Písomné maturitné skúšky sú už „za rohom“ a mnohí žiaci sa začínajú zaujímať o priebeh tejto dôležitej skúšky dospelosti. Maturita je nezabudnuteľná akcia plná stresu, závisti, ale i súdržnosti. Písomná časť maturitnej skúšky sa skladá z externej časti, teda štátom zadaných jednotných testov, a internej časti, ktorou je slohová práca na centrálne zadanú tému.
Priebeh maturitnej skúšky a nároky na žiaka
Na externú časť, teda písomku, máte 100 minút, vaša úloha bude spočívať vo vyplnení 40 úloh s výberom odpovede a 24 úloh s krátkou odpoveďou. Na písomnú formu maturitnej časti, teda slohovú úlohu, budete mať 150 minút a je presne definovaná ako jedna úloha s dlhou odpoveďou. Najskôr by sme si však mali charakterizovať, ako bude toto testovanie vyzerať a koľko času dostanete na splnenie všetkých úloh a napísanie spomínaného slohu.
| Časť maturity | Časový limit | Obsah |
|---|---|---|
| Externá časť | 100 minút | 40 testových úloh a 24 úloh s krátkou odpoveďou |
| Interná časť (sloh) | 150 minút | Jedna úloha s dlhou odpoveďou |
Slohové práce: Ako si vybrať správne?
Sústreďme teraz svoju pozornosť na slohovú úlohu. V posledných štyroch rokoch sa vždy objavili úvaha a rozprávanie, preto sa dá očakávať, že ostanú populárne aj naďalej. Prostredníctvom úvahy vyjadrujte svoje vlastné myšlienky a názory, pri rozprávaní sa zase sústreďte na jednu udalosť, ktorú slovne zachytíte v časovej postupnosti. Obľúbeným žánrom maturitných slohových úloh sú však aj umelecké opisy, v ktorých môžete naplno využiť svoju kreativitu.
Ako písať lepšie eseje! 5 tipov - Príprava na skúšku Cambridge English na úrovni C1 Advanced a C2 Proficiency
Počas posledných rokov sa tvorcovia slohov sústredili hlavne na to, aby sa vám ako študentom dostali skutočne pod kožu. V mnohých témach tak chceli, aby ste odhalili niečo zo svojho vnútra. Nech si však vyberiete akúkoľvek ponúknutú tému, nezabúdajte na to, že ju a rovnako aj jej žáner musíte dodržať! Nesnažte sa často opakovať rovnaké slová, dajte si pozor na logický sled informácií a hlavne nezabúdajte na to, že je potrebné dodržiavať pravopis.
„Kto teba, pes, smie nazvať psom?“ - reflexia hlbokej témy
V citáte Jána Smreka „Kto teba, pes, smie nazvať psom? Ty si môj priateľ milý. Dobre by bolo, keby ťa dejiny pochopili,“ sa skrýva hlboké porozumenie a úcta k vzťahu medzi človekom a zvieraťom. Spolužitie človeka a zvieraťa je komplexný a obojstranne obohacujúci vzťah, ktorý sa vyznačuje láskou, vernosťou a dôverou. Zvieratá, najmä psy, boli po stáročia vernými spoločníkmi človeka a ich prítomnosť prináša do života ľudí radosť a pocit bezpečia.
Zvieratá neuznávajú povrchné charakteristiky ako sociálny status, vzhľad alebo majetok, ale jednoducho prijímajú svojich ľudských spoločníkov takých, akí sú. Tento bezpodmienečný prístup k láske a vernosti je niečo, čo mnohí ľudia obdivujú. Vzťah medzi človekom a zvieraťom je príkladom vzájomného porozumenia a je to väzba, ktorá sa môže vytvoriť medzi dvoma bytosťami odlišného druhu, napriek tomu je plná hlbokých emocionálnych a duchovných hodnôt.
V roku 2013 bol tento citát súčasťou jednej zo štyroch tém písomnej formy internej časti maturitnej skúšky. Išlo o diskusný príspevok o spolužití človeka a zvieraťa. Pri písaní takejto témy je kľúčové analyzovať nielen etický rozmer ochrany zvierat, ale aj zdieľať osobné skúsenosti, ktoré ilustrujú dôležitosť a hodnotu tohto výnimočného vzťahu.