Na Slovensku nedávno nadobudli účinnosť nové právne predpisy, ktoré majú výrazný dopad na spôsob, akým môžu byť psy držané v domácnostiach a iných chovných zariadeniach. Tieto zmeny sú výsledkom dlhodobých diskusií a úsilia o zlepšenie životných podmienok zvierat.
Od 1. septembra 2018 nadobudla účinnosť novela zákona o veterinárnej starostlivosti. Táto novela rieši starostlivosť o zvieratá, ich ochranu, zlepšuje evidenciu a zasahuje aj proti nelegálnym množiteľom. Zároveň zavádza povinné čipovanie psov a stanovuje, že zviera už nie je vec, ale živá, cítiaca bytosť.
Zviera už nie je vec, ale živá cítiaca bytosť
Slovensko sa prijatím novely zákona o veterinárnej starostlivosti zaradilo medzi kultúrne krajiny, ktoré nepovažujú zviera za vec, ale za živú cítiacu bytosť. Zviera bude mať v občianskoprávnych vzťahoch osobitné postavenie ako živý tvor, ktorý je schopný vnímať vlastnými zmyslami. Ustanovenia o hnuteľných veciach sa na zviera použijú len vtedy, ak to neodporuje povahe zvieraťa ako živého tvora.
Povinné čipovanie psov
Jedným z kľúčových opatrení novely je povinné čipovanie psov. Cieľom je dosiahnuť, aby útulky neboli preplnené a stratené psy sa rýchlo vracali majiteľom. Vďaka povinnej identifikácii psov a ich majiteľov je možné účinnejšie zasiahnuť proti nelegálnym množiteľom.
- Majitelia sú povinní dať psa začipovať najneskôr do 12 týždňov od jeho narodenia.
- V prípade predaja alebo darovania psa musí byť začipovaný ešte pred zmenou vlastníka, bez ohľadu na vek šteňaťa.
- Informácie o psoch a ich držiteľoch sú zaznamenané v Centrálnom registri spoločenských zvierat (CRSZ).
- Finančný strop pre čipovanie je stanovený na 10 eur.
- Pre psov narodených do 31. októbra 2019, ktorých vlastníkom je osoba v hmotnej núdzi alebo poberateľ minimálneho dôchodku, poplatok za začipovanie uhradí štát.
- Vlastník psa narodeného do 31. augusta 2018 je povinný zabezpečiť označenie psa najneskôr do 31. októbra 2019.
- Súkromný veterinárny lekár nesmie nezačipovaného psa ošetriť, s výnimkou nevyhnutných prípadov na ochranu zdravia psa alebo človeka.
Týranie zvierat a nelegálne množenie
Novela zákona o veterinárnej starostlivosti oveľa tvrdšie postihuje týranie zvierat. Zavádza preklasifikovanie možných spôsobov týrania a zadefinovanie „utýrania" zvieraťa, čo pomáha pri objasňovaní prípadov orgánom činných v trestnom konaní. Pod týraním zvieraťa sa chápe napríklad nedostatok jedla a pitia, štvanie zvierat proti sebe, opustenie zvieraťa za účelom zbavenia sa ho, spôsobovanie bolesti a podobne. Právomoci veterinárnych inšpektorov boli posilnené, čo im umožňuje vstupovať na pozemok alebo do obydlia v prípade dôvodného podozrenia z týrania.
Vďaka povinnej identifikácii psov a ich majiteľov je možné účinnejšie zasiahnuť proti nelegálnym množiteľom, ktorí budú jasne identifikovateľní a postihnuteľní.
Zákaz držania psov na reťazi
Od januára 2022 nadobudol účinnosť zákon 272/2021 Z.z., ktorý zakazuje držanie psov na reťazi a akomkoľvek uväzovacom prostriedku, okrem vôdzky počas venčenia. Tento zákaz platí pre psy narodené po 1. januári 2022. Staršie psy musia byť natrvalo pustené najneskôr do 1. januára 2024. Dovtedy musia držitelia zvierat vybudovať vhodné a bezpečné prostredie na chov psa bez reťaze, napríklad oplotenie.
Reťaze sú zakázané
„Reťaz je väzenie. Nemožno z nej uniknúť pred hladom, smädom, páľavou či mrazom, ohrozením, bolesťou a osamelosťou. Tisíce psov na Slovensku strávia celý svoj život na reťazi. Všetko toto je v rozpore s § 22, odst. (1), zákona 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti a v rozpore s dohovormi EÚ, ktoré definujú zviera ako cítiacu bytosť,“ uvádza Sloboda zvierat, ktorá stála za kampaňou „Nie reťaziam“.
Život psa na reťazi predstavuje len niekoľko metrov priestoru, čo limituje jeho prístup k potrave, vode či prístrešku. Chýbajú mu mentálne a fyzické podnety, ako aj sociálny kontakt. Pes na reťazi trpí nudou, strachom, osamelosťou a dokonca aj pes s mierumilovnou povahou sa môže zmeniť na agresívne alebo naopak, na ustráchaného jedinca so sebadeštrukčným správaním (ohrýzanie si chvosta či labiek).
Výnimky zo zákazu
Existujú určité výnimky zo zákazu držania psov na reťazi:
- Zákaz neplatí pre psov, ktorí sú považovaní za nebezpečných po tom, čo zaútočili na človeka.
- Psa je možné na krátky čas pripútať, ale len pod dohľadom, napríklad počas upratovania, kŕmenia alebo veterinárnej starostlivosti.
Sprísnenie podmienok držania vybraných plemien
V reakcii na nedávnu sériu útokov psov, ktoré spôsobili vážne zranenia alebo smrť človeka, boli sprísnené podmienky držania 14 psích plemien. Rezort pôdohospodárstva navrhol úpravu zákona, ktorú poslanci posunuli do druhého čítania.
Na zoznam plemien psov so sprísneným držaním sa dostali: pitbulteriér, bandog, stredoázijský ovčiak, kaukazský ovčiak, juhoruský ovčiak, americký staffordshirský teriér, šarplaninac, tornjak, brazílska fila, tosa inu, kangal, americký buldog, boerboel a moskovský strážny pes. Žiadne plemeno tak napokon nebude na Slovensku nežiaduce, o čom sa tiež pôvodne uvažovalo pre bandogov a pitbulteriérov.
Držať alebo vodiť nebezpečného psa, respektíve psa zo spomínaného zoznamu, bude môcť len ten, kto je odborne spôsobilý na ovládanie psa, teda má doklad o úspešnom absolvovaní kynologického výcviku. Sprísnené pravidlá majú platiť aj pre nebezpečné psy iných plemien, ak už pohrýzli človeka alebo iné zviera.
Kritika novely a problémy v praxi
Predložená novela vyvolala kritiku opozičných poslancov a kynologických organizácií. Podľa nich bude v praxi ťažko vykonateľná a prinesie viac škôd ako úžitku, pričom zavádza šikanu a buzeráciu.
Milan Polák, predseda Slovenského klubu ázijských a ruských ovčiakov, označil návrh za protiústavný. „Pes je podľa našej legislatívy vnímaný ako majetok, nie je vnímaný ako živý tvor. Ústava zaručuje, že na základe majetku nemôže byť niekto znevýhodňovaný,“ zdôraznil Polák. Podľa neho zákon postavený na zozname plemien problematiku agresívnych psov vôbec nevyrieši, keďže drvivú väčšinu útokov majú na svedomí krížence a psy bez preukazu pôvodu.
Sloboda zvierat tiež upozorňuje, že v novele zákona o podmienkach držania psov stále chýbajú niektoré zásadné veci, napríklad povinnosť registrácie všetkých chovov, ktorých účelom je rozmnožovanie psov, a to nielen tých s preukazom pôvodu, ale aj krížencov.
„To dáva voľné ruky množiteľom agresívnych krížencov tzv. bojových plemien a ich využívanie na zápasy, nekontrolovateľný čierny obchod s nimi a zníženú ochranu okolia i zvierat samotných, pretože kríženci sú vyňatí aj z odseku o tzv. sprísnenom držaní," uviedla Romana Březinová, inšpektorka Slobody zvierat. Podľa nej je riešenie útokov psov cez selekciu niektorých plemien, a to výlučne plemien s preukazom pôvodu, neefektívne, keďže väčšina medializovaných útokov v roku 2012 bola spáchaná psami bez preukazu pôvodu, teda krížencami.
Zodpovednosť majiteľa za škody spôsobené psom
Za psa a rovnako aj za škody, ktoré napácha, je zodpovedný jeho majiteľ, alebo osoba, ktorá sa o neho v tej chvíli stará. Ak dôjde ku škode po uhryznutí psom, poškodená osoba má právo žiadať od osoby, ktorá vykonávala dozor nad psom, odškodné. V prípade bolestného sa výška škody určí na základe obodovania spôsobenej bolesti.
„Za určitých okolností môže zviera spôsobiť ublíženie na zdraví a pokiaľ sa takéto niečo stane a tá práceneschopnosť je minimálne v rozsahu 7 dní, tak potom ten vlastník zvieraťa sa môže dopustiť trestného činu,“ uvádza legislatíva.