Sociálny dialóg je základným pilierom zdravej spoločnosti a efektívnej správy verejných vecí. Napriek všeobecnému presvedčeniu o jeho nevyhnutnosti, jeho uplatňovanie v praxi naráža na rôzne prekážky. Tento článok sa zameriava na analýzu sociálneho dialógu v kontexte tvorby legislatívy, športu a regionálneho rozvoja, pričom poukazuje na príklady, výzvy a potenciálne riešenia.
Sociálny dialóg v legislatívnom procese
Tvorba zákonov a politík by mala byť sprevádzaná rozsiahlym dialógom medzi všetkými zainteresovanými stranami. Nedostatok dialógu vedie ku konfliktom, zbytočnej nervozite a stagnácii. Aktívne zapájanie zainteresovaných strán do dialógu je nevyhnutné pre dosiahnutie konsenzu a efektívnych riešení.
Príkladom absencie sociálneho dialógu v legislatívnom procese je návrh expresného zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry či zásahy do trestnej politiky štátu, ktoré majú ísť skráteným legislatívnym konaním. Takéto postupy vyvolávajú otázky o transparentnosti a inkluzívnosti tvorby zákonov.
V diskusii o sociálnom dialógu pri tvorbe legislatívy sa objavujú dve odlišné skupiny názorov:
- Skupina A: Podporuje uplatňovanie sociálneho dialógu a je presvedčená, že politici sa obávajú dialógu, pretože by mohol odhaliť chyby ich návrhov.
- Skupina B: Je skeptickejšia a zastáva názor, že vláda má používať získanú moc a netreba sa zdržiavať diskusiami. Táto skupina by zároveň vláde pridala moc a myslí si, že „potrebujeme centralizovať moc, aby vláda nebola otravovaná diskusiami”.
Napriek rozdielnym názorom panuje zhoda na tom, že funkčný sociálny dialóg je nevyhnutnosť a chýbajúci dialóg prispieva ku konfliktom a zbytočnej nervozite. Problémom však je, že neraz sa sociálny dialóg robí len naoko a pro forma. Takmer 40 % zúčastnených si myslí, že „sociálny dialóg je len fraška". Otázkou zostáva, ako zabezpečiť, aby dialóg medzi partnermi bol nielen prítomný, ale aj funkčný. Je potrebné nájsť spoločné riešenia a zapojiť sa do pokračovania diskusie.
Sociálny dialóg v športe
Návrh zákona o športe počíta s výslovnou, hoci iba stručnou, úpravou tzv. sociálneho dialógu v športe. Zmyslom navrhovanej úpravy je napomôcť vytvoreniu skutočnej „športovej obce“, kde aj športovci, predstavujúci spolu s klubmi základný predpoklad existencie športu na Slovensku, budú mať možnosť vyjadriť svoje názory na smerovanie a rozvoj športu, a ktorých osobnosť, záujmy a potreby budú ostatné subjekty „športovej obce“ brať do úvahy. Sociálny dialóg v športe môže mať rôzne podoby a nie je závislý od výslovného vyjadrenia v zákone o športe, a ani nezávisí od zavedenia zamestnaneckého statusu športovcov v kolektívnych športoch (resp. pri výkone závislej práce).
Široký význam športového dialógu
Sociálny dialóg, nazývaný aj „športový dialóg“, je možný nielen v podmienkach pracovnoprávnych, zamestnávateľsko-zamestnaneckých vzťahov, najmä v podobe osobitných dohôd (či už záväzných kolektívnych zmlúv alebo nezáväzných rámcových dohôd), účasti zamestnancov v zamestnaneckých (hráčskych) radách, existencie zamestnaneckých dôverníkov, alebo účasti v kontrolných orgánoch spoločnosti (v dozorných radách). Sociálny dialóg sa môže realizovať aj v podmienkach individuálnych športov, ako je to napr. v prípade tzv. „hovorcov“, a môže mať dokonca jednostranné formy pridržiavania sa medzinárodných smerníc etického podnikania, alebo tzv. kódexov správania, či etických kódexov. Spoločnou podstatou všetkých týchto foriem športového dialógu je dať priestor aj záujmom a potrebám športovcov, a brať na nich ohľad pri rozhodovaní v záležitostiach, ktoré sa ich bezprostredne týkajú. Športový dialóg treba vnímať širšie než len kolektívne vyjednávanie za účelom uzatvorenia kolektívnej zmluvy. Využívanie iných foriem sociálneho dialógu je vhodným riešením a doplnením tohto stavu.
Európska únia a sociálny dialóg v športe
Sociálny dialóg v športe stavala do popredia už tzv. Biela kniha o športe vypracovaná Európskou komisiou v roku 2007 ako oficiálny politický dokument v súvislosti s identifikovaním problematických otázok v športe, ktorých riešenia sa môže zhostiť Európska únia (berúc do úvahy jej obmedzené kompetencie) a jej členské štáty. Európska komisia pritom predpokladala, že by „takýto sociálny dialóg mohol viesť tiež k vytvoreniu spoločne odsúhlaseného kódexu správania alebo charty, ktorá by tiež riešila otázky, ktoré sa týkajú prípravy, pracovných podmienok a ochrany mladých ľudí.“ Samotná Komisia teda uznáva, že sociálny dialóg nemusí viesť iba k formálnemu podpisu kolektívnej zmluvy a riešiť iba výlučne pracovnoprávne otázky, ale môže mať aj podobu prijatia kódexu správania a venovať sa rôznorodým problémom športového hnutia.
Vychádzajúc z Bielej knihy, nakoniec sa s podporou Európskej únie na nadnárodnej úrovni podarilo inštitucionálne ukotviť sociálny dialóg v športe, aj keď „iba“ v odvetví profesionálneho futbalu. Stalo sa tak vytvorením Odvetvového výboru pre európsky sociálny dialóg v odvetví profesionálneho futbalu, v Paríži dňa 1. júla 2008. Základným cieľom jeho činnosti bola najmä príprava „minimálnych náležitostí pre európske profesionálne hráčske zmluvy“. UEFA a FIFPro v tejto súvislosti podpísali aj memorandum o porozumení, identifikujúce možné otázky, o ktorých by sa malo diskutovať. Konečným výsledkom dlhoročných snáh bola tzv. Autonómna dohoda o minimálnych náležitostiach profesionálnych hráčskych zmlúv, podpísaná v roku 2012, s priamym dopadom aj na Slovenskú republiku.
Na odbornej - teoretickej - úrovni boli pritom možné ďalšie témy sociálneho dialógu v profesionálnom futbale (okrem náležitostí zmlúv) analyzované už v roku 2008 inštitútom T.M.C. Asser pre medzinárodné športové právo, nadväzujúc na memorandum medzi UEFA a FIFPro. Inštitút identifikoval celkovo až 27 možných oblastí sociálneho dialógu, nezameriaval sa však natoľko na rôznorodé formy sociálneho dialógu, a už vôbec nie na možnosti dialógu na národnej úrovni. Cieľom je poukázať práve na rôznorodé možnosti ako nadviazať „športový dialóg“ v rámci slovenskej „športovej obce“, a k akým rôznorodým formálnym aj neformálnym výsledkom takýto dialóg môže viesť.
Podoby sociálneho dialógu v podmienkach pracovnoprávnych vzťahov v športe v SR
V prípade existencie pracovnoprávneho statusu športovcov vykonávajúcich závislú prácu, slovenský právny poriadok výslovne predpokladá a upravuje formy a výstupy sociálneho dialógu v Zákonníku práce č. 311/2001 Z. z. a v osobitných predpisoch (napr. zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní). V prípade pracovnoprávneho statusu športovcov by sa športovcom v pozícii zamestnancov otvorila automaticky cesta ku kolektívnemu vyjednávaniu a kolektívnym zmluvám.
Kolektívne vyjednávanie a kolektívne zmluvy
Ak hráči v SR nie sú považovaní za zamestnancov, nemajú právo vytvoriť si odbory v zmysle čl. 37 Ústavy Slovenskej republiky (a tiež čl. 23 ods. 4 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Dohovorov Medzinárodnej organizácie práce č. 87 z roku 1948 a č. 98 z roku 1949, čl. 8 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, a čl. 12 a 28 Charty základných práv EÚ), nemajú právo na kolektívne vyjednávanie (v zmysle Zákonníka práce a zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní), ani právo na štrajk (či už v zmysle Zákonníka práce alebo zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní). Ak by sa naopak presadil zamestnanecký status športovcov vykonávajúcich závislú prácu, bolo by im umožnené odborové združovanie, kolektívne vyjednávanie, aj právo na štrajk v zmysle príslušných predpisov Slovenskej republiky aj medzinárodného a európskeho práva. Obsahom kolektívneho vyjednávania a kolektívnych zmlúv v športe by pritom mohli byť všetky pracovnoprávne otázky v súlade s právnymi predpismi SR, ale tiež napríklad spoluúčasť športovcov pri nomináciách, spolurozhodovanie pri otázkach oblečenia, pri tréningoch, dovolenkách, disciplinárnych opatreniach, odmeňovaní, a pod.
Zástupcovia zamestnancov - zamestnanecké (hráčske) rady a dôverníci
Sociálny dialóg nemá iba podobu kolektívnych rokovaní medzi odborovou organizáciou a zamestnávateľom, resp. zväzom zamestnávateľov. Sociálny dialóg má svoje miesto aj na podnikovej, resp. v prípade športu - klubovej - úrovni. Posilnenie myšlienky vytvoriť zástupcov zamestnancov na podnikovej úrovni prišlo na svet už s prvou svetovou vojnou a s ňou súvisiacim nedostatkom pracovnej sily. Za takých okolností v Británii vznikli tzv. shop stewardi, aby vyjednávali so zamestnávateľmi o pracovných podmienkach. Aj v Nemecku sa zástupcovia zamestnancov na pracovisku masovo zjavili v súvislosti s prvou svetovou vojnou - išlo o tzv. Betriebsräte.
Na medzinárodnej úrovni (Medzinárodná organizácia práce, OECD) ako aj na európskej úrovni vznikli následne snahy napodobniť tento nemecký trend. Konkrétne sa prejavili úpravou prerokovacích práv a informačnej povinnosti zamestnávateľov vo vzorových stanovách medzinárodných korporácií prijatých na pôde OECD v roku 1976, v Deklarácii MOP z roku 1977, a do tejto oblasti patrí tiež Dohovor MOP o zástupcoch zamestnancov č. 135/1971. Obdobné prvky nájdeme už aj v smerniciach Európskych spoločenstiev o hromadnom prepúšťaní (75/129/ES) a prevode podnikov (77/87/ES), a od 90. rokov 20. storočia až do súčasnosti boli na úrovni EÚ postupne prijaté ďalšie desiatky smerníc, ktoré upravujú zastúpenie zamestnancov a ich účasť na riadení spoločností. Na národnej úrovni pritom zastupovanie zamestnancov môže mať v rôznych štátoch podoby rôznorodých komisií a orgánov s funkciou umožniť diskusiu medzi zamestnancami a manažmentom, ktoré nemusia vždy niesť názov zamestnanecké rady.
Slovenská úprava zamestnaneckých rád má podobu opierajúcu sa o výslovnú úpravu v Zákonníku práce (§ 233), bez účasti zamestnávateľov na chode týchto rád, pričom však tieto rady nemajú všetky kompetencie, ktoré majú odbory (napr. právo kolektívne vyjednávať) - predstavujú teda s odbormi duálny, zdvojený systém, t. j. existujú popri a nezávisle od odborov. Pre slovenský systém zastúpenia zamestnancov v tomto kontexte platí, že ich základné funkcie predstavujú úloha informačná a prerokovacia. Zamestnanecké rady zo zákona môžu pôsobiť u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov, ak o to požiada aspoň 10% zamestnancov. V prípade nižšieho počtu zamestnancov (ale len pri zamestnávaní najmenej troch zamestnancov), si môžu zamestnanci vytvoriť funkciu tzv. zamestnaneckého dôverníka. Táto úprava má v súčasnom športe na Slovensku možnosť realizovať sa napríklad v podmienkach Národného športového centra (NŠC), kde športovci majú status zamestnancov, a ich záujmy reprezentuje zástupca zamestnancov.
Účasť v orgánoch zamestnávateľa
Osobitný typ zastupovania záujmov zamestnancov predstavuje účasť zamestnancov v dozorných radách, či v samotnom riadiacom orgáne zamestnávateľa - napr. v Nemecku a Rakúsku kreujú v dozornej rade väčšiny spoločností tretinu členov zamestnanci, ktorí by teoreticky mali mať spolurozhodovacie právo, toto spolurozhodovanie sa však týka iba niektorých sociálnych otázok. Vo Francúzsku a Holandsku zamestnanecké rady tiež menujú niektorých členov správnych, či dozorných rád, tí však majú iba poradné funkcie a nemajú hlasovacie právo. Aj táto účasť zamestnancov v orgánoch obchodných spoločností má pritom - obdobne ako existencia zamestnaneckých rád - svoj vzor v Nemecku. Po druhej svetovej vojne totiž postupne získavali nemeckí zamestnanci zastúpenie v dozorných radách, a to osobitne aj v podnikoch spracúvajúcich uhlie a oceľ, ktoré predstavovali ekonomický základ Hitlerovej moci. Základnou myšlienkou stojacou za zavedením účasti zamestnancov v orgánoch týchto podnikov bolo dosiahnuť ich kontrolu a brzdiť prípadné „imperialistické“ ciele majiteľov týchto podnikov.
Podiel zamestnancov na úrovni riadenia spoločnosti pozná pritom aj slovenská právna úprava - má konkrétne podobu kreácie dozornej rady z jednej tretiny zamestnancami (v akciových spoločnostiach s viac ako 50 zamestnancami), a v prípade štátnych podnikov je to dokonca až z jednej polovice.
Podoby sociálneho dialógu mimo pracovnoprávnych vzťahov v športe v SR
Bez ohľadu na pracovnoprávny status športovcov, s ohľadom na základnú premisu, podľa ktorej občania môžu konať všetko, čo zákonom nie je zakázané (čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky), aj športovci, ktorí nedisponujú postavením zamestnancov, majú možnosť realizovať vo vzťahu ku klubom a zväzom niektoré formy sociálneho dialógu - ako športového dialógu v širšom zmysle. Práve s cieľom poukázania na tieto možnosti bez ohľadu na zamestnanecký status, sa v návrhu zákona o športe odporúča výslovne zakotviť rámcová možnosť sociálneho dialógu v rámci „športovej obce“, pričom právna sila jednotlivých foriem sociálneho dialógu už bude závisieť od toho, či pôjde o formalizovaný sociálny dialóg (napr. v prípade zamestnancov) s výstupmi predpokladanými v osobitných predpisoch (Zákonník práce, zákon o kolektívnom vyjednávaní), alebo pôjde o menej formálny športový sociálny dialóg, ktorý bude mať prevažne povahu morálneho záväzku, príp. zmluvného záväzku podľa občianskeho alebo obchodného práva. Sociálny dialóg navyše zahŕňa aj možnosti úplne neformálnych dialógov ako sú rôznorodé stretnutia, semináre alebo iné spôsoby výmeny informácií.
Rámcové dohody
Dvojstranné formy sociálneho dialógu v podobe „dobrovoľných“ alebo „rámcových“ dohôd sa zdanlivo akoby prekrývajú s kolektívnym vyjednávaním a kolektívnymi zmluvami v pracovnom práve, sú však pritom viac „autonómne“ a iba „dobrovoľné“, a teda sú podstatne inej právnej povahy. Existujú primárne na medzinárodnej úrovni a predstavujú ich tzv. európske a medzinárodné rámcové dohody (European Framework Agreements - EFAs, a International Framework Agreements - IFAs). Tie sa podpisujú primárne v rámci pracovnoprávnych - zamestnávateľsko-zamestnaneckých vzťahov, pričom ich primárnou charakteristikou je, že sú právne nevynútiteľné.
Na národnej úrovni môže obdobne platiť, že aj v prípadoch, ak športovci nie sú považovaní za zamestnancov, môže ich zastupujúci orgán - napr. hráčska asociácia, príp. zástupcovia hráčov - vstúpiť do rokovania s orgánmi športovej obce, resp. zväzu alebo klubu, a uzatvoriť s nimi „autonómne“ dohody, ktoré budú mať inú právnu povahu než kolektívne zmluvy v zmysle Zákonníka práce a zákona o kolektívnom vyjednávaní.
Právna povaha týchto dohôd bude závisieť aj od ich slovnej formulácie - ak bude ich obsah formulovaný pomocou výrazov „môže“, „bude sa snažiť“ - budú zjavne nevynútiteľné, a ich povaha bude najmä morálna, resp. budú mať blízko k memorandám o spolupráci. V opačnom prípade presných záväzkových formulácií môže ísť o zmluvné záväzky v zmysle Občianskeho alebo Obchodného zákonníka.
Športové rady a športoví hovorcovia (dôverníci)
V športe môžu na základe už spomenutého čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky obdobne ako v prípade zamestnancov vznikať športové rady ako organizácie zastupujúce v klube alebo zväze záujmy športovcov, a to aj bez ich výslovného zakotvenia v zákone, resp. aj keď sa nebude jednať o zamestnanecké rady v zmysle úpravy Zákonníka práce. V rôznych krajinách, športoch, zväzoch, aj jednotlivých kluboch môžu byť (a dnes aj sú) kreované rôznorodo - môže ich zostavovať tréner, majiteľ, alebo ich môžu voliť jednotliví športovci. Okrem kolektívnych orgánov akými sú športové rady (využívané najmä v kolektívnych športoch) sa v niektorých krajinách (so silnou tradíciou sociálneho dialógu) objavuje aj individuálny orgán tzv. hovorcov (v Nemecku sa hovorí o tzv. „Aktivensprecher“), resp. obdoba zamestnaneckého dôverníka v zmysle Zákonníka práce.
Regionálny sociálny dialóg a výzvy na Slovensku
Článok sa zaoberá stavom a vývojom regionálneho sociálneho dialógu na Slovensku. Výskum bol vykonaný prostredníctvom dotazníkového prieskumu a pološtandardizovaných rozhovorov s aktérmi a aktérkami regionálneho sociálneho dialógu. Získané dáta z výskumu v roku 2020 boli porovnávané s výsledkami analogického prieskumu z roku 1999. Výsledky poukazujú na pretrvávanie bariér, ktoré bránia jeho efektívnejšiemu fungovaniu:
- nízka úroveň občianskej participácie na miestnej a regionálnej úrovni;
- slabosť regionálnych štruktúr sociálneho partnerstva;
- oslabovanie pozície sociálnych partnerov (najmä odborov a domácich zamestnávateľov) a ich štruktúr v regiónoch;
- nejasné definovanie obsahu, aktérov, kompetencií, povinností, vzťahov, modelu výstavby a fungovania, financovania a manažovania regionálneho sociálneho dialógu a jeho vzťahu k centrálnej úrovni sociálneho dialógu;
- ako aj absencia politickej vôle (vrátane volených predstaviteľov samosprávnych krajov).
Projekt Nové mesto a sociálny dialóg v komunite
Názov Nové mesto je veľmi inšpiratívny, pretože každý bývame v nejakom sídle, v nejakom meste alebo v nejakej obci, v každom prípade je to vždy spoločenstvo a našou úlohou je robiť to mesto novým tým, že žijeme v neustálej duchovnej obnove nášho vnútra. Od úplných začiatkov Nového mesta sme sa stotožnili s myšlienkou prinášať myšlienky dialógu, jednoty a porozumenia do celého sveta. Jednota a dialóg sú hodnoty, ktoré vo verejnom živote veľmi potrebujeme. Nové mesto vnímam ako platformu otvoreného dialógu. Ponúka a vyznáva hodnoty, s ktorými sa stotožňujem.
Pri zvuku názvu Nové mesto mi napadá istá historická paralela. Svätý Augustín na prelome kresťanskej a doznievajúcej pohanskej doby napísal dielo Božie mesto (De civitate Dei). Dnes žijeme tiež v období, ktoré je poznačené prechodom alebo prelomom čias a opäť je potrebné znovu zadefinovať úlohu Cirkvi v tomto meniacom sa svete, ktorý by niekto chcel označovať za postkresťanský alebo novopohanský.
Projekt portálu nm.sk podporujem pre zásadný vplyv korektnej žurnalistiky a prezentácii životov bežných ľudí a ich skúseností o čiernobielych, ťažkých a hodnotových témach dnešnej doby, ktorými chceme povzbudiť našich čitateľov k zamysleniu sa a inšpirujeme ich k pozitívnej zmene ich zmýšľania smerom k myšlienkam univerzálneho bratstva a šírenia pokoja v prostredí, v ktorom žijú. Časopis Nové mesto tu bol dávno pred portálom nm.sk. Na Slovensku minulý rok oslávil tridsať rokov existencie.
CTZN - Platforma pre udržateľný mestský rozvoj
CTZN je kritická online platforma pre architektúru a urbanizmus, environmentálne témy, participatívne procesy a udržateľný rozvoj. Vznikla na pevných základoch živej platformy WhatCity? Vďaka spojeniu občianskych iniciatív, odborníkov a autorít prinášame komplexný pohľad na mesto a jeho architektúru. CTZN vychádza 3-krát ročne (v závislosti od vášho záujmu a podpory) a v každom vydaní prinesie ucelený, hlbší pohľad do jednej vybranej témy. Ponúkne vám rozhovory, odborné články, zaujímavé rubriky a príklady dobrej praxe z domova aj zo sveta.
CTZN stojí za platformou Punkt. Od roku 2007 sa zaoberáme propagáciou a podporou dizajnu, architektúry a urbanizmu v interdisciplinárnom dialógu. V centre našej pozornosti je komplexná podpora rozvoja mesta počnúc komunitným rozvojom, rozvojom miestnej ekonomiky po zapájanie obyvateľov do plánovacích procesov. Medzi naše kľúčové aktivity patrí podujatie Dobrý trh, školenia a poradenstvo v oblasti ekológie a participatívne plánovanie obnovy nevyužívaných objektov či verejných priestranstiev. Veríme, že udržateľný mestský rozvoj tvoria hlavne jeho obyvatelia a komunity.
Kľúčoví aktéri platformy CTZN
- Illah van Oijen (Content manager CTZN): Študovala odbor Word and Image na Free University v Amsterdame, fotografiu na Royal Academy of Arts v Haagu a na VŠVU v Bratislave. Od roku 2005 pôsobí v Bratislave a zameriava sa na prieskum a aktivizáciu verejného priestoru. Publikovala monografie Bratislava, mesto na mieru a Košice, dzivosť v srdci. Je autorkou projektu Vieš, čo vidíš? a jej fotografie sa nachádzajú v zbierke Slovenskej národnej galérie. Illah je členkou Aliancie Stará tržnica a spoluzakladateľkou upcyklingovej dielne People on Earth.
- Mgr. arch. Andrea F. (Stratégia a partnerstvá CTZN): Študovala architektúru na UMPRUM v Prahe a na VŠVU v Bratislave, odkiaľ má aj doktorát so zameraním na kultúrny manažment v architektúre. V r. 2007 spoluzaložila o. z. Punkt, ktoré prinieslo na Slovensko medzinárodné podujatie PechaKucha Nights. Je zakladajúcou členkou ateliéru totalstudio a Aliancie Stará tržnica. V súčasnosti sa zameriava najmä na podporu zapájania verejnosti do mestského rozvoja.
- PhDr. Zuzana K. (Šéfredaktorka): Po štúdiu filozofie na FiF UK pôsobila v printových médiách Pravda, SME, ako reportérka a redaktorka kultúry. Ako PR a marketingová manažérka pracovala v Divadle Nová scéna, v reklamných a PR agentúrach. Oblasti jej záberu sa tematicky pohybujú medzi kultúrou, developmentom, životným prostredím a udržateľnosťou.
- Ing. Jana J. (Projektová manažérka): Študovala Manažment organizácie a ľudských zdrojov na Univerzite Komenského v Bratislave. Rok štúdia strávila na Univerzite vo fínskom Oulu. Od roku 2019 spolupracuje s festivalom Jeden svet, na ktorom zastrešuje koordináciu dobrovoľníkov. V Punkte pôsobí od roku 2020. Má na starosti produkciu podujatí, ľudské zdroje a koordináciu vybraných projektov.
- JUDr. Lucia M., PhD. (Koordinátorka CTZN - platforma a komunity): Vyštudovaná právnička a komunitná nadšenkyňa, ktorá popri práve založila obľúbenú požičovňu bicyklov v Bratislave. Svoje skúsenosti z advokátskej praxe venuje podpore súdržného susedstva a udržiavaniu verejného priestoru. Zakladateľka komunity vnútrobloku TOK. Naštartovala proces premeny opusteného a zanedbaného priestoru na miesto, na ktorom organizuje rôznorodé susedské aktivity. Zasadzuje sa za starostlivosti o verejný priestor a vytvára prepojenie medzi komunitou a miestnou samosprávou. Má doktorát z práva z Banskej Bystrice, absolvovala aj študijný pobyt na prestížnej ENA v Štrasburgu. Hovorí 5 svetovými jazykmi. Je nadšenou fundraiserkou, stála a stojí pri viacerých známych projektoch ako Nová Cvernovka, Dobrý trh, Pisztoryho palác, obnova Pruger-Wallnerovej záhrady či Kochovej záhrady.
- Ing. Ivana S. (Fundraising a partnerstvá): Vyštudovala podnikový manažment na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Dlhodobo pôsobila v energetickom sektore v oblasti internej komunikácie a korporátnych projektov. Od roku 2018 sa venuje hlavne práci v neziskovom sektore a to fundraisingu a riadeniu projektov s ušľachtilým poslaním. Rada cestuje, objavuje poklady na blších trhoch alebo relaxuje v budapeštianskych termálnych kúpeľoch.
- Mgr. art. Katarína L. (Koordinátorka projektov): Vyštudovala TU Wien (2015) a VŠVU (2017) v odbore architektonická tvorba. Vo svojich štúdiách sa venovala tropickej architektúre, ktorú skúmala na univerzitách v Indii a Indonézii. Dlhoročne pôsobila v medzinárodnej dobrovoľníckej organizácii AFS Intercultura, kde rozvíjala koncept medzikultúrneho vzdelávania v spoločnosti. Spoluzakladala projekt Lebo Mädveď - dizajnové hry so vzdelávacím charakterom, kde dodnes pôsobí. Momentálne spolupracuje s o. z. Punkt.