačilo.
Futbalový klub Baník Drnava patrí medzi popredné kluby v okrese Rožňava. Práve o tomto klube napísal príspevok Ing. Štefan Tomášik, ktorý opisuje sezónu 2014/2015, kedy tento klub vyhral 1. triedu, ale odmietol postúpiť do vyššej súťaže. Futbalový klub Hrhov pôsobil v sezóne 2000/2001 v najvyššej okresnej súťaži (1. trieda ObFZ Rožňava), no po roku z nej vypadol. V 2. triede následne zotrval až do roku 2011, kedy si po úspešnej baráži s Plešivcom vybojoval návrat vyššie. Tento článok mapuje práve spomínané obdobie v nižšej súťaži. Keďže súpisky z rokov 2001 - 2004 a 2008 - 2011 nie sú kompletné, prosíme o pochopenie všetkých hráčov, ktorí v nich nie sú uvedení. Prehľad dopĺňajú konečné tabuľky 2. ligy.
Prehľad futbalových klubov Horného Gemera (sezóna 2023/2024)
V dvadsiatej siedmej časti seriálu, ktorý pripravil Ing. Štefan Tomášik, sa dočítame o účinkovaní futbalových klubov z okresu Rožňava v sezóne 2023/2024. V 5. lige pôsobili FK Krásnohorské Podhradie a MFK Rožňava. Titulok síce pozitívne hodnotí jarné súboje Rožňavčanov v štvrtej futbalovej lige, ale ich fanúšikovia očakávali ráznejší vstup do odvetnej časti súťaže. Prejavuje sa to pozitívne i v znižovaní straty rožňavských futbalistov, ktorá sa znížila od Medzilaboriec na 6 bodov. V 7. lige kraľuje na čele súťaže po 17. kole vyšnoslanský klub, ktorý si drží i skvelú pozíciu na 1. mieste pred rezervou MFK Rožňavy. Nepríjemné chvíle tentoraz prežívajú starší dorastenci Rožňavy, ktorí utrpeli v tomto kole už druhú prehru a stratili doterajšiu pozíciu vedúceho kolektívu v tabuľke. Z prehľadu 7. ligy sme sa dozvedeli, že dvaja hráči z Drnavy odohrali v tohtoročnej súťaži 1440 minút, čo je najviac spomedzi ostatných hráčov. Streleckú tabuľku 7. ligy ObFZ Rožňava vedie po 17. kole Figúr s ... gólmi.
| Liga | Kluby | Poznámky |
|---|---|---|
| 5. liga | FK Krásnohorské Podhradie, MFK Rožňava | |
| 7. liga | Vyšnoslanský klub, MFK Rožňava B/Rudná, Drnava, Dlhá Ves, Gemerská Poloma | Vyšnoslanský klub na 1. mieste |
| 4. liga | Rožňava | Pozitívne hodnotenie jarných súbojov |
Kultúra a história Horného Gemera
Cez víkend sa v Mestskom dome kultúry v Revúcej odohrala 47. ZOCHOVA DIVADELNÁ REVÚCA, čo je tradičná krajská súťažná prehliadka neprofesionálneho divadla. Spoločne ju otvorili riaditeľky - Ing. Karin Kilíková z MsKS v Revúcej a Mgr. Darina Kišáková z GMOS Rimavská Sobota. Pripomenuli nedávnu storočnicu od úmrtia Ivana Branislava Zocha, profesora revúckeho Prvého slovenského gymnázia, ktorý bol mimoriadnym pedagógom i zakladateľom slovenskej divadelnej tradície v Gemeri.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, v rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca, vystaví zaujímavý predmet uložený v zbierkovom fonde archeológia - železnú ocieľku s mosadzným zoomorfným držadlom v tvare psa. Ocieľka pochádza z neznámej lokality Gemera-Malohontu a môžeme ju chronologicky zaradiť do 18. až 19. storočia. Predmet bude vystavený v stálej expozícii múzea od 3. mája do 31. mája 2022. Celoželezné ocieľky bez držadla sú v Európe známe už od doby halštatskej, najčastejšie boli v tvare kvapky, lýry alebo obdĺžnikového rámčeka. Prvé ocieľky s ozdobným držadlom začali používať už Rimania. Oba typy ocieľok s držadlom i bez boli používané pravdepodobne až od polovice 19. storočia.
Počas osláv Dní mesta Rimavská Sobota Gemersko-malohontské múzeum sprístupní výstavu „Príbeh nevesty. Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej“. Vernisáž výstavy sa uskutoční vo štvrtok 5. mája 2022 o 15.00 hod. Výstava prostredníctvom svadobných odevov, doplnkov, fotografií a príbehov predstaví vývin svadobnej módy v období bývalého Československa. Autorkou a kurátorkou výstavy je Mgr. Jana Mládek Rajniaková, PhD., majiteľka viac ako 150-kusovej zbierky svadobných šiat. Výstava prezentuje vývin svadobnej módy 20. rokov až 90. rokov 20. storočia.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravuje výstavu Prierez tvorbou / Egri keresztmetszet, ktorá predstaví takmer 40 výtvarných diel študentov Umelecko-odborného gymnázia Eventus z maďarského Jágru. Vernisáž výstavy sa uskutoční 14. apríla 2026 (utorok) o 16.00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave (Námestie baníkov 25). Výstava bude pre verejnosť sprístupnená do 7. mája 2026. Výstava ponúkne pestrý výber prác vytvorených rôznymi technikami a priblíži rozmanité prístupy mladých autorov k súčasnému výtvarnému umeniu. „Eventus umelecko-odborné gymnázium je odhodlané poskytovať svojim študentom kvalitné umelecké vzdelanie a inšpirujúce tvorivé prostredie.“
Súčasťou zbierkového fondu Baníckeho múzea v Rožňave je aj pohrebná prikrývka čižmárskeho cechu z roku 1824. Je jedným z mála textilných predmetov zachovaných z obdobia pôsobenia cechov v Rožňave. Používala sa na prikrytie rakvy počas pohrebov členov cechu alebo ich rodinných príslušníkov. Prikrývka je ušitá z dvoch vrstiev tkaniny - vrchnú vrstvu tvorí zamat tmavohnedej farby a spodnú vrstvu tkanina plátnovej väzby, pravdepodobne ľan zafarbený na tmavomodro. Na vrchnej strane je zobrazený kríž vytvorený aplikáciou ozdobných prámikov z kovových nití, výšivky, kovových flitrov a hodvábnej tkaniny. Pod ramenami kríža po oboch stranách sú z kovových nití a prámikov vyšité štíty so symbolmi čižmárskeho remesla - čižma, hladidlo a nôž. Po obvode je našitý ozdobný prámik a strapce.
Na jedinečnú výstavu sôch Petra Kuraja pod názvom Pamäť kovu pozýva Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, ktorej vernisáž sa uskutoční 5. februára 2026 o 16.00 hod. v priestoroch Galérie múzea na Námestí baníkov 25. Jedinečnosť výstavy spočíva v umeleckej hodnote vystavených sôch, ako aj v silnom environmentálnom aspekte ich tvorby. Návštevník bude mať možnosť cez takmer tridsiatku sôch vnímať autorovu radosť v premene predmetov - z použitých na nové. Premena nie je len technologickým procesom, ale osobnou výzvou a životným postojom autora. Kov, drevo a materiály nesúce stopy času sa v jeho tvorbe stávajú nositeľmi príbehov. Vo svojich dielach využíva desiatky rokov staré banské bukové podvaly, štyristoročné smrekovcové dosky, kované časti poľnohospodárskych strojov a remeselného náradia našich otcov a praotcov - materiály, ktoré by inak ostali nepovšimnuté alebo zabudnuté. Nejde však o nostalgický návrat do minulosti, ale o dialóg medzi históriou a súčasnosťou.
Osobnosti a ich prínos pre Gemer
Igor Ciel (1931 - 2010)
Igor Ciel, narodený 13. apríla 1931 v Rožňave a zosnulý 4. júla 2010 v Bratislave, bol významný scenárista, režisér a pedagóg. Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Po krátkom pôsobení ako rozhlasový hlásateľ začínal s vlastnou réžiou v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V rokoch 1998 - 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 - 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby.
Maliar, fotograf a vášnivý cestovateľ
Osobnosť, ktorá študovala na viedenskej akadémii, sa špecializovala na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na evanjelickom gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 - 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela - Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i.
Hudobník a zberateľ ľudových piesní
Ďalšia významná osobnosť získala základné vzdelanie, i hudobné, v Ratkovej. Pokračovala na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov - píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca - Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň.
Daniel Bachát (Miloslav Dumný) (1840 - 1906)
Daniel Bachát (pseudonym Miloslav Dumný), narodený 18. júna 1840 v Ratkovej a zosnulý 13. apríla 1906 v Budapešti, bol evanjelický farár a biskup. Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli evanjelického kostola pomník s pamätnou tabuľou.
Hudobný skladateľ a teoretik
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu
Náuka súhlasu
, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí.
Andrej Šmál (1706 - 1766)
Andrej Šmál, narodený 25. apríla 1706 v Necpaloch a zosnulý 25. decembra 1766 v Ratkovej, bol evanjelický farár a senior. Študoval na akadémii vo Wittenburgu. Pôsobil ako farár vo Vyšnej Slanej, ako notár v Gemeri, v rokoch 1751 - 1766 farár a neskôr senior v Ratkovej. Venoval sa hlavne literárno-historickému bádaniu, dejinám evanjelickej cirkvi a jej významným reprezentantom v Uhorsku. Ako prvý podáva dejiny ratkovskej cirkvi od začiatku jej vzniku (1594), píše o histórii ratkovského chrámu, fary, ich situovaní, rekonštrukciách a prestavbách po prvom požiari (1692). Eviduje od roku 1692 všetkých kňazov, richtárov, učiteľov, miestnych zemanov i patrónov cirkvi v Ratkovej. Bol autorom zoznamu turčianskych vzdelancov a spisovateľov, ktorý je prvou regionálnou bibliografiou na Slovensku, a autorom učebnice vierouky (katechizmu) pre školskú mládež. Vydal niekoľko latinských prác, a tie, ktoré tlačou nevyšli, často boli prepisované.
Právnik a podnikateľ z Gemera
Ďalšia osobnosť absolvovala školské štúdiá v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudovala právo a v roku 1841 zložila advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 - 1844 bola zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bola vedúcou medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľala sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 - 1849 bola členkou hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánkou honvédov. Bola poslankyňou uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venovala sa podnikateľskej činnosti, bola podpredsedníčkou Priemyselného spolku v Budapešti. Pracovala v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bola dozorkyňou štítnickej cirkvi, inšpektorkou gemerského dekanátu a dozorkyňou luteránskej diakonie v Gemeri.
Majiteľ vysokých pecí a železiarskych podnikov
Významná postava bola majiteľom vysokých pecí v Štítniku, Henckovciach a v Kunovej Teplici. Bol nájomcom vysokej pece v Rejdovej, v roku 1846 vyrobila železiareň 1008 ton surového železa. Výrobu stále obmedzovali, až ju úplne zastavili roku 1860. V roku 1857 odkúpil všetky huty a bane, skujňovacie vyhne, hámor a vysokú pec Štítnickej konkordie, založenej v roku 1833. Vysoká pec Konkordie tavila siderity z Rudnej, Ratkovského Bystrého, Nadabule a limonit (hnedeľ) z Hrádku. Pec vyrobila týždenne okolo 39 ton sivého surového železa, ktoré sa predávalo do coburgovského skujňovacieho závodu pri Dobšinej. V roku 1852 postavil vysokú pec v Henckovciach na mieste slovenskej pece s hámrom. V polovici päťdesiatych rokov 19. storočia vyrábala železiareň priemerne 1310 ton surového a 168 ton tyčového železa. Neskôr sa stala súčasťou železiarskeho podniku Konkordia.
Ján Botto (1829 - 1881)
Ján Botto, narodený 27. januára 1829 vo Vyšnom Skalníku a zosnulý 28. apríla 1881 v Banskej Bystrici, bol jeden z najvýraznejších predstaviteľov slovenského literárneho romantizmu. Do školy chodil v Ožďanoch, od roku 1843 na evanjelické lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej. Zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V rokoch 1856 - 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol oživovateľom ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i.
Regionálny rozvoj a infraštruktúra
Správa Národného parku Muránska planina prostredníctvom svojho portálu Muranskaplanina.sk poskytla informáciu, že v obci Muráň zriadila od 1. júna 2023 prevádzku informačného strediska. Toto zariadenie sa nachádza neďaleko námestia v obci pri ceste na Červenú Skalu. Návštevníci strediska okrem potrebných informácií o prírodných hodnotách Národného parku Muránska planina si v stredisku môžu zakúpiť rôzne suveníry a oboznámiť sa tiež so stálou expozíciou Národného parku, ktorá im takto pomôže lepšie spoznať históriu i prírodné hodnoty tohto vzácneho územia. Informačné stredisko je v Muráni otvorené v pondelok až piatok v časoch od 8.30 do 12.00 a popoludní od 13.00 hod do 17.30.
Primátor mesta Jelšava MVDr. Milan Kolesár prevzal dňa 3. mája 2022 z rúk zástupkyne zdravotnej poisťovne Dôvera vzácny dar - Defibrilátor AED PLUS značky ZOLL. Všetko sa udialo na Mestskom úrade v Jelšave za účasti veliteľa Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) Ing. Defibrilátor bude umiestnený na vonkajšej stene hasičskej zbrojnice. Členovia DHZ budú zaškolení na jeho používanie. Dúfame, že ho bude treba použiť čo najmenej, ale aj v to, že pomôže pri záchrane ľudských životov.
Zvýšenie pripravenosti na mimoriadne udalosti
Projekt #riskfire (Zvýšenie pripravenosti HU-SK regiónov na riadenie rizík súvisiacich s katastrofami) je medzinárodný projekt financovaný z eurofondov, ktorý posilňuje pripravenosť dobrovoľných a profesionálnych hasičov v Banskobystrickom kraji (BBSK) a prihraničných maďarských regiónoch na riešenie mimoriadnych udalostí, ako sú prírodné katastrofy, prostredníctvom nákupu špecializovaného vybavenia - prívesy s kompletným technickým zázemím pre núdzové ubytovanie a hygienu - a zlepšenia spolupráce. Banskobystrický samosprávny kraj posilňuje pripravenosť regiónu na zvládanie mimoriadnych udalostí. Základný a periodický kurz obsluhy motorových reťazových píl pre dobrovoľných hasičov horného Gemera sa uskutočnil v apríli 2026 v priestoroch OR HaZZ Rožňava. Spolu sa základného kurzu zúčastnilo 26 absolventov, a na periodickom spolu bolo 27 absolventov, nakoľko opakovanie kurzu je potrebné robiť každé 3 roky. Lektor všetkým v rámci teórie vysvetlil všetky základné postupy práce s motorovou pílou, povedal všetky legislatívne zmeny, doplnky a informácie, inštruktážne vysvetlil postupy pílenia stromov, ukážky správnosti pílenia.
Slávnosti a tradičné podujatia
Krásne vianočné stretnutie spevokolov sa uskutočnilo v sobotu 16.12.2023 v chráme Božom v CZ ECAV Slavošovce, kde si spevokoly Štítnickej doliny v rámci Vianočných pastorálov zaspievali kresťanské vianočné piesne a skladby k Vianociam. Zamyslením otvorila podujatie a celým koncertom sprevádzala slovom zborová kaplánka Mgr. Kristína Halžová zo Slavošoviec. Vystúpili: cirkevný spevokol zo Štítnika, cirkevný spevokol zo Slavošoviec, FsK Lehoťanka z Čiernej Lehoty, cirkevný spevokol z Rochoviec, ZPOZ Slavošovce, skupina Radostná zvesť zo Slavošoviec. Každý mal prezentovať svoje dve skladby. Na záver bola spievaná spoločná najznámejšia vianočná pieseň - Tichá noc, svätá noc... Bolo to príjemné posedenie a počúvanie krásnych vianočných piesní. Po ukončení všetci boli pozvaní na občerstvenie, ktoré bolo pripravené v kultúrnom dome v Slavošovciach, ktoré pripravila starostka obce Slavošovce Ing. Angela Kolesárová so svojimi zamestnancami.
Gemersko-malohontské múzeum pripravuje pre verejnosť vianočné podujatie Vianoce v štýle Tiffany zamerané na aktuálne prebiehajúcu výstavu Dress Kód: Art Nouveau. Podujatie sa uskutoční 19. decembra 2023 o 16.00. Čaká vás komentovaná prehliadka výstavy Dress Kód: Art Nouveau s lektormi v dobových kostýmoch, vytváranie vianočných dekorácií inšpirovaných umením Art Nouveau mozaikami v sprievode vianočných melódií. Počas podujatia sa bude ako darček podávať horúci punč a pečené gaštany. Počas podujatia bude prebiehať aj zbierka hračiek pre deti v núdzi. Dňa 14. decembra 2023 sa v divadelnej sále MsKS predstavila revúcka ZUŠ zo svojím tradičným predvianočným programom. Svoje multižánrové predstavenie nazvali Vianočná koleda.
My, starší (mám 82 rokov) si radi spomíname na viacero zážitkov zo svojej mladosti. Medzi také, ktoré sme s veľkou nedočkavosťou prežívali, boli rôzne tradície, ktoré s nami „lomcovali“ práve v takýto čas, ktorý prežívame aj teraz - strigônske dni. Tie sa začínali Ondrejom a končili Luciou. Spomínam si ako dnes, keď sme ako malé deti chodili na dedine počas týchto dní do jedného z domov v Rožňavskom Bystrom. Volalo sa k nim u Jánošä. Bývali tam ľudia zhovievaví k nám deťom, a preto sme túto možnosť často využívali. Žili v jednom dome tri generácie ľudí: starý otec, rodičia a tri dievčatá. Keď sme sa u nich v spodnej kuchyni zišli z okolitých domov, bolo nás neúrekom. Tetka s báčim nás priúčali všeličomu, čo sme priam hltali do seba a bolo jedno, či to bolo z papiera, cesta alebo dreva. Hlavná vec, že sme to, o čom nám hovorili, precítili na vlastnej koži, či vlastnými rukami. Aj uši sme mali vždy napnuté, aby nám niečo neušlo, čo bolo potrebné počuť. Tam sme počúvali rôzne príhody, čo sa stali, alebo aj nikdy nestali, iba sa to vravelo a s tým sme žili počas nasledujúcich rokov.