Výsluhové dôchodky policajtov: Kto ich vypláca a aké sú súvislosti

Odbor sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra SR je podľa zákona č. 328/2002 Z. Konanie o dávke začína na podnet fyzickej osoby, ktorej vznikol nárok na dávku.

O dávku je potrebné požiadať písomnou žiadosťou, na predpísanom tlačive. Žiadosť o dávku sa predkladá v origináli. Prílohy k žiadosti sa predkladajú v origináli alebo overenej kópii.

V prípade žiadateľa o dávku podľa § 143 h zákona č. 328/2002 Z. Opakujúce sa dávky vypláca odbor sociálneho zabezpečenia každý 15. deň v mesiaci.

Konkrétne informácie o podmienkach nároku na výsluhový dôchodok, jeho výpočte a výplate sú zakotvené v zákone č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Profesionálny vojak má nárok na výsluhový dôchodok, ak jeho služba trvala najmenej 25 rokov. Ten sa vypočíta z priemerného mesačného služobného platu dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov. Za službu najmenej 25 rokov má profesionálny vojak nárok na výsluhový dôchodok v pomere 37,5% z tejto vypočítanej sumy. Medzi obdobím 26. roku až 30. roku služby sa zvyšuje výsluhový dôchodok o 2% za každý rok, medzi 31. rokom až 35. rokom sa zvyšuje o 3% za každý rok. Od 36. roku služby sa výsluhový dôchodok zvyšuje o 4% za každý rok.

Je to teda výrazne iný systém, ako dôchodkový systém, ktorý má na starosti Sociálna poisťovňa. Nie je solidárny podľa výšky príjmu, ale výrazne viac odmeňuje dĺžku služby.

Priemerný výsluhový dôchodok v roku 2018 dosahoval 819 eur. Pre porovnanie, priemerný plat profesionálneho vojaka bol v roku 2018 1495 eur a priemerný starobný dôchodok bol 444 eur. Vojaci zo svojich platov pritom tiež odvádzajú odvody. Tie dosahujú 36,2%. Ani to však nestačí, a každoročne ich dôchodkový systém vyžaduje dotácie. Rozpočet ministerstva obrany aj na rok 2022 počíta s dotáciou vyše 57 mil. eur.

Nárok na výsluhový dôchodok je doživotný, a pokiaľ vojak opustí armádu a zamestná sa ako civilný zamestnanec, začne mu vznikať nárok na bežný dôchodok. Profesionálny vojak má okrem výsluhového dôchodku nárok aj na invalidný výsluhový dôchodok, vdovský a vdovecký výsluhový dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok. V prípade, že má vojak nárok na viacero dôchodkov, poberá iba jeden a to ten, ktorý je vyšší.

Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia minul na dávky výsluhového zabezpečenia v roku 2018 takmer 170 mil. eur. V roku 2012 bola táto suma na úrovni niečo vyše 161 mil. eur.

Asociácia policajtov vo výslužbe (ďalej len "APVV") je nezávislým občianskym združením, založeným podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, zaregistrovaným MV SR 6. marca 2006 pod číslom VVS/1-900/90-27666, ako združenie príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb, ktorí sú v zmysle platných zákonov poberateľmi výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.

APVV rozvíja činnosť na celom území Slovenskej republiky prostredníctvom svojich miestnych organizácií (47) a svojím hlavným zameraním sa profiluje ako organizácia s profesijným vzťahom k Policajnému zboru Slovenskej republiky a heslom slúžili sme, chránili sme a teraz chceme pomáhať.

Cieľom činnosti APVV je združovanie, bez rozdielu hodnosti a služobného zaradenia bývalých príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb s cieľom vytvoriť spolupatričnosť a súdržnosť s príslušníkmi policajno-bezpečnostných služieb, ktorí sú v aktívnej službe a:

• a) zvyšovať sociálne a kultúrne aktivity, podporovať výmenu profesionálnych skúseností a osobné stretnutia prostredníctvom posedení s funkcionármi a príslušníkmi policajno-bezpečnostných služieb,
• b) zvyšovať prestíž Policajného zboru a zlepšovať vzťahy medzi políciou a obyvateľstvom a podporovať vo svojom okolí úctu k zákonom a verejnému poriadku, zjednocovať a obhajovať záujmy svojich členov, spolupracovať pri tvorbe a zmenách legislatívnych noriem a ďalších predpisov týkajúcich sa výsluhového zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru a príslušníkov ostatných policajno-bezpečnostných služieb a zastupovať členov vo vzťahoch najmä k štátnym orgánom SR a v zahraničí,
• c) spolupracovať so združeniami a združovať občianske združenia v SR, ktorých členmi sú príslušníci Policajného zboru a ostatných policajno-bezpečnostných služieb na výsluhovom dôchodku.

V médiách a na rôznych sociálnych sieťach boli od 1.7.2025 prezentované návrhy opatrení k pripravovanému širšiemu balíku konsolidačných opatrení pre rok 2025 a ďalšie roky. Podľa týchto informácii sa pripravujú aj zmeny v osobitnom systéme výsluhového zabezpečenia (výsluhové dôchodky) a to formou ich zdanenia resp. odvodov.

Ministerstvo vnútra SR ako gestor zákona č. 328/2002 Z. z. uviedlo, že doposiaľ nebol predložený žiadny oficiálny návrh na zmenu právnej úpravy týkajúcej sa zdanenia alebo odvodov z výsluhového dôchodku. Zároveň dementovalo informácie o navrhovanom percentuálnom podiele zdaňovania/odvodov z výsluhového dôchodku zo strany ministerstva vnútra. Ministerstvo vnútra vyjadrilo znepokojenie nad šírením týchto informácií, ktoré vyvolávajú neistotu a obavy.

Únia výsluhových dôchodcov Slovenskej republiky s podporou Asociácie policajtov vo výslužbe (VETERÁN POLICE SLOVAKIA) uplatnila k návrhu novely zákona č. 328/2002 Z. z. zásadnú hromadnú pripomienku verejnosti. Navrhli, aby bola v zákone ustanovená mimoriadna valorizácia dávok výsluhového zabezpečenia identicky tak, ako je to upravené vo všeobecnom predpise o sociálnom poistení (§ 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Ďalším návrhom bolo, aby poskytovanie pôct policajtovi, ktorý zomrel počas trvania služobného pomeru, nebolo obmedzované (ani v prípade samovraždy) a ani zomretému policajtovi po skončení služobného pomeru, ak bol poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia. Zároveň žiadali, aby poskytovanie pôct zomretému policajtovi po skončení služobného pomeru bolo naďalej ponechané priamo v zákone a nebola delegovaná možnosť určovať rozsah a podmienky ich poskytovania ministrovi.

V súvislosti s novelou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorá zaviedla rodičovský dôchodok, má naň nárok aj poberateľ starobného alebo invalidného dôchodku, ktorý bol priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb. a sociálnom zabezpečení a ktorý sa podľa zákona č. 328/2002 Z. z. považuje za výsluhový dôchodok, ako aj poberateľ výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku.

Národná rada SR dňa 18. 04. 2024 schválila novelu zákona o 13. dôchodku s účinnosťou od 1.7.2024, kde predkladateľ novely akceptoval v medzirezortnom pripomienkovom konaní zásadnú hromadnú pripomienku APVV.

Vzhľadom na dlhodobé aktivity a snahu o obhajobu záujmov svojich členov, Asociácia policajtov vo výslužbe organizuje pravidelné členské schôdze a podujatia, kde sa riešia aktuálne otázky týkajúce sa výsluhového zabezpečenia a sociálnych potrieb bývalých príslušníkov.

Konanie o dávke začína na podnet fyzickej osoby, ktorej vznikol nárok na dávku. O dávku je potrebné požiadať písomnou žiadosťou, na predpísanom tlačive. Žiadosť o dávku sa predkladá v origináli. Prílohy k žiadosti sa predkladajú v origináli alebo overenej kópii. V prípade žiadateľa o dávku podľa § 143 h zákona č. 328/2002 Z. Opakujúce sa dávky vypláca odbor sociálneho zabezpečenia každý 15. deň v mesiaci.

Nároky prechádzajúce na uvedené osoby nie sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb. O vyplatenie dávky žiada jedna z oprávnených osôb za všetky oprávnené osoby spoločne alebo každá z oprávnených osôb osobitne, a to neformálnou písomnou žiadosťou.

Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložila návrh na vydanie ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe. Vzhľadom na to, že ide o poslanecký návrh a verejnosť ho nemala možnosť v legislatívnom procese pripomienkovať, bolo zaslané stanovisko predsedovi Národnej rady SR. V stanovisku sa zdôrazňuje potreba súladu navrhovaného ústavného zákona s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktoré sa týkajú sociálneho zabezpečenia.

Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní uvedeného návrhu ústavného zákona v prvom čítaní rozhodla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu ústavného zákona.

Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že zákon č. 283/2021 Z. z. o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a preto už nemá žiadne právne účinky. Úlohou Národnej rady SR bolo do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu uviesť napadnutý právny predpis do súladu s Ústavou SR a Čl. 1 Dodatkového protokolu.

V súvislosti s aktuálnymi diskusiami o konsolidačných opatreniach sa objavili informácie o možných zmenách v systéme výsluhového zabezpečenia, vrátane ich zdanenia alebo zavedenia odvodov. Ministerstvo vnútra SR však uviedlo, že zatiaľ nebol predložený žiadny oficiálny návrh v tejto veci.

tags: #kto #vyplaca #vysluhove #dochodky #policajtov