Ihličnaté dreviny, odbornejšie nazývané konifery, sú vždyzelené kry a stromy, ktoré vynikajú obrovskou tvarovou aj farebnou rozmanitosťou a dokážu ozvláštniť každú záhradu či balkón. Bývajú rôzne vysoké a široké a ich celoročne zelené koruny vnášajú do záhrad vysokú estetickú hodnotu, najmä v zime, keď je ostatná zeleň v úzadí. Ihličnaté dreviny predstavujú prvky záhrad či terás, ktoré vďaka svojej farebnej a tvarovej rôznorodosti dominujú aj v chladných mesiacoch. V lete sa môžu zdať uprostred kvitnúceho okolia chladné, zatiaľ čo v zime pôsobia medzi bezlistými korunami opadavých stromov teplo a upokojujúco. Umožňujú netradičné ohraničenie záhradného priestoru, jeho rozdelenie, zatraktívnenie, doplnenie a vytvorenie príjemných intímnejších zón. Poslúžia aj na zakrytie nevzhľadných miest a výhľadov. Môžu byť základnou a vyvažujúcou kostrou celej okrasnej výsadby, dominantným kompozičným prvkom, či už vo forme vhodne vybraného solitérneho druhu, alebo precízne vyskladanej skupiny rôznych druhov. Dôležité je narábať s nimi opatrne - prílišné množstvo, najmä jedincov s tmavším ihličím v menšom priestore, môže vytvárať pocit stiesnenosti.
Výber vhodných ihličnanov a stanovišťa
Ako prvé je potrebné vybrať vhodné miesto na výsadbu. Rovnako ako pri iných rastlinách, aj tu platí, že výber vhodného stanovišťa a podmienok značne ovplyvní ich ďalší rast a prosperovanie. Ihličnaté stromy alebo kry upútajú celkovým vzhľadom, kompaktnosťou a tvarom, ktorý môže byť kužeľovitý, guľovitý, stĺpovitý, prevísajúci, poliehavý alebo vystupujúci.
Požiadavky na priestor a svetlo
Pri výbere konkrétnych druhov ihličnanov vždy zohľadnite nároky jednotlivých druhov, najmä do akej výšky a šírky daný druh narastie. Nemá zmysel nakupovať a vysádzať ihličnaté dreviny, ktorým bude vaša záhrada primalá a časom by vám spôsobovali obmedzenia. Vyššie a širšie ihličnany sa hodia len do väčších záhrad; pre menšie pozemky je k dispozícii pestrá ponuka zakrpatenejších, pomaly rastúcich druhov a kultivarov. Ihličnanom sa bude dariť na slnečných aj polotienistých miestach, v závislosti od druhu. Väčšina ihličnanov výborne rastie na slnečných miestach. Niektorým vyhovuje aj mierne zatienenie, napríklad tis či cyprušteky. Úplný tieň však nie je pre pestovanie týchto rastlín ideálny. Dôležité je, aby svetlo k drevine prichádzalo zo všetkých strán a v dostatočnej intenzite, čo zabezpečí rovnomerný rast, ukážkové rozvetvenie, husté ihličie a jeho pekné vyfarbenie.
Pôdne podmienky
Väčšina ihličnanov potrebuje mierne kyslú až neutrálnu pôdu. Pôvodnú zeminu je preto vhodné v mieste plánovanej výsadby obohatiť o rašelinový substrát. V sortimente bežne dostupných druhov totiž nájdete aj zástupcov, ktorým naopak vyhovuje zásaditejšia pôda. Patrí k nim smrek omorikový, céder, tis alebo borovica čierna. Ihličnany žiadajú aj mierne vlhkú pôdu. V suchších pôdach sa darí len niektorým druhom, ako sú borovice, borievky, smrek pichľavý a jedľa srienistá. Pozor aj na premáčanú pôdu - ak takúto v záhrade máte, výber ihličnanov dôkladne zvážte, pretože dochádza k hnitiu koreňov. Ideálne je dopriať ihličnanom zároveň aj vyššiu vzdušnú vlhkosť, čo sa pozitívne prejaví na ich celkovom vzhľade.
Výber špecifických druhov
V našich podmienkach sú osvedčené céder, kryptoméria, dáždnikovec, nohoplod alebo kultivary sekvojovca. Tieto druhy sa však uplatnia hlavne v moderných mestských záhradách. K citlivejším druhom, ktoré odporúčame sadiť len do záhrad (dvorov a átrií) nižších, chránenejších polôh, patrí kryptoméria, tujovka či dáždnikovec. Medzi najpopulárnejšie druhy patria smreky, borovice, tis, tuje a cyprušteky, ktoré poskytujú nielen estetický prínos, ale aj ochranu pred vetrom.
Tu je prehľad najobľúbenejších druhov ihličnatých stromov, ktoré môžete vysadiť vo svojej záhrade:
- Borovice: Sú nádherné ihličnaté stromy, ktoré sa hodia do záhrad všetkých typov. Na rozdiel od väčšiny ihličnanov nemusia mať kónický tvar a môžu tvoriť aj rozložitejšie koruny. Napríklad borovica hustokvetá je tradičnou súčasťou japonských záhrad. Atraktívna je typickými zhlukmi dlhých ihlíc a nádhernými tvarmi, ktoré vynikajú počas vegetačnej sezóny aj počas zimy, aj borovica lesná, náš pôvodný druh. Borovica horská, známa tiež pod názvom „kosodrevina“, je v záhradnej tvorbe veľmi obľúbený a využívaný ihličnatý strom.
- Smrek pichľavý: Je výnimočný svojím modrým až striebristým sfarbením, pre ktoré sa často označuje aj ako smrek strieborný, či strieborná jedlička. Väčšina kultivarov tohto ihličnatého stromu má kužeľovitý tvar, no výnimočné nie sú ani previslé či zaoblené tvary koruny.
- Tis obyčajný: Patrí medzi pôvodné druhy ihličnatých drevín na Slovensku a zároveň má aj široké uplatnenie v záhradnej tvorbe. Tis obyčajný je v záhradách najčastejšie pestovaný v stĺpovitých formách dorastajúcich do niekoľkých metrov, no dostupné sú aj stredne veľké a trpasličie kultivary rôznych tvarov a farieb.
- Borievka čínska: Sa väčšinou vyznačuje nepravidelným tvarom koruny vyformovaným asymetricky usporiadanými konármi, ktoré formuje vietor a iné živly. Tieto ihličnaté stromy a kry sú ideálnou voľbou do neformálnych záhrad a pre milovníkov netradičných tvarov, ktoré nie je potrebné upravovať rezom.
- Cédre: Sú majestátne okrasné ihličnany, ktoré v dospelosti vytvárajú pomerne rozložité, nepravidelné koruny jedinečného tvaru. V záhradách tvoria tieto ihličnaté stromy dominanty, no nemusia byť nevyhnutne vysoké, keďže sú dostupné aj v menších a trpasličích kultivaroch, vhodných aj pre menšie záhrady.
- Smrek biely: Bol vybraný pre jeho nezvyčajne hustú korunu a jemnú textúru drobného, zeleného ihličia. Pre tieto vlastnosti je tento druh ihličnatého stromu cenený aj v záhradnom dizajne.
- Kórejská jedľa: Je špecifická svojím hustým, krátkym ihličím, ktoré v záhradách vytvára atraktívnu textúru. Obľúbené sú aj „zlaté“ či „strieborné“ kultivary týchto ihličnatých stromov.
- Cypruštek tupolistý: Je atraktívny svojím hustým ihličím, vytvárajúcim typické našuchorené tvary a tendenciou vytvárať horizontálne vetvenie.
- Smrekovec: Smrekovec (latinsky Larix) sa radí k jedným z mála ihličnatých stromov, ktoré na zimné mesiace opadajú. Za jeden z najznámejších druhov smrekovca je právom považovaný práve smrekovec opadavý (Larix decidua).
Medzi ďalšie zaujímavé druhy patria borovica málokvetá (Pinus parviflora), tuja západná (Thuja occidentalis), smrekovec opadavý (Larix decidua), jedľa srienistá (Abies concolor), jedľovec kanadský (Tsuga canadensis), kryptoméria japonská (Cryptomeria japonica), borievka obyčajná (Juniperus communis), borovica thunbergova (Pinus thunbergii) a mnoho iných.
Pestovanie ihličnanov: Od výsadby po starostlivosť
Ihličnany si vyžadujú zvýšenú starostlivosť pri výbere a príprave stanovišťa, pri zabezpečení vhodného vysadzovacieho materiálu, pri vysádzaní a ošetrovaní drevín po vysadení. V neskoršom období je starostlivosť o ihličnany malá.
Ako zasadiť ihličnan
Výsadba ihličnanov
Všetky ihličnany sa vysádzajú s koreňovým balom. Vysádzanie bez balu je vždy riskantné a používa sa len pri presádzaní mladých semenáčov a pri zalesňovaní. Najvhodnejší termín vysádzania je na jar - od marca do konca apríla (prípadne až do mája) - a potom jesenné obdobie - od konca augusta do začiatku októbra. Jesenný termín je vhodný aj v suchších oblastiach, ideálne, keď nesvieti priame slnko. Vysádzať môžete aj v iných obdobiach počas sezóny, ale vysadené rastliny budete musieť viac zavlažovať.
Jamy na jarné vysádzanie sa pripravujú už na jeseň, častejšie však tesne pred vysádzaním. Jama má byť asi 2 až 3-krát väčšia ako koreňový bal. Pri kopaní si dávame pozor, aby sme vrchnú zeminu dali na jednu kôpku a spodnú na druhú, nakoľko vrchná je bohatšia na živiny. Na dno jamy je vhodné nasypať drenážnu vrstvu. Škôlkarské podniky dodávajú ihličnany s koreňovým balom zabaleným v jutovine, vo fóliách z PVC alebo v kontajneroch. Po dlhšej preprave treba stromčeky pred vysádzaním výdatne zaliať, alebo celý bal namočiť na niekoľko hodín do vody. Jutový obal sa pri objemnejších baloch neodstraňuje, iba sa uvoľní a na niekoľkých miestach sa nareže. Fólie z PVC sa musia odstrániť a sadenice sa z kontajnerov opatrne vyberú tak, aby koreňový bal zostal neporušený. Ihličnany vysádzajte vždy s neporušeným koreňovým balom, nerozoberajte ho. Pri výsadbe sa oplatí využiť mykorhízne huby.
Dno jamy pred uložením stromčeka zaplníme časťou ornice z hornej vrstvy výkopu. Stromček v jame postavíme tak, aby jeho koreňový kŕčok bol v tej istej výške, ako bol v koreňovom bale. Jamu potom doplníme ostatnou zeminou, ktorú môžeme prilepšiť dobre rozloženým kompostom, listovkou alebo rašelinou zmiešanou s pieskom. Maštaľný hnoj v žiadnom prípade nepridávame, ani neskôr po presadení. Do ťažkých pôd sa pridáva viac piesku, naopak ľahké piesočnaté a kamenisté pôdy sa vylepšujú prídavkom hlinitej alebo ílovitej pôdy. Všetky zvyšky vápna a omietok po stavbe sa musia odstrániť. Ihličnany sa nikdy nevysádzajú hlboko, koreňový kŕčok má byť tak hlboko ako v škôlke alebo v kontajneri.
Nakoniec okolo stromčeka vytvoríme z nahrnutej hliny širšiu misku na zachytávanie vlahy. Vyššie ihličnany, stĺpovité a úzko kužeľovité formy sa chránia proti vyvráteniu šikmo zatlčeným kôlom, alebo sa zakotvujú drôtmi. Niektoré druhy a odrody, ktoré nemajú dobre vytvorený terminálny výhonok, sa priväzujú o koly (vrúbľovance).
Mulčovanie
Na povrch okolo ihličnanu je vhodné nasypať zeminu zmiešanú s pár hrsťami rašeliny a ešte ju upraviť mulčovaním. Odporúčam jemne drvenú kôru ihličnatých drevín, teda nie prifarbovanú. Mulčovanie, čiže nasypanie drevenej kôry alebo rašeliny okolo rastlinky, pomáha udržať vlhkosť v pôde, znižuje vyparovanie vody a zároveň eliminuje rast buriny. V zime navyše ochraňuje korene ihličnanov pred pôsobením nízkej teploty. Rozložená kôra pod ihličnanmi vyzerá prirodzene a pekne.
Starostlivosť po výsadbe
Ošetrovanie odrastajúcich drevín si už nevyžaduje takú veľkú starostlivosť. Skladá sa z odburiňovania (trváce, vysoké buriny môžu negatívne vplývať na tvar a rozkonárenie niektorých ihličnanov, ako sú tuje, cyprušteky), pravidelnej zálievky v lete a na jeseň, z odstraňovania vidlicovitých a konkurenčných terminálnych konárov (po poškodení), z ochrany proti chorobám a škodcom a prihnojovania kompostom alebo viaczložkovými priemyselnými hnojivami.
Zálievka a hnojenie
Na zálievku nesmieme zabudnúť ani po presadení stromčeka. Tajomstvo pestovateľského úspechu spočíva v zálievke. Zálievka je dôležitá najmä prvý rok po výsadbe, a to kvôli podpore dobrého zakorenenia. Pri vždyzelených drevinách netreba zabúdať, že potrebujú vlahu aj v priebehu zimy. Ak nemrzne a je sucho, zalievame ich aj v zimnom období. Zavlažovať by sa malo ráno alebo večer a závlahová dávka by mala prevlhčiť koreňovú zónu pôdy. Na zálievku je najlepšia dažďová voda.
Výživa a hnojenie okrasných drevín sa nedá zovšeobecniť, pretože sú rôznorodé. Väčšina ihličnanov sa dobre cíti aj v pôde chudobnej na živiny. Dokonca majú zvýšenú citlivosť na hnojenie a umelé obohacovanie pôdy. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ihličnany prakticky nepotrebujú ani pri výsadbe, ani počas rastu žiadne hnojenie. Žiadnej drevine však neuškodí prihnojenie organickými hnojivami, najmä kvalitným kompostom, či zotletým maštaľným hnojom. Priemyselnými hnojivami dreviny prihnojujeme až po dôkladnom zakorenení, podľa náročnosti jednotlivých druhov na živiny. S prihnojovaním treba skončiť najneskôr v júli, aby mohli nové letorasty do príchodu zimy dobre vyzrieť. Ihličnanom prospeje občasné prihnojenie špeciálnymi hnojivami pre ihličnany. Hnojivá na tuje a okrasné dreviny dodávajú nevyhnutné mikroprvky a častice pre správny a kvalitný vývoj dreviny. Najideálnejšie sú granulované hnojivá, ktoré poskytujú kvalitné a dlhodobé vyživovanie.
Zimná ochrana
Veľmi dôležitá je najmä dôkladná zálievka ihličnanov a vždyzelených listnáčov pred príchodom mrazov. Počas chladných, ale slnečných zimných dní treba sledovať, či nedochádza k predčasnému prebúdzaniu sa koruny ihličnanov a stálezelených listnatých drevín. Nedostatočný prísun vody z koreňového systému, ktorý je v chladnej zemi, môže spôsobovať vysychanie koruny. Zabrániť tomu môžeme polievaním ku kmeňu dreviny.
Ak napadne veľa snehu, musíme dohliadnuť na to, aby svojou váhou nepolámal či inak nepoškodil konáre stromov. Hrozí to najmä ihličnanom, ktorým sa na ihličí zachytáva sneh vo väčšom množstve. Preto sneh z konárov otriasame alebo stromček obviažeme špagátom.
Tvarovanie a rez ihličnanov
Všetky ihličnany je možné tvarovať orezávaním, ba väčšina z nich sa dá aj strihať. Netreba sa teda báť, že by im záhradné nožnice mohli ublížiť, ak sa rez vykonáva správne. Zastrihávanie je vhodné realizovať na jar alebo na začiatku jesene, v dostatočnom predstihu, aby sa rezy stihli do zimy zahojiť. Rez je dôležitý hlavne u drevín pestovaných v nádobách, aby koruna príliš nesťažela a kmienok sa pod jej váhou nezlomil.
Vzhľad a kvitnutie danej dreviny do veľkej miery ovplyvňuje správny rez a presvetľovanie. Pri všetkých drevinách bez výnimky sa odstraňujú namrznuté a suché výhonky. Namrznuté časti sa odstraňujú až pri pučaní, aby sa ušetril neskorší opravný rez. Pri šľachtených drevinách sa odstraňujú tzv. vlky, bujne rastúce výhonky podpníka. Pri druhoch, ktoré silno odnožujú a ohrozujú okolitú úpravu, sa odstraňujú odnože aj s koreňmi. Zmladzovanie znamená vyrezávanie starých výhonkov za súčasného ponechania rovnakého počtu mladých výhonkov. Presvetľovanie vykonávame u hustejších porastov spravidla raz za tri roky. Tento zákrok sa robí väčšinou v období vegetačného pokoja. Pri rezaní dávajte pozor, aby ste neodstrihli príliš veľa. Mnohé druhy ihličnanov, najmä borovice, nemajú schopnosť znovu narásť na miestach, kde bola odstránená veľká časť vetvy.
Ihličnany v špecifických záhradných úpravách
Živé ploty
Ihličnany sa dajú využiť aj na vytvorenie živého plota. Využiť môžete tvarovanú aj voľne rastúcu formu. Dôležitá je voľba správnych druhov či kultivarov týchto ihličnanov. Na tvorbu živých plotov je vhodné použiť rýchlorastúce druhy. Každý druh môže mať iné požiadavky, preto si najskôr zistite, aká vzdialenosť je odporúčaná pre vybranú drevinu. Pri troche trpezlivosti si z neho vytvoríte pôvabný tvarovaný živý plot.
Živé ploty sa strihajú kónicky - ker je na báze širší a smerom k vrcholu sa zužuje. Steny sú tak lepšie osvetlené a je zabezpečený lepší prísun vody, čím nedochádza k zasychaniu spodných vetiev. Striháme dvakrát do roka. Prvýkrát koncom mája (v čase, keď sú vytvorené už malé prírastky), kedy sa v mladých výhonkoch vytvárajú čiastočné retardačné (spomaľovacie) látky. Týmto sa ďalšie obrastanie po prvom zastrihnutí čiastočne spomalí.
Skalky a pestovanie v nádobách
V skalkách často prevažuje zásaditejšia pôda, a tá je vhodná len pre obmedzenejší počet druhov ihličnanov. Využiť môžete rôzne druhy zakrpatených druhov a kultivarov, avšak je dôležité poznať aj ich požiadavky na typ pôdy. Ideálne sú také druhy, ktoré obľubujú vyššiu pôdnu aj vzdušnú vlhkosť. K nim patrí napríklad jedľovec (Tsuga), ktorý má niekoľko kultivarov, alebo tisovec (Taxodium). Pokiaľ ihličnany nie sú príliš vysoké, môžu vo vhodných nádobách zdobiť aj terasy a balkóny. Ihličnany nás totiž zas tak rýchlo neprerastú, navyše sa dá mnoho z nich pestovať aj vo forme bonsajov.
Pri výbere kvetináča je dôležité, aby bol odolný voči poveternostným vplyvom a mal dostatočnú izoláciu, ktorá chráni korene pred mrazom a vysokými teplotami v lete. Vhodné sú kvetináče z plastu, betónu alebo z ocele Cor-ten.
Čo vysadiť pod ihličnany?
Pod ihličnanmi môže byť pestovanie rastlín výzvou. Kvôli hustému tieneniu, kyslému pH pôdy a suchým podmienkam je výber rastlín obmedzený. Našťastie, existuje množstvo rastlín, ktoré sa môžu pod ihličnanmi úspešne ujať. Trvalky sú obľúbené pre svoju nenáročnosť a schopnosť prispôsobiť sa rôznym podmienkam. Použitie mulču pomôže udržať vlhkosť a zabráni rastu buriny. Rastliny ako hosty, paprade, pľúcnik či vresy sú skvelou voľbou, ktorá dokáže premeniť tmavé a suché miesto na záhrade na živú a pestrofarebnú oázu. Zimozeleň (Vinca minor) si zachováva svoje zelené listy počas celého roka a počas kvitnutia vás obdaruje svojimi krásnymi fialovými kvietkami. Výsadba pod ihličnany môže byť výzvou, no s vhodným výberom rastlín a správnym prístupom sa dá dosiahnuť krásny a funkčný priestor.
Choroby a škodcovia ihličnanov
Ihličnany môžu byť napadnuté rôznymi chorobami a škodcami. Medzi najčastejšie problémy patria vošky, múčnatka a šedá hniloba. Najlepšou ochranou je prevencia. Doprajte rastline vzdušné stanovište, pravidelný rez a zdravú pôdu.
Tis obyčajný: Detailný sprievodca
Tisy (Taxus) sú prastaré stromy či kríky, ktoré sa na Zemi vyskytovali už v druhohorách. Niektoré druhy môžu dorastať do výšky až dvadsiatich metrov a odhaduje sa, že najstaršie známe exempláre dosahujú vek až 300 rokov. Jeho pestovanie nie je príliš náročné. Tisy znesú prakticky akékoľvek svetelné podmienky. Veľmi dobre sa im darí na slnku, vďaka ktorému sú ich plody zdobiace vetvy ešte červenšie. Prospievajú však aj v plnom tieni. Zakúpené kríky vysádzame buď na jar, keď odídu posledné mrazíky, alebo naopak na jeseň predtým, než teplomer klesne pod nulu. Kontajnerované dreviny vysádzame počas celého roka okrem zimy.
Tisy nemajú žiadne zvláštne požiadavky na starostlivosť. Mladé rastliny musíme po výsadbe pravidelne zalievať, aby dobre zakorenili. Potom sa už o seba strom postará v tomto ohľade viac-menej sám. Čo sa týka zimy, tisy ju v našich podmienkach zvládajú dobre a nevyžadujú žiadne špeciálne úkony pred prvými mrazmi.
Toxicita tisu
Pri pestovaní tisu v záhrade by sme mali mať na vedomí, že sa jedná o prudko jedovatú rastlinu. Tisy obsahujú celý rad toxických látok, či už sa jedná o alkaloidy, nitrily alebo steroidy. Treba však podotknúť, že deriváty z niektorých týchto látok sa využívajú v modernej medicíne na liečbu rakoviny vaječníkov a pľúc. Tis je tiež veľmi silný alergén, teda konkrétne samčie rastliny. V jarných mesiacoch kvety produkujú veľké množstvo peľu, pričom peľové zrná sú natoľko drobné, že hravo prenikajú aj sieťami proti peľu a môžu tak priťažiť alergikom. Na pozore by sa mali mať aj majitelia domácich a hospodárskych zvierat. Najmä kone a dobytok môže po požití čakať silná reakcia či dokonca smrť. Pri chove kôz ale nie sú obavy nutné, tieto zvieratá znášajú jedy obsiahnuté v rastline veľmi dobre. Je veľmi prekvapivým faktom, že hoci je celá rastlina silne toxická, sýto červené dužinaté obaly semien sú viac-menej jedlé, dokonca chutia sladko. Pri požití bobule tisu teda človeku nič nehrozí, ale dôležité je tvrdé semeno vo vnútri dužiny nerozhryznúť a vypľuť. Všeobecne je však v semenách menej toxínov ako v iných častiach rastliny. Napriek tomu sa neodporúča výsadba tisov ľuďom, ktorí majú malé deti, u ktorých je riziko ochutnania bobúľ pripomínajúcich drobné ovocie veľké.
tags: #kry #ihlicnate #starostlivost