Herci a invalidný vozík: Príbehy slovenskej a českej nezlomnej vôle

Životné osudy hercov, ktorí sa vplyvom rôznych zdravotných komplikácií ocitli na invalidnom vozíku, sú často silnými svedectvami o prekonávaní prekážok, nezlomnej vôli a neutíchajúcej láske k umeniu. Ich príbehy inšpirujú a pripomínajú, že aj v ťažkých chvíľach je možné nájsť zmysel a silu pokračovať v tom, čo milujú. V slovenskom aj českom kontexte poznáme niekoľko takýchto osobností, ktoré napriek nepriaznivému osudu dokázali zanechať výraznú stopu v kultúrnom živote.

Slovenskí herci a ich boj s osudom

Pavol Mikulík: Symbol nezlomnej vôle

Pavol Mikulík bol dlhoročným členom Činohry Slovenského národného divadla, Divadla na korze a Divadla Nová scéna v Bratislave. V pamäti ho máme z mnohých televíznych inscenácií a filmov ako napríklad Perinbaba, Južná pošta či Tisícročná včela. Štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave absolvoval v roku 1965. Prednášal na VŠMU, získal titul docenta a bol aj prorektorom VŠMU. Jeho herecký záber bol obdivuhodný, hral úlohy lyrické aj ironické, groteskné aj tragické. Pravidelne účinkoval v rozhlase, v televíznych inscenáciách, vo filme a v dabingu. V archívoch je približne 500 filmov a inscenácií, kde hral. Medzi najznámejšie filmy, v ktorých sa predstavil, patria Tisícročná včela a Perinbaba. Stvárnil postavy aj v ďalších tituloch, napríklad Zbojníci, Úsmev diabla, Južná pošta, Správca skanzenu alebo Šípová Ruženka.

Zlom v jeho živote priniesla rozsiahla cievna mozgová príhoda, ktorá ho postihla v roku 1993 a ochrnul. Napriek tomu sa naďalej snažil byť užitočný a pomáhať iným. V roku 2003 mu vyšla knižka príbehov zo života hercov pod názvom A just nie!. Vyše desať rokov bol Pavol Mikulík symbolom nezlomnej ľudskej vôle vzdorujúcej ťažkému osudu. Jeho osobné krédo „vydržať“, s ktorým žil po mozgovej príhode a ďalších zdravotných problémoch na invalidnom vozíku, bolo aj replikou jeho poslednej divadelnej postavy s podobným osudom - Jaspera v hre Simona Graya Na konci hry.

V roku 2000 hru uviedli v divadle Malá scéna v Bratislave, režíroval a Pavlovi ju „na telo“ ušil jeho brat Peter Mikulík. Za stvárnenie Jaspera dostal Pavol Mikulík v roku 2000 ocenenie Krištáľové krídlo. „Vydržať, vydržať, vydržať a ďakujem,“ týmito slovami s dojatím preberal Pavol Mikulík vo februári 2006 sošku, s ktorou vstúpil do Siene slávy v ankete Osobnosť televíznej obrazovky. Pavol Mikulík zomrel 27. novembra 2007 vo veku 63 rokov v Bratislave na zlyhanie srdca.

Rasťo Piško: Humor a satira napriek ťažkej chorobe

Humorista, herec a spisovateľ Rasťo Piško (62) sa zhruba pred rokom stiahol z verejného života. Ako vyšlo najavo, mal na to vážny dôvod - zvádza veľmi náročný boj s vážnym onkologickým ochorením, ktoré ho pripútalo na invalidný vozík. Rasťo Piško sa do povedomia verejnosti dostal ako humorista, imitátor a satirik. Spomedzi relácií, v ktorých pôsobil, možno spomenúť Telecvoking, Vox papuli, či Apropo TV. Spolupracoval s Miroslavom Nogom, Štefanom Skrúcaným, Stanom Radičom, Jarom Filipom a Zuzkou Tlučkovou. Známe sú tiež jeho Listy premiérovi. Okrem toho je aj spisovateľom. Medzi jeho diela patria napríklad „Stručné dejiny kvasenej kapusty“ či román „Hačava“.

Keď sa pred rokom začal vytrácať zo spoločenského diania a prestal byť aktívny aj na sociálnych sieťach, mnohí sa pýtali, čo sa deje. Pravdu poznali len jeho najbližší. Dlhodobá hospitalizácia v Národnom onkologickom ústave potvrdila, že jeho zdravotný stav je vážny. Až pri príležitosti uvedenia jeho najnovšej knihy Dar Evy Braunovej sa rozhodol prehovoriť na verejnosti. Aj keď výrazne schudol a pohybuje sa už len na invalidnom vozíku, jeho povestný humor a optimizmus ho neopustili. Prvýkrát verejne priznal, s akou ťažkou situáciou sa musí vyrovnávať: „Ten vozík nie je žiaden fór. Skrývam sa, ale chcem vám oznámiť, že som pomerne vážne chorý. Doteraz som o tom nehovoril, ale také veci sa v živote stávajú. Nechcem sa na nič hrať.“ Lekári jeho vyhliadky na uzdravenie hodnotia opatrne, no Piško sa nevzdáva: „To, že som na vozíku, sú dôsledky tej rakoviny, takže najprv sa musím vyliečiť. A ak sa vyliečim, budem sa musieť tvrdo zahryznúť do rehabilitácie. Nerád by som zostal na vozíku, to vám poviem otvorene.“

Gregor Hološka: Úspech s filmom Invalid

Gregor Hološka je slovenský divadelný a filmový herec, ktorý pochádza z umeleckej rodiny. Po vyštudovaní gymnázia šiel pôvodne na pedagogickú fakultu, no o rok neskôr prešiel na VŠMU. Po vyštudovaní začal hrať v Divadle Jána Palárika v Trnave, kde strávil štrnásť rokov. Neskôr začal účinkovať v divadle Aréna a Divadle Pavla Országha Hviezdoslava. Popritom sa uplatnil ako dabingový a seriálový herec. Jeho prvou väčšou filmovou úlohou bolo účinkovanie vo filme Amnestie, za ktorý dostal cenu. Dnes už bývalého herca trnavského divadla pozná celé Slovensko - vďaka filmu Invalid, kde stvárnil jednu z hlavných úloh.

Film Invalid prevalcoval ceny Slnko v sieti, ktoré sa rozdávali v piatok 26. apríla v Slovenskom rozhlase. Mal 13 nominácií a z toho 7 premenil na výhru. Hološka pre túto rolu absolvoval kasting a na úlohu sa dlho pripravoval. „Požičal som si invalidný vozík a bolo to pre mňa zaujímavé vozidlo, s ktorým som sa musel zžiť. Zároveň som si uvedomoval, že nie každý má tú možnosť sa na konci dňa postaviť. Jazdiť na ňom skúšal u rodičov na záhrade, aby ho veľmi nebolo vidieť.“ Dva mesiace pred nakrúcaním sa stretol so svojím hlavným filmovým parťákom Zdeňkom Godlom v Prahe, kde skúšali dialógy a dopisovali veci, ktoré vznikli pri improvizácii. Film nakrútili len za 23 dní, pričom nikto neľutoval nadčasy, lebo každý bol do toho plne zainteresovaný. Herec považuje Invalida za jednu z najlepších slovenských komédií vôbec, ktorá núti divákov zamyslieť sa nad základnými ľudskými otázkami, či konflikty nie sú zbytočné, či rasizmus nie je zbytočný. Hološka potvrdil, že vulgarizmy vo filme nie sú samoúčelné, ale vychádzajú z ľudskej bolesti a situácií, do ktorých sa jeho postava dostane. „Je tam boj o prežitie, boj o posadenie sa na vozík, boj o to, aby som dokončil svoj prácu, boj o svoju ženu, aby sa vrátila. Vtedy aj nadávky majú silnejšiu výpovednú hodnotu.“

Leopold Kučera v seriáli Dunaj, k vašim službám

V novom dobovom seriáli TV Markíza Dunaj, k vašim službám sa predstaví aj postava Leopolda Kučeru (Tomáš Maštalír), ktorý je pripútaný na invalidný vozík po páde z koňa. Seriál, odohrávajúci sa v roku 1939 v Bratislave, ukazuje osudy ľudí spojených s ikonickým obchodným domom Dunaj v čase, keď je Slovensko uvrhnuté do neistoty a strachu z možnej vojny. Produkčná spoločnosť Beetle, ktorá stojí aj za seriálovým megahitom Druhá šanca, natáča túto novinku pre TV Markíza. Píše sa rok 1939 a v Bratislave otvára svoje brány nový obchodný dom Dunaj, ktorý sa stáva symbolom modernej doby a prepychovou dominantou centra mesta. Súčasne je vyhlásený Slovenský štát a krajina je uvrhnutá do neistoty a strachu z možnej vojny. Dunaj je však plný ľudí, ktorých sny a odvaha sú silnejšie než hrozby zvonku. Rodina Kučerovcov vládne Dunaju, ktorú tvoria priamočiary a zásadový otec rodu Rudolf (Emil Horváth), jeho manželka a pokojná sila rodiny Edita (Zdena Studenková), dcéra a dvaja synovia. Mužskými pokračovateľmi rodu sú Leopold (Tomáš Maštalír), pripútaný po páde z koňa na invalidný vozík, a najmladší Peter (Marek Rozkoš), charizmatický cestovateľ a magnet na ženy.

Českí herci a ich život s invalidným vozíkom

Jan Potměšil: Životná nehoda a nezlomné odhodlanie

Český divadelný a filmový herec Jan Potměšil (49) je od roku 1989, kedy mal vážnu autonehodu, upútaný na invalidný vozík. Stalo sa to cez revolúciu, keď herci navštevovali mestá a debatovali s ľuďmi. Po ťažkej nehode strávil Potměšil rok v nemocnici a v liečebniach. Na rozdiel od niektorých, ktorí sa uzavrú do seba, hádžu vinu na všetkých okolo a veľmi pomaly sa vracajú do normálneho života, Potměšil povedal: „Dostal som šancu a som za to neskutočne vďačný. Snažím sa žiť naplno a som rád za každú sekundu, ktorú tu mám, pretože viem, že to všetko môže byť v priebehu jedného okamihu inak. Takže som nakoniec za to vďačný, pretože si myslím, že to nie je žiadny trest, ale dar,“ dodáva herec, ktorý si uvedomuje, že vtedy mohol svojim zraneniam podľahnúť. S jeho menom je neodmysliteľne spätý výrok: „Je lepšie byť na vozíku, než s komunistami.“

Jan Potměšil sa narodil v Prahe 31. marca 1966 a už ako osemročný si zahral po boku Vladimíra Menšíka v epizóde seriálu Bakalári. Na filmovom plátne debutoval ako desaťročný v psychologickej dráme Jakub. Potom študoval na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe. Zlomovým v jeho filmovej kariére bol rok 1987 a filmy Proč?, Bony a klid a rozprávka O princezně Jasněnce a létajícím ševci.

K nehode došlo v decembri 1989, keď sa spolu s kolegami vracali domov autom z jednej z novembrových manifestácií. Vodiča podľa všetkého premohol mikrospánok. Vozidlo narazilo do zvodidiel, odrazilo sa na opačnú stranu cesty a skončilo v priekope. Jan bol z auta vymrštený a zostal zakliesnený pod vozidlom. Lekári mu dávali len 7% šancu na prežitie a 3 mesiace bol v kóme. Následkom nehody sa Potměšilovi vytvoril hematóm aj v oblasti bedrovej chrbtice, ktorý na hercovu miechu tlačil natoľko, že ju trvale poškodil.

Hoci bol Potměšil pripútaný na invalidný vozík, herectva sa nevzdal a bol stále aktívny. Už dva roky po nehode začal opäť s kolegom a kamarátom hercom Jakubom Špalekom hrávať divadlo. Po úraze hral napríklad vo filmoch V erbu lvice (1994), Jméno kódu Rubín (1996), Bolero (2004) a Bony a klid 2 (2014). A diváci ho mohli taktiež vidieť v seriáloch O zvířatech a lidech (1994) a Eden (2006). Potměšil sa taktiež venuje moderovaniu publicistickej relácie Klíč, ktorú vysiela česká verejnoprávna televízia.

Z hercovho súkromného života je známe, že od roku 2004 je ženatý s novinárkou Radkou Prchalovou a vychovávajú spolu dvoch synov. Manželkinho prvorodeného syna Šimona si Potměšil osvojil a syn Janík sa narodil dva roky po svadbe. O stretnutí s manželkou Potměšil hovorí ako o osudovom. Poznali sa mnoho rokov predtým, ako sa zblížili a ich vzťah sa vyvíjal postupne. Radka, ako novinárka, chodila písať recenzie na premiéry do Divadla v Celetné, kde Jan pôsobil. Povestná iskra medzi nimi preskočila, keď Radka robila s Honzom rozhovor o jeho životnom príbehu.

Zdravotné problémy a úmrtie Jana Potměšila

Z Českej republiky prišla veľmi smutná správa, že obľúbený herec Jan Potměšil zomrel vo veku 60 rokov vo štvrtok večer v spánku po dlhšej chorobe. Umelca, ktorý bol od svojich 23 rokov pripútaný na invalidný vozík, sužovali problémy so srdcom. „Honza zomrel tesne pred jedenástou, boli sme s chlapcami pri ňom. Zomrel v spánku, jeho srdce už nevydržalo. Veľmi pekne ďakujeme všetkým na ARO Motol, bojovali ako levy,“ napísala ČTK Potměšilová. V roku 2024 si verejnosť všimla jeho premenu, kedy pôsobil, akoby sa strácal pred očami. „Na konci minulého roka mal problémy so srdcom a skončil v IKEM. Teraz je v rekonvalescencii a pomaly sa vracia do práce,“ odpovedala v tom čase na otázku denníka Aha! herecova manželka Radka Potměšilová. Podľa jej slov Potměšila trápilo srdce už dlho predtým, než kvôli tomu skončil v nemocnici.

Dlhodobo mal údajne aj problémy súvisiace s tým, že bol pripútaný na invalidný vozík. Trpel napríklad preležaninami a kvôli tomu musel často vyhľadávať lekársku starostlivosť. „Tieto problémy s preležaninami sú u vozíčkarov časté. Svaly mu prakticky hnijú a už musel podstúpiť aj plastickú operáciu. Navyše aj napriek dôkladnej hygiene má časté zápaly močových ciest. Ako vozíčkar nemôže močiť klasickým spôsobom, a tak sa používa katetrizácia. A práve to ho občas dostáva do nemocnice. Honza to nemá ľahké a tieto ťažkosti naozaj nezažíva zriedka,“ tvrdil kedysi jeden z Potměšilových priateľov.

Zaujímavosti zo života celebrít s invalidným vozíkom

Brad Pitt a zubársky zákrok

57-ročného herca Brada Pitta, ako napokon vyšlo najavo, zmohol náročný zubársky zákrok. Kliniku opúšťal v invalidnom vozíku, čo znepokojilo fanúšikov. Elegantný fešák s čiernym motýlikom pod krkom sa stal súčasťou priameho prenosu z Los Angeles, kedy na pódiu odovzdával jednu z cien - v kategórii „herečka vo vedľajšej úlohe“. Pitt sa stal minulý rok jedným z ocenených, sošku získal práve v kategórii „herec vo vedľajšej úlohe“ za úlohu kaskadéra v komediálnej dráme Vtedy v Hollywoode od amerického režiséra Quentina Tarantina.

Na slávnom hercovi však počas večera predsa len čosi prekvapilo - hoci nešlo o žiadne „bombastické“ predstavenie novej ženy v jeho živote ani nič podobné. Pitt prekvapil novým imidžom, kedy mal svoje blond vlasy zopnuté na temene hlavy do malého copu. Pitt svoju reč na pódiu začal konštatovaním, čo odštartovalo jeho lásku k filmom: „Moja láska sa začala v drive-in kine sledovaním Clinta Eastwooda a Godzilly,“ odznelo z jeho úst predtým, než na pódium prišla ocenená juhokórejská herečka. O rozruch tak bolo postarané.

tags: #ktoy #herec #hra #v #reklame #na