Invalidný dôchodok predstavuje dôležitú sociálnu dávku pre osoby, ktorých zdravotný stav im obmedzuje schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na kontrolu posudzovania invalidity, s dôrazom na proces prehodnocovania po 3 rokoch od priznania invalidity, ako aj na súvisiace právne predpisy a praktické aspekty.
Invalidita je závažnou sociálno-ekonomickou udalosťou v živote každého človeka. Na Slovensku sa problematike invalidity a s ňou spojených nárokov venuje rozsiahla legislatíva.

Podmienky nároku na invalidný dôchodok
Na vznik nároku na invalidný dôchodok musia byť splnené tri základné podmienky:
- Uznanie za invalidného: Osoba musí byť uznaná za invalidnú, čo znamená, že jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť je znížená o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom.
- Získanie potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia: Žiadateľ musí mať odpracovaný určitý počet rokov, počas ktorých odvádzal poistné na dôchodkové poistenie. Potrebný počet rokov sa líši v závislosti od veku žiadateľa.
- Nesplnenie podmienok nároku na starobný dôchodok a nepoberanie predčasného starobného dôchodku: Žiadateľ nesmie spĺňať podmienky pre nárok na starobný dôchodok a nesmie mu byť priznaný predčasný starobný dôchodok.
Kedy je osoba považovaná za invalidnú?
Osoba je invalidná, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Invaliditu nie je možné priznať pri chorobe, kde nie je možné predpokladať, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať menej ako rok a že nedôjde k zmene schopnosti pracovať. V takejto situácii je možné poberať nemocenské, a to až po dobu jedného roka (52 týždňov) trvania práceneschopnosti.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (invaliditu) posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých ochoreniach a ich štádiách je uvedená v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.).
V prípade, ak osoba trpí ešte ďalšími ochoreniami, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť o najviac do 10% za všetky tieto ďalšie ochorenia spolu. Vždy však musí ísť o ochorenia, ktoré ovplyvňujú schopnosť pracovať, čiže znižujú celkovú zárobkovú schopnosť osoby.

Potrebné obdobie dôchodkového poistenia
Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je čas, kedy bolo z príjmu osoby odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, teda bola zamestnaná, podnikala, bola inak zárobkovo činná alebo si platila dôchodkové poistenie dobrovoľne.
Potrebný počet rokov dôchodkového poistenia závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok ku dňu vzniku invalidity:
| Vek žiadateľa | Potrebné obdobie dôchodkového poistenia |
|---|---|
| Menej ako 20 rokov | Menej ako jeden rok |
| 20 až 24 rokov | Najmenej jeden rok |
| 24 až 28 rokov | Najmenej dva roky |
| 28 až 34 rokov | Najmenej päť rokov |
| 34 až 40 rokov | Najmenej osem rokov |
| 40 až 45 rokov | Najmenej desať rokov |
| Nad 45 rokov | Najmenej 15 rokov |
Rok dôchodkového poistenia je 365 dní. Znamená to, že ak bol žiadateľ napríklad v jednom kalendárnom roku poistený 20 dní a v druhom 345, tak tieto dva roky predstavujú jeden rok trvania dôchodkového poistenia. Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období kedy je osoba nezaopatreným dieťaťom. Invalidný dôchodok je však možné priznať až od dovŕšenia 18 rokov veku.
Starobný a predčasný starobný dôchodok
Treťou podmienkou je, že žiadateľ ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Deň vzniku invalidity je dátum, od ktorého je preukázaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Invalidný dôchodok nemôže žiadateľ poberať v prípade, ak k dátumu vzniku invalidity bol v starobnom dôchodku alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, teda bol dôchodkovo poistený aspoň 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Výška invalidného dôchodku
Výška invalidného dôchodku sa vypočíta podľa vzorca:
- Pre plný invalidný dôchodok (miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70%): POMB x ODP x ADH
- Pre čiastočný invalidný dôchodok (miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 40%, ale menej ako 70%): (POMB x ODP x ADH) x percentuálna miera poklesu
Kde:
- POMB je priemerný osobný mzdový bod, teda priemer osobných mzdových bodov za obdobie, kedy bol žiadateľ dôchodkovo poistený.
- ODP je súčet obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.
- ADH je aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku. Aktuálna dôchodková hodnota je každý rok iná, v roku 2025 je 18,7434 eur.
Priemerná výška plného invalidného dôchodku (nad 70 % uznanej invalidity) je v súčasnosti 574 eur. Sociálna poisťovňa dnes eviduje okolo 79 280 ľudí, ktorí tento typ dôchodku poberajú. Od 1. januára 2026 sa dôchodky na Slovensku zvýšia automaticky o 3,7 %, čo je pravidelná valorizácia, ktorá reaguje na medziročný rast cien tovarov a služieb - tzv. dôchodcovskú infláciu.
Invalidita a ťažké zdravotné postihnutie
Kontrolné lekárske prehliadky
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Trvanie invalidity skúma posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Kontrolné lekárske prehliadky sa uskutočňujú v termíne určenom na predchádzajúcej kontrolnej prehliadke, alebo na základe podnetu poberateľa invalidného dôchodku alebo jeho ošetrujúceho lekára.
Invalidný dôchodca, ktorému bolo poštou doručené predvolanie na kontrolnú lekársku prehliadku, je povinný sa na kontrole osobne zúčastniť. Ak prísť nemôže, po odôvodnenom ospravedlnení posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne presunie prehliadku a opätovne ho predvolá na nový termín kontroly. Ak poistenec na posúdenie zdravotného stavu nepríde a ani neospravedlní svoju neúčasť, posudkový lekár dá príslušnému útvaru sekcie dôchodkového poistenia návrh na zastavenie výplaty invalidného dôchodku.
Keď sa poistenec, ktorému bola pozastavená výplata dávky, dodatočne podrobí kontrole zdravotného stavu, posudkový lekár opätovne zhodnotí jeho zdravotný stav na účely invalidity.

Zníženie miery invalidity ako zásah do sociálnych práv občana
Zníženie invalidného dôchodku je rozhodnutím, ktorým sa významnou mierou zasahuje do nadobudnutých sociálnych práv poberateľa tejto dávky. Zdravotný stav poberateľa invalidného dôchodku (poistenca) musí byť preto preverený a posúdený tak, aby bez pochybností umožňoval vysloviť záver, že sú splnené medicínske podmienky pre zníženie invalidnej dávky. Tento zásah (do sociálnych práv poberateľa) je obzvlášť citeľný pri znížení invalidity, ktorá spôsobí prechod z tzv. "celej invalidity", kedy miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť presahuje 70%, do čiastočnej invalidity kedy je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť "len" na úrovni 70% a menej. Uvedené zníženie má samozrejme výrazný dopad na výšku dôchodkovej dávky poberateľa, aj s ohľadom na rozdielny mechanizmus výpočtu dôchodkovej dávky.
Zníženie miery invalidity a jeho odôvodnenie
Uvedená zmena t.j. zníženie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je samozrejme možná, avšak musí byť náležite odôvodnená. V zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR zmena invalidity na čiastočnú invaliditu musí byť v posudku náležíte odôvodnená a vyvodená z porovnania zdravotného stavu dôchodcu v čase uznania invalidity so zdravotným stavom v čase jej zániku.
Povinnosť orgánov verejnej moci riadne odôvodňovať svoje rozhodnutia je jednou zo záruk vylúčenia ľubovôle pri rozhodovaní. Odôvodnenie má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia správneho orgánu.
Čo robiť v prípade, že nesúhlasím s výsledkom kontrolnej lekárskej prehliadky?
Ak sa žiadateľ domnieva, že rozhodnutie o invalidnom dôchodku nie je správne, napríklad bola jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá alebo nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, má právo do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia proti nemu podať odvolanie. Odvolanie sa podáva v Sociálnej poisťovni. Pri spisovaní odvolania je vhodné držať sa faktov súvisiacich so zdravotným stavom, preukázaných lekárskymi správami. Sociálna situácia žiadateľa nie je pre posúdenie invalidity relevantná.
Zmeny v posudzovaní invalidity
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priniesol okrem iného aj zmenu v spôsobe posudzovania invalidity. Od 1. januára 2004 neposudzujú zdravotný stav a pracovnú schopnosť na priznanie dávky dôchodkového zabezpečenia posudkové komisie sociálneho zabezpečenia, ale posudkoví lekári sociálneho poistenia, ktorí posudzujú dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a určujú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely dávok sociálneho poistenia.
Sociálna poisťovňa pracuje na zmene pravidiel posudzovania invalidity, ktorá má reagovať na najnovšie medicínske poznatky. Niektoré diagnózy sa budú považovať za závažnejšie ako v súčasnosti, iné, naopak, za menej závažné. Cieľom je aktualizovať pravidlá posudzovania invalidity a zohľadniť nové prípady. Zmeny by nemali mať retroaktívny charakter a nemali by viesť k odoberaniu už priznaných invalidných dôchodkov.
Ako si vybaviť invalidný dôchodok
Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Ak sa prechodne zdržiava mimo trvalého bydliska a zo zdravotných dôvodov nie je schopný podať žiadosť v pobočke miesta trvalého pobytu, môže ju podať aj v pobočke miesta prechodného pobytu.
Formulár žiadosti spíše so žiadateľom zamestnanec Sociálnej poisťovne. Vhodné je sa na spísanie žiadosti v pobočke vopred objednať, napr. prostredníctvom rezervačného systému Sociálnej poisťovne. Pri podaní žiadosti by žiadateľ mal mať všetky doklady, ktoré preukazujú, že bol dôchodkovo poistený potrebný počet rokov a lekárske správy preukazujúce jeho nepriaznivý zdravotný stav.
Žiadosť o invalidný dôchodok odporúčame podať po uplynutí aspoň 6 mesiacov od začatia onkologickej liečby (okrem onkologických ochorení vo vyššom štádiu a niektorých onkohematologických ochorení). Pri skoršom podaní tejto žiadosti sa totiž môže stať, že posudkový lekár vo svojom posudku vysloví záver, že nejde o dlhodobý zdravotný stav a nedokáže vyhodnotiť mieru poklesu schopnosti.
Po podaní žiadosti posúdi invaliditu posudkový lekár, ktorý pôsobí v pobočke Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná o žiadosti rozhodnúť do 60 dní od podania žiadosti, v obzvlášť zložitých prípadoch do 120 dní. Rozhodnutie o nároku na dôchodok a o jeho sume musí byť žiadateľovi doručené. Invalidný dôchodok sa žiadateľovi môže vyplatiť aj spätne za obdobie ku dňu vzniku invalidity. Ak však invalidita vznikla skôr ako tri roky pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok, ten sa mu doplatí iba za obdobie týchto troch rokov.
Integrovaná posudková činnosť a jej ciele
Základným kameňom posudzovania invalidity je integrovaná posudková činnosť, upravená zákonom č. 376/2024 Z. z. a vykonávacia vyhláška č. 51/2025 Z. z. Táto činnosť sa zameriava na zjednotenie a zefektívnenie procesov posudzovania zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti. Hlavným cieľom je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní a zaviesť lepšiu koordináciu medzi jednotlivými zložkami posudkového systému.
Po novom, posudzovanie zabezpečujú výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) na základe jednotných metodík pre sociálnu a lekársku posudkovú činnosť. Lekárska posudková činnosť sa vykonáva v konaní o integrovanom posudku podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Výnimkou sú špecifické posúdenia na účely peňažného príspevku na opatrovanie, ktoré sa vykonávajú v konaní o peňažnom príspevku na opatrovanie - posúdenie psychickej a fyzickej schopnosti opatrovateľa vykonávať opatrovanie a posúdenie psychickej a fyzickej schopnosti osoby s ŤZP udeliť písomný súhlas s opatrovaním.
Proces posudzovania invalidity je rozdelený na dve hlavné časti:
- Sociálna posudková činnosť: Zameriava sa na posúdenie sociálnej situácie osoby, jej potrieb v domácom a sociálnom prostredí.
- Lekárska posudková činnosť: Posudkový lekár ÚPSVaR posudzuje zdravotný stav osoby, pričom zohľadňuje prílohu č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z.
Výsledkom tohto komplexného posúdenia je integrovaný posudok, ktorý slúži na viaceré účely, vrátane rozhodovania o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (ŤZP), preukazoch ŤZP a parkovacích preukazoch. V konaní o preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a o preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov posudkový lekár posudzuje, či je osoba fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a či je odkázaná na sprievodcu.

Peňažné príspevky na kompenzáciu ŤZP
Osoby s ŤZP majú nárok na peňažné príspevky na kompenzáciu, ktoré im pomáhajú zmierniť alebo prekonať sociálne dôsledky ich postihnutia. Kompenzácia zahŕňa poskytovanie peňažných príspevkov a sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z.
Kto je považovaný za osobu s ŤZP
Za osobu s ŤZP sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Sociálny dôsledok ŤZP je znevýhodnenie, ktoré osoba zažíva v porovnaní s osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná sama prekonať.
Majetkové pomery a poskytovanie príspevkov
Pri posudzovaní nároku na peňažný príspevok sa zohľadňujú aj majetkové pomery žiadateľa. Ak hodnota majetku osoby s ŤZP presiahne 50 000 €, príspevok sa neposkytne. Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza roku, v ktorom osoba požiadala o príspevok.
Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím
Ustanovenia viacerých zákonov podporujú snahu občanov so zdravotným postihnutím zapájať sa do pracovného procesu v čo najširšej miere. Ide hlavne o zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (ZSZ), ktorý vytvára právny rámec pre aktívnu politiku na trhu práce a zavádza možnosti na vytváranie vhodných pracovných podmienok. Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú viac ako 20 zamestnancov, majú povinnosť plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.
tags: #kontrola #posudzovania #invalidity #po #3rokoch