V pracovnom práve je kľúčové pochopiť rozdiely medzi pojmami mzda a plat, ako aj kto má nárok na minimálnu mzdu a za akých podmienok. Minimálna mzda predstavuje základnú garanciu príjmu pre zamestnancov, ktorá má zabezpečiť minimálnu životnú úroveň.
Rozdiel medzi mzdou a platom
V slovenskom pracovnom práve existuje rozdiel medzi mzdou a platom, hoci oba pojmy predstavujú formu odmeny za vykonanú prácu. Zamestnávateľ pôsobiaci v súkromnom sektore postupuje podľa Zákonníka práce (č. 311/2001 Z. z.) pri odmeňovaní zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe pracovnej zmluvy (v pracovnom pomere) a zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (tzv. dohodárov).
V zmysle Zákonníka práce je zamestnávateľ v súkromnom sektore povinný svojmu zamestnancovi poskytovať za vykonanú prácu mzdu. Mzda predstavuje peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda), ktoré je poskytované zamestnávateľom zamestnancovi v súkromnom sektore za vykonanú prácu.
Plat je forma odmeny za prácu, ktorá prináleží zamestnancom pracujúcim v štátnom resp. verejnom sektore. Zamestnávateľ, ktorým je štát, vyšší územný celok, obec, štátny fond či príspevková organizácia zriadená za účelom plnenia verejného záujmu, postupuje pri odmeňovaní zamestnancov podľa zákona o štátnej službe (č. 55/2017 Z. z.), zákona o štátnej službe colníkov (č. 200/1998 Z. z.) a iných, alebo podľa zákona o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (č. 553/2003 Z. z.).
Čo je minimálna mzda a aká je jej výška?
Minimálna mzda predstavuje minimálne peňažné plnenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu na zabezpečenie minimálnej úrovne príjmu zamestnanca za vykonanú prácu. Podľa Zákonníka práce nesmie byť mzda zamestnanca nižšia ako je minimálna mzda ustanovená vládnym nariadením.
Od 1. januára 2018 je výška minimálnej mzdy stanovená nasledovne:
- 480 Eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou (mesačná minimálna mzda).
- 2,759 Eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom (hodinová minimálna mzda).
Uvedená suma minimálnej mzdy 480 Eur je hrubou minimálnou mzdou. Po odpočítaní 19 % dane z príjmu a odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne je výška čistej minimálnej mzdy približne 403 Eur.
Aj plat zamestnanca vo verejnom sektore nesmie byť nižší ako minimálna mzda, ktorú určuje štát. V roku 2018 sa platové tarify zamestnancov pracujúcich v štátnej a verejnej službe v dôsledku uzatvorenia kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa zvýšili o 4,8 %.
Účelom stanovenia minimálnej mzdy je predovšetkým ochrana zamestnanca, ale i zamestnávateľa. Platí, že „Mzda a plat nesmú byť nižšie ako je štátom ustanovená minimálna mzda.“
Kto má a kto nemá nárok na minimálnu mzdu?
Zákon o minimálnej mzde (č. 663/2007 Z. z.) upravuje poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancovi v pracovnoprávnom vzťahu alebo zamestnancovi v obdobnom pracovnom vzťahu. V zmysle Zákonníka práce má každý zamestnanec právny nárok na mzdu najmenej vo výške minimálnej mzdy.
Nárok na minimálnu mzdu majú zamestnanci v pracovnoprávnom vzťahu, ktorí pracujú v súkromnom sektore:
- Zamestnanci, ktorí pre zamestnávateľa vykonávajú prácu na základe pracovnej zmluvy (v pracovnom pomere - na neurčitý čas i na určitú dobu).
- Zamestnanci, ktorí pre zamestnávateľa vykonávajú prácu na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (t. j. zamestnanci pracujúci na dohodu o vykonaní práce, dohodu o brigádnickej práci študentov alebo na dohodu o pracovnej činnosti), tzv. dohodári.
Nárok na minimálnu mzdu nemajú zamestnanci, ktorí sú:
- Štátni zamestnanci - zamestnanci vykonávajúci prácu podľa zákona o štátnej službe, zákona o štátnej službe colníkov a iných (napr. zamestnanci súdov, ministerstiev, colníci, policajti).
- Zamestnanci vo výkone práce vo verejnom záujme - zamestnanci vykonávajúci prácu podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme (napr. učitelia, zamestnanci obce či vyššieho územného celku).
Zamestnanci pracujúci v štátnom a verejnom sektore však majú nárok na plat, ktorý, ako bolo uvedené vyššie, nesmie byť nižší ako minimálna mzda (v roku 2018 nesmie byť nižší ako 480 Eur v hrubom). V praxi sa však môže stať, že najnižšie tarifné platy niektorých takýchto zamestnancov (napr. školník, kuchárka, údržbár v školskom zariadení) nedosahujú ani výšku minimálnej mzdy. V takom prípade sa týmto zamestnancom musia ich platy dorovnávať na úroveň minimálnej mzdy, aby nedochádzalo k porušeniu zákona o minimálnej mzde.
Príklad: Kuchárka pracujúca pre zamestnávateľa v súkromnom sektore (napr. v reštaurácii) musí dostávať štátom určenú minimálnu mzdu. Kuchárka pracujúca vo verejnom sektore (napr. v školskom zariadení) dostáva tabuľkový tarifný plat, ktorý môže byť nižší ako minimálna mzda. Tejto kuchárke musí zamestnávateľ (napr. obec alebo vyšší územný celok) v súlade so zákonom o minimálnej mzde doplatiť chýbajúcu čiastku do sumy minimálnej mzdy.
Doplatok k minimálnej mzde
V prípade, že mzda zamestnanca v príslušnom kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálnej mzdy (pre rok 2018 - 480 Eur), aj napriek tomu, že zamestnanec odpracoval plný pracovný čas, zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu doplatok. Zamestnancovi vzniká nárok na doplatok do sumy mesačnej minimálnej mzdy vtedy, keď jeho mesačná mzda nedosahuje úroveň zákonom ustanovenej mesačnej minimálnej mzdy.
Tento doplatok predstavuje sumu rozdielu medzi výškou minimálnej mzdy ustanovenej na príslušný kalendárny rok a výškou dosiahnutej mzdy zamestnanca. Do porovnávanej sumy hrubej mzdy zamestnanca sa nemôžu zahrnúť žiadne sumy plnení, ktoré sa v zmysle § 118 ods. 2 Zákonníka práce nepovažujú za mzdu.
Príklad: Ak má zamestnanec dohodnutú mesačnú mzdu 405 Eur, zamestnávateľ je povinný doplatiť mu zvyšnú časť do sumy minimálnej mzdy: 480 Eur - 405 Eur = 75 Eur.
Stupne náročnosti pracovných miest a minimálne mzdové nároky
Zákonnou povinnosťou každého zamestnávateľa v súkromnom sektore, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov (t. j. podmienky odmeňovania nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve), je priradenie stupňa náročnosti každému pracovnému miestu. Zamestnávateľ musí pri priraďovaní konkrétneho stupňa náročnosti danému pracovnému miestu posudzovať rozsah a náročnosť pracovných povinností každého zamestnanca samostatne, a to v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 Zákonníka práce.
Zákonník práce rozlišuje a charakterizuje šesť stupňov náročnosti pracovných miest. Od stupňa náročnosti pracovného miesta závisí výška minimálnej mzdy (resp. minimálnych mzdových nárokov), ktorú bude zamestnávateľ vyplácať zamestnancovi zaradenému na dané pracovné miesto. Minimálne mzdové nároky sa uplatňujú len v prípade, ak podmienky odmeňovania zamestnancov nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve (§ 120 Zákonníka práce).
Dôležité upozornenie: Stupne náročnosti pracovných miest sa vzťahujú na zamestnancov pracujúcich v súkromnom sektore s výnimkou tzv. dohodárov. Na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa síce vzťahuje minimálna mzda, ale nie minimálne mzdové nároky odvíjajúce sa od stupňa náročnosti pracovného miesta. Stupne náročnosti pracovných miest sa nevzťahujú ani na zamestnancov pracujúcich v štátnom resp. verejnom sektore.
Príklad: Zamestnávateľ zamestnal na pracovné miesto účtovníka zamestnanca s pracovnou zmluvou a priradil mu 3. stupeň náročnosti. Zamestnávateľ musí tomuto zamestnancovi poskytnúť minimálnu hodinovú mzdu pre rok 2018 vo výške 3,8626 Eur. Ak by však zamestnávateľ zamestnal rovnakého zamestnanca na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, musel by mu poskytnúť minimálnu hodinovú mzdu vo výške 2,7590 Eur (t. j. tú najnižšiu pre rok 2018, ustanovenú pre 1. stupeň náročnosti).
Kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov vrátane zaradenia pracovných miest do jednotlivých stupňov náročnosti vykonávajú príslušné inšpektoráty práce. Za porušenie pracovnoprávnych povinností môže inšpektorát práce uložiť pokutu až do výšky 33 000 Eur.