Hmotná núdza a sociálne zabezpečenie na Slovensku

Hmotná núdza predstavuje komplexný problém, ktorý sa prejavuje vo všetkých sférach života človeka a často zanecháva v jednotlivcoch pocit straty dôstojnosti. Tento stav je definovaný ako situácia, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť alebo zvýšiť príjem.

Definícia a typy chudoby

Chudoba je celosvetovým problémom, ktorý sa netýka len krajín Tretieho sveta, ale je prítomný takmer vo všetkých krajinách. Meranie chudoby závisí od voľby konceptu chudoby a jej definície, pričom existuje množstvo prístupov k ich klasifikácii. Medzi často používané koncepty merania chudoby patria absolútny a relatívny koncept, ako aj objektívny a subjektívny koncept.

  • Absolútny koncept chudoby: Hranica chudoby je určená ako hodnota príjmu alebo spotreby nevyhnutnej na zabezpečenie minimálneho štandardu výživy a ostatných nevyhnutných statkov.
  • Relatívna miera chudoby: Vychádza z hodnotenia príjmov k určitej strednej hodnote, v našom prípade k národnej hranici chudoby.
  • Subjektívny prístup k definovaniu chudoby: Vyjadruje, že hranice chudoby sú inherentnými subjektívnymi úsudkami ľudí o tom, čo považujú za sociálne akceptovateľný minimálny životný štandard v určitej spoločnosti.
  • Objektívny koncept chudoby: Hranica chudoby sa nestanovuje subjektívne, ale na základe nezávislých a objektívne vybraných kritérií.

Hranica rizika chudoby je stanovená ako 60% mediánu národného ekvivalentného disponibilného príjmu. Chudobu môžeme deliť aj na generačnú (chudoba aspoň dvoch po sebe nasledujúcich generácií) a situačnú (nedostatok zdrojov v dôsledku konkrétnej udalosti, napr. straty zamestnania).

Infografika: Typy chudoby a ich charakteristiky

Generačná a situačná chudoba

Generačná chudoba predstavuje pretrvávanie chudoby v rodinách po dobu aspoň dvoch generácií. Ide o stav, keď sa z generácie na generáciu prenášajú obmedzené možnosti, nedostatok zdrojov a nízky sociálny status. Situačná chudoba je výsledkom neočakávaných udalostí, ako je strata zamestnania, vážna choroba, rozvod alebo iné životné krízy, ktoré náhle uvrhnú jednotlivca alebo rodinu do stavu nedostatku.

Dopad generačnej chudoby na černochov v USA | NBC Nightly News

Hranica rizika chudoby na Slovensku

Celková ročná hranica rizika chudoby vypočítaná z EU SILC 2018 pre rok 2018 bola pre jednočlennú domácnosť 4 477 €, čo mesačne predstavuje sumu 373 €.

Sociálna exklúzia a ľudské práva

Chudoba rodín so sebou prináša ohrozenie viacerých ľudských práv. Týka sa to nedostatočnej výživy, obmedzenia prístupu ku vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, neschopnosti začleniť sa do školského kolektívu formou doplnkových školských činností, ako aj absencie kultúrneho života.

Pri sociálnej exklúzii dochádza k vylúčeniu zo spoločnosti v rovine obmedzenia prístupu jednotlivca či skupiny k možnostiam a zdrojom, ako aj k inštitúciám bežne dostupným členom spoločnosti. Sociálna exklúzia je definovaná ako proces či stav, ktorý určitých jednotlivcov, rodiny, skupiny či celé spoločenstvá obmedzuje v prístupe k zdrojom, ktoré sú potrebné pre participáciu na sociálnom, ekonomickom, politickom a občianskom živote spoločnosti. Tento stav má mnoho príčin, vrátane chudoby, nízkeho príjmu, diskriminácie, nízkej miery vzdelanosti, zdevastovaného životného prostredia, etnickej príslušnosti či zhoršeného zdravotného stavu.

Schéma: Príčiny a dôsledky sociálnej exklúzie

Ľudská dôstojnosť v kontexte chudoby

Latinský výraz pre dôstojnosť „dignitas“ znamená hodnotu pre seba samu - nie pre krásu, inteligenciu či šikovnosť. Dôstojnosť predstavuje morálny vzťah človeka k sebe samému a spoločnosti k jednotlivcovi, ktorého vedomie je formou sebakontroly osobnosti. Dôstojnosť osoby by sme mohli charakterizovať ako jej vzácnosť, cena, hodnota. Je to duchovná hodnota, ktorá spôsobuje, že osoba má byť vždy cieľom, a nie prostriedkom.

Mechanizmy pomoci v hmotnej núdzi na Slovensku

Pre zlyhávajúce rodiny by mala v štáte fungovať záchranná sociálna sieť. Túto sieť tvorí legislatíva, ktorou štát garantuje všetkým občanom minimálnu úroveň pomoci v núdzových situáciách. S týmto súvisia pojmy hmotná núdza a životné minimum.

Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem (Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi). Životné minimum je „spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze (Zákon č. 601/2013 Z. z. o životnom minime, § 1).

Typy hmotnej núdze rodiny

  • Aktuálna hmotná núdza: Niekedy môže rodinu mobilizovať, pri dlhšom trvaní môže viesť k pasívnej rezistencii.
  • Chronická hmotná núdza: Charakteristická pasivitou, spoliehaním iba na pomoc zvonka.

Podmienky nároku na pomoc v hmotnej núdzi

Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká občanovi SR alebo cudzincovi, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, ak sa po posúdení príjmu, majetku a uplatnení nárokov zistí, že domácnosť je v stave hmotnej núdze.

Vizualizácia: Proces posudzovania nároku na pomoc v hmotnej núdzi

Členovia domácnosti na účely pomoci v hmotnej núdzi

  • jednotlivec,
  • manžel a manželka,
  • manžel, manželka a nezaopatrené deti,
  • plnoletí rodičia a nezaopatrené deti,
  • rodičia a zaopatrené deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem nižší ako polovica mesačnej minimálnej mzdy,
  • rodičia a deti nad 25 rokov veku, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia,
  • maloletí rodičia, ktorí nie sú dieťaťom, a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti,
  • fyzické osoby, ak sa im na základe dohody poskytuje pomoc v krízovej životnej situácii a bývanie,
  • plnoleté fyzické osoby, ak sa pre nich vykonáva resocializačný program pobytovou formou.

Formy pomoci v hmotnej núdzi

Pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje vo forme:

  • dávky v hmotnej núdzi,
  • ochranného príspevku,
  • aktivačného príspevku,
  • príspevku na nezaopatrené dieťa,
  • príspevku na bývanie.

Dávka v hmotnej núdzi

Výška dávky sa odvíja od zloženia domácnosti. Od januára 2026 sa zvýšila. K dávke v hmotnej núdzi je možné získať aj príspevky, čím sa celková suma pomoci môže zvýšiť. Výška dávky závisí od počtu detí.

Zloženie domácnosti Výška dávky v hmotnej núdzi (mesačne od januára 2026)
jednotlivec 89,70 €
jednotlivec s dieťaťom (max. 4 deti) 170,60 €
dvojica bez detí 155,90 €
dvojica s dieťaťom (max. 4 deti) 233,20 €
jednotlivec s viac ako 4 deťmi 249,10 €
dvojica s viac ako 4 deťmi 314,40 €

Ochranný príspevok

Je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou. Ochranný príspevok za každého člena domácnosti je 91,70 € mesačne, ak ide o člena domácnosti, ktorý spĺňa určité podmienky (napr. dosiahol vek na starobný dôchodok, je invalidný, je tehotná žena, je osamelý rodič starajúci sa o dieťa do jedného roka, stará sa o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, zúčastňuje sa resocializačných programov, má nepriaznivý zdravotný stav alebo je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanou na osobnú asistenciu).

Aktivačný príspevok

Je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce.

  • 183,30 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý má príjem zo závislej činnosti dohodnutý najmenej v sume minimálnej mzdy.
  • 137,50 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý sa zúčastňuje na vzdelávaní na získanie nižšieho stredného vzdelania, nezískal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a je žiakom strednej školy v externej forme štúdia alebo študentom vysokej školy v externej forme štúdia, zúčastňuje sa v rámci realizácie aktívnych opatrení na trhu práce na vzdelávaní a príprave pre trh práce, rekvalifikácii alebo projektoch a programoch, v dohodnutom rozsahu najmenej 32 hodín počas 30 dní, vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu.
  • 91,70 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je plnoletý a vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme.

Príspevok na nezaopatrené dieťa

Je určený na podporu výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa v domácnosti, ktoré sa zúčastňuje na výchove a vzdelávaní v materskej škole, plní povinnú školskú dochádzku alebo sa sústavne pripravuje na povolanie. Príspevok na každé nezaopatrené dieťa je 25,10 € mesačne.

Príspevok na bývanie

Je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním.

Zloženie domácnosti Výška príspevku na bývanie (mesačne)
domácnosť s jedným členom domácnosti 100,60 €
domácnosť s dvomi členmi domácnosti 170,80 €
domácnosť s tromi členmi domácnosti 216,70 €
domácnosť so štyrmi členmi domácnosti 262,70 €
domácnosť s viac ako štyrmi členmi domácnosti 308,40 €

Podávanie žiadosti a výplata pomoci

Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi sa podáva písomne na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska. Pomoc v hmotnej núdzi sa vypláca za celý kalendárny mesiac, a to aj v prípade, ak podmienky nároku boli splnené len za časť mesiaca. Vypláca sa mesačne pozadu a nevypláca sa do cudziny, ani za čas, ak sa všetci členovia domácnosti zdržiavajú v cudzine dlhšie ako 30 po sebe nasledujúcich dní.

Pomoc v hmotnej núdzi a jednorazová dávka sa poskytuje vo forme peňažnej, vecnej (jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie) alebo kombinovanej. Formu a spôsob poskytovania pomoci určuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v prípade jednorazovej dávky obec.

Dávka v nezamestnanosti

Okrem pomoci v hmotnej núdzi existujú aj dávky v nezamestnanosti, ktoré sú určené pre osoby, ktoré stratili zamestnanie a spĺňajú určité podmienky poistenia.

Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti

Nárok na vyplácanie dávky v nezamestnanosti máte, ak ste boli v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistení v nezamestnanosti najmenej dva roky (730 dní). Doba poberania dávky je 6 mesiacov. Na poskytnutie dávky, na jej výšku a ani na obdobie poskytovania dávky nemá vplyv spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu.

Výška dávky v nezamestnanosti

Pri výpočte dávky sa berú do úvahy vymeriavacie základy zo všetkých zamestnaní v rozhodujúcom období, z ktorých bolo platené poistné v nezamestnanosti. Maximálna dávka v nezamestnanosti je od 1. júla 2022 vo výške 1 234,30 eur pri 31-dňovom mesiaci a 1 194,50 eur pri 30-dňovom mesiaci. Táto nová suma sa týka len nových dávok, ktoré vznikli po 1.7.2022.

Povinnosti poberateľa dávky v nezamestnanosti

Poberateľ dávky v nezamestnanosti má povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Každú zmenu týchto skutočností je povinný oznámiť príslušnej pobočke do ôsmich dní.

tags: #hmotna #nudza #vo #vseobecnosti