Smrť blízkej osoby je vždy ťažká udalosť. Okrem smútku a vyrovnávania sa so stratou sa pozostalí často musia zaoberať aj právnymi záležitosťami, ako je dedičské konanie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, kto má nárok dediť zo zákona na Slovensku, a zodpovedá na najčastejšie otázky týkajúce sa dedičského konania. Dedičské právo je oblasť, ktorá sa síce môže javiť ako vzdialená, ale skôr či neskôr sa týka nás všetkých.
Úvod do dedičského konania a právna úprava
Smrť fyzickej osoby, čiže poručiteľa, je významnou právnou skutočnosťou, ktorá so sebou prináša množstvo dôsledkov. Jedným z nich je dedičské konanie, ktoré začne príslušný súd aj bez návrhu, len čo sa dozvie o tom, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky.
Dedičské právo upravuje zákon č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Na Slovensku je najrozšírenejším spôsobom prechodu majetku z poručiteľa na dedičov dedenie zo zákona. Podľa platnej právnej úpravy sa dedí zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto právnych titulov dedenia súčasne. Zákon rozdeľuje okruh dedičov do štyroch skupín.
Notár v dedičskom konaní
Napriek tomu, že dedičské konanie je konaním súdnym, súd v každej dedičskej veci, ktorá sa u neho začala, poverí notára, aby ako súdny komisár samostatne konal a rozhodoval v konaní o dedičstve v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP"). Rozhodnutia vydané notárom a úkony vykonané notárom na základe poverenia sú rozhodnutiami a úkonmi súdu prvej inštancie. Dedičské konanie prejednáva notár, ktorého na základe náhodného výberu poveril súd, v ktorého obvode mal poručiteľ v čase smrti adresu trvalého pobytu.
Ak účastníci dedičského konania spolupracujú s notárom a konanie prebieha bez závažnejších komplikácií, môže trvať do 6 mesiacov. Ak sa v dedičskom konaní vyskytnú problematické momenty, napríklad spor o to, kto je dedičom, môže konanie trvať aj niekoľko rokov. Na dedičskom pojednávaní pred notárom sa dedičia môžu odchýliť od výšky ich dedičských podielov a uzatvoriť dohodu, ktorou si dedičstvo medzi sebou rozdelia. Túto dohodu následne schváli notár uznesením.
Závet a jeho prednosť
Závet má prednosť pred zákonom, preto ak poručiteľ spísal závet, ktorý obsahuje zákonné náležitosti, dedí sa podľa neho. Ak poručiteľ zanechal platný závet, podiely závetných dedičov sú určené priamo v závete, ak nie, platí, že sú rovnaké. Ak závet neobsiahol celé dedičstvo po poručiteľovi, tak ostatná časť dedičstva sa delí medzi zákonných dedičov, kde veľkosť dedičských podielov je daná zákonom.
Formy závetu
OZ ponúka tri formy, v ktorých môže poručiteľ platne prejaviť svoju poslednú vôľu, a to:
- závet napísaný vlastnou rukou (holografný závet),
- závet vyhotovený v inej písomnej forme (alografný závet),
- závet spísaný vo forme notárskej zápisnice.
Vlastnoručný závet musí byť napísaný a aj podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný. Závet, ktorý nie je napísaný vlastnou rukou, musí poručiteľ vlastnoručne podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať. Poslednú vôľu však odporúčame spísať u notára do notárskej zápisnice. Je to najbezpečnejší spôsob nielen z hľadiska jeho vyhotovenia odborníkom - notárom, ale aj z dôvodu uloženia závetu v Notárskom centrálnom registri závetov, kde nemôže dôjsť k jeho strate alebo falšovaniu.
Neplatnosť závetu
Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov. Poručiteľ v závete opomenie neopomenuteľných dedičov (deti, resp. maloleté deti musia dostať aspoň toľko, koľko by dostali zo zákona, plnoleté deti aspoň polovicu ich zákonného podielu). V tomto prípade však závet nie je automaticky celý neplatný, ale len relatívne neplatný - teda v rozsahu, v akom porušuje práva neopomenuteľných dedičov. Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný. Závet spísala osoba, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony (napr. maloletá osoba).
Ako sa uistiť, že váš závet je platný
Neopomenuteľní dedičia a vydedenie
Neopomenuteľní dedičia - spravidla ide o deti poručiteľa alebo ich potomkov (ak už deti nežijú) - sú osobitne chránení zákonom. Ich právo na tzv. neopomenuteľný podiel je zákonom garantované. Porušenie tohto pravidla vedie k relatívnej neplatnosti závetu - neopomenuteľný dedič sa môže domáhať svojho podielu na súde. Ak zákonnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa - neopomenuteľní dedičia, títo majú právo požadovať svoj zákonný podiel, teda namietnuť relatívnu neplatnosť závetu v časti, kde neboli rešpektované ich práva.
Inštitút vydedenia sa týka najmä vlastných detí, pretože tieto majú vždy nárok najmenej na zákonný podiel. Poručiteľ môže vydediť vlastné dieťa, ak:
- v rozpore s dobrými mravmi neposkytlo poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
- o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by malo prejavovať,
- bolo odsúdené pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
- trvalo vedie neusporiadaný život.
Dôvod vydedenia musí byť výslovne uvedený v listine o vydedení. V praxi nestačí, ak sa poručiteľ iba domnieva, že má dôvod - je potrebné, aby bol reálne naplnený.
Dedenie zo zákona a dedičské skupiny
Ak poručiteľ nezanechal závet alebo ak závet nie je platný, nastupuje dedenie zo zákona. Dedenie zo zákona je možné v štyroch dedičských skupinách. Okruh osôb, ktoré do spomenutých skupín patria, presne definuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 473 až 475a OZ. Zákon do dedičských skupín rozdelil prípadných dedičov tak, aby rozdelenie zodpovedalo najmä rodinným a spoločenským vzťahom poručiteľa.
V rámci dedenia zo zákona môžu dediť len fyzické osoby, ktoré v čase smrti poručiteľa s ním boli v príbuzenskom pomere alebo v obdobnom pomere, ktorý sa svojím obsahom blíži kvalite príbuzenského pomeru. Stupeň príbuzenského pomeru je faktorom, ktorý určuje vytvorenie štyroch skupín vyplývajúcich zo zákona. Základom pre usporiadanie je rodičovský systém, na ktorý nadväzuje tzv. princíp reprezentácie. Princíp reprezentácie znamená, že na miesto, ktoré sa uvoľní po niektorom zo zákonných dedičov, bližšom potomkovi poručiteľa, nastupujú jeho dedičia. Dedenie v jednej skupine, vylučuje možnosť dediť v ktorejkoľvek inej skupine z nižšie uvedených štyroch skupín.
I. dedičská skupina
Túto dedičskú skupinu tvoria potomkovia a manžel poručiteľa, pričom všetci dedia rovnakým dielom. V prvej dedičskej skupine platí pravidlo: poručiteľove deti môžu byť samostatnými dedičmi. Poručiteľov manžel však nemôže dediť samostatne v prvej skupine.
Ak teda poručiteľ zanechal napríklad 2 synov a manželku, každý z nich má zo zákona nárok na 1/3 dedičstva po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). Prvým krokom pri manželstve, ktoré zaniklo smrťou je určenie rozsahu BSM a následne až keď sa určí, čo tvorí majetok poručiteľa, je následne predmetom dedenia.
V prípade dedenia detí je potrebné upozorniť na fakt, že náš právny poriadok nerobí rozdiel medzi deťmi manželskými, nemanželskými či osvojenými. Z uvedeného dôvodu dedia všetky tieto deti. Príbuzenský vzťah sa tu však chápe v právnom zmysle (nie v biologickom). Dedičom tak môže byť i osoba osvojená či osoba narodená na základe umelého oplodnenia a pod. Za dieťa sa považuje aj počaté dieťa, a to za predpokladu, že sa narodí živé (§ 7 ods. 1 OZ). Predpokladom dedenia pozostalého manžela je existencia platného manželstva v čase smrti poručiteľa. Podmienkou však nie je, aby manželia spolu žili.
Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededí dieťa poručiteľa, k dedeniu sú povolané jeho deti v rozsahu jeho podielu. Ak nededia ani tieto deti (t. j. vnuci poručiteľa), sú k dedeniu ich podielov povolaní ďalší potomkovia. Ak nededí manžel alebo niektoré z detí poručiteľa, dochádza k prirastaniu podielu tohto dediča v prospech podielu zostávajúcich zákonných dedičov prvej skupiny.
II. dedičská skupina
Túto dedičskú skupinu tvoria manžel poručiteľa spolu s poručiteľovými rodičmi a tzv. spolužijúcimi osobami, teda tými, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia v druhej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom, manžel poručiteľa však vždy najmenej jednu polovicu dedičstva.
K dedeniu v druhej skupine dochádza vtedy, ak poručiteľ nezanechal žiadneho potomka, alebo ak potomkovia nededia. Ak dedí manžel sám, zdedí celý poručiteľov majetok. Pozostalý manžel môže byť teda v druhej skupine aj samostatným dedičom. Matkou poručiteľa je žena, ktorá poručiteľa porodila (§ 82 ZR). Rovnako ako rodič dedí po poručiteľovi aj osvojiteľ (osvojitelia).
Pojem „spoločná domácnosť“ vyplýva z ustanovenia § 115 OZ. Predpokladá sa skutočné a trvalé spolužitie dvoch alebo viacerých ľudí tak, ako by boli členmi rodiny, teda ľudí, ktorí nemajú inú domácnosť. Zákon vyžaduje minimálne jednoročnú trvácnosť domácnosti, pričom jeden rok musel uplynúť už v čase smrti poručiteľa. Doba jedného roka starostlivosti o spoločnú domácnosť sa počíta spätne odo dňa smrti poručiteľa a je potrebné, aby v čase poručiteľovej smrti uvedené spolužitie trvalo. Osobou odkázanou na výživu poručiteľa je aj osoba, ktorá nemala vlastný zdroj príjmov na úhradu svojich osobných potrieb a nemala voči nikomu nárok na ich úhradu. Avšak poručiteľ jej dobrovoľne a bezplatne toto plnenie poskytoval.
Podobne ako manžel poručiteľa v prvej dedičskej skupine, spolužijúca osoba nemôže dediť v druhej dedičskej skupine sama, preto ak poručiteľ nezanechal ani manžela ani žiadneho z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina.
III. dedičská skupina
Túto dedičskú skupinu tvoria spolužijúce osoby a súrodenci poručiteľa, pričom všetci dedia rovnakým dielom. Pri súrodencoch pritom nezáleží na tom, či mali s poručiteľom spoločných oboch rodičov alebo len jedného rodiča. K dedeniu v tretej skupine dochádza vtedy, ak nededia potomkovia, manžel ani rodičia poručiteľa. Dedičia tretej skupiny zákonných dedičov dedia rovnakým dielom, každý z nich môže dediť aj samostatne.
Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobudnú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (t. j. synovci a netere poručiteľa). Súrodenci majú aspoň jedného spoločného bezprostredného predka. Preto dedí po poručiteľovi nielen ten, ktorý mal s ním spoločných oboch rodičov, ale aj ten, kto mal s ním spoločného iba jedného rodiča.
IV. dedičská skupina
Túto dedičskú skupinu tvoria starí rodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, teda ujovia a tety poručiteľa. K dedeniu vo štvrtej skupine dochádza vtedy, ak nededia dedičia z tretej dedičskej skupiny, teda súrodenci, ich deti ani spolužijúce osoby. Vo štvrtej dedičskej skupine môže byť každá osoba samostatným dedičom.
Pod pojmom „prarodičia“ v zmysle § 475a OZ sa myslí vždy príslušný pár prarodičov poručiteľa, teda na jednej strane rodičov otca a na druhej strane rodičov matky. Každý pár má nárok na polovicu dedičstva. Ak nededí žiadny z príslušného páru prarodičov, nadobúdajú ich polovicu dedičstva rovnakým dielom deti týchto nedediacich prarodičov. Prarodičia poručiteľa sú vlastne rodičia jeho rodičov (dedo a babka). Preto ak nededí žiaden zo starých rodičov ani ich ujov a tiet poručiteľa, nadobúda dedičstvo štát z titulu odúmrte.
Majetok a dlhy v dedičskom konaní
Dedičstvo nezahŕňa len majetok, ale aj dlhy poručiteľa. Tie prechádzajú na dedičov v rozsahu, v akom dedičstvo nadobudli. Dedič po osobe, ktorá mala vysoké dlhy a žiadny majetok môže dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie sa musí uskutočniť ústnym alebo písomným vyhlásením na súde. Odmietnutie dedičstva je nezmeniteľné.
Majetok, ktorý bol získaný dedičstvom, nie je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, to znamená, že sa stáva výlučným vlastníctvom toho z manželov, ktorý majetok zdedil. V prípade smrti manželov je potrebné rozlišovať medzi zánikom bezpodielového spoluvlastníctva a dedením. Ak si vezmeme príklad štvorčlennej rodiny - manželia a dve deti, kde jeden z manželov zomrie, najskôr musí dôjsť k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva, t.j. žijúcemu manželovi pripadne polovica majetku. Následne je druhá polovica predmetom dedičského konania, kde pokiaľ by sme postupovali len v zmysle zákona dedia deti a manžel rovným dielom, teda každý po jednej tretine.
Ako sa uistiť, že váš závet je platný
Dane a poplatky z dedičstva
Daň z dedičstva bola zrušená reformou zákona o dani z príjmov účinnou od 1. januára 2004. V súčasnosti preto nie je majetok získaný dedením predmetom žiadnej dane. Dedič nemá povinnosť priznávať dedičstvo formou daňového priznania a teda ani platiť daň z tohto príjmu.
Príjem z predaja nehnuteľnosti je vo všeobecnosti oslobodený po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia. Pri nehnuteľnostiach nadobudnutých dedením platí ešte ďalšia výnimka. Príjem z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením od príbuzných v priamom rade (starí rodičia, rodičia, deti, vnuci atď.) alebo niektorým z manželov je od dane oslobodený, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti do vlastníctva poručiteľa. Inak povedané, pri dedení sa doba vlastníctva nehnuteľnosti poručiteľa a dediča (ak sa jedná o príbuzného v priamom rade alebo manžela) spočítava.
Náklady dedičského konania
V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. V zmysle ustanovenia § 50 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) „v konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo. Trhovú hodnotu majetku si notár určuje pomocou realitných portálov alebo vlastným odhadom. Notár si nevyhotovuje znalecký posudok.
Časté otázky a príklady z praxe
Ako postupovať, ak som dedičom a nebol som účastníkom dedičského konania?
Ak sa domnievate, že ste dedičom a doposiaľ ste neboli kontaktovaný zo strany notára, odporúčame Vám obrátiť sa na súd, v ktorého obvode mal poručiteľ v čase smrti adresu trvalého pobytu. Pokiaľ preukážete, že by ste mali byť účastníkom konania - dedičom, súd Vám oznámi, ktorému notárovi bolo pridelené prejednanie dedičstva.
Dedenie po bratovi, ak žije len sestra a netere
Dobrý deň, do okruhu zákonných dedičov pripadáte samozrejme Vy a dcéry Vášho nebohého brata (netere poručiteľa). Podľa § 475 Občianskeho zákonníka, ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Na základe citovanej právnej úpravy, by ste mali zdediť jednu polovicu dedičstva po bratovi a netere po jednej štvrtine.
Dedenie podielu na dome po zosnulom bratovi, ak matka žije
Ak zomrel jeden z obdarovaných súrodencov, jeho podiel na dome sa stáva predmetom dedičského konania. Podľa Občianskeho zákonníka (§ 473 a nasl.), ak zosnulý nemal manžela, deti ani závet, dedí sa v zmysle druhej dedičskej skupiny, podľa ktorej sú dedičmi po ňom jeho rodičia a tí, ktorí s ním bývali v jednej domácnosti aspoň jeden rok pred jeho smrťou a z tohto dôvodu sa o spoločnú domácnosť starali alebo boli na neho odkázaní výživou. Ak je matka nažive, dedí ona a tzv. spolubývajúce osoby, ktoré spĺňajú vyššie uvedenú podmienku. Budú dediť rovným dielom. Ak by matka už nežila, dedili by súrodenci a tzv. spolužijúce osoby.
Dedenie po nevlastnom bratovi
Po nevlastnom bratovi budú dediť jeho biologickí rodičia (matka a otec). Podľa § 474 ods. 1 OZ.
Má manželka zosnulého brata nárok na dedičstvo po mojom dome?
Manželka Vášho zosnulého brata by mohla po Vás dediť (dedením zo zákona) iba v tom prípade, ak by aspoň jeden rok pred Vašou smrťou bývala s Vami v spoločnej domácnosti.
Dedenie po bezdetnom a rozvedenom bratovi
V praxi to znamená, že dedičstvo po vašom zosnulom strýkovi (nehnuteľnosti a pozemky) sa rozdelí medzi jeho súrodencov, teda vášho otca a jeho prípadného žijúceho súrodenca. Ak je brat rozvedený a bezdetný, a rodičia už nežijú, jeho jediný žijúci súrodenec bude dedičom. Ak mal zosnulý brat aj ďalších súrodencov, ktorí už nežijú, na ich miesto nastupujú ich deti (synovci a netere).
Dedenie po žene, ktorej už dávnejšie umrel manžel a dieťa
Upravuje to Občiansky zákonník v § 474 v ods. 1 podľa ktorého, ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. V tomto prípade, keďže manžel a dieťa nežijú, bude dediť žijúca matka a súrodenci. Ak matka žije, dedí ona a prípadne spolužijúce osoby, súrodenci nastupujú až v tretej skupine.
Dedenie po svokre: Nárok zaťa
Pokiaľ je nehnuteľnosť vo vlastníctve matky manželky, dediť bude zo zákona manželka, pokiaľ pani nezanechá závet. Podľa § 473 zák. č. 40/1964 Zb. (2) Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Taktiež za života môže nehnuteľnosť darovať zaťovi a dcére. Zať nemá priamy nárok na dedičstvo zo zákona, ak nie je splnená podmienka spolužitia v spoločnej domácnosti s poručiteľkou po dobu minimálne jedného roka pred smrťou a starostlivosti o domácnosť alebo odkázanosti na výživu.
Dedenie po rodičoch, ak zomrela dcéra bezdetná
Ak by došlo k Vášmu úmrtiu ako rodičov, potom v zmysle ust. § 473 Obč. zákonníka platí, že dedičmi po Vás - rodičoch bude výlučne preživší manžel a syn, resp. jeho deti. Predpokladáme, že v prospech zaťa ako manžela Vašej nebohej dcéry nespíšete závet, čo by právne bolo možné, avšak Váš syn by mohol závet napadnúť keďže je neopomenuteľným dedičom v zmysle ust. § 479 Občianskeho zákonníka.
Dedenie dlhov
Dedičstvo nezahŕňa len majetok, ale aj dlhy poručiteľa. Tie prechádzajú na dedičov v rozsahu, v akom dedičstvo nadobudli. Dedič po osobe, ktorá mala vysoké dlhy a žiadny majetok môže dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie sa musí uskutočniť ústnym alebo písomným vyhlásením na súde. Odmietnutie dedičstva je nezmeniteľné. Ak poručiteľ zanechal aj majetok aj dlhy, dedičia a veritelia sa môžu dohodnúť o tom, že predlžené dedičstvo sa prenechá veriteľom na úhradu dlhov.