Nemocenské dávky po zrušení zamestnávateľa: Kto platí a aké sú vaše nároky?

Práceneschopnosť (PN) je situácia, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu zo zdravotných dôvodov, či už ide o chorobu, úraz, pracovný úraz, úraz zavinený inou osobou, karanténne opatrenie, izoláciu alebo chorobu z povolania. V takomto prípade je dôležité vedieť, kto je zodpovedný za vyplácanie PN a aké sú nároky zamestnanca, najmä ak dôjde k zrušeniu zamestnávateľa alebo skončeniu pracovného pomeru.

Právny rámec a ochranná lehota

V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Ochranná lehota je kľúčový pojem, ktorý zabezpečuje finančnú ochranu ľuďom v prechodnom období medzi zamestnaniami. Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer a stane sa práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Táto lehota trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru).

Ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo počas tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú), ochranná lehota sa predlžuje na osem mesiacov.

Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Ak ste boli zamestnaní len krátko, vaša ochranná lehota bude kratšia. Napríklad, ak vaše posledné nemocenské poistenie trvalo len tri dni, vaša ochranná lehota bude tiež len tri dni.

Príklad ochrannej lehoty:

Ak váš pracovný pomer skončil v stredu 30. júla 2025, od 31. júla vám začína plynúť 7-dňová ochranná lehota, ktorá trvá do 6. augusta 2025 (vrátane). Ak vás lekár uzná za práceneschopného 5. augusta, nárok na nemocenské vám vzniká. Ak by ste však ochoreli až 7. augusta, nárok na nemocenské by vám nevznikol, pretože by ste boli mimo ochrannej lehoty.

Kto platí nemocenské po skončení pracovného pomeru?

Počas PN po skončení pracovného pomeru už zamestnávateľ nie je povinný poskytovať žiadnu dávku. Nemocenské dávky sú vyplácané Sociálnou poisťovňou.

Podmienky nároku na nemocenské po skončení pracovného pomeru

Na to, aby ste mali nárok na nemocenské po skončení pracovného pomeru, musíte spĺňať určité podmienky:

• Aktívne nemocenské poistenie: Musíte mať počas PN aktívne nemocenské poistenie.
• Ochranná lehota: Dočasná pracovná neschopnosť (PN) musí vzniknúť v priebehu ochrannej lehoty.

Ako postupovať po skončení pracovného pomeru počas PN?

Ak ste po skončení pracovného pomeru na PN, postupujte nasledovne:

1. Navštívte lekára: Lekár vás vyšetrí a vystaví vám Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. PN) alebo vystaví ePN.
2. Informujte lekára o skončení zamestnania: Je kľúčové, aby ste lekárovi povedali, že váš pracovný pomer nedávno skončil.
3. Sledujte komunikáciu so Sociálnou poisťovňou: Vďaka systému ePN sa informácia dostane do Sociálnej poisťovne automaticky. Poisťovňa posúdi váš nárok a v prípade potreby si od vás môže vyžiadať doplňujúce údaje. Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN.
4. Hlásenie úrazu: Ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne v dôsledku úrazu, je potrebné k potvrdeniu predložiť tlačivo Hlásenie úrazu vyplnené poistencom. Hlásenie úrazu je potrebné vyplniť aj v prípade, ak je vystavená ePN.
5. Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti: Je potrebné ho doručiť do pobočky Sociálnej poisťovne včas, najlepšie do 5. dňa kalendárneho mesiaca.
6. Oznámiť ukončenie PN: Oznámiť príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako štrnásť dní (telefonicky, elektronickou poštou, písomne, zaslaním IV. dielu na adresu pobočky Sociálnej poisťovne).

Výpočet nemocenského

Výška nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, z ktorého sa zisťuje vymeriavací základ.

Výška nemocenského pri zamestnancovi

• Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti: 25 % DVZ alebo PDVZ.
• Od 4. do 14. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti: 55 % DVZ alebo PDVZ.

Nemocenské v ostatných prípadoch (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých štrnástich dní dočasnej pracovnej neschopnosti)

• Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti: 25 % DVZ alebo PDVZ.
• Od 4. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti: 55 % DVZ alebo PDVZ.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet DVZ:

• Vymeriavací základ sa počíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho roka, t.j. od 1. januára do 31. decembra predchádzajúceho kalendárneho roka.
• Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia (t.j. od prvého dňa).
• Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t.j. od prvého dňa).

Príklady výpočtu nemocenského

Príklad 1: Stála mzda, bez prerušenia poistenia

Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok nemenila.

DVZ = (950 * 12) / 365 = 11400 / 365 = 31,23 eur

• Od 1. do 3. dňa PN: 25 % z 31,23 eur = 7,81 eur/deň
• Od 4. do 14. dňa PN: 55 % z 31,23 eur = 17,17 eur/deň

Príklad 2: Stála mzda, s prerušením poistenia

Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní.

DVZ = (950 * 12) / (365 - 35) = 11400 / 330 = 34,54 eur

• Od 1. do 3. dňa PN: 25 % z 34,54 eur = 8,63 eur/deň
• Od 4. do 14. dňa PN: 55 % z 34,54 eur = 18,99 eur/deň

Príklad 3: Vysoká mzda, max. DVZ

Mzda zamestnanca je 2500 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok nemenila. (Max suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987 eur)

DVZ = 74,4987 eur (max suma DVZ)

• Od 1. do 3. dňa PN: 25 % z 74,4987 eur = 18,62 eur/deň
• Od 4. do 14. dňa PN: 55 % z 74,4987 eur = 40,97 eur/deň

Príklad 4: Nový zamestnanec, PN po 90 dňoch poistenia

Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. (Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 28.2.2023, t.j. 151 dní)

DVZ = (950 * 5) / 151 = 4750 / 151 = 31,45 eur

• Od 1. do 3. dňa PN: 25 % z 31,45 eur = 7,86 eur/deň
• Od 4. do 14. dňa PN: 55 % z 31,45 eur = 17,29 eur/deň

Príklad 5: Nový zamestnanec, PN v ochrannej lehote

Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. Pracovný pomer skončil 9. januára 2023. PN začala od 10 januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. (Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 9.1.2023, t.j. 101 dní)

DVZ = (950 * 3) / 101 = 2850 / 101 = 28,21 eur

• Od 1. do 3. dňa PN: 25 % z 28,21 eur = 7,05 eur/deň
• Od 4. do 14. dňa PN: 55 % z 28,21 eur = 15,51 eur/deň

Elektronická PN (ePN)

Od 1. januára 2024 platí povinnosť vystavovať PN elektronicky pre všetkých lekárov. Elektronická PN (ePN) je elektronický záznam v Elektronickej zdravotníckej knižke občana, vedená v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS).

Výhody ePN

• Zamestnanec nemusí doručovať tlačivá zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni.
• Informácie sú automaticky zdieľané medzi lekárom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom.
• Sociálna poisťovňa informuje zamestnanca aj jeho zamestnávateľa.

Povinnosti zamestnanca pri ePN

• Kontaktovať telefonicky zamestnávateľa, že mu bola vystavená ePN, a informovať ho o predpokladanej dĺžke dočasnej PN.
• Dodržiavanie liečebného režimu.
• Prihlásiť sa do svojho konta na stránke Sociálnej poisťovne, v záložke „ePN“, a oznámiť číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu, resp. oznámiť, že je mzda vyplácaná v hotovosti, a poskytnúť údaj o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN.
• Oznámiť, či náhrada príjmu bola alebo nebola vyplatená (ak ide o pracovný úraz alebo chorobu z povolania).

Ukončenie pracovného pomeru a PN v rôznych situáciách

Skončenie pracovného pomeru je súčasťou zamestnávania a personálnej agendy a môže nastať z rôznych dôvodov.

Skončenie dohodou

Najjednoduchšie skončenie pracovného pomeru pre zamestnávateľa je na základe dohody so svojim zamestnancom. Dohodou možno ukončiť pracovný pomer na dobu určitú, neurčitú alebo pracovný pomer na kratší pracovný čas. Pracovný pomer sa ukončí k vopred dohodnutému dňu. Dohoda o skončení pracovného pomeru by mala byť uzatvorená písomne v dvoch vyhotoveniach. Ak sa pracovný pomer skončí z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1. písm. a) až b) alebo z dôvodov zdravotnej nespôsobilosti zamestnanca podľa lekárskeho posudku, vzniká zamestnancovi nárok na odstupné, a to podľa počtu odpracovaných rokov. Odstupné sa vypláca v najbližšom výplatnom termíne po skončení pracovného pomeru.

Ak nastúpite na PN pred skončením pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí v dohodnutý deň, PN na to nemá vplyv. Dĺžka PN nepredlžuje trvanie pracovného pomeru ani nemení jeho skončenie dohodou.

Výpoveď

Zamestnávateľ musí výpoveď doručiť zamestnancovi v písomnej forme a do vlastných rúk, inak je neplatná. Zamestnávateľ však môže dať výpoveď iba z dôvodov ustanovených v Zákonníku práce. Pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Zamestnávateľ nesmie dať výpoveď zamestnancovi v ochrannej dobe, platí tzv. zákaz výpovede. Ide napríklad o práceneschopného zamestnanca (ak si PN nespôsobil pod vplyvom alkoholu alebo úmyselne).

Ak zamestnanec počas výpovednej doby nastúpi na PN, výpovedná doba sa nepredlžuje, ak PN vznikla až po doručení výpovede. Výpovedná doba sa predlžuje len v prípade, ak by zamestnanec bol práceneschopný už v čase doručenia výpovede a PN by trvala až do skončenia výpovednej doby.

Ak zamestnanec dostal výpoveď a plynie mu výpovedná doba, môže nastúpiť na PN. Ak PN vznikne počas výpovednej doby, výpovedná doba sa nepredlžuje, ak zamestnanec s predĺžením nesúhlasí. Ak však zamestnávateľ dá výpoveď z dôvodu zrušenia činnosti alebo nadbytočnosti a zamestnanec je na PN, výpovedná doba začne plynúť až po ukončení PN.

Okamžité skončenie

K skončeniu pracovného pomeru dochádza ihneď, a to okamihom doručenia okamžitého skončenia. Musí byť v písomnej forme, dôvod musí byť jasne vymedzený a nesmie sa dodatočne meniť. Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, zamestnankyňou na materskej dovolenke, zamestnankyňou alebo zamestnancom na rodičovskej dovolenke, osamelou zamestnankyňou alebo osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, a zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.

Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe

Zamestnávateľ i zamestnanec ho môže vykonať iba v presne vytýčenej lehote, teda v priebehu trvania skúšobnej doby. Forma takéhoto skončenia pracovného pomeru by mala byť písomná a doručená aspoň 3 dni predtým, ako sa má pracovný pomer skončiť. Povinnosť uvedenia dôvodu má zamestnávateľ iba v prípade, ak pracovný pomer týmto spôsobom ukončuje s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo s dojčiacou ženou.

Počas PN ste v ochrannej lehote. Podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce platí zákaz výpovede pre zamestnávateľa počas dočasnej PN. Avšak podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce sa výpovedná doba nepredlžuje o čas trvania PN, ak PN nastala po doručení výpovede.

Skončenie pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú

Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa končí uplynutím doby na ktorú bol uzatvorený. Skončenie nie je potrebné druhej strane formálne oznamovať. Ak však zamestnanec u zamestnávateľa s jeho vedomím pracuje i po uplynutí tejto doby a ak sa nedohodnú inak, mení sa tento pracovný pomer na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas.

Novela Zákonníka práce a PN v čase koronavírusu

Novela Zákonníka práce s účinnosťou od 4. apríla 2020 počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu a dva mesiace po jej ukončení považuje zamestnanca na OČR ako zamestnanca na PN, ktorý je v ochrannej dobe a vzťahuje sa na neho zákaz výpovede.

Zmeny v odvodoch z bonusov a 13. platov od 1. januára 2026

Od 1. januára 2026 vstupuje do platnosti výrazná zmena v systéme sociálneho poistenia. Ruší sa dlhodobo zaužívané pravidlo, podľa ktorého sa počas PN, OČR či materskej neplatili odvody z príjmov. Ak v období tzv. sociálnej udalosti (PN, materská, OČR) dostanete akýkoľvek príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, odvedú sa z neho poistné príspevky tak, ako keby ste boli normálne v práci.

Ktoré situácie sú po novom „bez výnimky“?

• Počas dočasnej práceneschopnosti (PN) - až do jej skončenia, najviac však 52 týždňov.
• Počas poberania materskej dávky alebo aj v prípade, že ju nepoberá, lebo nesplnil zákonné podmienky.
• Počas krátkodobého ošetrovného (OČR) - maximálne do 14 dní.
• Počas dlhodobého ošetrovného - najviac do 90 dní.
• Počas poberania rehabilitačného alebo rekvalifikačného príspevku.
• Počas účasti na štrajku, ak je neprítomnosť v práci ospravedlnená.

Čo musí urobiť zamestnávateľ?

Zamestnávateľ bude od roku 2026 povinný:

• Zahrnúť aj tieto dni (napr. PN, materská) do počtu dní, za ktoré sa platí poistné.
• Z príjmu vyplateného v týchto obdobiach odviesť poistné, a to presne tak, ako pri bežnej mzde.

Táto zmena má dopad nielen na čistú mzdu zamestnanca, ale aj na celkový tok peňazí medzi firmami a Sociálnou poisťovňou.

tags: #kto #plati #pn #ak #sa #zamestnavatel