Pracovná neschopnosť (PN) vzniká v prípade, že zdravotný stav znemožňuje dočasne (teda s výhľadom úzdravy do niekoľkých dní, týždní či mesiacov) vykonávať prácu, z ktorej sa odvádza nemocenské poistenie.
Rozhodnutie o vzniku pracovnej neschopnosti i doklady o jej trvaní a ukončení vystavuje ošetrujúci lekár - teda lekár, ktorý danú chorobu diagnostikoval, predpisuje liečbu a vykonáva kontroly.
Ak lekár diagnostikuje chorobu a lieči ju vo svojej ambulancii, vedie aj pracovnú neschopnosť. Ale ak chorobu či úraz diagnostikuje a lieči napr. zubný lekár, chirurg, ortopéd, gynekológ a ďalší, máte právo požadovať vedenie PN na ich pracovisku, aby sa zabránilo nutnosti návštev a kontrol vo dvoch ambulanciách, čo zaťažuje všetky strany.
Ak je ale chorý (alebo zranený) hneď po prvotnom ošetrení odovzdaný do starostlivosti ambulancie, potom neschopenku preberá a ďalej vedie táto ambulancia. Taktiež preberajú späť PN v prípade prepustenia chorého (alebo zraneného) z hospitalizácie.
Upozorňujeme tiež, že aj komplexná kúpeľná liečba má status hospitalizácie a kúpeľné zariadenie po dobu pobytu preberá vedenie PN (alebo je na dobu kúpeľnej liečby PN vystavená).
Podmienky vzniku nároku na nemocenské
Nárok na nemocenské vzniká, ak bola osoba uznaná dočasne neschopnou práce (alebo je v karanténe) a táto dočasná pracovná neschopnosť (alebo nariadená karanténa) trvala dlhšie ako 14 kalendárnych dní.
Vznik dočasnej pracovnej neschopnosti potvrdzuje ošetrujúci lekár (vystavením tzv. Rozhodnutia o dočasnej pracovnej neschopnosti - tzv. eNeschopenka).
Vzťahuje sa to na zamestnancov, ktorí majú uzatvorenú pracovnú zmluvu, ako aj na zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (DPP a DPČ), pokiaľ spĺňajú podmienky účasti na nemocenskom poistení.
Pre OSVČ platia podobné pravidlá, ak si platia nemocenské poistenie.
V prípade, že sa osoba stane dočasne neschopnou práce, je dôležité, aby bola najprv vyšetrená lekárom, ktorý potvrdí jej pracovnú neschopnosť a vyplní eNeschopenku v elektronickom systéme.
Lekár následne odošle eNeschopenku príslušnej územnej správe sociálneho zabezpečenia (ÚSSZ), a to najneskôr počas prvého pracovného dňa po dni, kedy dočasná pracovná neschopnosť vznikla.
Pacient od lekára obdrží Príkaz práce neschopného poistenca v tlačenej forme, v ktorom sú uvedené okrem iného termíny kontrol a povolené vychádzky.
Zamestnávateľ má k dispozícii online služby na overenie či stiahnutie údajov o dočasných pracovných neschopnostiach svojich zamestnancov. Ak si zamestnávateľ aktivuje notifikačnú službu prostredníctvom ePortálu ČSSZ, budú mu prichádzať automatické hlásenia o vystavení neschopenky do dátovej schránky.
Zamestnávateľ zašle elektronicky po 14 dňoch trvania neschopnosti ČSSZ prílohu k žiadosti o dávku.
Pracovnú neschopnosť ukončí opäť lekár, buď k danému dňu alebo maximálne 3 dni dopredu. Deň, ktorý je na neschopenke uvedený ako deň ukončenia pracovnej neschopnosti, je chorý ešte z práce ospravedlnený.
Pri ukončení neschopenky ošetrujúci lekár elektronicky vyplní III. časť.
Pre OSVČ platia podobné pravidlá, ak si platia nemocenské poistenie. Od lekára obdržia iba preukaz dočasne práce neschopného poistenca a nemusia už správe sociálneho zabezpečenia zasielať žiadosť o nemocenské v podobe papierových tlačív, to vykonáva priamo lekár elektronicky.
Nemocenská bude zaslaná na účet, z ktorého je uhradené poistné na nemocenské poistenie alebo na adresu trvalého pobytu (ak neplatí OSVČ poistné na nemocenské poistenie z účtu), prípadne na adresu, ktorú eviduje ÚSSZ v súvislosti s vyplácaním dávok nemocenského poistenia.
Nemocenská je vyplácaná od 15. dňa pracovnej neschopnosti po dobu trvania neschopnosti, najdlhšie ale 380 kalendárnych dní odo dňa vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nariadenia karantény.
Po skončení podpornej doby (tj. 380 dní) je možné požiadať o výplatu nemocenského po uplynutí podpornej doby (formulár Žiadosť o výplatu nemocenského po uplynutí podpornej doby).
O predĺženie výplaty nemocenskej rozhoduje ÚSSZ, a to max. o 350 dní.
Kto vypláca nemocenské
Dávku vypláca Územná správa sociálneho zabezpečenia (ÚSSZ).
Vychádzky počas PN
Práceneschopný je povinný sa po dobu trvania PN zdržiavať v mieste uvedenom v doklade o PN.
Je nutné umožniť kontrolu dodržiavania režimu zo strany OSSZ (v prvých 14 dňoch zo strany zamestnávateľa) a mať teda označený a fungujúci zvonček.
Ak to zdravotný stav umožňuje, potom môže ošetrujúci lekár povoliť vychádzky, teda dobu, kedy nemusí byť k zastihnutiu.
Maximálna doba vychádzok je 6 hodín denne v dobe medzi 7. a 19. hodinou.
Na požiadanie ošetrujúci lekár môže práce neschopnému schváliť zmenu miesta pobytu, o čom následne informuje OSSZ.
Aj na novej adrese je ale nutné byť v dobe mimo vychádzky pre prípadnú kontrolu OSSZ k zastihnutiu.
Tzv. neobmedzené vychádzky (právo voliť dobu vychádzok podľa aktuálneho zdravotného stavu) schvaľuje posudkový lekár OSSZ na žiadosť ošetrujúceho lekára v prípade závažného ochorenia, najmä onkologického alebo psychiatrického.
Ukončenie PN
O ukončení PN rozhoduje opäť ošetrujúci lekár, teda ten, ktorý dané ochorenie lieči.
Pri stabilizácii stavu má byť ukončená PN najneskôr po 180 dňoch, a aj v prípade ďalšieho trvania choroby podporná doba PN trvá maximálne 380 dní odo dňa vystavenia.
Ak choroba trvá dlhšie, je nutné žiadať OSSZ o posúdenie možnosti predĺženia podpornej doby, a o tom potom rozhoduje posudkový lekár OSSZ.
V prípade, že ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (teda taký, ktorý obmedzuje práceschopnosť a trvá dlhšie ako rok), potom je na mieste žiadať o priznanie invalidity.
Ošetrujúci lekár je oprávnený PN ukončiť z vlastného rozhodnutia v prípade, že usúdi, že ďalšie pokračovanie PN nemá už vplyv na práceschopnosť, že práce neschopný nedodržuje liečebný režim alebo sa nedostavuje na kontroly.
Nárok na nemocenské dávky pre Slovákov v zahraničí
Sociálna poisťovňa potvrdzuje, že aj osoba pracujúca pre slovenského zamestnávateľa, ale dočasne práce neschopná v zahraničí, má nárok na nemocenské dávky.
Je však dôležité rozlišovať, v ktorej krajine sa zamestnanec nachádza.
Krajiny Európskej únie a zmluvné štáty
Ak sa slovenský poistenec ocitne počas pracovnej neschopnosti v krajinách EÚ alebo v inom zmluvnom štáte a spĺňa všetky požadované podmienky, má nárok na nemocenskú dávku počas dočasnej PN.
Medzi tieto štáty patria aj Švajčiarsko, Nórsko, Island, Lichtenštajnsko a Spojené kráľovstvo.
Slovenská republika má tiež uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení napríklad aj s Ukrajinou.
Nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, pričom potrebuje potvrdenie od ošetrujúceho lekára vystavené v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť.
Ak zahraničný lekár takéto potvrdenie neposkytuje, je potrebné požiadať o vystavenie potvrdenia príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná PN.
Táto inštitúcia by mala zabezpečiť lekárske posúdenie PN a vystaviť potvrdenie bezodkladne.
V týchto prípadoch sa nevyžaduje dodať ani preklad týchto tlačív.
Krajiny mimo EÚ bez zmluvy o sociálnom zabezpečení
Ak poistencovi vznikla PN na území štátu, s ktorým nemá Slovensko uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, rozdeľujú sa tieto krajiny na dve skupiny.
Prvé sú tie štáty, ktoré pristúpili k Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín.
V takomto prípade musí byť tlačivo vystavené ošetrujúcim lekárom osvedčené apostilou - čo je osvedčenie hodnovernosti verejnej listiny príslušným orgánom.
Práca pre zahraničného zamestnávateľa
Ak Slovák žije a pracuje v zahraničí pre zahraničného zamestnávateľa, od prvého dňa práce podlieha legislatíve danej krajiny.
To znamená, že v tejto krajine ho zamestnávateľ prihlási do sociálneho systému a odvádza poistné.
V tomto prípade je nutné žiadať o nemocenské najprv krajinu, v ktorej žije a pracuje.
Na nemocenské od Sociálnej poisťovne teda nárok nemá.
Ak však zostane pracovať na Slovensku a súčasne bude vykonávať zárobkovú činnosť aj v inom členskom štáte, je potrebné to oznámiť.
Ak má bydlisko na území SR, je nutné informovať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne prostredníctvom žiadosti o určenie uplatniteľnej legislatívy.
Europa.eu informuje, že ak migrujúci pracovník v EÚ, zamestnaný alebo SZČO, je prihlásený do systému sociálneho zabezpečenia v hostiteľskej krajine, má nárok na nemocenské dávky.
To isté platí aj pre dávky v prípade pracovných úrazov a chorôb z povolania či dávky v nezamestnanosti.
V mnohých krajinách bude nárok na tieto dávky závisieť od toho, ako dlho prispieval do systému.
Krajina, v ktorej žiada o dávky, je však povinná zohľadniť všetky obdobia, počas ktorých pracoval v iných krajinách EÚ.
Príkladom je Anna z Poľska, ktorá pracovala 6 rokov v Poľsku a 2 roky v Nemecku.
Po dopravnej nehode v Nemecku jej zamietli žiadosť o invalidný dôchodok, pretože nemala odpracovaných 5 rokov v Nemecku.
Avšak úrady mali pri výpočte Anniných odpracovaných rokov zarátať aj obdobie odpracované v Poľsku.
Po správnosti je výsledok 8 rokov, teda viac, ako nemecké kvalifikačné minimum.
Anna teda má nárok na poberanie invalidného dôchodku nielen z Poľska, ale aj Nemecka.
Výška nemocenského
Nemocenské náleží poistencom od 15. kalendárneho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti alebo karantény, o ktorej rozhodne ošetrujúci lekár.
Nemocenské sa prepláca vo výške 60 % redukovaného denného vymeriavacieho základu od 15. do 30. dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, 66 % redukovaného denného vymeriavacieho základu od 31. dňa do 60. dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a 72 % redukovaného denného vymeriavacieho základu od 61. dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.
Výšku nemocenského pre konkrétne príjmy a konkrétnu dĺžku pracovnej neschopnosti si môžete spočítať na Kalkulačke nemocenskej.
Štát zároveň určil strop pre denný vymeriavací základ, ktorý v roku 2023 dosiahol maximálne 79,6274 eura.
Pri tridsiatich dňoch pracovnej neschopnosti tak práceneschopnému človeku príde na bankový účet maximálne 1 242,19 eura.
Kedy chodí nemocenská?
Nemocenskú vypláca OSSZ a pre výplatu nie je daný žiadny konkrétný termín.
Je stanovené, že nemocenská je vyplácaná spätne, v lehote najneskôr do jedného mesiaca nasledujúceho po dni, kedy boli OSSZ doručené všetky potrebné a správne vyplnené doklady pre nárok na výplatu dávky.
Očakávať ju môžete s najväčšou pravdepodobnosťou medzi 8. a 17. dňom v mesiaci.
Nemocenská vám príde na účet, na ktorý dostávate výplatu.
Ak je na jeho strane všetko v poriadku, potom vám nezostáva než zavolať priamo na OSSZ.
Nárok na nemocenské pri práci na dohody (DPP, DPČ)
V prípade pracovnej neschopnosti potom osobe pracujúcej na DPP alebo DPČ, ktorá bola účastná nemocenského poistenia, vzniká právo na dávku štátnej sociálnej podpory - nemocenské, rovnako ako na náhradu mzdy v prvých 14 dňoch pracovnej neschopnosti.
Od 15. dňa pracovnej neschopnosti dostávate nemocenskú.
Z dohody o prevedení práce vzniká účasť na nemocenskom poistení, ak výška príjmu z DPP v danom mesiaci presiahne čiastku 10.000,00 Kč.
U dohody o pracovnej činnosti vzniká účasť na nemocenskom poistení, ak výška príjmu dosiahne čiastku 3.000,00 Kč; teda u odmeny vo výške 2.999,00 Kč ešte nie, zatiaľ čo u odmeny vo výške 3.000,00 Kč už áno.
Pri prekročení hraníc rozhodného príjmu teda vzniká zamestnancovi pracujúcemu na niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru účasť na nemocenskom poistení.
Ak teda napríklad pracovník pracujúci na dohodu o prevedení práce dosahoval každý mesiac od 1. januára do 30. novembra rozhodný príjem 15.000,00 Kč, a teda bol účasten nemocenského poistenia, ale jeho pracovná neschopnosť nastala 3. decembra, vzniká mu nárok na nemocenské.
Táto prísnosť odstránila novela zákona o nemocenskom poistení s účinnosťou od 1. februára 2018.
Aj tu platí pri pracovnej neschopnosti nutnosť dodržiavať liečebný režim a rozsah vychádzok stanovených lekárom.
Zmluvná práca verzus práca na plný úväzok – mali by ste zvážiť prácu dodávateľa?
Rozdiel medzi náhradou mzdy a nemocenským
Prvých 14 dní dočasnej pracovnej neschopnosti vypláca zamestnávateľ zamestnancovi tzv. náhradu mzdy.
Od 15. dňa pracovnej neschopnosti dostávate nemocenské dávky od štátu.
Náhrada mzdy je vyplácaná vo výške 60 % priemerneho výdělku a preplácajú sa iba pracovné dni, prípadne sviatky, ak pripadajú na pracovný deň.
Náhrada mzdy sa týka iba zamestnancov.
Nemocenská sa počíta podobným spôsobom ako náhrada mzdy.
Od 31. dňa pracovnej neschopnosti sa nemocenská zvyšuje na 66 % z vymeriavacieho základu.
Od 61. dňa pracovnej neschopnosti sa potom ďalej zvyšuje na 72 % z vymeriavacieho základu.
Dobrá správa tiež je, že v prípade dlhodobej choroby budete mať nárok na tieto dávky až do 380. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
K preplácaniu nemocenskej dochádza do 30 dní od podania žiadosti zamestnávateľovi alebo vystavenej eNeschopenky.
Vypláca sa teda spätne za minulý mesiac rovnako ako pri klasickej výplate od zamestnávateľa.
Povinnosti dočasne práceneschopného poistenca
Ošetrujúci lekár na príslušnom tlačive potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vyznačí miesto, na ktorom sa bude dočasne práceneschopný poistenec počas dočasnej pracovnej neschopnosti zdržiavať.
Táto adresa nemusí byť nevyhnutne miestom hláseného trvalého pobytu, avšak dočasne práceneschopný poistenec by mal uviesť také miesto, ktoré bude z hľadiska efektivity jeho liečby a dochádzania na kontroly k ošetrujúcemu lekárovi a na odborné vyšetrenia čo najdostupnejšie.
V prípade, že poistenec má bydlisko v pohraničnej obci za hranicami Slovenska, pričom vzdialenosť uvedeného miesta nesťažuje prístup k zdravotnej starostlivosti na Slovensku poskytovanej v súvislosti s liečbou choroby, ktorá bola dôvodom uznania pracovnej neschopnosti, ošetrujúci lekár môže na príslušnom tlačive vyznačiť adresu v uvedenej obci ako miesto, kde sa bude poistenec počas dočasnej pracovnej neschopnosti nachádzať.
Aj na tejto adrese v zahraničí je však dočasne práceneschopný poistenec povinný dodržiavať povinnosti dočasne práceneschopného poistenca a poberateľa dávky a kontroly zo strany Sociálnej poisťovne sa na neho vzťahujú aj v zahraničí.
Po návrate z nemocenskej vás zamestnávateľ musí zaradiť na rovnakú pracovnú pozíciu, akú ste vykonávali pred ochorením.
Ak táto pracovná pozícia už neexistuje, môže vás zaradiť na inú prácu.
Ak pre vás nemá vôbec žiadnu prácu v súlade s pracovnou zmluvou, môžete byť prepustení pre nadbytočnosť.
Po dobu dočasnej pracovnej neschopnosti nie ste povinní vykonávať žiadnu prácu a zamestnávateľ vás k nej nemôže v žiadnom prípade nútiť.
Ak po vás zamestnávateľ chce, aby ste sa v dobe choroby ďalej venovali svojej práci z domova, je len na vás, či na tento požiadavok pristúpite.
Ak by ste na požiadavok zamestnávateľa chceli pristúpiť, bolo by správnejšie, aby vám zamestnávateľ povolil pracovať z domova.
Zamestnávateľ vás nemusí kontrolovať osobne, ale môže mať na kontrolu určené osoby, ktoré kontroly vykonávajú.
Zamestnanci by pritom mali byť informovaní o tom, kto tieto kontroly vykonáva.
V prípade, že u vás bol zamestnávateľ na kontrole, ale napríklad sa na vás nedozvonil alebo ste návštevu zaspali, nemusí to nutne znamenať, že ste porušili vychádzky.
O tom, či ste skutočne vychádzky porušili totiž rozhoduje váš ošetrujúci lekár na základe spisu, ktorý mu zamestnávateľ poslal.
V prípade, že je v ňom teda napríklad uvedené, že mu pri zvonení nikto neotvoril, môže to lekár odôvodniť tým, že máte predpísané silné analgetiká, ktoré uspávajú.
Priemerná dĺžka práceneschopnosti na Slovensku a v Českej republike
Podľa údajov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je priemerná dĺžka práceneschopnosti (PN) na Slovensku 46 dní, čo je o 15 dní viac ako v Českej republike, kde je priemer 31 dní.
Regionálne rozdiely v priemernej dĺžke PN na Slovensku naznačujú, že faktory ako dostupnosť zdravotnej starostlivosti, pracovné podmienky a socioekonomický status môžu ovplyvňovať tieto štatistiky.
