Na Slovensku je verejné zdravotné poistenie povinné a funguje na princípe solidarity, čo znamená, že každý občan má nárok na rovnakú zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na výšku jeho príjmu. Preddavky na zdravotné poistenie sú preto povinné pre každého. Tieto preddavky platí občan sám, jeho zamestnávateľ, alebo štát. Tento článok sa zameriava na to, ako funguje platenie zdravotného poistenia počas práceneschopnosti (PN) zamestnancov, SZČO a iných osôb.
Kto platí zdravotné poistenie?
Systém platenia zdravotného poistenia sa líši v závislosti od statusu osoby:
- Zamestnanec: Odvody za zamestnanca platí zamestnávateľ. Výšku odvodov si zamestnanec môže skontrolovať na výplatnej páske.
- SZČO a dobrovoľne nezamestnaný: Tieto osoby si platia preddavky na poistné samy. Dobrovoľne nezamestnanou osobou (samoplatiteľom) ste, ak nie ste zamestnancom, SZČO a ani poistencom, za ktorého platí poistné štát.
- Poistenec štátu: Štát platí poistné za dôchodcov, evidovaných uchádzačov o zamestnanie, matky na materskej dovolenke, študentov a nezaopatrené deti.
Minimálne odvody pre SZČO a dobrovoľne nezamestnaných
SZČO a dobrovoľne nezamestnaní majú určené minimálne mesačné preddavky na zdravotné poistenie. Tieto sa menia v závislosti od roka:
- 2024: 97,80 €
- 2025: 107,25 €
- 2026: 121,92 €
Osoby so zdravotným postihnutím 41 % a viac platia polovicu z týchto preddavkov.
Za koho platí odvody štát?
Štát platí odvody za tzv. poistencov štátu, medzi ktorých patria:
- Nezaopatrené dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky
- Študent do 26 rokov (do získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa)
- Študent denného štúdia do 30 rokov (do získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa)
- Zahraničný študent z EÚ alebo študent študujúci na základe medzinárodných zmlúv
- Slovák žijúci v zahraničí a študujúci na slovenskej škole
- Doktorand (do 30 rokov, denná forma štúdia)
- Poberateľ starobného, invalidného alebo výsluhového dôchodku
- Osoba v dôchodkovom veku bez nároku na dôchodok
- Invalidná osoba bez nároku na invalidný dôchodok
- Evidovaný uchádzač o zamestnanie
- Poberateľ rodičovského príspevku
- Osoba, ktorá sa stará o dieťa do 6 rokov
- Osoba, ktorá opatruje osobu s ťažkým zdravotným postihnutím
- Osoba, ktorá sa stará o blízku osobu staršiu ako 80 rokov
- Osobný asistent ťažko zdravotne postihnutej osoby
- Poberateľ dávky v hmotnej núdzi
- Osoba vo výkone trestu alebo vo väzbe
- Azylant (po dobu šiestich mesiacov od udelenia azylu)
- Osoba vykonávajúca činnosť pre cirkevné, rehoľné alebo charitatívne spoločenstvo
- Osoba celoročne umiestnená v zariadení sociálnych služieb
- Osoba poberajúca náhradu príjmu počas práceneschopnosti, nemocenské, materské alebo ošetrovné
- Osoba, ktorej zanikol nárok na nemocenské alebo ošetrovné po podpornej dobe
- Poberateľ príspevku za opatrovanie
- Manžel/ka štátneho zamestnanca v cudzine
- Cudzinec zaistený na území Slovenska
- Osoba, ktorá poberá náhradu príjmu služobného platu policajta alebo vojaka
- Osoba vykonávajúca dobrovoľnú vojenskú prípravu
- Štipendista v rámci programu schváleným vládou SR alebo realizovaným na základe medzinárodnej zmluvy
PN a odvody živnostníkov (SZČO)
Živnostník (SZČO) rieši veľa vecí sám, a keď ho vyradí choroba, otázky pribúdajú rýchlejšie než teplota. Počas trvania PN nemáte povinnosť platiť sociálne ani zdravotné poistné, avšak len v prípade, že poberáte dávku (nemocenskú dávku alebo ošetrovné).
Keď ochoriete ako živnostník, prvým krokom je návšteva lekára, ktorý vám vystaví elektronickú PN (ePN). Nemusí to automaticky znamenať výpadok príjmu. Stačí, ak si postrážite tri veci: uhradíte odvody, budete mať aktívne nemocenské poistenie (alebo ochrannú lehotu) a budete dodržiavať liečebný režim.
Povinne nemocensky poistené osoby - patria sem živnostníci a zamestnanci, ktorí pravidelne platia nemocenské poistenie. Dobrovoľne nemocensky poistené osoby - osoby nad 16 rokov, ktoré si platia nemocenské poistenie samostatne (napr. študenti alebo nezamestnané osoby). Osoby v ochrannej lehote - ochranná lehota plynie po skončení nemocenského poistenia a trvá sedem dní. Ak bola osoba poistená kratšie ako sedem dní, ochranná lehota trvá podľa počtu dní poistenia.
Zdravotné odvody počas PN pre SZČO
Zdravotné odvody musí živnostník platiť v plnej výške aj počas PN. V ich prípade sa totiž robí ročné zúčtovanie poistného. Posudzujú sa v ňom skutočné príjmy živnostníka s jeho vymeriavacím základom, z ktorého platil odvody na zdravotné poistenie. Pri živnostníkoch, ktorí platia minimálne odvody, zdravotná poisťovňa porovná všeobecný minimálny vymeriavací základ za predchádzajúci rok, z ktorého sa platili minimálne odvody a skutočný vymeriavací základ živnostníka podľa výšky jeho zárobkov. V prípade, že bude skutočný vymeriavací základ vyšší, živnostníkovi vznikne nedoplatok na zdravotnom poistení. Ak budú rovnaké alebo bude vlastný vymeriavací základ živnostníka nižší, podnikateľ nebude mať žiaden dlh ani preplatok.
Ak živnostníci platia odvody nad stanovenou minimálnou hranicou, poisťovňa porovnáva vymeriavací základ živnostníka, z ktorého platil odvody v danom roku a jeho vymeriavací základ podľa skutočného zárobku. Ak bude ten podľa príjmu vyšší, vznikne nedoplatok na zdravotnom poistení. Keď bude rovnaký, vyúčtovanie bude nulové a ak bude nižší, živnostníkovi vznikne preplatok, ktorý mu poisťovňa vráti.
Sociálne odvody počas PN pre SZČO
Nárok na poberanie nemocenskej dávky majú aj živnostníci, ktorí platia sociálne odvody. Počas PN nemusia platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Podnikatelia majú výhodu v tom, že sa pri nich nesleduje, či počas práceneschopnosti (PN) dosahujú príjem. Musia ale dodržiavať liečebný režim.
Problém môže nastať vtedy, keď sú práceneschopní len časť mesiaca. Ak by zaplatili odvody v plnej výške, vznikne im preplatok. Kto je na PN len časť mesiaca, môže si vyrátať takzvaný alikvotný vymeriavací základ. Ten sa počíta tak, že sa klasický vymeriavací základ, z ktorého bežne platí odvody, vydelí počtom dní mesiaca, v ktorom bol na PN. Výsledok treba zaokrúhliť na najbližší eurocent nadol. Túto sumu potom ešte musí podnikateľ vynásobiť počtom dní, za ktoré by mal v daný mesiac zaplatiť odvody. Z výsledku potom vypočíta podiel 33,15 percenta, čo je sadzba platby na sociálne poistenie. Výsledkom bude suma, ktorú za daný mesiac musí zaplatiť do Sociálnej poisťovne. Druhou možnosťou je požiadať o výpočet Sociálnu poisťovňu. Poisťovni by mal napísať, o čo žiada a počas akého obdobia bol na PN. Pobočka poisťovne mu potom pošle jednoduchú informáciu o tom, koľko má za daný mesiac zaplatiť a dátum splatnosti. Živnostník môže o prepočet požiadať aj telefonicky.
V súčasnosti väčšina živnostníkov platí len minimálne odvody. Minimálny vymeriavací základ je na úrovni 652 eur mesačne. Z tejto sumy sa potom podľa percentuálnej sadzby platia najnižšie odvody. Ak má mesiac napríklad 30 dní, živnostník platí minimálne odvody a na PN bol desať dní, za daný mesiac musí zaplatiť sociálne odvody v sume 144,06 eura. Za celý mesiac by musel inak zaplatiť 216,13 eura. Živnostníkom, ktorí majú vyšší príjem a poistné platia z vyššieho vymeriavacieho základu, sa odvody počítajú z ich skutočného vymeriavacieho základu. Ak živnostník ochorie v mesiaci, ktorý má 30 dní, v prípade, že platí odvody z vymeriavacieho základu 1 200 eur a na PN bol desať dní, za daný mesiac musí zaplatiť sociálne odvody v sume 265,20 eura. Zároveň z poisťovne dostane nemocenskú dávku viac ako 180 eur.
Preplatok na odvodoch
V prípade, že niekto napriek PN zaplatí celú sumu odvodov, má dve možnosti. Akonáhle poisťovňa pri kontrole zistí tento preplatok, pošle ho do 60 dní naspäť. Živnostník môže o vrátenie aj požiadať. V takom prípade musí poisťovňa preplatok vrátiť do 30 dní. Po desiatich rokoch môže byť preplatok premlčaný.
Oznamovacia povinnosť živnostníka voči zdravotnej poisťovni
Ako SZČO máte povinnosť oznámiť zdravotnej poisťovni, že ste sa stali poberateľom rodičovského príspevku a materského, ošetrovného alebo nemocenskej dávky počas dočasnej práceneschopnosti (PN), a to v prípade, ak túto zmenu zdravotnej poisťovni nenahlasuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). V prípade, že ste ako SZČO registrovaný na živnostenskom úrade a svoju oznamovaciu povinnosť si splníte cez Jednotné kontaktné miesto (JKM), oznámenie do zdravotnej poisťovne za vás urobí živnostenský úrad.
Skutočnú výšku preddavku nájdete v mobilnej aplikácii VšZP v časti Poistné. Suma za aktuálne obdobie je v mobilnej aplikácii uvedená vždy k 4. dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Pri úhrade preddavku uveďte obdobie, za ktoré chcete preddavok uhradiť vo formáte RRRRMM (R je označenie roku a M je označenie mesiaca). Napríklad pokiaľ je čerpanie PN od 01.01.2026 do 10.01.2026, preddavky sa budú uhrádzať len za obdobie od 11.01.2026 do 31.01.2026 (21 dní).
PN a odvody zamestnancov
Ak sa zamestnanec pre chorobu alebo úraz stane práceneschopným, je to nepríjemná situácia nielen pre neho, ale aj pre jeho zamestnávateľa. Zamestnanec ale o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa.
Elektronická práceneschopnosť (ePN)
Zamestnanca za práceneschopného uznáva ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. januára 2023 zrušilo. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.
Náhrada príjmu a nemocenská dávka
Počas PN dostáva zamestnanec dve formy príjmu:
- Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vyplácaná zamestnávateľom od 1. najviac do 10. dňa PN.
- Nemocenská dávka vyplácaná Sociálnou poisťovňou od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti najviac do 52. týždňa.
Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské.
Kto nemá nárok na náhradu príjmu a nemocenské?
Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.
Výpočet náhrady príjmu a nemocenskej dávky
Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa. Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.
Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor.
Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.
Denný vymeriavací základ
Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto roka. Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.
Oznamovacia povinnosť zamestnávateľa pri PN zamestnanca
Začiatok poberania náhrady príjmu počas PN/ePN sa oznamuje do zdravotnej poisťovne kódom 1O Z s dátumom začiatku poberania náhrady príjmu. Ukončenie poberania náhrady príjmu oznamuje kódom 1O K ale iba v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní. Rovnaké pravidlá platia aj pre dohodárov. Ak práceneschopnosť trvá viac ako 10 dní, tak ukončenie PN/ePN ani poberanie náhrady príjmu zamestnávateľ neoznamuje. Pokiaľ dohodár nemá nárok na náhradu príjmu z dôvodu, že napr. nie je nemocensky poistený, kód 1O sa nezasiela.
Začiatok PN/ePN do Sociálnej poisťovne zamestnávateľ neoznamuje. Zamestnancovi sa prerušuje sociálne poistenie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania PN až do jej skončenia. Lehota na oznámenie zmeny platiteľa poistného je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného. Pri PN/ePN, ktorá trvá viac než 52 týždňov, je potrebné v Personalistike zamestnanca na karte Pracovné pomery evidovať vyňatie Nemoc po 52. týždni. Ak bola PN vystavená elektronicky, zamestnávateľ nemá povinnosť oznamovať prerušenie po uplynutí 52. týždňa ePN.
Pandemická PN vs. bežná PN
Rozdiel medzi „bežnou“ PN a PN, ktorá vznikne počas krízovej situácie (od 12. marca 2020 do jej skončenia) v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19, spočíva v podmienkach nároku na dávky sociálneho poistenia. Podobne to platí aj pre rozdiel medzi bežnou OČR a OČR, ktorá vznikne počas krízovej situácie, a to od prvého do posledného dňa trvania pandemickej OČR. Poistenie od 11. dňa ošetrovania prerušuje nárok na dávky sociálneho poistenia.
Zmeny v odvodoch od roku 2026
Sociálne odvody SZČO
Od 1. júla 2026 sa zásadne mení systém platenia sociálnych odvodov pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Ruší sa hranica príjmu, od ktorej sa doteraz odvodová povinnosť odvíjala, a zároveň sa zavádza nový spôsob určenia vymeriavacieho základu. Povinnosť platiť sociálne odvody tak vznikne každej SZČO, ktorá aktívne podniká, bez ohľadu na výšku jej príjmu.
Výška poistného zostáva rovnaká 33,15 % z vymeriavacieho základu, no mení sa spôsob, ako sa tento základ určí.
Nový systém určovania vymeriavacieho základu
Od roku 2026 sa bude výška vymeriavacieho základu určovať podľa toho, či SZČO dosiahla základ dane vyšší alebo nižší než 50 % všeobecného vymeriavacieho základu (12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov, pre rok 2026 teda mzda za rok 2024 vo výške 1 524 € a základ dane 9 144 €).
- Ak SZČO túto hranicu presiahne, t. j. jej základ dane za rok 2025 bude vyšší než 9 144 €, vymeriavací základ sa určí podľa doterajšieho spôsobu z údajov v daňovom priznaní. Ide o jednu dvanástinu základu dane z podnikania, upravenú koeficientom 1,486, pričom výsledok nesmie byť nižší než zákonom stanovené minimum (v roku 2026 je to 914,40 €) ani vyšší než maximum (16 764 €).
- Ak SZČO hranicu 50 % nepresiahne, určí sa jej osobitný vymeriavací základ v paušálnej výške 26 % všeobecného vymeriavacieho základu, teda 396,24 €. Z tejto sumy sa vypočítava minimálny odvod 131,34 € mesačne. Tento režim sa týka najmä malých a vedľajších živností, ktorých príjmy zostávajú nízke.
Minimálne a maximálne odvody v roku 2026
- Pre bežné SZČO platí minimálny vymeriavací základ 914,40 €, z ktorého mesačný odvod predstavuje 303,11 €.
- Maximálny vymeriavací základ je 16 764 €, čo zodpovedá maximálnym odvodom 5 557,26 € mesačne.
Odvodové prázdniny
Od roku 2026 sa mení aj systém tzv. odvodových prázdnin. Novovzniknuté SZČO už nebudú čakať do júla nasledujúceho roka po podaní daňového priznania, ale povinnosť platiť sociálne odvody im vznikne od 1. dňa šiesteho kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom začali podnikať. Ak si teda živnosť založia v marci 2026, prvé odvody zaplatia od 1. septembra 2026.
Odvody do zdravotnej poisťovne (od roku 2026)
Zdravotné poistenie u SZČO sa naďalej platí vo forme mesačných preddavkov, ktoré sa po skončení roka zúčtujú v rámci ročného zúčtovania poistného. Zdravotná poisťovňa v ňom porovná výšku zaplatených preddavkov so skutočnou sumou poistného vypočítanou na základe príjmov uvedených v daňovom priznaní.
Výšku preddavkov určuje zdravotná poisťovňa podľa údajov z daňového priznania za predchádzajúci rok. Od 1. 1. 2026 je minimálny vymeriavací základ pre zdravotné poistenie SZČO a dobrovoľne nezamestnanej osoby stanovený ako 50 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2024, teda 50 % z 1 524 € = 762 €.
Z toho vyplýva, že:
- minimálny mesačný preddavok SZČO na zdravotné poistenie v roku 2026 je 121,92 € (16 % z 762 €),
- minimálny preddavok SZČO so zdravotným postihnutím je 60,96 € (8 % z 762 €).
Preddavky na zdravotné poistenie sú splatné do 8. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Po skončení roka zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie poistného podľa § 19 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.