Čo je krajná núdza podľa zákona

V právnom poriadku existujú situácie, kedy sa človek ocitne pod tlakom a musí konať spôsobom, ktorý by za normálnych okolností bol protiprávny. Jedným z takýchto inštitútov je krajná núdza. Krajná núdza je právny pojem, ktorý umožňuje osobe vyhnúť sa priamemu hroziacemu nebezpečenstvu, a to aj za cenu spôsobenia škody na cudzej veci alebo práve, pokiaľ odvracaná škoda je omnoho väčšia ako škoda spôsobená.

Kľúčové je, že nebezpečenstvo nesmie byť možné odvrátiť inak, teda neexistuje iná rozumná možnosť záchrany. Predstavte si to takto: Stojíte pred dilemou, kde menšie zlo je nevyhnutné na odvrátenie väčšieho.

Rekodifikovaný Trestný zákon, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006 síce pojem okolnosť vylučujúca protiprávnosť činu obsahuje, avšak ho vôbec nedefinuje. Konania, ktoré možno pod tento pojem subsumovať majú jeden spoločný element, ktorým je fakt, že pri nich chýba protiprávnosť činu.

Protiprávnosť je však iba jedným z definičných znakov trestného činu. Uvedené teda znamená, že nie každý protiprávny čin je aj činom trestným. Niektoré z protiprávnych činov sú iba priestupkami, prípadne inými správnymi deliktami, disciplinárnymi alebo poriadkovými deliktami, ktoré je možné postihnúť iba občianskoprávnou sankciou, hlavne povinnosťou nahradiť škodu. Spomedzi protiprávnych činov sú trestnými činmi iba tie, ktoré zároveň napĺňajú znaky niektorej zo skutkových podstát trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného zákona.

V praxi však môže prísť k situácii, kedy síce čin vykazuje znaky skutkovej podstaty trestného činu, avšak za splnenia istých zákonných podmienok je tento dovolený a z toho dôvodu mu chýba prvok protiprávnosti. Trestný zákon takéto zákonné podmienky označuje ako okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu. Trestný zákon v ustanoveniach § 24 až § 30 jednotlivé okolnosti vylučujúce protiprávnosť definuje.

Podmienky krajnej núdze

Aby bolo vaše konanie v krajnej núdzi považované za legálne a nebolo trestné, musia byť splnené určité podmienky:

• Hroziace nebezpečenstvo: Musí existovať priame, reálne a bezprostredne hroziace nebezpečenstvo.
• Nebezpečenstvo nie je možné odvrátiť inak: Toto je jedna z najdôležitejších podmienok. Musí ísť o jedinú možnosť, ako odvrátiť hroziacu škodu.
• Primeranosť konania (zásada subsidiarity a proporcionality): Spôsobená škoda nesmie byť väčšia ako škoda, ktorá bola odvrátená. Vždy sa posudzuje pomer medzi oboma škodami. Ak by ste napríklad rozbili auto, aby ste zachránili drahú vázu, nebolo by to v krajnej núdzi.
• Nebezpečenstvo si nezavinil sám: Ak ste si nebezpečenstvo spôsobili svojím vlastným zavineným konaním (úmyselne alebo z nedbanlivosti), nemôžete sa na krajnú núdzu odvolať.
• Nebezpečenstvo je možné odvrátiť bez porušenia práva: Ak existuje legálny spôsob, ako odvrátiť hroziace nebezpečenstvo, aj keď sa vám zdá menej efektívny alebo pomalší, nemôžete sa odvolávať na krajnú núdzu.
• Škoda spôsobená je väčšia ako odvrátená škoda: Ak vaše konanie spôsobí väčšiu škodu, než akú odvrátilo, nebudete môcť argumentovať krajnou núdzou.

Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom, nie je trestným činom. Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.

Časť definície hovorí, že musíte odvracať nebezpečenstvo priamo hroziace. Znamená to, že ak by ste nezasiahli, boli by ste iba krok od toho, aby sa stalo niečo, čo ohrozí záujmy chránené týmto zákonom. To sú život, zdravie, sloboda a ľudská dôstojnosť, majetok, práva a slobody, rodinu, mládež, hospodárske záujmy atď. Ale skutočne musíte byť len krok od toho.

Zásada subsidiarity v jednoduchosti hovorí, že konať v krajnej núdzi môžeme až potom, čo sme využili všetky možné dostupné prostriedky na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva. Zásada proporcionality zase myslí na to, že konanie v krajnej núdzi musí mať mieru.

Príklady krajnej núdze

Príklad 1 (Splnenie podmienok):

Váš sused dostane záchvat a upadne do bezvedomia. Nemáte čas čakať na záchranku a viete, že každá minúta je drahá. V takejto situácii môžete napríklad rozbiť okno, aby ste sa dostali k susedovi a poskytli mu prvú pomoc. Škoda na okne je menšia ako potenciálne ohrozenie života vášho suseda.

Príklad 2 (Nesplnenie podmienok):

Ste v lese a zablúdili ste. Je vám zima a vidíte opustenú chatu. Ak sa v nej len tak bezdôvodne zohrejete, nie je to krajná núdza. Ak by ste však v chate prenocovali, aby ste predišli podchladeniu a smrti, mohlo by to byť posudzované ako krajná núdza, ak neexistovali iné možnosti prenocovania.

Odklonenie automobilu: Ak vodič zrazu zbadá na ceste dieťa a jediný spôsob, ako sa vyhnúť nehode, je strhnúť volant a naraziť do plota pri ceste. Toto konanie by mohlo byť považované za krajnú núdzu, ak bola škoda na plote menšia ako škoda na živote dieťaťa.

Ak na prechádzke zbadáte agresívneho psa o rozmere menšieho teľaťa, ktorý už-už ide napadnúť vás, alebo niekoho iného, pravdepodobne by prokurátor vaše obranné konanie hodnotil ako krajnú núdzu.

Právne odôvodnenie a filozofické východiská

Krajná núdza bola už v teórii prirodzeného práva (ius naturale) odôvodnená pudom sebazáchovy. I. Kant síce odmietal oprávnenosť konania v krajnej núdzi a takisto odmietal zachraňovanie jedného života na úkor života druhého, avšak udeľovanie trestov za takéto konanie považoval na nezmyselné a neplniace svoj účel. Naopak Hegel považoval konanie v krajnej núdzi za oprávnené a tento inštitút za samozrejmý ochranný prostriedok integrity každého človeka.

Nemecká právna náuka i úprava odlišujú činy ospravedlňujúce a ospravedlniteľné. Zatiaľ čo činy ospravedlňujúce právny poriadok schvaľuje (napr. umelé prerušenie tehotenstva z medicínskych dôvodov), tak činy ospravedlniteľné iba toleruje ako nevyhnutnú súčasť fungujúcej spoločnosti (napr. čin vykonaný k záchrane života druhého).

V súvislosti s hodnotou záujmu chráneného a záujmu obetovaného sa v nemeckej právnej teórii vyskytujú predovšetkým tri druhy základných druhov teórií (objektívne, kolízne a subjektívne). Obetovať cennejší záujem chránený zákonom za účelom ochrany záujmu menej cenného dovoľujú objektívne teórie. Tie totiž porovnávajú hodnoty statku ohrozeného a statku obetovaného (princíp menšieho zla, princíp rovnakého zla). Konajúca osoba totiž napriek poškodeniu závažnejšieho záujmu, ako bol záujem chránený, koná službu v prospech celej spoločnosti.

Podľa kolíznej teórie ide naopak o kolíziu dvoch právom chránených záujmov a z toho dôvodu nie je čin protiprávnym iba za splnenia podmienky rovnocennosti, resp. nižšej hodnoty záujmu obetovaného. Subjektívne teórie sa zaoberajú predovšetkým psychickým stavom osoby konajúcej v krajnej núdzi.

Iní autori odôvodňujú beztrestnosť konania v krajnej núdzi neúčinnosťou (absencia odstrašujúceho účinku trestu) a neúčelnosťou uloženého trestu (absencia obavy zo spáchania ďalšieho útoku).

Podľa angloamerického právneho systému je oprávnenosť konania v krajnej núdzi postavené na ustanoveniach tzv. modelových trestných zákonníkov. Samotné konanie v krajnej núdzi nie je zhrnuté pod jedným ustanovením, ale priamo pričlenené k určitému druhu trestnej činnosti. Vplyvom čoho je aj výklad tohto inštitútu trestného práva odlišný od nášho trestného poriadku. Ako už bolo totiž v úvode príspevku spomenuté, podľa nášho právneho poriadku je dôvodom beztrestnosti nedostatok nebezpečnosti činu pre spoločnosť, čo má za dôsledok, že takýto čin nie je protiprávny, ale je naopak v súlade so zákonom.

Krajná núdza v Trestnom zákone

Trestný zákon v § 24 definuje krajnú núdzu ako čin inak trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom, nie je trestným činom.

Nie vždy, keď vás núdza pritlačí, musí to byť Krajná núdza. Pre všetkých nás, ktorí na svojom páse občas alebo aj často nosíme zbraň, je veľmi dôležité vedieť, kedy ju môžeme použiť. Ak ste aj strávili na našich kurzoch niekoľko hodín, či dní a viete, čo máte robiť, tak sa pravdepodobne nechcete dostať do stavu krajnej núdze.

Tento výraz ste už určite zachytili a možno aj viete čo znamená. Je to jeden z dvoch stavov, kedy môžete použiť zbraň. Vráťme sa ale späť ku Krajnej núdzi. Zákonodarca v Trestnom zákone v § 24 uviedol aj definíciu: „Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom, nie je trestným činom“.

Zákonodarca v § 8 Trestného zákona definoval: „Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Inak povedané, ak spáchate niečo, čo v Trestnom zákone popisujú ako Trestný čin, máte jednoznačne problém.

Neunáhlite sa, priatelia. Určite sa nechcete dostať do stavu Krajnej núdze. Ale aby ste vedeli, kedy v ňom budete, pokračujeme v definovaní. Časť definície hovorí, že musíte odvracať nebezpečenstvo priamo hroziace. Znamená to, že ak by ste nezasiahli, boli by ste iba krok od toho, aby sa stalo niečo, čo ohrozí záujmy chránené týmto zákonom.

Zásada subsidiarity v jednoduchosti hovorí, že konať v krajnej núdzi môžeme až potom, čo sme využili všetky možné dostupné prostriedky na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva. Zásada proporcionality zase myslí na to, že konanie v krajnej núdzi musí mať mieru.

Ustanovenie § 24 ods. 2 uvádza, že nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom za daných okolností odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil.

Zároveň sa v § 24 ods. 2 uvádza, že za použitie zbrane v súlade so zákonom sa považuje aj jej použitie proti inému vo svojom obydlí na ochranu života, zdravia alebo majetku, ak osoba do obydlia neoprávnene vnikne alebo v ňom neoprávnene zotrvá a nejde o nutnú obranu.

Tabuľka: Porovnanie krajnej núdze a nutnej obrany

Krajná núdza je dôležitý inštitút trestného práva, ktorý zohľadňuje mimoriadne okolnosti. Hoci umožňuje porušenie zákona, vždy je potrebné dôkladne posúdiť všetky podmienky a vedieť, kedy sa na ňu nemožno odvolať.

tags: #krajna #nudza #zakon