Marián Kotleba: Dezinformácie, extrémizmus a finančné kauzy

Táto komplexná analýza sa zaoberá verejnými vyhláseniami a konaním Mariána Kotlebu, pričom odhaľuje, ako zavádza a prekrúca realitu vo svoj obraz. Zameriavame sa na konkrétne prípady, ktoré dokazujú jeho tendenciu klamstva a šírenia dezinformácií, ako aj na jeho kontroverzné aktivity v politike a osobnom živote.

Extrémistické symboly a súdny proces

Marián Kotleba čelil súdnemu procesu pre prejav sympatií k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd. Dôvodom boli šeky s neonacistickou symbolikou, ktoré rozdal v roku 2017 trom rodinám v Banskej Bystrici.

• Prokurátor pri podaní obžaloby poukázal na symboliku sumy 1 488 eur, ktorá sa na šekoch objavila.
• Číslo 1488 je notoricky známe a používané v symbolike extrémistov a je spojením čísel 14 (štrnásť slov, napr. "Musíme zabezpečiť existenciu našich ľudí a budúcnosť bielych detí") a 88 (Heil Hitler).
• Historik a riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev skonštatoval, že o symbolike sumy na šekoch neexistujú žiadne pochybnosti. "Je to celkom jednoznačné, každý vie, čo znamená 1 488. Tieto symboly sa používajú medzinárodne dlhé roky. Nemôžu sa vyhovárať, že to nie je úmysel," podčiarkol historik.

Kotleba nepoužil sumu 1 488 eur na šeku iba raz. Šeky v rovnakej výške rozdával celé roky:

• V roku 2015 pridelil sumu 1 488 eur Občianskemu združeniu Ranč Nádej z obce Svätý Anton pri Banskej Štiavnici.
• Dotáciu 1 488 eur dostal od Kotlebu v čase, keď bol ešte banskobystrický župan, aj detský hokejový klub.
• Rovnakú sumu vyplatil v máji 2013 firme, ktorá sa venuje poradenským službám v oblasti podnikania.

Sudkyňa Ružena Sabová tvrdí, že podujatie zorganizoval preto, aby bolo vidieť, že odovzdával šeky so sumou 1488 eur. Prokurátor Tomáš Honz označil rozsudok za prelomový. "Konečne sa Slovenská republika dočkala rozsudku voči vrcholným predstaviteľom extrémizmu alebo vrcholnému predstaviteľovi extrémizmu na Slovensku.

Finančné manipulácie a eurofondy

Ako župan Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK), Marián Kotleba prijal kontroverzné rozhodnutia týkajúce sa eurofondov a hospodárenia kraja.

Odmietanie eurofondov a ich dôsledky

V inauguračnom prejave Kotleba spomenul, že zníži závislosť župy od eurofondov, čo sľuboval aj v kampani. Týždeň po napísaní listu na Ukrajinu škrtol stredným školám spolufinancovanie projektov na rozvoj, ktoré z výrazne väčšej časti hradila EÚ. Riaditeľom škôl odkázal, že ak chcú približne päť a pol milióna z eurofondov, majú si projekty Moderná škola zaplatiť sami. Zohnať si mali vyše štvrť milióna eur, inak by vraj podľa župana došlo k porušeniu finančnej disciplíny.

• „Banskobystrický samosprávny kraj chce trestať školy za ich úspechy. V konečnom dôsledku za to budú potrestaní učitelia, žiaci a ich rodičia,“ reagovalo ministerstvo školstva a dodalo, že ak Kotleba eurofondy nepotrebuje, tak ich presunú do iných krajov.
• Riaditelia zháňali peniaze, ako vedeli. Od sponzorov, z grantov a v najhoršom pomáhali obetaví rodičia. Štrnástim školám sa podarilo peniaze naškrabať. Kotleba ušetril 270-tisíc eur, ale školáci prišli o vyše päť miliónov na svoje vzdelávanie.

Prípad domovov sociálnych služieb

Koncom roka 2014 Domov sociálnych služieb Slatinka a Ladomerská Vieska pri Žiari nad Hronom prišli spolu o približne štyri a pol milióna eur zo schválených fondov. Domovy sociálnych služieb mali dostať peniaze na deinštitucionalizáciu, ktorej cieľom je dostať seniorov či ľudí s postihnutím z izolovaných budov medzi ľudí. Kotlebovi sa to od začiatku nepozdávalo a urobil všetko, aby projekt nepokračoval. Župan sa odvolal na zákon a nepodpísal zmluvy.

Predsedníčka komisie sociálnych vecí župného zastupiteľstva Božena Kováčová povedala županovi všetko, čo potreboval o situácii vedieť. Po zrušení domova by päťdesiat klientov presťahovali do menších domčekov. Rátalo sa s vytvorením chránených dielní, kde by klientov zamestnali pri pestovaní byliniek, v čajovni pre verejnosť či práčovni, ročná úspora sa odhadovala na 60-tisíc eur. Županovi sa však projekt ani odchod z kaštieľa nepáčili.

Podobnú skúsenosť zažila aj riaditeľka Slatinky Denisa Nincová. Pred niekoľkými rokmi chodila po opustených priestoroch domova v kaštieli v Dolnej Slatinke pri Lučenci, kde žili postihnutí ľudia. Už vtedy viac ako dve tretiny presťahovali do rodinných domov v meste. Nincová sledovala výsledky deinštitucionalizácie v praxi niekoľko rokov. „Božka s ťažkým mentálnym postihnutím už vie telefonovať a naučila sa variť. Jej kamarát hráva hokej. Komunita dokáže fungovať večer bez dozoru. Lacko prišiel do kaštieľa, keď mal šesť. Vyše tridsať rokov len zametal dlhé chodby. Po presťahovaní do mesta si našiel prácu. Na dohodu pomáhal pri koňoch, upratoval, kŕmil a nosil im mrkvu z kuchyne,” opisovala v roku 2017.

„Nerozumel tomu. Rozhodoval neprofesionálne a nekorektne. Narobil veľmi veľa škody. Najsmutnejšie je, že autoritárske metódy použil proti úplne bezbranným ľuďom,“ vravela Nincová. „Osobne si myslím, že to nepodpísal ani nie preto, že odmieta eurofondy, ale kvôli ideológii. Zdravotne postihnutí mali byť podľa neho izolovaní,“ myslí si niekdajší šéf župného sociálneho odboru Červienka. Keď župan rozprával o podmienkach pre zdravotne postihnutých klientov, hovoril podľa neho o výbehu, ako keby to boli zvieratá.

Kauza „tunelovanie“ a nelegálne zamestnávanie

V novembri roku 2014 prišiel župan s teóriou, že ministerstvo pôdohospodárstva zastavilo kraju štyri projekty vrátane deinštitucionalizácie za vyše desať miliónov eur z pomsty za to, že chcel zabrániť tunelovaniu. Kotleba tvrdil, že dva milióny mali ísť na vzdelávanie štyristo zamestnancov dvoch domovov sociálnej starostlivosti, hoci tie majú len približne 75 zamestnancov. V analýze tunelovania však nesedelo takmer nič: dva milióny nešli pre dva DSS, ale pre sedem a celkový počet ľudí zapojených do projektu nebol štyristo, ale 850.

Národný inšpektorát práce označil v polovici roku 2015 Kotlebov úrad za nelegálneho zamestnávateľa pre ochrankára pracujúceho načierno. Župa prišla na päť rokov o dotácie. Kotleba síce podal žalobu, no neuspel. Okresný, krajský a napokon definitívne aj Najvyšší súd v polovici roku 2018 potvrdili nelegálne zamestnávanie aj dvojtisícovú pokutu pre župu od Inšpektorátu práce.

Podľa údajov z jeho úradu, od 20. decembra 2013 do 29. mája 2017 nepodali žiadnu žiadosť ani nedostali žiadne peniaze z eurofondov. V tom istom období podal jednu žiadosť o štátnu dotáciu na rekonštrukciu a dostavbu remeselného domu a mangľovne v Brezne za viac ako jeden a pol milióna, ktorá bola zamietnutá.

Hospodárenie župy pod vedením Kotlebu

Kotlebovi sa podarilo znížiť celkový dlh kraja k začiatku roka 2017 o takmer 21 miliónov eur a hospodáriť bez nového úveru s prebytkom okolo desať miliónov. Kvalifikovanejšiu odpoveď poskytuje oficiálny župný dokument k Záverečnému účtu 2016:

"Je zrejmé, že zásluhou predovšetkým vysokých daňových príjmov (o 7,7 milióna viac oproti predpokladu) a paradoxne aj nedočerpaním kapitálových výdavkov 8,1 milióna eur bolo hospodárenie v roku 2016 ukončené prebytkom vo výške 10,3 milióna eur."

Porovnanie hospodárenia

Miroslav Seget, zástupca starostky Ostrého Grúňa a radový člen SaS, sa pozrel na financovanie a ukázal, ako Kotlebovi pomáha štát. Počas štvorročného funkčného obdobia dostal na daniach o 84 až 86 miliónov eur viac, ako mal jeho predchodca. Seget preštudoval účtovné závierky všetkých samosprávnych krajov z rokov 2013 až 2015. S výnimkou Prešova a Bratislavy klesli záväzky všetkým. Je pravda, že Banskobystrickému kraju podstatne viac ako iným. Rovnako je pravda, že jedine Kotlebovi hodnota majetku klesla, hoci ostatným stúpla.

Banskobystrickej klesla zadlženosť o približne 21 miliónov, ale hodnota majetku klesla viac, o takmer 25 miliónov eur. Napríklad košická župa znížila záväzky o vyše päť miliónov, ale hodnota majetku stúpla o viac ako 29 miliónov.

Transparentnosť verejného obstarávania

Kotleba spravil aj rozhodnutia, ktoré boli z pohľadu hospodárenia objektívne prínosné - nákupom posypovej soli na zimnú údržbu ciest na komoditnej burze napríklad ušetril len v roku 2014 takmer pol milióna eur oproti predchádzajúcemu roku. V roku 2017 však musel vysvetľovať, prečo deväť súťaží na rekonštrukciu župných ciest za päť a pol milióna eur vyhrala trenčianska firma Renomont Profi so štyrmi zamestnancami. Súťaže na elektronickom trhovisku boli od začiatku do konca podozrivé.

• Vypísali ich v pondelok popoludní a konali sa v piatok, uchádzači teda mali len tri dni na prípravu.
• Prebiehalo ich pätnásť naraz a ukončovali ich v jednom čase.
• V jednej stačilo konkurenčnej firme znížiť ponuku o euro, ale neurobila to.

Víťazná firma, ktorá nechcela kauzu komentovať, od zákaziek odstúpila. Podpredseda strany Uhrík sám pripustil, že „zrejme dopredu vedeli, že nie je v ich silách zákazky zrealizovať“.

Sľuby o zamestnanosti a "Lopaty a krompáče"

"Odstránim nespravodlivé zvýhodňovanie nielen cigánskych parazitov pred slušnými ľuďmi," sľuboval Kotleba v druhom bode svojho programu kandidáta na župana. Hoci peňazí mal k dispozícii viac ako jeho predchodca, ich prerozdeľovanie jednotlivcom žiadnym spôsobom nezmenil, nikomu žiadne výhody neubral a nikomu nepridal.

Pred voľbami Kotleba sľuboval, že v krátkom časovom úseku zamestná možno až pätnásťtisíc dlhodobo nezamestnaných. Hovoril o zakladaní neziskových organizácií aj o sociálnych podnikoch, v ktorých ľudia budú opravovať cesty alebo školy krompáčmi a lopatami, o obnove zničených poľnohospodárskych družstiev aj o výstavbe bytov.

• Sám Kotleba pred parlamentnými voľbami na mítingoch rozprával, že dočasne zamestnal deväťdesiat dlhodobo nezamestnaných, z toho asi tretinu Rómov.
• V okrese Banská Bystrica, kde jeho sľubom uverili tisíce voličov, zamestnal osem dlhodobo nezamestnaných, z toho viac ako tretinu na menej ako jeden rok.
• Bývalý šéf župného sociálneho odboru Červienka tvrdí, že projekt Lopaty a krompáče bol od začiatku dlhodobo neudržateľný a išlo o „bohapustú propagandu“.

"BBSK nevytvoril v rokoch 2013 až 2016 s podporou štátu nové neziskové organizácie ani sociálne podniky," skonštatovala v roku 2017 župa v odpovedi na infožiadosť.

Finančné dary a konflikt záujmov

Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Marian Kotleba na mimoriadnom zasadnutí krajského zastupiteľstva vysvetľoval podozrenia z porušenia ústavného zákona o konflikte záujmov, na ktoré zastupiteľstvo upozornil v dvoch podnetoch poslanec Národnej rady SR Miroslav Beblavý.

• Prvý podnet sa týka finančných darov, ktoré Kotlebovi posielajú na jeho účet aj zamestnanci BBSK, za čo mu podľa Beblavého hrozí pokuta vo výške 12 mesačných platov. Kotleba uviedol, že finančné dary neprijímal v súvislosti so svojou funkciou predsedu BBSK, ale v súvislosti so svojou občianskou aktivitou ako vlastníka pozemku pod časťou nelegálnej osady v Krásnohorskom Podhradí.
• Druhý podnet sa týka Kotlebovho prevádzkovania živnosti aj vo funkcii predsedu BBSK, za čo mu podľa Beblavého hrozí pokuta vo výške šiestich platov. Kotleba k tomu povedal, že podnikateľskú činnosť nevykonával vo funkcii predsedu BBSK ani jeden deň, pretože živnosť má pozastavenú od marca 2010 do 31. mája 2014 a od 1. júna 2014.

Poslankyňa Andrea Baníková (Smer-SD - KDH) uviedla, že od zvolenia za verejného funkcionára sa už Kotleba nemôže považovať za občianskeho aktivistu a nemôže preto ani pokračovať v zbierkach ako občiansky aktivista, pretože mu to zákon neumožňuje.

Profitovanie z členstva v ĽSNS

Niekoľkí ľudia z najužšieho vedenia ĽSNS, ktorí Kotlebu sprevádzajú ešte od čias Slovenskej pospolitosti, stále z členstva v strane profitujú. Viacerým členom predsedníctva ĽSNS či osobám blízkym jej šéfovi vlani strana vyplatila desiatky tisíc eur - oficiálne za dodané tovary či iné poskytnuté služby.

• Andrej Medvecký: Výkonný podpredseda ĽSNS, právoplatne odsúdený za napadnutie občana Dominikánskej republiky. ĽSNS mu zaplatila viac ako 31 000 eur.
• Mária Medvecká: Manželka Andreja Medveckého. Kotleba jej poslal ďalších 40 000 eur. Mária Medvecká mala v minulosti krajčírsky salón, neskôr prešla na poradenskú činnosť v oblasti ekonomiky a podnikania.
• Vendelín Medvecký: Otec podpredsedu strany. V roku 2019 ĽSNS vyplatila zhruba 43 500 eur.
• Peter Podhorský: Osobný tajomník Mariana Kotlebu. Od strany získal vyše 40 000 eur prostredníctvom svojej firmy Podporné služby Podhorský, s. r. o., ktorá vznikla v septembri 2020 a získala jedinú zákazku od vlastnej strany.
• Peter Kováč: Člen predsedníctva a hospodár ĽSNS. Strana mu vyplatila takmer 26 000 eur. Kováč si svoju živnosť založil až po voľbách v marci 2020.
• Peter Bahno: Kriminálnik (súdne trestaný za ublíženie na zdraví, výtržníctvo a obmedzovanie osobnej slobody). Jeho firme Naso, s. r. o., vlani ĽSNS vyplatila 44 500 eur. Jeho druhá eseročka Forte 6, s. r. o., zarobila ďalších 31 500 eur. Bahno figuruje v niekoľkých firmách a pracoval už pre niekoľkých poslancov strany.

tags: #kotleb #dal #prispevok