Kvalita života seniorov v sociálnych zariadeniach: Komplexný pohľad

Kvalita života starších ľudí je komplexný fenomén, ktorý je determinovaný individuálnym subjektívnym pociťovaním ich vlastného systému hodnôt. V období starnutia dochádza k znižovaniu kvality života seniorov v oblasti fyzického aj psychického zdravia. Kvalita života je širším pohľadom na zdravotnú stránku človeka, ktorý je chápaný nielen cez fyzickú stránku, ale aj na základe duševných pocitov a zvládania bežných činností každodenného života.

Pre imobilných seniorov sa kvalita života vplyvom zdravotného postihnutia môže v niektorých aspektoch líšiť v prostredí, v ktorom existenčne žijú. Úroveň kvality života môže u imobilných seniorov klesať výsledkom niekoľkých druhov sociálnych rizík (napr. samoty, izolácie), prípadne sa zvyšovať v dôsledku tých činností, ktoré podporujú ich spoločenskú integráciu. Zdravotné postihnutie môže vzniknúť kedykoľvek v dôsledku rôznych príčin a dotýka sa každého z nás v určitej fáze života.

K zásadným zmenám v živote seniorov dochádza vo chvíli, keď sú z rôznych príčin, vo väčšine prípadov kvôli sociálnej núdzi, dobrovoľne alebo nedobrovoľne umiestnení do zariadenia sociálnych služieb. Pre vstup do zariadenia sociálnych služieb má veľký vplyv zdravotný stav seniora, psychologické činitele, rodinné zázemie, sociálny status atď. Je to zlomový bod v živote starého človeka, ktoré nesie so sebou aj určité riziká.

Definícia a teoretické prístupy ku kvalite života

Kvalita života predstavuje koncept, ktorý v súčasnosti odráža záujem odborníkov pomáhajúcich profesií o dobre prežitý život klientov v daných podmienkach v súčinnosti s ich obmedzeniami. Na základe voľnej interpretácie latinského slova „qualis“ (aký?) je možnosť chápať kvalitu života ako to, čím sa vyznačuje život jednotlivca v porovnaní so životom iných jednotlivcov. V odbornej literatúre sa k uvedenému pojmu pridávajú aj komplikovanejšie a komplexnejšie vymedzenia a uvažovania nad rôznymi aspektmi tohto fenoménu. „Odrazom kvality života je celková životná spokojnosť, ktorá je výsledkom vzťahov človeka k svojmu prostrediu.“

Definovať kvalitu života ľudí vo vyššom veku, stanoviť jej indikátory a riešiť jej teoreticko-praktické otázky je úlohou interdisciplinárnych odvetví. Riešenie tohto aspektu si preto vyžaduje syntézu viacerých hľadísk, mnohých poznatkov a vedeckých prístupov rôznych vedných disciplín. Práve na základe týchto skutočností zohráva teória sociálnej práce veľmi významnú úlohu. Pri hľadaní aspektov kvality života u seniorov musíme brať do úvahy, že najdôležitejšími faktormi sú jej indikátory, resp. ukazovatele. Rozumieme nimi určité kvalitatívno-kvantitatívne charakteristiky sociálnych procesov, ktoré obsahujú jednotlivé aspekty sociálneho rozvoja jednotlivcov alebo spoločenských skupín. Kvalitu života jednotlivca nemožno určovať nezávisle od neho. Objektívny opis životných podmienok, fungovanie človeka a jeho zdravotný stav sú dôležité, ale nie postačujúce. Ak chceme kvalitu života brať ako meradlo vzťahujúce sa na človeka ako indivíduum, treba brať do úvahy aj subjektívny aspekt so všetkými komplikáciami, ktoré sú sociálnym zdravím človeka.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definovala kvalitu života tým, „ako človek vníma svoje postavenie v živote v kontexte kultúry, v ktorej žije vo vzťahu ku svojim cieľom, očakávaniam, životnému štýlu a záujmom.“

Typy definícií kvality života:

• Sociologicko-ekonomické: zameriavajú sa na materiálne podmienky života spoločnosti, spoločenských skupín, regiónov, rodiny a domácnosti jednotlivca. Ich základom je výpočet určitých parametrov životnej úrovne, životného štandardu a spôsobu života sledovaných subjektov.
• Psychologické: vychádzajú z teórie pociťovania kvality života ako subjektívnej individuálnej spokojnosti, resp. nespokojnosti s vlastným životom a jeho jednotlivými oblasťami na základe vlastných predstáv, očakávaní a presvedčení. Subjektívna percepcia v sebe zahŕňa podmienky, okolnosti a sociálne vzťahy, v ktorých človek svoj život prežíva.
• Aplikačné s akcentom na medicínsku a sociálnu oblasť: sú primárne zamerané na manažment intervencie v konkrétnych krízových zdravotných či sociálnych situáciách jednotlivca a rodiny a na meranie dosiahnutých výsledkov. Dôraz sa kladie hlavne na praktické možnosti a oblasti podpory kvality života klienta, nachádzajúceho sa v konkrétnej životnej situácii.
• Syntetizujúce: určujú akýsi syntetizujúci model kvality života, ktorý vychádza z predpokladu, že na kvalite života sa podieľajú oblasti kvality života, ako aj vnútorné komponenty v každej z uvedených oblastí.

Tokárová (2002) vymedzuje kvalitu života ako „komplexnú kategóriu, ktorá v sebe obsahuje sociálne, biologické, psychologické podmienky života a jej ukazovateľmi sú: fyzická pohoda, materiálna pohoda a kvalita medziľudských vzťahov, sociálne a občianske aktivity, osobnostný rozvoj, sebarealizácia, rekreácia.“

Džuka (2004) zostavil hlavné dimenzie na hodnotenie a meranie kvality života občana:

1. objektívne životné podmienky,
2. subjektívnu prosperitu a spokojnosť,
3. osobné hodnoty a ašpirácie.

V uvedených dimenziách sleduje psychickú, materiálnu, sociálnu a emocionálnu stránku života, rozvoj a aktivity. Obsahová náplň ukazovateľov sa získava buď výpoveďami respondentov (subjektívne postoje, hodnotenia) alebo využitím objektívnych údajov (zozbieraných rôznymi inštitúciami).

Model kvality života však nemožno objasniť iba zo sociálneho hľadiska, pretože kvalita života závisí od najrozličnejších faktorov a hľadania individuálnych hodnôt v živote človeka.

Meranie kvality života seniorov

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vytvorila na začiatku deväťdesiatych rokov skupinu WHOQOL (World Health Organization Duality of Life Group) a vytvorila štandardizované dotazníky pre meranie kvality života. WHO nielenže definovala kvalitu života, ale vyvinula dotazníky v základnej aj modifikovanej podobe na meranie kvality života seniorov.

Dotazníky WHOQOL

• WHOQOL-100: obsahuje celkom 100 položiek.
• WHOQOL-BREF: je skrátenou verziou dotazníka WHOQOL-100, pričom prihliada s ohľadom na skúmané osoby (dlhodobo chorí, seniori, osoby so zdravotným znevýhodnením a pod.). Pozostáva zo štyroch domén (obsahujúcich 24 otázok) a z dvoch otázok zameraných na hodnotenie kvality života a spokojnosti so zdravím: fyzický stav (do domény sú zahrnuté aj 4 otázky súvisiace s nezávislosťou), prežívanie (doména obsahuje aj otázku zameranú na spiritualitu), sociálne vzťahy a prostredie. Všetky aspekty sú následne operacionalizované do jednotlivých položiek.
• WHOQOL-OLD: je špeciálny modul pre starší vek. Je štandardizovaným dotazníkom, ktorý vznikol v rámci projektu Svetovej zdravotníckej organizácie: „Meranie kvality života seniorov a jej vzťah k zdravému starnutiu: WHOQOL-OLD“. Cieľom projektu bolo vytvorenie inštrumentu na meranie kvality života v starobe pre zdravú aj chorú staršiu populáciu. Inštrument WHOQOL-OLD nie je určený pre samostatné použitie, ale iba ako dodatkový modul k dotazníkom kvality života WHOQOL-100 alebo WHOQOL-BREF. Inštrument sa skladá zo šiestich domén: fungovanie zmyslov, nezávislosť, naplnenie, sociálne zapojenie, postoj k smrti a umieraniu, blízke vzťahy. Každá uvedená oblasť (doména) obsahuje 4 položky, dotazník má teda 24 položiek, ktoré sú hodnotené na päťbodových Likertových škálach.

Výskum kvality života seniorov v sociálnych zariadeniach

Cieľom práce bolo posúdiť kvalitu života seniorov žijúcich v komunitnom zariadení. Výskum bol realizovaný prostredníctvom štandardizovaného dotazníka Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Pri skúmaní indikátorov kvality života bola použitá verzia WHOQOL-OLD v kombinácii so skrátenou verziou dotazníka WHOQOL-BREF. V štatistickom porovnaní boli zistené relevantné rozdiely vo vnímaní nezávislosti, v naplnení a sociálnom začlenení medzi imobilnými seniormi žijúcimi doma a seniormi žijúcimi v sociálnych zariadeniach.

Metodika výskumu

Zber empirických údajov bol uskutočnený v období od júla 2014 do konca februára 2015 prostredníctvom náhodne vybratých sociálnych organizácií z ôsmich krajov Slovenskej republiky. Respondentov sme vyberali náhodným kvótnym výberom, úlohou každého spolupracujúceho centra bolo získať dáta od populačného súboru aspoň 40 osôb. Zber výskumných dát bol organizovaný v spolupráci s organizáciami, ktoré poskytujú seniorom zdravotnú alebo sociálnu starostlivosť, alebo pre nich zabezpečujú rekreačné aj vzdelávacie aktivity. Reálne sa nám podarilo zozbierať dáta od 225 respondentov, s touto vzorkou sme ďalej pracovali pri našom výskume. Pri riešení nášho výskumného problému bol realizovaný kvantitatívny prístup k metodológii výskumu. Výberový výskumný súbor teda predstavoval 225 respondentov, pričom počet respondentov v jednotlivých sociálnych zariadeniach regiónov Slovenska bol v inštitucionálnom prostredí (N=200) a kontrolnú skupinu tvorilo 25 klientov v domácom prostredí (N=25). V podrobnejšom skúmaní problematiky sme sa zameriavali na rozdiely vo vnímaní nezávislosti, v naplnení a sociálnom začlenení medzi seniormi bývajúcimi doma a seniormi v sociálnych zariadeniach.

Úlohou respondentov bolo pomocou 5-stupňovej Likertovej škály zhodnotiť mieru svojho súhlasu, resp. nesúhlasu s daným výrokom. Princípom merania je priraďovanie čísel pocitom, prežitkom a pod., pričom na stupnici respondent vyjadrí ich subjektívnu spokojnosť s jednotlivými oblasťami. Pre posúdenie faktorovej analýzy sme aplikovali Kaiser-Meyer-Olkin (KMO) meranie vzorky ako aj Bartlettov test sféričnosti. Pre zistenie normality rozloženia obidvoch skupín v podtestoch funkčnej zdatnosti, doménach kvality života, života v prítomnosti i selektovaných somatických ukazovateľov sme použili Shepiro-Wilkovov W-test.

Náš výskumný plán bol konštruovaný ako systém porovnávania vekových skupín:

• skupina klientov 60 - 75 rokov,
• skupina klientov 75 - 85 rokov,
• skupina klientov 90 a viac rokov.

Výsledky výskumu

Seniori žijúci v domove dôchodcov mali celkovo priemernú kvalitu života. Súčasťou výskumu bolo aj porovnanie seniorov z dvoch zariadení na Slovensku a dvoch zariadení v Rakúsku.

Doména „Fungovanie zmyslov“

Otázkami v rámci domény „Fungovanie zmyslov“ sme zisťovali vplyv zhoršenia zmyslov na každodenný život, vplyv zmyslov na zapojenie sa do rôznych činností, na komunikáciu v spoločnosti, ako aj samotnú funkciu zmyslov seniorov. V doméne „Fungovanie zmyslov“ neboli zistené významné rozdiely, aj keď trochu vyššie skóre dosiahli seniori umiestnení v zariadeniach na Slovensku.

Doména „Nezávislosť“

Markantnejšie rozdiely vidíme v posudzovaní domény „Nezávislosť“, v rámci ktorej sme zisťovali do akej miery môžu seniori rozhodovať o svojich záležitostiach, o budúcnosti, do akej miery sú rešpektované ich rozhodnutia, a či im je umožnené venovať sa aktivitám, o ktoré majú záujem. Respondenti na Slovensku dosiahli skóre 2,70 a seniori v Rakúsku 3,31. To znamená, že kvalita života je vnímaná lepšie u respondentov v nami oslovených zariadeniach v Rakúsku.

Doména „Naplnenie“

S podobnými výsledkami sa stretávame aj v doméne „Naplnenie“, kde priemerné hodnoty odpovedí na Slovensku boli 2,81 a v Rakúsku 3,71. Na doménu „Naplnenie“ sme sa pýtali otázkami zameranými na spokojnosť so svojimi možnosťami, na pocit uznania, s dosiahnutými cieľmi v živote ako aj na spokojnosť s vecami. Z výsledkov vyplýva, že v doméne „Naplnenie“ je vyššia kvalita života u seniorov umiestnených v rakúskych zariadeniach.

Doména „Sociálne zapojenie“

Aj v doméne „Sociálne zapojenie“ sme dospeli k obdobným výsledkom. V rámci tejto domény sme sa pýtali na dostatok činností, aktivity, spokojnosť so spoločenským dianím ako aj s trávením voľného času. Respondenti zo slovenských zariadení dosiahli priemerné skóre 2,67 a seniori z rakúskych zariadení 3,58. Nízku úroveň domény „Sociálneho zapojenia“ potvrdili aj iné štúdie, ktoré naznačujú, že funkčné obmedzenie seniorov vedie k ťažkostiam vo vykonávaní sociálnych rolí.

Doména „Smrť a umieranie“

V rámci domény „Smrť a umieranie“ sme zisťovali, či pociťujú seniori strach zo smrti, umierania, bolesti pri umieraní, ako aj obavy zo straty kontroly v súvislosti so smrťou. Priemerné skóre pre seniorov zo Slovenska bolo 2,67 a pre seniorov z Rakúska 3,09. Táto doména bola najslabšia v oboch prieskumných vzorkách. Seniori sa najviac boja, že zomrú v nemocniciach a v hospicoch, strachu z bolesti pri umieraní, strachu zo straty sebestačnosti, straty dôstojnosti a strachu zo straty blízkych. Existuje štatisticky významná negatívna korelácia medzi mierou sociálnej opory a mierou úzkosti z umierania.

Doména „Blízke vzťahy“

Poslednou doménou bola doména „Blízke vzťahy“, v rámci ktorej sme zisťovali, aký veľký význam má pre seniorov priateľstvo, či sa cítia byť milovaní, či majú možnosť niekoho milovať a či majú vo svojom živote dosť lásky. Aj v rámci tejto domény bolo vyššie skóre zaznamenané medzi seniormi z Rakúska (3,99), nakoľko respondenti zo Slovenska skórovali nižšie (3,36). Predpokladáme, že s touto oblasťou života sú seniori, ktorí tvorili našu prieskumnú vzorku, spokojní, pociťujú dostatok lásky a priateľstva vo svojom živote.

Tabuľka 1: Porovnanie priemerného skóre domén kvality života seniorov v sociálnych zariadeniach (Slovensko vs. Rakúsko)

Závery a implikácie

Po dôkladnej analýze výsledkov sme dospeli k záverom, že seniori v Rakúsku žijúci v zariadeniach sociálnej starostlivosti ako aj v domácom prostredí hodnotia kvalitu života vyššie v porovnaní so seniormi na Slovensku. Na základe výsledkov prieskumu je zrejmé, že kvalita života sa odráža od viacerých aspektov a je potrebné si uvedomiť, že v tejto oblasti výskumu je potrebné venovať zvýšenú pozornosť. Hodnotenie kvality života sa stáva výsledkom záujmu o poskytovanie zdravotnej starostlivosti a zároveň prináša poznatky pre rozvoj v oblasti sociálnej starostlivosti. Starnutie je fenomén, ktorý so sebou prináša zmeny zdravotné, sociálne a ekonomické, ktoré vo veľmi veľkej miere determinujú kvalitu života tak jednotlivca, ako aj celej spoločnosti. Preto je veľmi potrebné vytvárať podmienky na komplexnú a multidisciplinárnu starostlivosť so zreteľom na prostredie, v ktorom seniori žijú a dať príležitosť jednotlivcom starnúť zdravo a viesť aktívny a zmysluplný život v období staroby. Jednou z možností zvýšiť kvalitu života seniorov sú aj humanoidné roboty, na ktoré poukazujú nové výskumy v oblasti starostlivosti o seniorov. Výsledky dokumentované videokamerami počas niekoľkých mesiacov ukázali pozitívne účinky na zlepšenie nálady seniorov, čo viedlo k aktívnej komunikácii a redukcii úzkosti.

tags: #kvalita #zivota #seniorov #v #socialnych #zariadeniach