Kúpeľná starostlivosť má na Slovensku dlhú tradíciu a predstavuje dôležitú súčasť systému zdravotnej starostlivosti. Tento článok sa zameriava na finančné aspekty kúpeľnej starostlivosti, podmienky jej poskytovania a relevantné legislatívne predpisy, ktoré ju upravujú.
Legislatívny rámec kúpeľnej starostlivosti
Kúpeľnú starostlivosť na Slovensku upravuje viacero právnych predpisov. Medzi kľúčové patrí zákon č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dôležitý je aj zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje sociálne zabezpečenie a kúpeľnú starostlivosť pre túto skupinu osôb.
Podmienky poskytovania kúpeľnej starostlivosti
Návrh na kúpeľnú starostlivosť sa podáva v období od 1. októbra do 31. decembra. Oprávnenosť návrhu posudzuje posudkový lekár a následne rozhoduje komisia, ktorú menuje prezident finančnej správy (FS). Pri výbere účastníkov kúpeľnej starostlivosti komisia zohľadňuje predovšetkým zdravotný stav žiadateľa a poradie zdravotnej naliehavosti. Miesto, frekvencia a dĺžka liečebného pobytu sú určené podľa indikačného zoznamu, ktorý je prílohou č. 6 k zákonu č. 577/2004 Z. z.
Financovanie kúpeľnej starostlivosti
Financovanie kúpeľnej starostlivosti je komplexná téma, ktorá závisí od viacerých faktorov, vrátane zdravotného stavu pacienta a platnej legislatívy. Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) garantuje až tri procedúry denne vrátane nedele a sviatkov. V minulom roku schválila viac ako 86 % žiadostí o kúpeľnú liečbu. Preplatenie liečby zdravotnou poisťovňou závisí od závažnosti ochorenia. V prípade diagnóz zaradených do skupiny B poisťovňa uhradí len zdravotnú starostlivosť, teda vyšetrenia pri nástupe a odchode, kontrolné vyšetrenia a procedúry.
Príspevok na rekreáciu a kúpeľná starostlivosť
Zákonník práce (§ 152a zákona č. 311/2001 Z. z.) upravuje príspevok na rekreáciu poskytovaný zamestnávateľom. Ak sú splnené všetky podmienky stanovené v tomto ustanovení, je možné na poskytnutý príspevok aplikovať ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP. Dôležité je rozlišovať medzi kúpeľným pobytom nariadeným ošetrujúcim lekárom a rekreáciou. Ak má zamestnanec nariadený kúpeľný pobyt lekárom, nevzniká mu nárok na príspevok na rekreáciu, a to ani za obdobie, keď absolvoval kúpeľný pobyt počas čerpania dovolenky. Ak zamestnávateľ poskytol príspevok na rekreáciu zamestnancovi, ktorý absolvoval nariadený kúpeľný pobyt, tieto výdavky nemožno považovať za oprávnené. V takom prípade je zamestnávateľ povinný z poskytnutého príspevku dodatočne zraziť preddavok na daň, alebo požiadať zamestnanca o vrátenie príspevku.
V mesiaci júl 2019 bola zamestnankyňa na kúpeľnom pobyte. Zamestnávateľ jej priznal nárok na príspevok na rekreáciu, ale vypočítal ho v pomernej časti vynaložených výdavkov zamestnanca, pripadajúcich na kúpeľný pobyt absolvovaný počas čerpania dovolenky. Podľa doplneného textu do príkladu č. 30 vykonaného dňa 12.09.2019, ak zamestnankyňa mala nariadený kúpeľný pobyt ošetrujúcim lekárom, nevzniká jej nárok na príspevok na rekreáciu, a to ani za obdobie, keď absolvovala kúpeľný pobyt počas čerpania dovolenky.
Odpisovanie budov využívaných na kúpeľnú starostlivosť
Zákon o dani z príjmov (§ 26 ods. 12 a § 52zn ods. 16) umožňuje skrátené odpisy budov, ktoré priamo súvisia s poskytovaním kúpeľnej starostlivosti. Táto možnosť sa týka budov zaradených v odpisovej skupine 6 s dobou odpisovania 40 rokov. Na účely zákona o dani z príjmov je možné za budovy, v ktorých sa poskytuje kúpeľná starostlivosť a s ňou spojené služby považovať tie budovy, ktoré sú umiestnené na kúpeľnom území a v ktorých sa poskytuje kúpeľná starostlivosť a liečba, v ktorých sú umiestnené vyšetrovacie, liečebné a balneoterapeutické zariadenia, budovy využívané na účely ubytovania a stravovania kúpeľných návštevníkov a tiež budovy, v ktorých sa poskytujú služby, bez ktorých by nebolo možné zabezpečiť plynulú prevádzku kúpeľov (napr. práčovne, dielne).
Vo všeobecnosti administratívne budovy a budovy skladov nie je možné považovať za budovy, v ktorých sa poskytuje kúpeľná starostlivosť a s ňou spojené služby. Ak teda v predloženom prípade nie sú budovy zaradené v odpisovej skupine 6 alebo tieto budovy nemajú charakter budov, v ktorých sa poskytuje kúpeľná starostlivosť a s ňou spojené služby, nie je možné na takéto budovy uplatniť ročný odpis podľa § 26 ods. 12 zákona o dani z príjmov. Daňovník v súlade s § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane.
Nezdaniteľná časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť
Od 1. januára 2018 je možné uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane fyzickej osoby na preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami vynaložené v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných na základe povolenia podľa § 33 zákona č. 538/2005 Z. z. Musí ísť o úhrady zaplatené kúpeľnému zariadeniu, ktorému bolo vydané povolenie na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo kúpeľnej liečebne. Do nezdaniteľnej časti základu dane je možné zahrnúť úhradu za poskytnuté kúpeľné procedúry, vrátane úhrady za stravu a ubytovanie súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou, ktoré neboli uhradené z iných zdrojov.
Za nezdaniteľnú časť základu dane daňovníka sa považujú aj zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou za manželku (manžela) daňovníka a dieťa daňovníka, ktoré sa považuje za vyživované.
Aktuálne výzvy a zmeny v kúpeľnej starostlivosti
Slovensko patrí k popredným krajinám v oblasti kúpeľníctva v Európe a ponúka široké spektrum kvalitných zariadení na liečbu rôznych ochorení. Napriek dlhoročnej tradícii a vysokému štandardu poskytovaných služieb sa kúpeľný sektor stretáva s viacerými problémami. Jedným z hlavných faktorov, ktorý ovplyvňuje dostupnosť kúpeľnej liečby, sú zvyšujúce sa prevádzkové náklady, predovšetkým ceny energií a inflácia. Ďalším problémom, ktorému kúpeľné zariadenia čelia, je nedostatok odborného zdravotníckeho personálu, najmä fyzioterapeutov, masérov a špecializovaných lekárov, čo predlžuje čakacie doby na liečbu.
Legislatívne zmeny od 1. januára 2025
Od 1. januára 2025 nadobudli účinnosť nové legislatívne úpravy, ktoré ovplyvnili kúpeľnú starostlivosť na Slovensku. Z indikačného zoznamu boli vyradené niektoré ochorenia, ako postcovidové stavy a kožné choroby. Zmeny sa týkajú aj interného vyšetrenia pacientov nad 70 rokov.
Proces schvaľovania kúpeľnej liečby
O vhodnosti kúpeľnej liečby rozhoduje lekár na základe ochorenia a aktuálneho zdravotného stavu pacienta. Od 1.1.2019 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods.2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov aj príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytnuté podľa §152a Zákonníka práce. Podľa §152a ZP zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov má povinnosť poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Podľa §52zt zákona o dani z príjmov sa všetky ustanovenia týkajúce príspevkov na rekreáciu v znení účinnom od 1.1.2019 použijú na rekreácie, ktoré začínajú po 31.12.2018. S účinnosťou od 1.1.2025 sa rozšíril rozsah oprávnených výdavkov na rekreáciu aj na rodiča zamestnanca alebo jeho manžela. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Od 1.1.2020 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods.2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov aj príspevky na športovú činnosť dieťaťa zamestnancov poskytnuté podľa §152b Zákonníka práce.
Za oprávnené výdavky sa považujú napríklad služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území SR, stravovacie (pohostinské služby), služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná, železničná, lodná, letecká doprava, lanovky a vleky), informačné služby, športovo-rekreačné služby, kúpeľné a zdravotné služby, wellness služby, služby cestovného poistenia.
tags: #kupelna #starostlivost #financna #sprava