Kontrola PN a dodržiavanie liečebného režimu na Slovensku

Poistenec, ktorého príslušný ošetrujúci lekár uznal dočasne práceneschopným pre chorobu, úraz alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie, poberá nemocenské dávky za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení. V čase dočasnej práceneschopnosti je poistenec povinný dodržiavať liečebný režim. Ošetrujúci lekár dočasne práceneschopného poistenca informuje, v akom rozsahu môže - vzhľadom na aktuálny zdravotný stav - vykonávať bežné denné aktivity.

Dočasná pracovná neschopnosť (PN) je obdobie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas tohto obdobia má zamestnanec nárok na nemocenské dávky, ktoré mu vypláca Sociálna poisťovňa (SP). Sociálna poisťovňa vykonáva ročne desiatky tisíc kontrol súvisiacich s práceneschopnosťou. Cieľom týchto kontrol je preveriť, či poistenec dodržiava liečebný režim a či je PN opodstatnená. Podľa štatistík, až v tretine prípadov kontrolóri nenájdu chorého človeka doma.

Čo je liečebný režim?

Pojem liečebný režim nedefinuje Zákonník práce, ale zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 576/2004 Z. z.“), podľa ktorého je liečebný režim definovaný ako „životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár“.

Liečebný režim závisí od povahy ochorenia. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Zamestnanec, ktorý bol uznaný za dočasne práceneschopného (PN), má povinnosť dodržiavať liečebný režim, ktorý bol určený jeho ošetrujúcim lekárom. Ošetrujúci lekár dočasne práceneschopného zamestnanca informuje, v akom rozsahu môže vykonávať bežné denné aktivity, a to vzhľadom na jeho aktuálny zdravotný stav. Liečebný režim pritom závisí od druhu ochorenia zamestnanca. Zamestnanec v tomto čase nesmie hlavne vykonávať zárobkovú činnosť, na ktorú bol uznaný dočasne práceneschopným, musí dodržiavať čas povolených vychádzok, pri niektorých ochoreniach musí ležať.

Vychádzky počas PN

Stanovenie vychádzok je súčasťou liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca. Ak to povaha choroby umožňuje, vychádzky môže povoliť príslušný ošetrujúci lekár, pričom časovo vymedzí ich rozsah. V praxi sa stanovujú vychádzky najčastejšie v rozsahu štyroch hodín denne, napr. od 10.00 do 12.00 h a od 14.00 do 16.00 h, ich stanovenie je však v právomoci ošetrujúceho lekára. Čas vychádzok ošetrujúci lekár zaznamená, ak ich povolil, na tlačive Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).

Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Môže sa preto stať, že dvaja pacienti s rovnakým ochorením majú lekárom povolený iný rozsah vychádzok.

Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a zakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.

Kto môže iniciovať kontrolu PN?

Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrolu dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca vykonáva Sociálna poisťovňa, a to od 11 dňa PN-ky, pretože dovtedy je poskytovateľom náhradného príjmu zamestnávateľ.

Kontrola PN môže byť iniciovaná viacerými subjektmi:

• Posudkový lekár
• Ošetrujúci lekár
• Zamestnávateľ, ktorý si chce preveriť, či sa jeho zamestnanec naozaj lieči doma
• Fyzická alebo právnická osoba (tzv. "bonzy" od susedov a známych), ktorí nahlásia, že poistenec sa prechádza alebo vykonáva činnosť, ktorá nie je zlučiteľná s liečebným režimom.

Hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr priblížil: "Takisto môže prísť od ktorejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby. To sú tie tzv. bonzy od našich susedov a známych, ktorí nahlásia, že síce sme doma na PN, ale niekde sa prechádzame alebo vykonávame nejakú činnosť, ktorá nie je zlučiteľná s liečebným režimom."

Kontroly sa vyberajú primárne náhodným výberom, avšak prednosť majú požiadavky od zamestnávateľov a podnety anonymného charakteru.

Ako prebieha kontrola PN?

Kontrola prebieha dvomi spôsobmi. Jedna časť sa vykonáva u ošetrujúcich lekárov a druhá časť sa vykonáva priamo u poistencov doma.

Kontrola u ošetrujúcich lekárov

Posudkoví lekári SP navštevujú ošetrujúcich lekárov a tam kontrolujú oprávnenosť práceneschopnosti, či je nevyhnutné a potrebné, aby bol poistenec doma. "Kontrolujeme aj ošetrujúcich lekárov, či tie dôvody, ktoré uviedol pre vystavenie práceneschopnosti, existujú, či stále trvajú, alebo či sú oprávnené. Tie dôvody meriame prostredníctvom niekoľkých rozličných kritérií."

Od 1. januára 2026 sa právomoci posudkových lekárov opäť rozšírili. Ak bude chcieť ošetrujúci lekár vystaviť novú práceneschopnosť v období siedmich pracovných dní po tom, ako predchádzajúcu ukončil posudkový lekár, bude na to potrebovať jeho súhlas.

Kontrola u poistencov doma

Druhou časťou je kontrola liečebného režimu, ktorá prebieha priamo u poistencov doma. „To sú tie najštandardnejšie návštevy pracovníkov Sociálnej poisťovne, keď nám zazvonia pri dverách a prídu nás skontrolovať, či sme naozaj doma a či sa liečime, keďže poberáme PN,“ vysvetlil hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.

Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. Sociálna poisťovňa svojom portáli uverejnila výstrahu pred falošnými kontrolnými zamestnancami a krátke video na rozpoznanie pravého od falošného kontrolóra.

Poisťovňa nemôže vstupovať do obydlia, čiže kontrolóri sa dostanú po prvé dvere. Pokiaľ sa nedostanú cez zamknutú bráničku a nemajú sa ako dozvoniť, tak vás nemajú ako zastihnúť. Keďže, ako bolo spomenuté, ďalej nemôžu vstúpiť, tým pádom môžu vyhodnotiť, že vás doma nezastihli.

Čo sa stane, ak nie ste doma počas kontroly?

Ak dočasne práceneschopný poistenec nie je zastihnutý doma, pracovník, ktorý vykonáva kontrolu, nechá v poštovej schránke Oznámenie o vykonaní kontroly. Keď prídu kontrolóri a poistenec nie je doma, nájde si v schránke lístok. Vtedy je potrebné dostaviť sa na pobočku Sociálnej poisťovne a podať vysvetlenie. "Náš zamestnanec spíše zápisnicu a ide to ďalej na posudzovanie, či došlo k porušeniu liečebného režimu," ozrejmil Kontúr.

Pacient, ktorý si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájde v schránke písomné oznámenie, že v čase jeho neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby najneskôr do troch pracovných dní kontaktoval príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podal vysvetlenie.

Pokiaľ poistenec nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, môže sa vzdialiť z domu a zakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúča sa však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly.

Sankcie za porušenie liečebného režimu

V prípade podozrenia z porušenia liečebného režimu Sociálna poisťovňa došetrí prípadné okolnosti v spolupráci s poistencom, od ktorého si vyžiada vyjadrenie k zistenej skutočnosti. Sociálna poisťovňa zároveň požiada o písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára k podozreniu z porušenia liečebného režimu. Sociálna poisťovňa môže poistencovi uložiť pokutu aj v prípade porušenia ďalších povinností, ktoré je v zmysle zákona o sociálnom poistení povinný dodržiavať. Napr., ak príslušnej pobočke neoznámi zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava, neodstráni napriek upozorneniu prekážky na výkon kontroly (pes, pokazený zvonček alebo iná prekážka, komplikovaný prístup do bytu a pod.).

Pokuty za nedodržanie PN sa podľa Kontúra pohybujú na úrovni približne 20 eur. „Majú mať výchovný charakter, charakter zdvihnutého prsta,“ hovorí. Zákon umožňuje dať pokuty až do výšky 17-tisíc eur. „Pri recidívach sa môže stať, že sa to vyšplhá až do takýchto výšok, ale je to skôr raritné,“ ozrejmil.

Pokiaľ kontrolóri zistia porušenie liečebného režimu, SP môže poistencovi pozastaviť vyplácanie nemocenskej dávky a môže žiadať aj jej vrátenie. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Čo ak je PN neodôvodnená?

Keď je PN neodôvodnená, tak to v prvom rade konzultuje posudkový lekár s ošetrujúcim lekárom. „Ak posudkový lekár zhodnotí, že PN je neodôvodnená, ale ošetrujúci lekár trvá na svojom, že PN je odôvodnená, tak to môže namietať,“ vysvetlil hovorca SP.

Keď Sociálna poisťovňa následným zisťovaním príde na to a dokáže, že PN odôvodnená nebola, tak môže vyžadovať vrátenie vyplatenej PN buď od pacienta, alebo od ošetrujúceho lekára.

Dĺžka trvania PN a nemocenské dávky

Štandardná PN je ohraničená maximálne na 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Pokiaľ má niekto ťažší zdravotný stav, ktorý si vyžaduje dlhšiu liečbu, je možné po 12 mesiacoch uvažovať o poberaní invalidného dôchodku.

Výška nemocenského

Výška nemocenských dávok definuje všeobecný vymeriavací základ, čiže tie výšky sa hýbu v čase, tak ako sa mení všeobecný vymeriavací základ, najčastejšie v januári konkrétneho roka. Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch).

Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár vystaví tlačivo „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), ktoré je potrebné po jeho podpísaní odovzdať pobočke Sociálnej poisťovne. Bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.

Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých štrnástich dní PN.

Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.

Výpočet nemocenského pre rôzne skupiny poistencov (platné od 1. januára 2026)

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. januára 2023 slúži verejnosti elektronická práceneschopnosť (ePN). Príslušný ošetrujúci lekár vás uzná dočasne práceneschopným elektronicky a papierové potvrdenie vám už nevystavuje. Pacienti majú informáciu o svojej ePN vo svojej elektronickej zdravotnej dokumentácii - Elektronická zdravotná knižka (EZK cez slovensko.sk).

Výhody ePN

• Automatické zasielanie údajov zamestnávateľovi: Zamestnávateľovi oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup.
• Informácie o ePN v Elektronickom účte poistenca (EÚP): Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť Vaše dávky) v eSlužbách.
• Žiadne povinnosti voči Sociálnej poisťovni (okrem dodržiavania liečebného režimu): Po návšteve lekára a vypísaní ePN nemáte, okrem dodržiavania liečebného režimu, žiadne ďalšie povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Výmena elektronických dokumentov sa medzi inštitúciami uskutoční elektronicky.
• Nemocenské sa poukazuje na účet: Nemocenské pri ePN sa poukazuje na účet v banke alebo adresu oznámenú poistencom (pri prvej ePN). SZČO a dobrovoľne poistení by si pri prvej ePN mali nahlásiť spôsob výplaty dávky (číslo bankového účtu) prostredníctvom ich Elektronického účtu poistenca.

Povinnosti poistenca pri ePN

• Dodržiavanie liečebného režimu: Počas trvania práceneschopnosti ste povinný dodržiavať liečebný režim a zdržiavať sa na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského alebo zaznamenanej pri vzniku ePN.
• Oznámenie zmeny adresy: V prípade zmeny adresy ju bezodkladne oznámte Sociálnej poisťovni písomne alebo prostredníctvom Elektronického účtu poistenca.
• Dostaviť sa na vyšetrenie: Ak sa do dňa určeného ako deň predpokladaného skončenia ePN nedostavíte na ďalšie vyšetrenie bez dohodnutia náhradného neskoršieho termínu s príslušným ošetrujúcim lekárom, ktorý určil ePN, tento deň sa považuje za deň ukončenia ePN a lekár vytvorí elektronický záznam o ukončení ePN.

PN a invalidita

Pokiaľ má niekto ťažší zdravotný stav, ktorý si vyžaduje dlhšiu liečbu, je možné po 12 mesiacoch uvažovať o poberaní invalidného dôchodku. Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku.

Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.

Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.

tags: #kontrola #invalidneho #dochodcu #pocas #pn